Vchova k trvaloudratenmu rozvoju Lekcia 6 Voda Mgr

Výchova k trvaloudržateľnému rozvoju Lekcia 6: Voda Mgr. Janette Dugasová janette. dugasova@sazp. sk 29. 4. 2013 Slovenská agentúra životného prostredia SAŽP Banská Bystrica Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica

VODA Ø Ø Ø Význam vody, obeh vody v prírode Zloženie vody , jej funkcie Zásoby vôd na Zemi a na Slovensku Zdroje vody Rozdelenie vôd Využitie vody Znečistenie vôd a zdroje znečistenia Hodnotenie stavu povrchových a podzemných vôd na Slovensku Ochrana vody Vodná stopa Voda ako ničivý živel

VODA Význam vody, obeh vody v prírode „Princípom všetkých vecí je voda; z vody všetko vzniklo a do vody sa všetko vracia“ (Thales z Miletu, 600 pr. n. l. ) „Všetko povstalo z vody! Vodou sa všetko zachová“ (Goethe? Faust 2, 1832) „Čo nevylieči oheň - vylieči železo, čo nevylieči železo – vylieči voda, čo nevylieči voda – je nevyliečiteľné. “ (rímske príslovie)

VODA Význam vody q najrozšírenejšia látka na Zemi q spolu s pôdou a ovzduším (vzduchom) je nevyhnutná pre život q vytvára podmienky pre život organizmov q rastliny, telá živočíchov a ľudí obsahujú vodu q ľudské telo obsahuje 50 až 70 % vody (80 % mozgu, 80 % krvi) q je časťou každej potraviny q je súčasťou prípravy jedál q je dôležitým rozpúšťadlom (soľ, cukor, vitamíny)

VODA q q Európska charta o vode (6. máj 1948, Štrasburg) Svetový deň vody (22. marec, OSN od r. 1993, zaradený do svetového kalendára význačných dní)

VODA Obeh vody v prírode q príjem žiarenia zo Slnka q zohrievanie zemského povrchu - voda sa premieňa na paru, ktorá vystupuje do atmosféry q v chladnejšom prostredí atmosféry vodné pary kondenzujú - tvoria oblaky, padajú na zemský povrch vo forme zrážok – dážď, sneh) q začnú stekať po zemskom povrchu alebo vsiaknu q časť spadnutých zrážok sa opäť vyparí a pokračuje naďalej v obehu

VODA Zloženie vody, jej funkcie q q q po chemickej stránke zlúčeninou kyslíka a vodíka 2 H 2 + O 2 → 2 H 2 O v čistom stave nemá zápach, chuť a farbu pri normálnom tlaku vzduchu a teplote 100ºC vrie, tuhne pri 0ºC a najväčšiu hustotu má pri 3, 98ºC, vyskytuje sa vo všetkých skupenstvách § plynné - vodná para § kvapalné - voda ako tekutina § pevné - sneh a ľad obsahuje rôzne množstvá minerálnych látok, rozpustených solí, plynov a organických látok § najmenej voda zrážková - 10 -20 mg/kg § viac voda riek a jazier 50 - 1 000 mg/kg § potom nasledujú moria a oceány - do 30 g/kg § max. obsah solí majú soľné jazerá 300 g/kg a veľmi hlboké podzemné vody až 600 g/kg

VODA Všeobecne možno povedať, že voda plní v prírodnom životnom prostredí tieto základné funkcie: q q q q biologické zdravotné a hygienické kultúrne, estetické a rekreačné chladiaceho média a nositeľa energetického potenciálu dopravné politické a vojensko-strategické odpadové prostredie ako recipient pre vypúšťané odpadové vody

VODA Zásoby vôd na Zemi a na Slovensku Ø Ø rozdelené na Zemi nerovnomerné rozloženie na Zemi 97 % slaná voda v podmienkach SR cca 2 860 m³ na obyvateľa, čo je nižšie ako je priemer v Európe - 5 000 m³ 75 % ľadovce, polárny ľad 71 % hydrosféra na obyvateľa Ø 3 % sladká voda 97 % slaná voda 25 % dostupné zásoby sladkej vody 75 % ľadovce, polárny ľad 71 % hydrosféra 3 % sladká voda 25 % dostupné zásoby sladkej vody

VODA Vodné zdroje Slovenska - povrchové q celkový vodný fond Slovenska (dlhodobý priemerný prietok) = 2 912 m 3. s-1 § vodný fond pritekajúci do SR zo susedných krajín - 86% (2 514 m 3. s-1) • najviac Dunajom - 76% (1976 m 3. s-1), • Moravou a prítokmi z ČR - 15% (65 m 3. s-1), • najmenej Dunajcom a prítokmi Popradu - 1, 5 % (39 m 3. s-1) § § q vodný fond prameniaci v SR - 14 % (398 m 3. s-1) vodný fond odtekajúci zo SR - 100% Povodia SR § Správne územie povodia Dunaja (národná časť) • Povodie Dunaj (96% územia SR) – 9 čiastkových povodí - Morava (4, 65 % územia SR), Dunaj (2, 36 %), Váh (38, 28 %), Hron (11, 15 %), Ipeľ (7, 44 %), Slaná (6, 56 %), Bodva (1, 75 %), Hornád (9, 00 %, Bodrog (14, 83 %) § Správne územie povodia Visly (národná časť) • Povodie Visla (4% územia SR) – 1 čiastkové povodie - Dunajec a Poprad (3, 98 % územia SR)

VODA Vodné zdroje Slovenska – podzemné q q q podzemné vody predstavujú hlavný zdroj pitnej vody podmieňujú stupeň hospodárskeho rozvoja spoločnosti a životnej úrovne obyvateľstva v SR SR - výrazná orientácia vodného hospodárstva práve na podzemné vody zdroje a zásoby sú rozložené rôzne v závislosti od miesta a času využiteľné zdroje podzemných vôd sú definované ako tá časť prírodných zdrojov podzemných vôd, ktorú je možné z horninového prostredia technickými prostriedkami (vrty, záchyty prameňov, drény a iné technické zásahy) zachytávať a dlhodobo využívať z hľadiska zdokumentovaných využiteľných množstiev podzemných vôd v SR môžeme konštatovať, že doterajšia aj predpokladaná potreba vody je vysoko zabezpečená

VODA q Žitný ostrov § § § q z európskeho pohľadu - jedinečná štruktúra reprezentovaná mocným kvartér-pliocénnym súvrstvím štrkov a pieskov, absolútne, nádrž statických podzemných vôd s akumuláciou vyše 15 tis. m 3 pomerne kvalitnej vody (najviac využiteľných množstiev podzemných v SR) využiteľné množstvo 24, 8 m 3. s-1 - priemernej špecifickej spotrebe 107 l. ob. 1. deň-1 by dokázal zásobovať viac ako 16 mil. obyvateľov zásobuje obyvateľstvo pitnou vodou až na strednom Slovensku a Záhorí. Zdroje pitnej vody v SR § 82, 2 % podzemná voda § 17, 8% povrchová voda

VODA

VODA Využiteľnosť vodných zdrojov q q q disponibilné zdroje = využiteľné zdroje mínus znečistené zdroje využiteľné zdroje – vplyv: § nárast populácie (zvýšenie odberov) § prírodné podmienky prostredia využiteľnosť vôd v SR § ovplyvňuje hlavne viac vývoj prírodných podmienok než nárast populácie (stagnácia vývoja) § netrpíme akútnym nedostatkom vody § ale neplytvať a nehazardovať s nepripravenosťou na zmeny klímy

VODA Príklady dopadov nedostatku vody a sucha q Španielsko (2008) § nízka hladina vody v nádržiach zásobujúcich Barcelonu - plány na dovoz vody loďami (6 lodných zásielok x 10 olympijských plaveckých bazénov vody) § diskusie o odvádzaní časti vody napr. z rieky Ebro a dokonca Rhône vo Francúzsku § 700 odsoľovacích závodov (zdroj pre 8 mil. ľudí), predpoklad - o 50 rokov ich bude 2 x viac q Cyprus (2008) § dopyt - 100 miliónov m 3 sladkej vody/rok - k dispozícii len 24 miliónov m 3 (za posledné tri roky), dovoz vody z Grécka 29 loďami (2008) § nedostatok vody v Grécku zásielky spomalil – cyperská vláda použila núdzové opatrenia - zníženie dodávok vody o 30 %.

VODA Spotreba vody v Európe q q 45% výroba energie – pokles odberov 10 – 15 rokov 10% (moderné technológií chladenia s nižšou spotrebou vody) – viac ako polovica z celkovo odobratej vody je využívaná na výrobu energie napr. v Nemecku, Francúzsku, Poľsku 22% poľnohospodárstvo (južná Európa 60 -80%) – východná Európa – pokles oproti 1990 o 88% (pokles výroby v období ekonomickej transformácie) – južná Európe klesli odbery vody na zavlažovanie o 2% (tendencia využívať efektívnejšie zavlažovacie systémy - kvapôčkové závlahy, využívanie recyklovanej vody) 21% verejné vodovody – východná Európa - pokles o 40% (vyššie ceny, hospodársky pokles) – južná Európa - zvýšenie odberov pre domácnosti o 12%, 12% priemysel – Zníženie odberov za posledných 20 rokov (10% stredná a severná Európa, 40% južná, 82% východnej Európa) – Pokles je sčasti v dôsledku všeobecného poklesu výroby v priemysle náročnom na vodnom zdroje a v dôsledku zvýšenej účinnosti využívania vody.

VODA Správa EEA Vodné zdroje v Európe – čelíme nedostatku vody a suchu q odporúčania § zmena hospodárenia a minimalizácia dopytu § cenová politika § implementácia plánov na zvládanie sucha § zlepšiť efektívne využívanie vody v poľnohospodárstve (nie plodiny náročné na vodu, kombinácia výberu plodín so zavlažovacími metódami) § riešiť presakovanie systémov verejných vodov (v niektorých častiach Európy strata 40% z celkovej dodávky vody) § riešiť problém s nezákonným odberov vody (rozšírené v niektorých krajinách EÚ) § využívanie alternatívnych zásob vody - vyčistená odpadová voda, dažďová voda, § zvyšovanie povedomia verejnosti q chybné stimuly § záväzok EÚ – do roku 2020 zvýšiť pokryte pohonných hmôt biopalivami na 10% (Ak sa bude stúpajúci dopyt po bioenergii uspokojovať pomocou súčasných energetických plodín prvej generácie, potom sa použitie vody v poľnohospodárstve zvýši. )

VODA Spotreba vody v SR q Povrchová voda pokles 59% (1999 -2009) • 71% - poľnohospodárstvo (2008) • 64% - priemysel • 23% - vodovody q Podzemná voda pokles 25% (1999 -2009) • 49% - priemysel • 33% - poľnohospodárstvo • 26% - vodovody

VODA Rozdelenie vôd q Podľa pôvodu 1) prírodná - atmosférická - dážď, sneh, ľad - povrchová - oceány, moria, jazerá, rieky - podpovrchová (podzemná) - voda pod povrchom Zeme 2) odpadová - splašková - priemyselná q Podľa použitia resp. využitia 1) pitná 2) úžitková 3) prevádzková

VODA Využitie vody q Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou v r. 2011

Vodné zdroje Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou Zdroj: Výročná správa ÚVZ SR za rok 2008

VODA

VODA q napriek tomu, že sa stále budujú nové vodovody je nárast počtu zásobovaných obyvateľov veľmi malý, čo je spôsobené hlavne vysokými cenami pitnej vody, ktoré vedú obyvateľov k odpájaniu od verejných vodov a k budovaniu vlastných zdrojov pitnej vody, ktorej kvalita je vo väčšine prípadov ďaleko za hygienickými normami q špecifická spotreba vody od roku 1990 postupne klesá a v roku 2011 bola 176, 2 l. obyv-1. deň-1 q pokles je aj u špecifickej spotreby vody pre domácnosti, ktorá v roku 2011 poklesla na 79, 8 l. obyv-1. deň-1, čo je alarmujúci stav, nakoľko sa tieto odbery blížia k hygienickým minimám (v SR 70 -80 l. obyv-1. deň-1) tabuľka §

VODA Pitná voda q q NV SR č. 354/2006 Z. z. , ktorým sa ustanovujú požiadavky na vody určenej na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu - v porovnaní so štandardmi EÚ má SR 6 ukazovateľov, ktoré majú prísnejšie limity (bór, kadmium, meď, kyanidy, chloridy a p. H). podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol – 99, 46 % nesplnenie hygienických limitov v pitnej vode v rozvodnej sieti § mikrobiologické ukazovatele: Eshcerichia koli, koliformné baktérie, enterokoky, kultivované a živé mikroorganizmy, abiosestón, Clostrídium perfringens § anorganické a fyzikálno-chemické ukazovateľ: dusičnany, dusitany, absorbancia, farba, mangán, sírany, zákal, železo § rádiologické ukazovatele: celková objemová aktivita alfa § dezinfekčné prostriedky a vedľajšie produkty: voľný chlór, chloritany individuálne zásobovanie § cca 14 % obyvateľov SR § 80 – 85 % vodných zdrojov pre individuálne zásobovanie nevyhovuje hygienickým požiadavkám § najčastejšie nadlimitné hodnoty: indikátory fekálneho znečistenia, dusičnany, dusitany, amónne ióny a Fe a železa (zlým technický stav studní, nedostatočná hĺbka, nevyhovujúca likvidácioa splaškových vôd v ich okolí, ohrozenie infekč. chorobami počas povodní a porúch kanalizácie

VODA q Odvádzanie a čistenie odpadových vôd

VODA

VODA q v r. 2012 z celkového počtu obcí v SR (2 891 obcí) bolo napojených na verejnú kanalizáciu 31, 79 % (919 obcí) a na verejnú kanalizáciu s ČOV 29, 85 % (863 obcí) q v r. 2012 z celkového počtu obyvateľov v SR (5 435 273) bolo napojených na verejnú kanalizáciu 61, 58 % (3 347 307) a na verejnú kanalizáciu s ČOV 59, 98 % (3 260 041) q v r. 2012 z celkového počtu obcí v SR bolo napojených na verejný vodovod 81, 22 % (2 348 obcí) a 86, 91 % obyvateľov (4 723 826)

VODA Zdroje znečistenia a čistenie odpadových vôd q § § § q všetky činnosti, pri ktorých vzniká odpadová voda („špinavá voda“), ale aj každé využitie vody (doprava – havárie, rekreácia – ľudia), ktoré spôsobuje znečistenie („zašpinenie“) riek sa volá zdroj znečistenia domácnosť - voda čo odteká do kanalizácie priemysel - technologické, oplachové, chladiace poľnohospodárstvo - hnojiská, hojivá skládky odpadov doprava - ropné havárie človek - odpad v riekach čistenie odpadových vôd – 2 základné fázy 1) linka zneškodňovania odpadových vôd (vlastné čistenie odpadových vôd) § mechanické čistenie § biologické čistenie § chemické, resp. fyzikálno-chemické čistenie 2) linka zneškodňovania kalu (kalové hospodárstvo) § spracovanie kalu § zúžitkovanie, resp. zneškodnenie kalu

VODA

VODA Hodnotenie stavu útvarov povrchovej a podzemnej vody q Povrchové vody § § Ekologický stav vodných útvarov (resp. ekologický potenciál) – 5 tried Chemický stav vodných útvarov – 2 triedy Dobrý stav útvarov povrchových vôd znamená dobrý ekologický stav povrchových vôd a zároveň dobrý chemický stav povrchových vôd q Podzemné vody § § Kvantitatívny stav vodných útvarov – 2 triedy Chemický stavu vodných útvarov – 2 triedy Dobrý stav útvarov podzemných vôd znamená dobrý kvantitatívny stav podzemných vôd a zároveň dobrý chemický stav podzemných vôd

VODA Hodnotenie ekologického stavu útvarov povrchovej vody q Ekologický stav § q vyjadruje odchýlku reálneho stavu ľudskou činnosťou ovplyvnených vodných tokov a jazier od nenarušených referenčných podmienok daného typu vodného útvaru Dobrý ekologický stav § keď hodnoty biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody vykazujú len slabé narušenie v dôsledku ľudskej činnosti, alebo sa iba mierne odlišujú od bežných hodnôt v nenarušených (referenčných) podmienkach pre daný typ útvaru povrchovej vody, a hydromorfologické podmienky spolu so všeobecnými fyzikálno-chemickými a chemickými prvkami kvality zabezpečujú funkčnosť ekosystému a dosiahnutie hodnôt biologických prvkov kvality • podenky Referenčná lokalita - vyjadruje stav, aký by existoval vo vodnom toku bez vplyvu ľudskej činnosti alebo s minimálnym vplyvom ľudskej činnosti. Stav referenčnej lokality tvorí základ na kvantifikáciu narušenia vodného prostredia a na hodnotenie stavu povrchových vôd.

VODA q q q Namiesto hodnotenia kvality povrchovej vody v SR používaného v minulosti, ktoré sa opieralo predovšetkým o fyzikálne a chemické parametre, nové hodnotenie je založené predovšetkým na biologických prvkoch kvality. S fyzikálno-chemickými, chemickými a hydromorfologickými charakteristikami sa pracuje ako s ukazovateľmi podporujúcimi biologické prvky, t. j. biotu. Novým prvkom tejto novej klasifikácie je zohľadnenie prirodzených abiotických rozdielností vodných útvarov – a to rozdelením vodných útvarov do typov. To znamená, že klasifikačná schéma ekologického stavu nie je jednotná pre všetky povrchové vody, ale je viazaná na jednotlivé typy vôd, ktoré sú odvodené od ekoregiónu, nad. výšky, veľkosti povodia, geologického podložia): Pri hodnotení sa zohľadňujú § Prvky kvality • Biologické - fytoplanktón, fytobentos, makrofyty, bentické bezstavovce, ryby • fyzikálno – chemické podporujúce biologické prvky všeobecné: BSK 5, rozpustený kyslík, teplota, živiny, špecifické: syntetické látky (napr. pesticídy) a nesyntetické látky (napr. ťažké kovy), ktoré nie sú definované ako prioritné látky) • hydromorfologické: prekážky brániace pohybu splavenín a rýb, zmeny v šírke a hĺbke koryta) • Typy vodných útvarov: odvodené sú od ekoregiónu, • nadm. výška, veľkosť, geológia podložia) • Referenčné lokality • Klasifikačné schémy (viazané na typ vodného útvaru) pošvatka

VODA Hodnotenie ekologického potenciálu útvarov povrchovej vody q Ekologický potenciál - vyjadruje sa pre umelé (AWB) a výrazne zmenené (HMWB) vodné útvary q Dobrý ekologický potenciál - umelý alebo výrazne zmenený vodný útvar je v dobrom ekologickom potenciáli vtedy, ak sa v danom type útvaru povrchovej vody hodnoty príslušných biologických a podporných (hydromorfologických a fyzikálno-chemických) prvkov mierne odlišujú od hodnôt dosahovaných v najbližšie porovnateľnom type útvaru povrchovej vody - zmeny sú nevyhnutné pre zabezpečenie povoleného užívania vôd (napr. zásobovanie obyvateľstva vodou alebo pre priemysel, hydroenergetiku, protipovodňové opatrenia) Zemplínska Šírava (HMWB) Prívodný kanál, Gabčíkovo (AWB)

VODA Hodnotenie ekologického stavu/potenciálu útvarov povrchovej vody

VODA Hodnotenie chemického stavu útvarov povrchovej vody q Chemický stav § hodnotí sa na základe prítomnosti prioritných látok v povrchových vodách • Prioritné látky sú znečisťujúce látky, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie, napr. prioritné nebezpečné látky, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumulácie. Tieto látky majú určené environmentálne normy kvality na európskej úrovni (smernica 2008/105/ES) • Relevantné látky sú látky podobného charakteru ako prioritné látky s tým rozdielom, že environmentálne normy kvality pre tieto látky sú určené na úrovni SR. q Dobrý chemický stav útvarov povrchových vôd § je vtedy, ak koncentrácie prioritných látok nepresahujú environmentálne normy kvality § Vyjadrenie chemického stavu - 2 triedy § dobrý stav § nedosahujúci dobrý stav Hron, Starý Tekov

VODA

VODA Stav – ekologický stav útvarov povrchových vôd SR q Najpriaznivejšia situácia v povodiach: • Poprad • Slaná • Bodrogu • Hrona q Zlý ekologický stav/potenciál • 52 vodných útvaroch, najviac z nich: • povodie Váhu q Veľmi zlý ekologický stav/potenciál • 7 vodných útvaroch v povodí: • Ipľa, • Malého Dunaja • Hornádu Celkový počet VÚ: 1 760 Celková dĺžka VÚ: 19 064 km

VODA Stav – chemický stav útvarov povrchových vôd SR q najnepriaznivejší stav • povodie Moravy 19, 4% z celkovej dĺžky tokov – nedosahuje dobrý stav q najlepší stav • povodie Slanej 1, 2% z celkovej dĺžky tokov – nedosahuje dobrý stav q veľké vodné toky • dobrý chemický stav - vodné útvary v horných úsekoch tokov (s výnimkou riek Váh, Nitra, Ipeľ, u ktorých i horné úseky sú v zlom stave), • nedosahujúci dobrý chemický stav- dolné úseky tokov “ • výnimkami sú vodné útvary na rieke Poprad, kde sú všetky útvary povrchových vôd predbežne zaradené do triedy dobrý chemický stav § Dobrý chemický stav 95% vodných útvarov § Nedosahujúci dobrý stav 5% vodných útvarov Celkový počet VÚ: 1 760 Celková dĺžka VÚ: 19 064 km

VODA Hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody q Hodnotenie kvantitatívneho stavu § ustálenosť režimu hladiny podzemných vôd, resp. výdatnosti prameňov § bilancia množstiev podzemných vôd § hodnotenie vplyvu odberov podzemných vôd na stav útvarov podzemných vôd § hodnotenie vplyvu odberov podzemných vôd na stav terestických ekosystémov q Dobrý kvantitatívny stav podzemných vôd § je vtedy, keď kapacita zdroja podzemnej vody nie je prekročená dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom – t. j. hladina podzemnej vody nepodlieha antropogénnym zmenám, ktoré by mali za následok významné poškodenie povrch. vôd alebo suchozem. ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemné vody. § Vyjadrenie kvantitatívneho stavu - 2 triedy – dobrý stav (zelený farebný kód) – zlý stav Muráň - Prameň Biela Voda

VODA

Kvalita vody Stav – kvantitatívny stav útvarov podzemných vôd SR q Dobrý chemický stav (z celkového počtu 75 útvarov) – 94 % (70 útvarov podzemných vôd - kvartérnych aj predkvartérnych) q Zlý stav – 6 % (5 útvarov podzemných vôd ) • 1 kvartérny útvar podzemných vôd (útvar medzizrnových podzemných vôd kvartérnych náplavov povodia Hornád); • 4 predkvartérne útvary podzemných vôd - útvary puklinových a krasovopuklinových podzemných vôd: – Pezinských Karpát; – severnej časti Stredoslovenských neovulkanitov; – severovýchodu Nízkych Tatier; – neovulkanitov Pokoradzskej tabule.

VODA Hodnotenie kvalitatívneho stavu útvarov podzemnej vody q q q Hodnotenie chemického stavu útvarov podzemných vôd, § normy kvality pre dusičnany (= EÚ) § normy kvality pre pesticídy (= EÚ) § prahové hodnoty stanovené na národnej úrovni (napr. NO 3 -, Na, Fe, Mn, Cu, Se, As, Cd, Pb, Hg, NH 4+, Cl-, SO 42 -) § referenčné hodnoty (= NV SR č. 354/2006, ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu) Dobrý chemický stav útvarov podzemných vôd § je vtedy, keď koncentrácia znečisťujúcich látok: • nepresahuje normy kvality • nie je taká, aby viedla k nesplneniu environmentálnych cieľov stanovených pre súvisiace povrchové vody, • nespôsobuje žiadne významné poškodenie suchozemských ekosystémov, • nevykazuje žiadne vplyvy prieniku slanej vody alebo iných prienikov. Vyjadrenie útvarov podzemných vôd - 2 triedy § dobrý stav – označený zeleným farebným kódom § zlý stav Sonda - Batizovce

VODA

VODA Stav – chemický stav útvarov podzemných vôd SR q Dobrý chemický stav (z celkového počtu 75 útvarov) § 82, 7 % útvarov podzemných vôd (kvartérnych aj predkvartérnych § 76, 4 % (45 527, 00 km 2 z celkovej plochy útvarov) q Zlý stav § 17, 3 % útvarov podzemných vôd § 23, 6 % (14 101, 00 km 2 z celkovej plochy útvarov) q Zlý stav § kvartérne náplavy povodia Váhu, Nitry, Hrona, Ipľa, Slanej, Rimavy, Bodvy a Hornádu. § § do popredia vstupuje problematika nepriaznivých oxidačno-redukčných podmienok, na čo poukazuje prekračovanie prípustných koncentrácií celkového Fe, Mn, a NH 4+. Ojedinele dochádza k prekračovaniu NO 3 -, Cl -, SO 42 -, CHSKMn a nerozpustných látok. Zo stopových prvkov boli zaznamenané zvýšené koncentrácie Sb, As, Pb, Al, Ni, Hg, Cr. Znečistenie špecifickými organickými látkami má lokálny charakter (väčšina je pod detekčný limit). hlavné znečisťujúce látky: sírany, chloridy, dusičnany, amoniak, pesticídy, trichlóretén a tetrachlóretylén.

VODA Kvalita vôd na kúpanie q q q Vody na kúpanie sú tečúce alebo stojaté vody, v ktorých je kúpanie povolené alebo nie je kúpanie zakázané a v ktorých sa kúpe väčší počet ľudí (vody vhodné na kúpanie – vody vyhlásené vyhláškami úradov ŽP) Hodnotenie od roku 2012 (4 triedy kvality podľa 95 percentilu za 4 roky) 1. Výborná 2. Dobrá 3. Dostatočná 4. Nevyhovujúca Kvalita vôd vhodných na kúpanie v kúpacej sezóne 2010 § napriek sporadickým prekročeniam limitných hodnôt mikrobiologických a biologických ukazovateľov neboli počas kúpacej sezóny 2010 zaznamenané ochorenia resp. zdravotné komplikácie, ktoré by súviseli s kúpaním na prírodnom kúpalisku

Kvalita vody Kvalita vôd na kúpanie v Európe q Eye on Earth (http: //www. eyeonearth. eu/) – Eye on Earth je obojsmerná komunikačná platforma zameraná na životné prostredie, – môžete sledovať kvalitu ovzdušia a vody na kúpanie na väčšine územia Európy, ako aj poskytovať svoju spätnú väzbu.

VODA Kvalita vôd na kúpanie – zdravotné riziká vody q Sinice sú skupina baktérií schopných produkovať kyslík prostredníctvom fotosyntézy podobne ako rastliny, sú jedným z najstarších organizmov na planéte § nazývané aj cyanobaktérie (staršie označenie – modrozelené riasy), sfarbenie zelené, modré, červené § spôsobujú zelené zafarbenie vôd (zelené sfarbenie môže byť spôsobené aj zelenými riasami, rozsievkami alebo i vyššími rastlina) § produkujú niektoré toxické látky, ktoré môžu kúpajúcim sa spôsobovať • alergické reakcie, • kožné vyrážky, • opuchy a zápaly spojiviek • črevné, žalúdočné a vážnejšie pečeňové problémy § črevné nákazy § pôvodcovia dyzentérie, bakteriálnych a vírusových gastroenteritíd, vírusovej hepatitíty A, brušného týfusu, leptospiróz. § pôvod - výlučky ľudí a zvierat §

VODA q Test: Sinice alebo riasy? § § § nabrať vodu z vodnej plochy do priehľadnej nádoby (napr. umelé fľaša z balenej vody) a nechať ju postáť na slnku v pokoji cca 20 min. ak voda zostane rovnomerne zelená, alebo sa začne vytvárať väčší zákal na dne – ide s najväčšou pravdepodobnosťou o riasy (môžu tiež spôsobovať alergie) ak sa na hladine vytvorí krúžok tvorený zelenými organizmami v tvare ihličia, alebo zelenej krupice a voda zostane číra – ide s najväčšou pravdepodobnosťou o sinice (pri väčšom výskyte siníc voda zapácha rybinou a plesňou) riasy sinice

VODA q V prípade ak sú vo vode sinice: § vo vode sa nekúpte § ak ste predsa len vo vode • nezostávajte v nej dlhšie ako 10 min • po kúpaní sa neutierajte uterákom • rýchlo sa osprchujte (bez plaviek) • v prípade alergickej reakcie – navštíviť lekára (antihistaminiká) q Nebezpečné nie sú len sinice: § výpuste priemyselných podnikov, ČOV, alebo poľnohospodárskych družstiev § väčšia koncentrácia vodného vtáctva (výkaly, vtáčia chrípka) § nekúpať a nebrodiť sa v miestach s bahnitým dnom, husto zarastených rákosím, vo vode po záplavách

VODA q Chránené územia podľa zákona o vodách § § § Chránené oblasti určené pre odber pitnej vody - ochranné pásma vodárenských zdrojov, povodia vodárenských tokov; chránené vodohospodárske oblasti Chránené oblasti určené na rekreáciu vrátane vôd vhodných na kúpanie (vody na rekreáciu nie sú v SR osobitne definované a vymedzené) Chránené oblasti citlivé na živiny - citlivé oblasti a zraniteľné oblasti Chránené oblasti pre ochranu biotopov alebo živočíšnych a rastlinných druhov, vrátane príslušných území NATURA 2000 Chránené oblasti určené pre chov hospodársky významných vodných druhov (v SR neboli stanovené)

VODA

VODA

VODA q Rámcová smernica o vode a zákon o vodách q Environmentálne ciele § sú ciele na zabezpečenie ochrany a zlepšenie kvality vodných ekosystémov a trvalo udržateľné, vyvážené a spravodlivé využívanie vôd. Environmentálne ciele sú definované pre útvary povrchových vôd, pre útvary podzemných vôd a pre chránené územia. q § Vo všeobecnosti možno povedať, že primárnym cieľom RSV je dosiahnutie „dobrého stavu vôd“ do roku 2015, resp. do roku 2027 § Analýzy vplyvov ľudskej činnosti na stav vodných útvarov, ktoré boli vykonané v roku 2005 ukázali, že 48 % útvarov povrchových vôd a 23 % útvarov podzemných vôd SR je v riziku nedosiahnutia tohto cieľa. Vodné plánovanie § Plány manažmentu čiastkových povodí, ktorých súčasťou je program opatrení § Vodný plán Slovenska, ktorého súčasťou je program opatrení

VODA q Hlavné vodohospodárske problémy 1. znečistenie povrchových vôd organickým znečistením a živinami 2. znečistenie povrchových vôd prioritnými látkami a chemickými látkami relevantnými pre SR, 3. hydromorfologické zmeny na vodných útvaroch, 4. zhoršenie kvantitatívneho stavu podzemných vôd, 5. znečistenie podzemných vôd.

VODA 1. Znečistenie povrchových vôd organickým znečistením a živinami Príčina sídelné aglomerácie - nízka úroveň odvádzania a čistenia odpadových vôd z aglomerácií § priemysel - vyústenia odpadových vôd najmä z agropotravinárskeho priemyslu § poľnohospodárstvo - plošné znečistenie Riešenie § v sídelných aglomeráciách: • výstavba, rozširovanie a rekonštrukcie verejných kanalizácií; • výstavba nových čistiarní odpadových vôd (ČOV) a intenzifikácia existujúcich ČOV; • výstavba a rekonštrukcia kalového hospodárstva; • čistenie dažďových vôd – budovanie dažďových nádrží; § budovanie ČOV v priemyselných a poľnohospodárskych podnikoch; § legislatívne zabezpečenie výroby bezfosfátových detergentov na pranie v SR § v poľnohospodárstve • optimálne hnojenie poľnohospodárskych pozemkov; • aplikácia kódexov správnej poľnohospodárskej praxe, najlepších dostupných praktík; • konverzia vybraných pozemkov ornej pôdy na extenzívne pasienky; §

VODA Odvádzanie a čistenie odpadových vôd - záväzky SR § Aglomerácie pod 2 000 EO • § Aglomerácie nad 2 000 EO: • • § Zabezpečiť primerané čistenie v aglomeráciách pod 2 000 EO (biologické čistenie len s odbúraním organického znečistenia) Odkanalizovať všetky aglomerácie nad 2 000 EO (výnimka: tam kde nie je vytvorenie zberného systému opodstatnené) Zabezpečiť sekundárne čistenie vo všetkých aglomeráciách nad 2 000 EO (biologické čistenie odpadových vôd so zabezpečením nitrifikácie) Aglomerácie nad 10 000 EO v citlivých oblastiach: • Zabezpečiť odstraňovanie nutrientov (citlivá oblasť = celé územie SR)

VODA q 59, 98 % podiel obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu s ČOV q Aglomerácie nad 2 000 EO – pri odvádzaní komunálnych odpadových vôd stokovými sieťami s nasledujúcim sekundárnym biologickým čistením sa podľa kalkulácií dosiahla v roku 2008 úroveň 72, 6 % q Z uvedených bilancií možno konštatovať: – SR v plnení záväzkov v zmysle Zmluvy SR o pristúpení k EÚ a smernice Rady 91/271/EHS zaostáva – Slovensku hrozí právne konanie zo strany Európskej Komisie q v prípade obcí má 80 percent vybudované vodovody, ale iba 30 percent má aj kanalizáciu

VODA Znečistenie povrchových vôd prioritnými látkami a chemickými látkami relevantnými pre SR Príčina prioritné látky sú látky určené na základe ich toxicity, perzistencie a bioakumulácie či už v rastlinných alebo živočíšnych organizmoch. § znečistenie prioritnými látkami pochádza najmä: z priemyslu, poľnohospodárstva (napr. aplikácia prípravkou na ochranu rastlín) a sídelných aglomerácií. Riešenie § revízia rozhodnutí na vypúšťanie odpadových vôd pre ukazovatele prioritných látok § predchádzanie resp. zníženie tvorby emisií § budovania a intenzifikácie čistiarní odpadových vôd v prevádzkach podnikov. § zmena technologických postupov vo výrobe zavádzanie najlepších dostupných techník (BAT) – redukcia odpadov (prevencia); § vyriešenie starých ekologických záťaží; §

VODA Hydromorfologické zmeny na vodných útvaroch Príčina: vysoké percento útvarov tečúcich vôd pravdepodobne nedosiahne požadovaný environmentálny cieľ z dôvodu špecifické podmienky SR • časová a priestorová nerovnomernosť zdrojov vody (potreba budovania nádrží pre zásobovania vodou) • ochrana obyvateľstva pred prírodnými nebezpečenstvami a jeho limitovaného životného priestoru; • nedostatočné vlastné zásoby uhlia, ropy a plynu na výroby energie sa čiastočne pokrývajú vodnou energiou (t. j. 15 % z celkovej výroby energie je z hydroelektrární). Riešenie § spriechodnenie riek výstavbou rybovodov, prestavba zastaraných stupňov na ochranu pred povodňami na ekologickejšie riešenia – rampy; § dodržiavanie minimálnych ekologických prietokov pod miestami odberov vody a pod vodnými nádržami; § postupná revitalizácia úsekov vodných útvarov (napr. napájaním odstavených ramien, budovaním remíz §

VODA 4. Zhoršenie kvantitatívneho stavu podzemných vôd Príčina: § nadmerné využívanie podzemných vôd v útvaroch podzemných vôd Riešenie § zníženie/regulácia existujúcich odberov podzemných vôd 5. Znečistenie podzemných vôd Príčina: § § § poľnohospodárstvo: znečisťovanie vôd dusičnanmi v dôsledkom poľnohospodárskych aktivít sídelné aglomerácie: nedostatočné nakladanie s odpadovými vodami priemysel, vrátane banskej činnosti, poľnohospodárstvo (používanie prípravkov na ochranu rastlín) a doprava spôsobujú znečistenie podzemných vôd ostatnými chemickými látkami. Riešenie § § § likvidácia environmentálnych záťaží (skládok hnojív, tuhého komunálneho odpadu a pesticídov); dodržiavanie plánu hnojenia budovanie skladovacích nádrží dostatočnej kapacity na živočíšne odpady z poľnohospodárstva; uplatňovanie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe zamedzenie šírenia znečistenia – hydraulické clony; školenia a odborné výcviky pre farmárov.

VODA Vodná stopa Využívanie vody – na pitie, varenie, pranie, hygienické návyky (spotreba vody v domácnostiach, resp. priame využívanie vody) – na výrobu produktov ako napr. potraviny, papier, bavlnené oblečenie, a pod. (potreba vody v spoločenstve, resp. nepriame využívanie vody) Vodná stopa http: //www. waterfootprint. org – je indikátor užívania vody (spotreba, znečistenie), je definovaná ako celkový objem sladkej vody, ktorý sa využíva pre výrobu tovaru a služieb spotrebovaných jednotlivcom alebo spoločenstvom alebo podnikaním Priemerná veľkosť vodnej stopy (z celosvetového hľadiska): – 1 240 m 3/obyv/rok (= cca 3 480 l/obyv. /deň) • USA: 2 500 m 3/obyv/rok. • Čína: 700 m 3/obyv/rok – vodné stopy krajín sa silne líši v závislosti na potrebe spoločnosti a spotrebe obyvateľstva a v závislosti na klimatických podmienkach Poznámka: K hodnoteniu vodnej stopy treba pristupovať „triezvo“. Je to orientačné ilustračné hodnotenie, metodiky nie sú štandardné, do je výpočtu vstupuje príliš veľa faktorov, ktoré pri nesprávnej interpretácii môžu vodnú stopu značne skreslovať)

VODA Obr. Priemerná veľkosť vodnej stopy v jednotlivých krajinách (m 3/rok/obyv) Zdroj: (http: //www. waterfootprint. org)

Vodná stopa Tab. Vodná stopa vybraných produktov Zdroj: http: //www. waterfootprint. org)

VODA Možnosti znižovanie vodnej stopy q priama spotreba vody (spotreba vody v domácnostiach): – využívať toalety s úsporným objemom vody pri splachovaní – sprchovanie namiesto vane – využívanie úsporných sprchovacích hlavíc – recyklácia vodu a splachovanie úžitkovou (nie pitnou) vodou – zatváranie vodovodného kohútika pri umývaní zubov resp. používať pohárik na vodu – využívanie dažďovej vody na zalievanie záhrad – nevylievať chemikálie, farby, lieky a pod. do odtoku z vodovodu

VODA q nepriama spotreba vody (napr. v supermarketoch) – je oveľa väčšia ako priama spotreba vody v domácnostiach – nahradiť výrobok, ktorý má veľkú vodnú stopu iným typom výrobku, ktorý má menšiu vodnú stopu (diskutabilné) • jesť menej mäsa alebo sa stať vegetariánom • piť čaj namiesto kávy, alebo piť len čistú vodu • nahradiť bavlnené oblečenie oblečením z umelých vlákien – zamerať sa na spotrebu výrobkov, ktoré majú relatívne nižšiu vodnú stopu alebo na tie, ktoré nepochádzajú z oblastí trpiacich nedostatkom vody (ťažko realizovateľné, nedostatok informácií) – kupovať prednostne plodiny a výrobky, u ktorých vieme určiť krajinu/miesto pôvodu a sme si vedomí, že táto krajina/miesto netrpí nedostatkom vody (diskutabilné)

VODA Národná a medzinárodná úroveň – znižovanie spotreby vody v poľnohospodárstve (racionálny výber plodín zohľadňujúci klimatické podmienky prostredia) – znižovanie spotreby vody v priemysle (technológie menej náročné na vodu) – podporovať transparentnosť produktov (dohody, legislatíva) – spracovanie a realizácia národných „vodných“ plánov a plánov manažmentu povodí (už realizované aj napr. cez rámcovú smernicu o vode, Vodný plán Slovenska) – zohľadňovať ochranu vôd v národných politikách nielen pre problematiku životného prostredia, ale aj pre problematiku poľnohospodárstva, energetiky, obchodu, zahraničných vecí a rozvojovej spolupráce Zdroj: (http: //www. waterfootprint. org)

VODA Voda ako ničivý živel Nielen že pomáha a je potrebná pre život, ale môže spôsobiť aj Veľké škody. Na našich riekach sú to povodne, ktoré sa v poslednom Období dosť často opakujú. Príčin je niekoľko: q q q môže to byť prírodný cyklus opakujúci sa po určitých rokoch počasie – prudké dažde – veľa vody naraz rýchle topenie sa snehu na jar – ľadová povodeň neupravené korytá riek a potokov rôzne prekážky v riekach a potokoch – hlavne kmene stromov zlé hospodárenie v lesoch – výrub stromov - malá vododržnosť územia

VODA

Ďakujem za pozornosť

Použité informačné zdroje Literatúra: Vodný plán Slovenska, 2009 (http: //www. vuvh. sk/rsv 2/index. php? option=com_content&view=article&id=67&Itemid=87&lang=sk) Enviromagazín, 5/2009 (http: //www. enviromagazin. sk/enviro 2009/enviro 5/index. html) Brožúra „Čo vieme pitnej vode v SR“, 2009 (http: //pitnavoda. enviroportal. sk/informacna-brozura-o-kvalite-pitnej-vody) Brožúra „Stav vôd a vodohospodárske problémy v povodiach Slovenska“, 2009 (http: //www. sazp. sk/public/index/go. php? id=1515&idl=1779&idf=665&lang=sk) Brožúra „Environmentálne ciele vodnej politiky“, 2009 (http: //www. sazp. sk/public/index/go. php? id=1515&idl=1779&idf=665&lang=sk) Správa o stave životného prostredia v SR, 2009 (http: //enviroportal. sk/spravy-zp/zoznam-sprav. php? typ=1) Správa o vodnom hospodárstve v SR 2004, 2010 (http: //www. vuvh. sk/index. php/sk_SK/dok) EEA - Indikátory životného prostredia – Voda (http: //www. eea. europa. eu/themes/water/indicators#c 7=all&c 5=all&c 10=&c 13=20&b_start=0) Vodná stopa – Water footprint (http: //www. waterfootprint. org) Foto: internetové zdroje Zaujímavé linky Eye on Earth http: //www. eyeonearth. eu/ Informačný systém o kvalite vody na kúpanie http: //vodanakupanie. sazp. sk Informačný systém o pitnej vode http: //pitnavoda. sazp. sk Európsky informačný systém o vodách, WISE http: //water. europa. eu Portál NATURA 2000 http: //www. sopsr. sk/natura/ Interaktívne hry o vodnom plánovaní: http: //hry-vodplan. sazp. sk/ Európska environmentálna agentúra: http: //www. eea. europa. eu/ Enviroportál: http: //enviroportal. sk