Sociolgia pre socilnych pracovnkov Ph Dr Stanislav Matulay

Sociológia (pre sociálnych pracovníkov) Ph. Dr. Stanislav Matulay, Ph. D. FF UKF v Nitre smatulay@ukf. sk 0903 602 449

Kniha prvá Sociológia a spoločnosť 1 O čom je sociológia 1. 1 O predmete sociológie a o klasifikáciách sociologických disciplín

O predmete sociológie • O sociálnych faktoch - Durkheim • O formách sociálnych vzťahov – G. Simmel • O sociálnom jednaní – Max. Weber • O sociálnom správaní – G. A. Lundberg • O sociálnej činnosti – Talcott Parsons

Pokračovanie o predmete • O sociálnych interakciách • O spoločenských skupinách – G. Gurwitch, J. L. Moreno • O sociokultúrnych javoch • O sociálnej štruktúre • O každodennosti

Klasifikácie sociológie • • Dejiny sociológie Základné sociologické pojmy Špeciálne sociologické disciplíny Metodológia sociológie, metódy a techniky sociologických výskumov

Iný variant 1 Vertikálne – makroštrukturálne teórie - Teórie stredného dosahu - Sociografické empirické popisy

pokračovanie 2 Horizontálne - Odborové -špeciálne disciplíny

1. 2 Špecifiká sociologického prístupu • Univerzálnosť • Osobitná optika

O sociologickej optike • Napr. aj javy ekonomické – ich dopad na sociálnu diferenciáciu • Dané javy vždy vo vzťahu k iným – odmeňovanie – medziľudské vzťahy, náboženstvo a ekonomika • Porozumenie sociálnemu životu – vzdelávanie – trh práce – sociálny status – životná úroveň • Spoločenské súvislosti zdravia a nemoci – nerieši žiadna disciplína

1. 3 Sociálne problémy a sociologické problémy • Alebo sociológia a sociálna práca • Napr. sociálna udalosť = úmrtie živiteľa rodiny = SP • Spoločenské dôsledky tej istej sociálnej udalosti – dopad na socializáciu detí, na status rodiny = sociológia

Alebo sociologické poznatky v praxi sociálneho pracovníka • Napr. - sociológia rodiny – rozdiely v socializácii v závislosti od vzdelania rodičov, statusové rozdiely v správaní a motivácii, životné normy, hodnoty, ciele • sociológia zdravia a nemoci – civilizačné choroby, zdravotné postihnutia, diagnózy,

1. 4 Adjektíva sociálne a spoločenské • V minulosti synonymum- v súčasnosti? - Študujeme Odbor Sociálna práca – nie spoločenská práca - Máme sociálnych pracovníkov a nie spoločenských pracovníkov - Máme MPSVa. R a nie spoločenských vecí a rodiny - Máme sociálnu sieť a nie spoločenskú

To znamená • Adjektívum sociálne – spojené s nedostatkom materiálnym – finančným – v ingerencii sociálnej práce • Adjektívum spoločenské – v ingerencii sociológie – rozvod nie ako sociálna udalosť, ale ako odraz spoločenských vzťahov – hodnôt, noriem

2. kapitola Pred- sociologické myslenie v tradičnej spoločnosti – tradičná spoločnosť v predsociologickom myslení

2. 1 O tradičnej spoločnosti • Technika a technológia výroby – ľudská a konská sila, sila vetra, vody a ohňa • Ekonomika – subsystém spoločnosti minimálna efektivita, základ poľnohospodárstvo • Sociálna štruktúra – rodové zákonitosti, minimálna vertikálna mobilita • Pomalý evolučný vývoj- tisíce rokov

2. 1 Pred-sociologické myslenieantické Grécko • Sokrates – 469 – 399 p. n. l. – 1. obeť demokracie • Platón – 427 – 347 p. n. l. – Ústava – projekt dokonalej obce – tri stavy – vládcovia – filozofi, strážcovia - výrobcovia

Pokus v praxi • Na dvore syrakúzskeho tyrana Dionýza II. • Aristoteles – 384 – 322 p. n. l. – spis Politika – monarchia, aristokracia, ústavná demokracia – protipól – tyrania, oligarchia, neústavná demokracia

Kresťanský stredovek • Augustínus Aurélius – 354 – 430 • Ucelený teologicko – filozofický systém – kresťanská interpretácia výsledkov antickej filozofie

Tomáš Akvinský – 1225 - 1274 • Vypracoval nový teologicko – filozofický systém, v ktorom akceptoval práce Aristotela

3 Zmeny v tradičnej spoločnostizmeny v spoločenskom myslení • 3. 1 O spoločnosti na rozhraní tradícií a modernity • Technika a technológia – výstavba lodí – zámorské objavy, vynález pušného prachu v Európe, parného pohonu, zámorské objavy – kolonializmus • Vznik manufaktúr, rozvoj zahraničného obchodu

Sociálne a spoločenské zmeny • Ústup moci rodových privilégií – vzostup moci bankárov, veľkovýrobcov a veľkoochodníkov, • Vznik novej strednej vrstvy – akcelerácia šancí vertikálnej mobility

3. 2 Spoločenské myslenie • Humanizmus, osvietenstvo, liberalizmus – spoločný menovateľ – boj proti cirkvi – počiatky sekularizácie myslenia i života • Nahradenie viery v Boha – vierou v rozum

3. 3 Spoločenskí reformátori – spoločné pramene SP i sociológie • John Bellers – 1699 - Eseje o chudobe, manufaktúrach, obchode, plantážach a amorálnosti • John Howard – 1726 – 1790 - Stav väzníc v Anglicku a Walesu- 1777

ďalší • James Ph. Kay – Morálne a fyzické podmienky pracujúcej triedy, zamestnanej v manufaktúre na bavlnu v Manchestri – 1832 • P. Gaskell – Populácia v manufaktúrach v Anglicku - 1833

4 Klasická sociológia v modernej spoločnosti • Alebo moderná spoločnosť v klasickej sociológii

4. 1 O spoločnosti obmedzenej liberálnej modernity – 19. st. • Technika a technológia – vynálezy elektriky, telegrafu, výroba strojov strojmi • Ekonomika – centralizácia a koncentrácia kapitálu • Spoločenská a sociálna štruktúra – revolúcie – VF – 1789 -1794 • Vznik nových tried – podnikateľov a a námezdných robotníkov

ďalej • Pauperizácia roľníctva, urbanizácia, vznik priemyslu a veľkých tovární

4. 2 Vznik sociológie • Auguste Comte – 1798 – 1857 • Kurz pozitívnej filozofie – sociológia ako pomocná veda pri riadení spoločnosti • Sociálna statika – sociálna dynamika • Pozitivizmus v metodológii

Karol Marx – 1818 – 1883 Fridrich Engels – 1821 -1895 • Marx - Kapitál, • Engels - Postavenie robotníckej triedy v Anglicku • Sociologické úvahy bez sociológie • Namiesto reforiem – revolúcie • Namiesto násilia bohatých – násilie chudobných

Rasovo-antropologický smer • Arthur de Gobineau – 1816 – 1882 • Francúzsky gróf- diplomat v krajinách tretieho sveta • Vyššie rasy –nižšie rasy – utvárajú kultúru, civilizáciu, štát

Znak - farba pokožky • Biela – árijská -vyššia postava, blond vlasy, bojovnosť, schopnosť organizovať svet, vyššia inteligencia, vládcovia, • žltá – stredný vzrast tmavé vlasy, pracovitosť, pragmatickosť, priemerná inteligencia, rodení obchodníci, • Čierna – neschopná organizovať svet, citová, fantázia, rodení umelci

Georges Vacher de La Pouge hlavné diela – 1896 -1909 • • Francúzsky antropológ Európska rasa, Alpská rasa, Stredozemnomorská rasa.

ďalej • Farba vlasov, výška postavy, lebečný index • Inak Gobineau, Chamberlain – rasy hlavne v sociologickom zmysle • La Pouge – v biologickom

Závery • Merania La Pougeho a jeho žiakov dokázali už na prelome 19. a 20. st. - že ľudstvo sa v biologickom (zoologickom) zmysle na rasy nedelí, • Génové výskumy v 20. storočí to potvrdili – bez výnimky

Odlišnosti • Filozofia žitia a myslenia – normy, hodnoty • Euroamerická, indická • Osobitne vzťah k práci a k vzdelávaniu

Záverečná poznámka • Pojem rasista, rasizmus – nálepka, nadávka, ktorá automaticky morálne degraduje oponenta, • Predpokladá neznalosť vyššie uvedených faktov.

4. 3 O spoločnosti organizovanej modernity • Alebo o sociálnom štáte – koniec 19. st. – 2/3 20. st.

S čím Marx nepočítal • Postupné zlepšovanie postavenia RT v ekonomicky vyspelých štátoch Európy • Akcelerácia rozvoja sociálnych výhod – až po vznik sociálneho štátu- welfare state

4. 4 Sociologické myslenie – 20. st. • Štrukturálny funkcionalizmus – 40. - 60. roky – Talcott Parsons • Sociálny konštruktivizmus – Peter. L. Berger • Interpretatívna sociológia

5 Postmoderné sociologické myslenie v postmodernej spoločnosti • Alebo postmoderná spoločnosť v postmodernom sociologickom myslení

5. 1 O postmodernej spoločnosti • Technika a technológia – definitívne stratila ľudské rozmery, jadrovou technikou a génovými manipuláciami sme otvorili fľašku a vypustili džina, pričom netušíme následky,

Ekonomika • Napriek neustálemu rastu efektivity a objemov vyrobených tovarov – miliardy ľudí hladujú

Sociálne a spoločenské dôsledky • Rozvoj techniky vyčlenil miliardy ľudí ako nadbytočných, ktorých sa neoplatí ani vykorisťovať • Nožnice medzi bohatými a chudobnými sa stále otvárajú • Spoločnosť sa atomizuje • Moc bohatých jednotlivcov prevyšuje moc menších štátov

pokračovanie • Novým božstvom sa stal konzum • Výroba vytvára potreby !? • Značná časť výroby ide na zbrojenie a výskum vesmíru

5. 2 Ukážky postmoderného sociologického myslenia • Zygmunt Bauman. 2002. Úvahy o POSTmoderní době. Pád troch istôt: - Svet už nie je totalitou - Svet už nie je spojitým, nesmeruje k jednote, nemá ideálnu budúcnosť - Čas už nie je kumulatívny – nedostatky dneška už nemožno vysvetliť budúcim prospechom

Epizodičnosť a nekonzekventnosť • Ani po dobu života, nemožno počítať s pevnými pravidlami • Chaos ako realita • Kontrola jednotlivca • Fragmentarizmus – pád veľkého a jediného projektu – víťazstvo plurálu

Anthony Giddens Unikajíci svět – 2000 • Globalizácia ekonomiky – globalizácia vedy, • Elektronické peniaze – každý deň sa na burzách obráti viac ako bilión dolárov – výška balíčka bankoviek – 250 km

Ešte niekoľko údajov • Všetky najbohatšie medzinárodné spoločnosti majú centrály v krajinách G 7 • Podiel najchudobnejších na globálnom príjme (v rámci sveta) klesol od r. 1989 do r. 1998 z 2, 3% na 1, 4% • jadrové zbrane a génové manipulácie – vyrobené riziko prevyšuje vonkajšie

Malé štáty a veľké korporácie • Vplyv národných štátov na udalosti klesá – o prosperite rozhodujú zahraničné investície finančných gigantov

Dve nové potreby • Demokratizácia demokracie • Transnacionálna demokracia

Ambivalentná úloha médií • Spoločenské témy otvárajú, ale aj ničia personalizáciou, trivializujú, • Giddens – hrozí, že nevolení magnáti získajú obrovskú moc – my k tomu dodávame, že to nehrozí, to už je skutočnosťou!

Kniha druhá – Metódy a techniky sociologických výskumov • • • Dve základné orientácie Kvantitatívny a kvalitatívny výskum Čísla verzus slová Nestrannosť verzus vcítenie sa Vysvetlenie príčin javov verzus pochopenie ich zmyslu

ďalej • Výber osôb verzus voľba prípadov • Overovanie existujúcej teórie verzus tvorba novej teórie

Filozofické základy • Kvantitatívny výskum – pozitivizmus – materializmus - prírodné vedy – jedna realita – príroda, spoločnosť • Kvalitatívny výskum – idealizmus – predpoklad viacerých realít – subjektívne aspekty konania – iracionalita – hlavná úloha – porozumieť, vcítiť sa

Kedy a ktorý prístup vo výskume? • • Kvantitatívne metódy Dotazník Rozhovor Pozorovanie

Kvalitatívne metódy • • Kvalitatívne pozorovanie (zúčastnené) Kvalitatívny rozhovor (hĺbkový) Kazuistika (case study) Life story

Projekt kvantitatívneho výskumu • • Názov (predmet), Cieľ (Ciele), Hypotézy, Vzorka, Metódy a techniky, Časový plán, Materiálno-technické zabezpečenie

Výskumná vzorka • V kvantitatívnom výskume • V kvalitatívnom výskume

Dve poňatia • Kvalitatívny výskum - experti • kvantitatívny výskum – základný súbor, výberový súbor, • Reprezentatívnosť, • Náhodný výber, dostupný, zámerný

Hypotézy • V kvantitatívnom výskume • V kvalitatívnom výskume

Tri charakteristiky hypotéz • Je to tvrdenie, oznamovacia veta, • Vyjadruje vzťah medzi dvomi premennými, • Musí sa dať testovať, empiricky overiť, t. j. jej premenné sa musia dať merať, alebo kategorizovať

Tri typy hypotéz (Gavora) • Rozdiely: viac, častejšie, silnejšie, vyššie, odlišné, • Vzťahy: pozitívny, negatívny, korelácia, • Následky: ak- tak, čím- tým

Tvorba dotazníka Postupnosť, následnosť 4 častí výskumu: • Názov výskumu, • Ciele výskumu, • Hypotézy výskumu (v kvantitatívnom), • Otázky dotazníka.

Otázky dotazníka • Musia byť: - jednoznačné, - Zrozumiteľné aj pre respondentov s nižším vzdelaním, - V jednej otázke sa môžeme pýtať len na jednu vec (Príklad chybnej otázky: Ako dlho fajčíte a prečo? )

Ešte k otázkam dotazníka • Na začiatok (alebo) koniec dotazníka dávame tzv. identifikačné otázky: pohlavie, vek, vzdelanie, povolanie a pod. , v závislosti od témy výskumu), • Otázky „in medias res“ formulujeme tak, aby nám overovali pravdivosť našich hypotéz, • Otázka, ktorá neoveruje žiadnu hypotézu (okrem identifikačných otázok) nemá v dotazníku čo robiť,

Druhy otázok • Zatvorené – poskytujú úplný diapazón možností – variantov, napr. pohlavie – muž, žena, • alebo: • Považujete sa za chudobného? – áno skôr áno, - skôr nie, - neviem

Polootvorené otázky • Čo je podľa Vás, Váš najväčší problém pri hľadaní práce: - nedostatok pracovných príležitostí v blízkom okolí - nízke vzdelanie - nedostatočná prax - Iné - napíšte

Otvorené otázky • Napíšte ako dlho ste nezamestnaní • 1. otvorené otázky sú v dotazníku nevhodné – treba ich dodatočne spracovávať a fakticky z nich aj tak robiť varianty – a teda otázky zatvorené –napr. - menej ako rok, viac ako dva roky, atď.

ďalej 2. Nepatria do dotazníka principiálne – ak sú kvalitatívne – napr. Čo si myslíte o súčasnej slovenskej zdravotnej politike?

K počtu otázok dotazníka • Jednoznačná odpoveď neexistuje • Odporúčané (optimálne rozmedzie) – 25 – 35 otázok • Pri väčšom počte hrozí únava respondentov, zvyšuje sa množstvo nezodpovedaných otázok, klesá snaha o kvalitné odpovede, rastie počet odmietnutí spolupráce a pod.

Ešte k otázkam a dotazníku • Konečný počet otázok samozrejme závisí od počtu a zložitosti hypotéz • Poznamenávame, že pri dotazníku sa musíme zmieriť s tým, že ide o metódu, ktorou sa skôr kĺžeme po povrchu problematiky – do hĺbky idú skôr kvalitatívne metódy a techniky

Kvalitatívny rozhovor • • Malý počet otázok – 3 - 5, Neponúkame varianty odpovedí, Necháme odpovedať voľne, Záznam analyzujeme dodatočne.

Zásadné charakteristiky kvalitatívneho rozhovoru • Ide do hĺbky, • Nepotrebujeme veľa rozhovorov, • Neoslovujeme hocikoho, ale vedome tzv. expertov – t. j. ľudí, o ktorých predpokladáme, že o danej veci veľa vedia

Koľko rozhovorov? • Keď vidíme, že siedmy respondent (expert) hovorí o danom probléme zhruba to isté, čo predošlí, vieme, že 7 rozhovorov je dosť • Samozrejme dosť môže byť i 5, 6, prípadne 9 rozhovorov • Presné maximum neexistuje – podľa našich poznatkov, potreba každého rozhovoru nad počet 10, by mala viesť k zamysleniu, kde robíme chybu!

Kazuistika • Nie je definovaná jednoznačne (angl. case study) – riešenie prípadov • Spravidla obsahuje: • Anamnéza – osobná, rodinná, • Diagnózu a prognózu, • Návrh na opatrenia a pod.

Druhy kazuistík • • • Komplexná, Čiastková (len niektoré znaky, stránky) Voľná, Podľa plánu, Klinická (najčastejšia)- slúži ako podklad pre odborné konzultácie – za účelom riešenia konkrétneho problému • atď.

Life story • Je zápisom, analýzou a vyhodnotením života určitej osoby, • Výskumníka zaujímajú subjektívne významy, interpretácie určitých prežitých udalostí, • Fakty nie sú cieľom, ale prostriedkom výskumu.

K postupu výskumníka • Prvá fáza – navodenie atmosféry dôvery, • – otázka – ako naratívny impulz, spúšťajúci príbeh, - výskumník zasahuje otázkami, iba keď hovoriaci stratí niť

Druhá fáza • Kladenie otázok, ktorými si výskumník objasňuje niektoré momenty životného príbehu

Tretia fáza • Úsilie extrahovať z rozprávania teóriu o životnom cykle človeka, • Výskumník spolu s rozprávačom sa pokúšajú abstraktnejšie kategorizovať život na základe opakujúcich sa momentov a spájania jednotlivých častí rozprávania.

Life story • Sa zapisuje, alebo nahráva, v súčasnosti už na kameru, • Potom sa analyzuje – na čo sa používajú rôzne interpretačné štruktúry.

Ďalšie najpoužívanejšie metódy • Obsahová analýza dokumentov – napr. zisťovanie koľko a ako písali v období posledných 5 rokov) vybrané denníky o Rómoch a rómskej problematike • Kvázi- experiment – je založený na štúdiu určitého druhu dokumentov – napr. – osobných spisov zomrelých dôchodcov určitého DD za určité obdobie – skúmať môžeme príčiny úmrtí, početnosť úmrtí podľa pohlavia, súvislosti diagnóz s fajčením a pod.

Tretia kniha – Základné sociologické pojmy • Sociálne javy – sociálne fakty V bežnej percepcii: „to čo sa človeku javí“ Čiže odraz spoločenskej skutočnosti vo vedomí človeka.

Viac zložkovosť – viacvrstevnatosť sociálnych a spoločenských javov • Sociálne a spoločenské javy sa nedajú oddeliť od psychických, duchovných, prírodných, • Často majú zložky, ekonomické, sociálnopolitické, kultúrne a iné.

Sociálne a spoločenské javy ako javy „sui generis“ • Nedajú sa bez zostatku objasniť iba prístupmi psychologickými, či prírodovednými. • Človek v každodennom živote vníma iba niektoré javové stránky skutočnosti

Sociálna a spoločenská skúsenosť človeka • Parciálna • Nesystematická, • selektívna

Sociálna a spoločenská skúsenosť človeka • Je skúsenosťou z inými ľuďmi, • Čiže vždy je niečo za hranicami našich skúseností • Do nášho života vstupujú normy, hodnoty, inštitúcie, organizácie

Klasifikácia sociálnych a spoločenských javov • • Tie, ktoré spoločenský život skôr: Konzervujú, stabilizujú, dynamizujú

ďalej • Sociálne a spoločenské javy: • Priamo pozorovateľné a zistiteľné, • Nepriamo pozorovateľné a zistiteľné – cez indikátory

Z hľadiska pozorovateľa • Znútra – from inside, • Zvonku – from outside (príklad chudoba)

Triedy sociálnych a spoločenských javov 1. Sociálne procesy • Makro: globalizácia, demokratizácia, urbanizácia, natalita, rozvodovosť, • Mikro: spolupráca, súťaživosť, konflikt,

2 Sociálne a spoločenské vzťahy • Viažu sa k sociálnym procesom • Príklad emancipačné tendencie sociálnej práce sú možné len v hraniciach existujúcich vzťahov

3 Sociálne a spoločenské skupiny • • • Klasifikácie: Malé, veľké, Formálne, neformálne, Členstvo vstupom, narodením sa, Atď.

4 Sociálne a spoločenské udalosti • Makro: parlamentné voľby, reformy sociálneho zabezpečenia, • Mikro: promócie, sobáš, smrť

5 Chovanie, jednanie, konanie ľudí • Byrokracia, sociálna kontrola, • Nezamýšľané dôsledky, • Sociálne mechanizmy - určité okolnosti – určité jednanie,

6 Spoločenské javy v užšom zmysle slova • Voľný čas ako spoločenská kategória, posvätné a profánne, verejné a súkromné, rituály

Spoločnosť jazykom sociológie • Agregát indivíduí, v danom čase, danom území – spravidla v hraniciach štátu • Súbor inštitúcií – štrukturálny funkcionalizmus • Komplex vzťahov – výrobných, ekonomických, vzdelávacích a pod. – sieť rolí - interpretatívna sociológia

Individualisti • Spoločnosť je len slovo, nemá empirické krytie, • Existujú len ľudia.

Sociológia sa zaoberá: • • Modernou spoločnosťou A postmodernou Tradičná – tej sa venuje napríklad história Ostatné sme prebrali v prvej knihe – K dejinách sociológie

Spoločenská a sociálna štruktúra • Vnútorné usporiadanie, sústava a zloženie prvkov, • sieť vzťahov – dobrovoľne – nedobrovoľne rešpektovaná • Štrukturálny funkcionalizmus

Stratifikačná štruktúra • • Vrstva – v angl strata, Horná, stredná dolná, Status spoločenský, sociálny, Konzistentnosť, nekonzistentnosť.

Sociálna mobilita • Horizontálna, • Vertikálna.

Kultúra • Pojem kultúra v bežnom jazyku • Pôvod cultura agri, • Kultúrna antropológia – systém významov, hodnôt a noriem, ktorý sa prostredníctvom socializácie odovzdáva ďalším generáciám

Sociológia • Akcentuje ten aspekt kultúry, ktorý sa vzťahuje na systém spoločne uznávaných významov, • Umožňuje predvídateľnosť - bezpečie • Kultúra ako hodnoty, normy, výtvory, vedomosti, symboly, jazyk

Bauman • Akcentoval násilné, umelé, aktívne konanie človeka – meniace prírodné prostredie

Funkcionalistická škola • Kultúra ako subsystém celku, ktorý umožňuje spoločnosti fungovať • Symboly a rituály v podpore sociálnej solidarity.

Základné znaky kultúry 1. Je založená na činnosti ľudí, na hodnotách, normách, tradíciách. Je výtvorom i majetkom spoločnosti – nie jednotlivca – má spoločenský charakter

2. Enkulturácia • Má získaný charakter, človek si ju osvojuje socializáciou

3. kontinuita v čase • Prenáša sa z generácie na generáciu, • Kultúrne dedičstvo – kultúrny kapitál

4. Adaptívny charakter • Utvára nás – spoluvytvárame (meníme) ju aj my ekvivalencia

Štruktúra kultúry • Materiálna – prostriedky výroby a spotreby, • Duchovná – hodnoty, normy, symboly

Kultúrna zmena • Kultúrna difúzia – akulturácia, • Kultúrna inovácia • Kultúrna medzera – postkomunistické štáty

Subkultúra, kontrakultúra • Etnické skupiny, • Profesionálne skupiny, • vekové skupiny - mládež

Masová kultúra • Masovokomunikačné prostriedky • Podriadenie pudom, z hľadiska intelektu najnižším vrstvám, • Víťazstvo priemeru – ako lepší variant, • Fiktívny (virtuálny) svet • Zábavná funkcia – ako to hlavné

A ešte • Kultúrny relativizmus, • Kultúrny šok

Sociálna situácia, spoločenská situácia • Adjektíva – krízová, núdzová, politická, výchovná, terapeutická atď. • Sociálna práca = situácia jednania dvoch ľudí

Definícia situácie • Interpretatívna sociológia- spoločenská alebo sociálna situácia – druh reality na ktorej sa zhodli jej účastníci – tí čo ju definujú.

Pozor! • My sa nechováme podľa toho, aká situácia objektívne je, ale podľa toho, ako jej ľudia rozumejú, ako ju interpretujú

Sociálny pracovník • Musí rešpektovať objektívne i subjektívne aspekty sociálnej situácie, • jej normatívne i expresívne aspekty

Ak • Zmeníme definíciu situácie – môžeme zmeniť i chovanie, konanie človeka ? • Alebo to platí len o nás?

Peter L. Berger. – T. Luckmann Teória sociálnej konštrukcie reality • Jedinec si konštruuje svoje poňatie svojej sociálnej situácie • Pre sociálneho pracovníka je dôležité dosiahnuť čo najväčšiu zhodu v definícii situácie klienta

Klasifikácia situácií • • • Biografická, Konfliktná, Medzná, Problémová, Konzenkvečná.

Zmeny sociálnych situácií • Vlastné rozhodnutie, • Zásah zvonku

Spoločensky uznaná sociálna situácia • Choroba, nezamestnanosť, pôrod

Klient často • Partikularizuje svoju sociálnu situáciu – signalizuje to rozdiel medzi subjektívnou definíciou a objektívnou (zákonom)