poznmky pre tudentov Zklady ekonomiky pre socilnych pracovnkov

poznámky pre študentov Základy ekonomiky pre sociálnych pracovníkov Ing. Magdaléna Šišová

1. Historická podmienenosť ekonomiky Potreby a ich uspokojovanie. Potreby n n n fyziologické - súvisia so zachovaním človeka ( prijímanie potravy, ochrana pred chladom, pohlavný pud, získané ekonomické (technická vybavenosť, podmienky práce, úspech, uznanie. . . )

Statky n Ľudia svoje potreby uspokojujú prostredníctvom statkov a služieb. n Všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby je statok.

Klasifikácia statkov podľa: n n účelu dostupnosti formy vlastníctva

Klasifikácia statkov podľa účelu výrobné ( kapitálové), ktoré sa používajú na výrobu iných statkov ( stroje, nástroje, materiál a pod. ) n spotrebné statky, ktoré ľudia bezprostredne spotrebúvajú ( potraviny, odevy, počítače, byty) n

Klasifikácia statkov podľa dostupnosti n n voľné statky ( vyskytujú sa voľne v prírode – lesné plody, vody riek, morí a oceánov, rastliny, živočíchy. . . ) ekonomické statky sú vzácne statky. Ich obmedzené množstvo nemôže uspokojiť všetky potreby.

Klasifikácia statkov podľa vlastníctva n súkromné n verejné

Klasifikácia statkov podľa formy n hmotné ( morské živočíchy, horniny. . . ) n nehmotné ( slnečné žiarenie, vedomosti, služby. . . )

Spotreba n n n Svoje potreby ľudia uspokojujú tak, že spotrebúvajú statky. Na spotrebe sa zúčastňuje jednotlivec, skupina jednotlivcov, inštitúcie = spotrebitelia. Uspokojovanie bežných potrieb sa nazýva spotreba.

Ekonomická vzácnosť n n n Väčšinu statkov, ktoré človek potrebuje, ktoré sú preňho užitočné, tvoria ekonomické – vzácne statky. Príroda ich voľne neposkytuje, existujú v obmedzenom množstve. Ekonomická vzácnosť vyplýva z obmedzenosti zdrojov a ich užitočnosti.

Výroba n Je premena výrobných faktorov na statky

Výrobné faktory n n Výrobné faktory tvoria vstupy – inputy do výroby výstupy – outputy – výrobky, služby

Alternatívne náklady n Alternatívne náklady( náklady obetovanej príležitosti) určuje hodnota druhého najepšieho variantu, ktorého sa spoločnosť vzdala

Zákon klesajúcich výnosov n Ak do výroby postupne vstupuje väčšie množstvo len jedného z výrobných faktorov a ostatné sú nezmenia, veľkosť dodatočného výstupu dosiahnutá jednotkou dodatočného výstupu klesá

Výmena, trh, tovar reprodukcia n n Oddelenie výrobcu od spotrebiteľa vyvolalo výmenu činností. Sféra ekonomiky, kde dochádza k výmennej činnosti, t. j. kde sa realizujú vyrobené statky, sa nazýva trh. Výrobok alebo služby, ktoré ľudia získavajú výmenou na trhu sa nazývajú tovary. Nepretržité obnovovanie predpokladov a výsledkov výroby nazývame reprodukcia.

Ekonómia a ekonomika n n Cieľom ekonomiky je uspokojovať potreby spoločnosti. Ekonómia je veda o voľbe, t. j. o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje, ktoré môžu mať alternatívne použitie, na výrobu užitočných tovarov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny obyvateľstva.

Každá ekonomika rieši tri základné otázky: 1. Čo vyrábať ? 2. Ako vyrábať ? 3. Pre koho vyrábať ?

Ekonomika n n prebytková (vytvorí viac výrobkov a služieb ako obyvateľstvo dokáže spotrebovať), nedostatková, rovnovážna – vyskytuje sa vzácne sektorová

Ekonomika z hľadiska medzinárodnej deľby práce n n uzavretá – neobchoduje s ostatnými ekonomikami – existuje le výnimočne. otvorená – podieľa sa na medzinárodnej deľbe práce, nevyrába všetko sama, obchoduje s ostatnými ekonomikami.

Ekonómia ako vedecká disciplína sa rozdeľuje na mikroekonómiu a makroekonómiu. n n Mikroekonómia – zaoberá sa podrobnosťami, skúma správanie sa jednotlivých spotrebiteľov a výrobcov, na rôznych trhoch. Makroekonómia – zaoberá sa ekonomikou ako celkom a typickými javmi ako sú inflácia, ekonomický rast, nezamestnanosť, platobná bilancia.

Pozitívna a normatívna ekonómia Ekonómia rieši národohospodárske problémy: n opisom ( vysvetlením) = pozitívna ekonómia – opisuje fakty, okolnosti a vzťahy; hľadá zákonnosti, n odporúčaním = normatívna ekonómia – skúma ekonomické javy, hľadá cestu riešenia, využíva hodnotenia a etické úsudky.

Ekonomická teória n Základom ekonomických vied je ekonomická teória, ktorá skúma najvšeobecnejšie ekonomické problémy. S ňou úzko súvisia ďalšie teoretické disciplíny: dejiny ekonomických teórií, teórie trhovej ekonomiky, teória hospodárskej politiky a iné.

2. Typy ekonomík n ekonomika založená na zvykoch a tradíciách, n príkazová, n trhová ekonomika, n zmiešaná ekonomika.

Ekonomika založená na zvykoch a tradíciách n n n všetky ekonomické rozhodnutia sa prijímajú na základe inštinktov, zvykov a tradícií, historicky prekonaná, niektoré prvky typické pre túto ekonomiku sa dodnes vyskytujú v domácnostiach

Príkazová ekonomika Odpovede na tri základné ekonomické otázky 1. 2. 3. Čo vyrábať, Ako vyrábať Pre koho vyrábať dáva štát a jeho mocenské orgány.

Trhová ekonomika n n n Založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže, Funguje prostredníctvom trhového mechanizmu Tri základné otázky ekonómie trhová ekonomika rieši takto:

n n n Čo vyrábať – rozhodujú spotrebitelia a ich voľba závisí od ich príjmov a ochoty spotrebúvať, resp. sporiť, Ako vyrábať – rozhoduje konkurencia medzi výrobcami, Pre koho vyrábať – rieši trh prostredníctvom ponuky a dopytu

Zmiešaná ekonomika n n V súčasnosti sa najčastejšie reálne vyskytuje. V tomto type hospodárstva je trhový mechanizmus založený na slobodnej podnikateľskej činnosti, voľnej súťaži, voľnej cenotvorbe a prevládajúcom súkromnom vlastníctve, štát v nevyhnutnej miere zasahuje do chodu hospodárstva a usmerňuje ho.

n n Tento typ ekonomiky označujeme ako sociálne trhové hospodárstvo. Väčšinu ekonomických problémov rieši trh, maximálnu cenu dôležitých základných produktov stanovuje štát.

3. Trhový mechanizmus a jeho pôsobenie. n n Moderná ekonomika sa zakladá na rozvinutej deľbe práce. Každý výrobca produkuje tovary a služby pre množstvo iných výrobcov a spotrebiteľov. Všetci sú navzájom prepojení prostredníctvom trhu.

Typy trhov Podľa počtu sledovaných tovarov rozlišujeme: n čiastkové trhy – je trh, na ktorom sa predáva a kupuje jeden druh tovaru ( napr. automobilov, pšenice, ropa. . . ) n Agregátne trhy ( súhrnný, sumárny) trh je trhom všetkých tovarov a služieb.

Trh z územného hľadiska n miestny trh, regionálny trh, národný trh, n medzinárodný trh. n n

Trh z hľadiska predmetu kúpy a predaja delíme: n n trh tovarov a služieb ( trh spotrebných predmetov), trh výrobných faktorov - trh práce, - trh pôdy ( prírodných zdrojov), - trh kapitálu - finančný trh

Finančný trh n n n národný, peňažný kapitálový zahraničný, devízový trh drahých kovov

Trhové subjekty n n firmy – sú subjekty trhu, ktoré vyrábajú statky ( výrobcovia). domácnosti- vystupujú ako kupujúci na trhu tovarov a služieb a ako predávajúci na trhu výrobných faktorov. Ich cieľom je dosiahnuť uspokojenie svojich potrieb.

Trhový mechanizmus n n je súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov, služieb alebo výrobných faktorov za trhovú cenu, pričom tieto procesy ovplyvňujú trh ale aj výrobu, rozdeľovanie a spotrebu. trhový mechanizmus funguje samočinne za pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia ceny.

n K hlavným prvkom trhového mechanizmu a zároveň k najdôležitejším trhovým kategóriám patria: 1. dopyt, 2. ponuka, 3. cena, 4. konkurencia.

Krivka ponuky n n vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom, ktoré sú výrobcovia daného tovaru ochotní vyrobiť a predať čím vyššia je cena tovaru x, tým väčšie je ponúkané množstvo. Platí zákon rastúcej ponuky, podľa ktorého s rastom ceny výroba tovaru, a teda aj ponúkané množstvo stúpa a naopak. ( pokles ceny vyvolá pokles výroby)

Proces tvorby cien – rovnovážna cena n n rovnovážna cena sa vytvorí, ak dopyt sa rovná ponuke cena, ktorá vzniká na trhu pôsobením ponuky a dopytu, sa nazýva trhová cena

Trhová cena n Cena, ktorá vzniká pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu trhu, sa nazýva trhová cena.

Trh a konkurencia Konkurencia na strane ponuky n konkurencia na strane ponuky vyplýva z toho, že každá firma chce dosiahnuť čo najvyšší zisk, a to aj na úkor iných výrobcov.

Konkurencia na strane ponuky n n n môže byť cenová alebo necenová. uplatnením cenovej konkurencie sa firmy smažia získať čo najviac spotrebiteľov, a to tým, že znižujú ceny. cieľom necenovej konkurencie je získať si zákazníkov iným spôsobom – rast kvality, zvyšovanie technických parametrov výrobkov vrátane dizajnu, poskytovania záruk.

Konkurencia na strane dopytu n Vyplýva z toho, že každý spotrebiteľ má záujem nakúpiť čo najôlacnejšie.

Typy konkurencie z hľadiska podmienok aké majú jednotliví výrobcovia na trhu: n Dokonalá konkurencia by teoreticky existovala len vtedy, , ak by všetci účastníci trhu mali vytvorené úplne rovnaké podmienky , čo prirodzene nie je možné.

Nedokonalá konkurencia Je reálnym stavom fungovania trhovej súťaže, zahrňuje monopolné prvky. n Existuje v troch podobách: 1. monopolistická konkurencia, 2. oligopol, 3. monopol. n

4. Výrobné faktory Práca a ľudský kapitál n n n práca je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, jej nositeľom je človek so svojimi fyzickými, duševnými schopnosťami a talentom. množstvo práce, ktorým ekonomika disponuje, závisí od počtu osôb schopných a ochotných pracovať. kvalitu práce určuje vzdelanie a kvalifikácia ľudí.

Dopyt po práci n n n určujú firmy, podniky a iný výrobcovia, závisí od ostatných výrobných faktorov, najmä od veľkosti kapitálu a použitej technológie, pri dokonalejšej technológii je dopyt po práci nižší, ale náročnejší na stupeň kvalifikácie a naopak.

Nezamestnanosť n n v trhovej ekonomiky nie všetky pracovné sily majú prácu – nezamestnaní, zamestnaní a nezamestnaní = pracovné sily. Všetko ostatné dospelé obyvateľstvo zaraďujeme pod pojem mimopracovná sila.

Prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo rovnaký ako počet voľných miest.

Typy nezamestnanosti n n frikčná štruktúrna cyklická nedobrovoľná nezamestnanosť

Miera nezamestnanosti môžeme definovať ako súčet všetkých zamestnaných a nezamestnaných. U u = –––. 100 L u – miera nezamestnanosti U – počet nezamestnaných L- počet pracovných síl n

Pôda a prírodné zdroje n diferenciálna renta n pozemková renta

Dopyt po pôde dopyt po pôde, tak ako dopyt po ostatných výrobných faktoroch, je odvodeným dopytom.

Ponuka pôdy n n Ponuku pôdy výrazne ovplyvňujú osobitosti tohto výrobného faktora: je darom prírody, jej množstvo je obmedzené, nemožno ju reprodukovať. Preto na zmenu ceny ponuka nemôže reagovať zmenou množstva. Preto zmena dopytu po pôde nevyvolá v príslušnom období zmenu ponuky pôdy, ale zmenu v cene. Ponuka na trhu pôdy má monopol.

Cena pôdy - vzorec n Cenu pôdy potom vypočítame podľa vzorca: renta cena pôdy= –––––. 100 úroková miera

Kapitál n n Kapitálom nazývame statky, ktoré sú výsledkom výroby, neslúžia však na bezprostrednú spotrebu, ale na výrobu ďalších statkov ( napr. stroje, zariadenia, počítače. . . ) Kapitál môže mať aj vecnú podobu – peňažný kapitál.

Akumulácia kapitálu n Tvorba kapitálu, teda proces, keď pridávame dodatočný kapitál k už fungujúcemu kapitálu, nazývame akumuláciou kapitálu

Trh kapitálu – zisk a úrok n n Z hľadiska vzniku kapitálu a jeho zdrojov môžeme kapitál definovať ako úspory premenené na investície. Východiskovou formou kapitálu je peňažná forma. Peňažný kapitál sú vlastne nahromadené úspory.

Úverový vzťah n n n Ak kapitál požičiame, vznikne úverový vzťah. Ja ako vlastník peňažného kapitálu požičiam niekomu svoje peniaze, čím dlžníkovi vznikne záväzok – úver. Úver je založený na tom, že existujú dočasne voľné peňažné prostriedky. Za využívanie úveru musí dlžník platiť úrok. Úrok je príjem (dôchodok), plynúci z kapitálu, je základnou formou výnosu z kapitálu

Úroková miera je ročný výnos z požičaných zdrojov, udávaný v %, ktorý musí dlžník veriteľovi splatiť spolu s požičanou sumou za využitie peňazí počas určitého obdobia u u´- úroková miera u´ = –––. 100 u - úrok K K – celkový kapitál poskytnutý formou úveru n

Dopyt po kapitáli n n n Dopyt po kapitáli, je odvodeným dopytom a závisí od dopytu po tých tovaroch, ktoré príslušný kapitál vyrába. Dopyt po kapitáli závisí od produktivity kapitálu a od úrokovej miery. Ak je produktivita kapitálu vyššia ako trhová úroková miera, bude sa dopyt po kapitáli zvyšovať.

Ponuka kapitálu n n Pri ponuke kapitálu majú rozhodujúcu úlohu úspory, a tie závisia od výšky vytvoreného dôchodku. Dôchodok – tok reálnych alebo finančných zdrojov, ktoré priamo alebo nepriamo plynú z výroby a pripadajú jednotlivým ekonomickým subjektom.

Zisk n Výnosom kapitálu ako výsledkom podnikania je zisk

5. Peniaze v trhovej ekonomike n Vznik peňazí má 2 príčiny rozvoj deľby práce rozvoj tovarovej výroby a výmeny.

Funkcie peňazí n n n prostriedok výmeny (kúpa, predaj tovarov a služieb). zúčtovacia jednotka - cez peniaze sa vyjadruje cena tovarov, pohľadávky a záväzky subjektov, zisk a výška mzdy. uchovávateľ (nositeľ) hodnôt - peniaze možno hromadiť ako formu majetku. Túto funkciu peniaze plnia len vtedy, ak je ich hodnota stabilná.

Inflácia n Príčinou inflácie je nerovnováha v ekonomike spôsobená: - emisiou prebytočného množstva peňazí - zaostávaním výroby tovarov za rastom kúpyschopného dopytu - prílev tovaru bez odbytu na trh n Inflácia je znehodnotenie peňažnej jednotky, čo sa prejavuje rastom cenovej hladiny, resp. trvalým znižovaním kúpnej sily peňazí. n Inflácia ako peňažný jav je nadmerná emisia peňazí do obehu spôsobujúca: - znehodnocovanie peňazí - zvyšovanie cien tovarov a služieb

Meranie inflácie n Inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien Ten vychádza z tzv. spotrebného koša. n Spotrebný kôš - súbor tovarov a služieb, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska výdavkov typických pre súkromné domácnosti (potraviny, školstvo, doprava).

Miera inflácie n Miera inflácie vyjadruje zmenu cenovej hladiny meranej indexom spotrebiteľských cien za určité obdobie mesiac, štvrťrok, rok) Vyjadrujeme ju v %. ISC – ISC 04 n n I 04 03 = –––––. 100 ISC 03

Delenie a formy inflácie n podľa rýchlosti rastu cien: q mierna - medziročný rast 1 - 9 %, q cválajúca - 1000%, q hyperinflácia - viac ako 1000 %. n z hľadiska výsledkov merania: q otvorená - k rastu cien dochádza v dôsledku prevahy dopytu na ponukou alebo rastu výrobných nákladov. Dôsledkom je neustály rast cien. q skrytá - rast cien z rôznych dôvodov neprejavuje, ale je napr. nedostatok tovarov v obchode (a z toho vyplývajúci rast čierneho trhu). Vznik je spôsobený vynúteným rastom úspor, čo je typické pre príkazovú ekonomiku.

Delenie a formy inflácie n hľadiska vybilancovanosti: - podľa príčin, ktoré ju vyvolali: q dopytová (ťahaná dopytom). Príčinou je existencia prebytočného kúpyschopného dopytu, ktorého hlavnou položkou sú dôchodky (mzdy). Prebytočný kúpyschopný dopyt vzniká ak: n n n q n nominálne mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita práce, existuje nadmerný rast investícií (rýchly rast agregátneho dopytu), nastáva zníženie daní. nákladová (tlačená nákladmi). Jej zdroj je na strane ponuky. Vzniká pri raste cien vstupov (surovín, materiálov, energie a miezd). podľa teórii, že príčin inflácie je viac: q q teória importovanej inflácie. Podľa tejto teórie dochádza k prelievaniu inflácie medzi jednotlivými krajinami a to podľa miery závislosti v zahraničnom obchode. tvrdenie, že infláciu spôsobuje dopyt, ponuka, ceny na svetových trhoch, zahraničný obchod a neočakávané politické udalosti.

Dôsledky inflácie 1. klesajú reálne príjmy, a tým aj jeho kúpyschopnosť, 2. znehodnocuje hotové peniaze a úspory, 3. mení štruktúru spotreby - rastú výdavky na základné životné potreby, klesajú výdavky na iné tovary a služby, 4. znevýhodňuje veriteľov a majiteľov peňazí, 5. prináša určité výhody vlastníkom tovaru a dlžníkom, 6. vážne sociálne nedostatky na najchudobnejších vrstvách obyvateľstva.

Finančný trh (na finančnom trhu získavame peniaze) n Finančný trh môže byť: 1. peňažný trh 2. kapitálový trh n Valuta - hotovostné peniaze iných štátov, v súčasnosti používané najmä v cestovnom ruchu.

Devíza n Devíza – peňažná pohľadávka znejúca na cudziu menu, splatná v cudzine. Má tri formy: n n n akreditív - poverovací list, ktorým banka dáva príkaz inej banke, aby majiteľovi akreditívu alebo osobe poverenej v akreditíve vyplatila na preukaz totožnosti určitú sumu naraz alebo po splátkach, šek - cenný papier ukazujúci bezpodmienečný príkaz peňažnému ústavu, aby z pohľadávky vystavovateľa vyplatil sumu peňazí, ktorá je uvedená na šeku, majiteľovi šeku alebo osobe na šeku uvedenej, zmenka - cenný papier, v ktorom sa vystavovateľ zmenky zaväzuje, že: - v stanovenom čase zaplatí príslušnú sumu druhej osobe - vlastná zmenka. - alebo prikazuje tretej osobe, aby s stanovenom čase zaplatila druhej osobe určitú sumu - cudzia zmenka

Burza Typy burzy: 1. podľa predmetu obchodovania q q q tovarová peňažná burza tržieb 2. podľa spôsobu organizácie q q q n angloamerický typ -štát priamo nezasahuje do burzových obchodov, stredoeurópsky typ - burzu riadi volená burzová komora. Štát vykonáva dozor prostredníctvom burzového komisára, ktorý je menovaný vládou. francúzsky typ - prístup na burzu je v podstate voľný, obchody sa uskutočňujú len cez maklérov. Každú burzu riadi burzová správa (burzová komora). Ceny, za ktoré sa na burzách obchoduje, sa nazývajú burzové kurzy.

n n Hlavnými účastníkmi burzy sú makléri (brokeri, investori) a obchodníci (špecialisti). Za určitú províziu realizujú pre zákazníkov nákup a predaj cenných papierov. Burzoví obchodníci majú vymedzenú zodpovednosť za určitý druh cenných papierov. Sú zodpovední za udržanie cenovej kontinuity - schopnosti burzy zvládnuť nákupné a predajné tlaky. Klient získava cenné papiere cez sprostredkovateľa. Aby sa cenný papier mohol obchodovať na burze, musí sa zaevidovať - kótovať. Zaevidovaný cenný papier sa nazýva kótovaný cenný papier.

Obchodná a platobná bilancia n Obchodná aj platobná bilancia súvisia s menou, zadĺženosťou krajiny a medzinárodnou obchodnou výmenou. n Môže byť aktívna alebo pasívna. Meria sa jej podiel na HDP.

Bankový systém tvoria: n n n centrálna banka komerčné banky nebankové finančné inštitúcie

Centrálna banka (emisná, ceduľová) n Centrálna (emisná, ceduľová) banka n Má monopol na emisiu peňazí. Je nástrojom štátu pri zásahoch do ekonomiky. Spravuje štátny rozpočet, je "bankou bánk" - určuje podmienky na vznik, fungovanie a zánik komerčných bánk. Od centrálnej banky si požičiavajú peniaze banky komerčné. Je aj bankou štátu - zastupuje štát vo vzťahoch k zahraničiu, spravuje menový vývoj udržuje stabilitu meny. V SR je centrálnou bankou Národná banka Slovenska (NBS

Komerčné banky n n n Poskytujú služby pre firmy a fyzické osoby. Vykonávajú tri druhy operácií: aktívne - požičiavanie peňazí, za úvery dostáva úrok, pasívne - prijímanie vkladov, za vklady vypláca úroky, sprostredkovateľské - sprostredkovávanie finančných operácií medzi ekonomickými subjektami (prevody na účtoch). Komerčná banka sa môže obrátiť na centrálnu banku, ak jej iná banka nechce požičať peniaze.

Iné finančné inštitúcie n Sporiteľne. n Poisťovne

Delenie bánk n podľa veľkosti základného imania resp. objemu aktív q q n veľké (v SR - Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa) malé podľa komplexnosti služieb q q univerzálne - poskytujú všetky druhy služieb špecializované - napr. hypotekárne banky

6. Národné hospodárstvo n n Národné hospodárstvo je systém vzťahov medzi štyrmi sektormi: - podnikmi, - domácnosťami, - vládou, - zahraničím. hlavným znakom národného hospodárstva je celonárodný trh

Odlišnosti národného hospodárstva n Jednotlivé národné hospodárstva sa navzájom odlišujú veľkosťou a štruktúrou prírodných zdrojov, štruktúrou odvetví a vlastníctva, množstvom a kvalitou výrobných faktorov, výkonnosťou,

n n Sociálnou štruktúrou, Vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva a podobne.

Výkonnosť národného hospodárstva n n Vývoj národného hospodárstva ovplyvňujú ekonomické, prírodné a politické faktory. Ekonomická situácia krajiny sa prejavuje v ekonomickom raste, V miere inflácie či v miere nezamestnanosti Odzrkadľuje ju však predovšetkým výkonnosť národného hospodárstva, ktorú predovšetkým posudzujeme podľa celkového objemu produkcie.

n Za najdôležitejšie národohospodárske ukazovatele vyjadrujúce výkonnosť národného hospodárstva pokladáme hrubý a čistý domáci produkt na 1 obyvateľa.

Hrubý národný produkt (HNP) n Predstavuje hodnotu finálnych výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili národné výrobné faktory za jeden rok, vrátane občanov SR žijúcich v zahraničí.

Hrubý domáci produkt ( HDP) n Predstavuje hodnotu vyrobených finálnych výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory na území určitého štátu za jeden rok bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

Nominálny a reálny HDP n n Nominálny hrubý domáci produkt predstavuje HDP vyjadrený v bežných trhových cenách Reálny hrubý domáci produkt predstavuje HDP vyjadrený v stálych cenách.

Čistý domáci (národný) produkt n Hrubý domáci ( národný ) produkt zahŕňa hodnotu hrubých investícií. Kategórie čistý domáci ( národný) produkt zahŕňajú iba hodnotu čistých investícií, preto ich možno vyjadriť ako hrubý domáci ( národný) produkt znížený o odpisy, ako ekonomické vyjadrenie opotrebovania.

Vzťah medzi HD(N)P a ČD(N) produktom ČDP = HDP – amortizácia (odpisy) ČNP = HNP – amortizácia ( odpisy)

Metódy výpočtu HDP Produkčná suma množstva finálnych výrobkov a služieb násobených ich cenami Výdavková súčet výdavkov -domácností na spotrebu, -podnikov na nákup strojov, zariadení, štát. orgánov na nákup tovarov a služieb, čistý export ( vývoz-dovoz) Dôchodková súčet dôchodkov vlastníkov jednotlivých výrobných faktorov

7. Svetové hospodárstvo, medzinárodná ekonomická integrácia, globalizácia n Svetové hospodárstvo tvoria hospodárstva vyspelých krajín s vysokou ekonomickou, vedecko-technickou a kultúrnou úrovňou a hospodárstva rozvojových krajín, v ktorých prevažuje poľnohospodárska výroba.

Medzinárodné ekonomické vzťahy n Na základe foriem medzinárodnej deľby práce, dochádza k pohybu tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu medzi jednotlivými národnými hospodárstvami, k rozvoju menových, úverových a iných vzťahov – medzinárodných ekonomických vzťahov.

Ekonomická interdependencia n Zložité väzby, ktoré sa medzi krajinami vytvorili, väzby vzájomnej ekonomickej závislosti -ekonomickej interdependencie – spôsobujú, že zmeny a problémy jedného národného hospodárstva sa odrážajú vo svetovom hospodárstve ako celku, pričom poruchy vo svetovom hospodárstve sa zároveň dotýkajú jednotlivých krajín.

Globalizácia n Rozvoj, široké uplatnenie a pôsobenie informačných a telekomunikačných technológií vytvárajú predpoklady prechodu priemyselnej spoločnosti do informačnej a stávajú sa hlavnými činiteľmi globalizácie svetovej ekonomiky.

Medzinárodný obchod n n Umožňuje rozšírenie národnej spotreby, úspory práce a výrobných zdrojov, efektívnejšie využívanie výrobných faktorov. . . Účasť na medzinárodnom obchode odráža skutočnosť, do akej miery je národné hospodárstvo otvorené medzinárodnej spolupráci. Miera otvorenosti NH sa vyjadruje ako podiel vývozu alebo dovozu na hrubom domácom produkte.

Medzinárodný menový systém n n Je systém medzinárodných menových, platobných a úverových vzťahov, menových pravidiel a inštitúcií, ktorý umožňuje medzinárodný platobný styk a ktorý sa v historickom vývoji mení. Zlatý štandard – súvisel so zlatým krytím peňazí a mien. Zlato bolo menovým kovom.

Medzinárodná ekonomická integrácia n Je proces, v ktorom sa národné hospodárstva jednotlivých štátov cieľavedome združujú do regionálnych celkov.

Schéma medzinárodnej ekonomickej integrácie Mikroekonomická n Makroekonomická integrácia medzi podľa medzivládnych dohôd mikroekonomickými Formy subjektmi n pásmo voľného obchodu Formy ( zrušenie vývozných a n - dohody v predvýrobnej dovozných a kvantitatívnych oblasti ( spoločný obmedzení), výskum) n colná únia ( nahrádzanie n - dohody v oblasti výroby( národných dovozných colných špecializácia, poskytovani taríf spoločnou tarifou na e licencií, patentov) dovoz z nečlenských krajín) n

Pokračovanie schémy n dohody v oblasti odbytu ( prieskum trhu, dohody o odbyte) n n n spoločný trh ( + voľný pohyb kapitálu) hospodárska únia ( + koordinovaná hospodárska politika) menová únia ( + intergrácia menových politík a spoločná mena)

n n Pri makroekonomickej integrácii jednotlivé formy na seba nadväzujú. Vyššia forma sa buduje na nižšej forme, obsahuje jej opatrenia a dopĺňa novými. Najvýznam. nejšie integračné združenie je EUŔOPSKA ÚNIA. Vznikla spojením troch integračných zoskupení

8. Ekonomická úloha štátu n n Štát reprezentovaný vládou nesie zodpovednosť za efektívny a stabilný vývoj ekonomiky. Jeho úlohou je zabezpečiť v ekonomike stabilitu, efektívnosť a rovnosť. stabilita - cieľom je primeraný rast HNP, zamestnanosť, cenová stabilita, rovnováha pracovnej bilancie, efektívnosť - je zabezpečovaná konkrétnou hospodárskou politikou. Štát sa snaží zmierniť negatívnu činnosť monopolov, zabezpečiť konkurenciu, obmedziť znehodnocovanie životného prostredia, podporovať verejný sektor. rovnosť - pre štát nie je žiadúce prehlbovať rozdiely v uspokojovaní potrieb spôsobenú dôchodkovou nerovnosťou. Úlohou štátu je zmierňovať dôchodkovú nerovnosť cez aktívnu redistribučnú politiku. Na tento cieľ sa môže používať zdaňovanie, dotácie, subvencie atď.

Subjekty hospodárskej politiky n n vláda, štátne inštitúcie, ministerstvá a iné vládne úrady, medzinárodné organizácie

Ciele hospodárskej politiky n z časového hľadiska: q q q n krátkodobé ciele - dni, týždne, mesiace strednodobé ciele - 1 - 5 rokov dlhodobé ciele - 5 - 10 rokov z hľadiska stability: q q q zamestnanosť (U) - úroveň nezamestnanosti. Štát sa snaží dosiahnuť zamestnanosť podobnú prirodzenej resp. dobrovoľnej nezamestnanosti. cenová stabilita (P) - priemerná ročná inflácia. Štát sa snaží zabrániť cenovým šokom (inflácia do 10 %). ekonomický rast (G) - priemerné ročné tempo rastu HNP a HDP. Štát sa snaží udržať rovnomerný ekonomický rast. rovnováha platobnej bilancie (B) - Štát sa snaží udržať rovnaký priemerný podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom HDP. Tento podiel má vplyv na stabilitu menového kurzu. optimálne rozdeľovanie dôchodkov

Nástroje hospodárskej politiky n n n Štát používa na regulovanie hospodárskych procesov štyri skupiny nástrojov: nástroje monetárnej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky regulovaním množstva peňazí v obehu a peňažného úveru. nástroje fiškálnej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky cez príjmy a výdavky štátu (realizácia cez štátny rozpočet). nástroje dôchodkovej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky cez vývoj dôchodkov a cenovú politiku. nástroje vonkajšej obchodnej a menovej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky cez medzinárodný obchod a platby a pohyb kapitálu.

Monetárna politika- menová politika centrálnej banky n Monetárna politika reguluje množstvo peňazí v obehu, aby vznikli podmienky na rozšírenie alebo obmedzenie úveru. Jej cieľom je ovplyvňovať efektívny dopyt a zamestnanosť. Zvyšovaním množstva peňazí v obehu klesá sklon k likvidite a úroková miera. Časť úspor sa používa na nákup spotrebných predmetov - rastie dopyt. Za zvyšnú časť dôchodkov sa nakupujú cenné papiere, rastie tak dopyt po investíciách. Výsledkom je zvýšenie celkového kúpyschopného dopytu, rast HNP a zamestnanosť.

Ciele a nástroje menovej politiky Nástroje Sprostredkujúce ciele Konečné ciele Diskontná sadzba Nezamestnanosť Operácie na voľnom trhu Povinné minimálne rezervy Devízové rezervy Peňažná zásoba Úroková miera Inflácia Menový kurz Obchodná bilancia

Fiškálna ( rozpočtová politika) n Dôležitú úlohu pri štátnom regulovaní ekonomiky má fiškálna politika, založená na štátnom rozpočte. Predstavuje činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom od vládnej až po miestnu úroveň, ktorá je zameraná na bezprostrednú stabilizáciu ekonomiky. Úlohou je regulácia celkového kúpyschopného dopytu, aby bol v súlade s dopytom, ktorý vytvára štát.

Štátny rozpočet n n n Štátny rozpočet je centralizovaný peňažný fond, ktorý vo forme súvahy porovnáva príjmy a výdavky štátu. Funkcie: nástroj rozdeľovania národného dôchodku nástroj štátnych zásahov do reprodukčného procesu prostriedok na uskutočňovanie vonkajšej hospodárskej a politickej expanzie Štátny rozpočet má príjmovú a výdavkovú stránku. Hlavným zdrojom príjmov sú dane. Ďalšie príjmové položky tvorí daň z pridanej hodnoty a clá.

n n Štátny rozpočet môže byť: vyrovnaný (príjmy sú rovné výdajom) prebytkový (príjmy prevyšujú výdaje) deficitný (príjmy sú menšie ako výdaje)

8. História ekonomického myslenia n n Hlavnými dvoma prúdmi, v ktorých sa ekonomické myslenie rozvíja, sú hospodársky liberalizmus a štátny intervencionizmus. Hospodársky liberalizmus kladie dôraz na fungovanie trhu, štátny intervencionizmus na aktívnu úlohu štátu a jeho zásahy.

Starovek a ekonomické názory n n hedonistický – kladie dôraz na individuálne blaho – Epikuros. princíp všeobecného blaha, všeobecné blaho má zabezpečovať štát – Platón, Xenofón – v centre pozornosti bol roľník a jeho činnosť, Aristoteles – tvorca princípu ekvivalencie výmeny

Stredovek n Tomaš Akvinský prevzal princíp ekvivalencie výmeny a rozvinul učenie o spravodlivej cene,

Novovek Tomáš Mun - Anglicko J. B. Collbert - Francúzsko n Merkantilizmus – za hlavný zdroj bohatstva sa pokladal zahraničný obchod. n Štát podporoval ťažbu drahých kovov, n snaha o získanie aktívnej peňažnej bilancie, n podpora manufaktúrnej výroby.

Fyziokratizmus F. Quesnay – osobný lekár Ľudovíta XV. n n Za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladá pôdu a poľnohospodársku výrobu. Spoločnosť triedil na triedy: - triedu pozemkových vlastníkov, - produktívnu triedu - nájomcovia - sterilnú triedu – ostatných pracujúcich, ktorí pracovali v iných odvetviach

Klasická ekonómia n n Wiliam Petty – teória pracovnej hodnoty, ktorou vysvetlil aj ekonomické akategórie ako cena, mzda, renta, úrok. Adam Smith – bol stúpencom hospodárskej slobody ( liberalizmus). Za základ fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania. Štát nemá zasahovať do národného hospodárstva.

David Ricardo n Je tvorcom teórie komparatívnych výhod, podľa ktorej krajina sa má špecializovať na výrobu tých výrobkov, ktoré dokáže vyrobiť s najväčšou produktivitou práce.

Jean Baptiste Say n tvorca známeho zákona trhovej ekonomiky, podľa ktorého si ponuka automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. Každý predaj teda predpokladá dopyt rovnakej hodnoty.

Thomas Robert Malthus n známy svojou populačnou teóriou, podľa ktorej obyvateľstvo sa rozmnožuje rýchlejšie ako rastú existenčné prostriedky.

Marxizmus Karl Marx n n Vychádzal z ekonomickej teórie A. Smitha a D. Ricarda a ďalej rozvinul teóriu pracovnej hodnoty. Marx rozlišoval pojmy práca a pracovná sila. Pracovná sila dokáže vytvoriť vyššiu hodnotu akú sama má – z tohto prebytku vzniká nadhodnota. Podstatu vykorisťovania vidí vo vytváraní nadhodnoty a jej privlastňovanie kapitalistami.

Neoklasická ekonómia A. Marshall, J. B. Clark n n n Orientuje sa na analýzu ponuky a dopytu, cien, spotreby. . . Vychádza zo Sayovho zákona trhu a predpokladá existenciu dokonalej konkurencie. Predstavitelia vychádzajú z princípu hraničnej užitočnosti. Paretovo optimum – pri daných výrobných zdrojoch, danom rozdelení dôchodkoch a daných preferenciách spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného.

Keynesovská makroekonomická teória n n J. M. Keynes – vytvoril teóriu, ktorej cieľom bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Úlohou štátu je podľa Keynesa zabezpečiť rast efektívneho dopytu a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti tým, že bude zasahovať do ekonomiky prostredníctvom rozpočtu a keď bude regulovať množstvo peňazí v obehu.

Moneterizmus Milton Friedman, nositeľ Nóbelovej ceny za ekonómiu za rok 1976 n n Podstatou monetaristickej ekonomickej teórie sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu. vychádza z pritom z kvalitatívnej teórie peňazí, podľa ktorej ak vzrastie množstvo peňazí v obehu, zvýšia sa ceny, pretože to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí.