Poruchy sprvania Vymedzenie poruchovho sprvania Delenie porch sprvania

Poruchy správania • Vymedzenie poruchového správania • Delenie porúch správania • Syndrom ADHD a ADD • Najčastejšie poruchy správania detí a mládeže • Šikanovanie

Vymedzenie poruchového správania Správanie nerešpektuje sociálne normy, platné v danej spoločnosti na úrovni zodpovedajúcej veku ( problémy detí z minoritnej spoločnosti) • odchýlka v oblasti socializácie – vzťah k spoločenským normám je nežiaducim spôsobom zmenený • široké spektrum maladaptívneho správania, pričom jedinec je rezistentný na bežné výchovné pôsobenie • jedná sa o trvalejší ráz a prejav osobnosti • Podmienky posúdenia správania ako poruchového: – jedinec je intelektuálne schopný pochopiť význam noriem – jedinec tieto normy neakceptuje (má inú hodnotovú orientáciu, prioritné motívy), alebo sa nimi nedokáže riadiť (vplyv abusu alkoholu, drog, . . poškodenia CNS. . )

Príčiny poruchového správania - súčasný prístup Príčinou sú odchýlky v osobnostnom vývine, ktoré sú dané interakciou základných etiologických faktorov: • Vplyv sociálneho prostredia, predovšetkým rodiny • Genetická dispozícia k disharmonickému vývinu (odchýlka v emočných a vôľových charakteristikách – napr. vplyv reaktivity NS základné nabudenie u delikventov nižšie) • Oslabenie alebo porucha CNS, prevažne na báze prenatálneho či perinatálneho poškodenia (AD/HD(ĽMD), epilepsia, počiatočná fáza demencie, stavy po zápalových ochoreniach mozgu. . . , delikventi majú častejšie nižšie IQ)

Delenie porúch správania • Neagresívne (klamstvo, záškoláctvo, úteky, túlanie. . . ) • Agresívne (násilné správanie, týranie, vandalizmus. . . ) neexistuje presná hranica, často kombinované Levčíková, 2004 : A) Poruchy správania zapríčinené primárne endogénnymi činiteľmi (špecifické (vývinové) poruchy správania – ADHD) prvotnou príčinou nie sú nevhodné sociálne vplyvy B) Poruchy správania prvotne zapríčinené nevhodnými výchovnými vplyvmi, alebo nedostatočnou či nesprávnou výchovou a) dificility (problémy v adaptácii, nesprávne návyky. . ) b) poruchy správania disociálneho charakteru (asociálne až antisociálne postoje a konanie jedinca) !!! O poruchách správania hovoríme zvyčajne až v strednom školskom veku (v prepuberte)

Ďalšie klasifikácie porúch správania – napr. Majzlanová (1998) 1) poruchy správania orientované extrapersonálne • správanie agresívne a negativistické • hyperaktívne správanie • správanie sociálne maladjustované 2) poruchy správania orientované intrapersonálne • neurotické a emocionálne poruchy • sociálna inkompetencia

Škála sociálneho správania (Ondrejkovič, 2009) hudba, reč. . . ) narkomani, bezdomovci. . ) delikventné správanie (krádeže, vandalizmus. . . ) kriminálne správanie (násilná trestná činnosť, vraždy, korupcia. . . ) deviantné správanie disociálne správanie (klamstvá, úteky, kontakt s drogami. . . ) asociálne a antisociálne správanie (prostitútky, konformné správanie normokonformné sociálne správanie nápadné, provokujúce soc. správanie (oblečenie,

Porucha aktivity a pozornosti a hyperkinetické poruchy (syndróm ADHD a ADD) = neurovývinová porucha ĽMD (ľahké mozgové disfunkcie) – 50. – 80. roky 20. stor. , tiež ĽDE (ľahké detské encefalopatie), MMD AD/HD – Attention Deficit/Hyperactivity Desorder (súčas. ) Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKN – 10): Hyperkinetické poruchy porucha aktivity a pozornosti (F 90. 0) hyperkinetická porucha správania (F 90. 1) Tiež špecifické poruchy správania Možnosť presadenia termínu BID (Behavioural Inhibition Disorder) – deficit v sebakontrole, v kontrole správania

Výskyt • týka sa detí s takmer priemernou, priemernou a nadpriemernou inteligenciou • nejednotné údaje (vplyv úrovne a techniky používanej na diagnostiku) prevalencia udávaná v rozmedzí 2 – 12% (3 – 7%) v detskej populácii u nás 3 – 6% detí školského veku USA 9% VB 0, 5 – 1% častejší u chlapcov – 3 : 1

Symptomatológia (prejavy) Rôzne podtypy: • ADHD s prevládajúcou poruchou pozornosti • ADHD s prevládajúcou hyperaktivitou a impulzivitou • ADHD zmiešaný typ obraz nie je v jednotlivých vývinových štádiách konštantný Podmienka: príznaky sa objavili pred 7. roku veku, pretrvávajú min. 6 mesiacov a prejavujú sa ako vývinová odchýlka 5 základných oblastí symptomatológie • poruchy kognitívnych funkcií • poruchy motoricko percepčné • poruchy emócií a afektov • impulzivita – chaotické a nepredikovateľné správanie • sociálna maladaptácia

Symptomatológia (prejavy) Podmienka: príznaky sa objavili pred 7. roku veku, pretrvávajú min. 6 mesiacov a prejavujú sa ako vývinová odchýlka 5 základných oblastí symptomatológie • poruchy kognitívnych funkcií • poruchy motoricko percepčné • poruchy emócií a afektov • impulzivita – chaotické a nepredikovateľné správanie • sociálna maladaptácia

1. Poruchy kognitívnych funkcií • porucha pozornosti (zrak, sluch) často spojená s motorickým nekľudom • neschopnosť selekcie podnetov, ktoré na dieťa pôsobia súčasne (zahltenie podnetmi, ťažko vyberá podstatné informácie) • porucha analýzy a syntézy informácií • dieťa nieje schopné vnímať časový sled, štruktúrovať a organizovať prácu – nedokončuje • porucha motivácie, vytrvalosti, ťažké prežívanie frustrácie • znížená schopnosť priestorové predstavivosti • porucha slovnej a pracovnej pamäte častá spojitosť s vývinovými poruchami učenia

2. Poruchy motoricko percepčné • hyperaktivita a porucha relaxácie, zbrklý, nekoordinovaný, nepresný motorický výkon • drobné neurologické odchýlky (obťažné rozlišovanie vpravo – vľavo, poruchy symetrie, zlá koordinácia. . ) • motorická neobratnosť • porucha vizuomotorickej koordinácie 3. Porucha emócií a afektov • labilita, striedanie nálad

4. Impulzivita – chaotické a nepredikovateľné správanie • dieťa sa nedokáže poučiť z chýb • robí rýchle nepremyslené závery 5. Sociálna maladaptácia • neadekvátna kontrola, familiárne správanie, neschopnosť prispôsobiť sa vrstovníkom, rešpektovať pravidlá, akceptovať sociálne prostredie • extrémne výkyvy v emocionálnych prejavoch, túžba po sociálnej akceptácii, ktorú nedokáže udržať, nedostatok altruizmu a empatie

Symptómy ADHDu detí pred vstupom do školy (Piačeková) • • • DOJČA častý a prudký plač problémové správanie pri dojčení („barracuda“ vs lenivé cicanie) narušený rytmus spánku a pitia zápas pri úkonoch spojených s telesnou hygienou skorá vertikalizácia (sedenie, lezenie. . . ) • • BATOĽA vysoká, instabilná psychofyziologická úroveň aktivácie dysregulácia svalového tonusu (hyper, hypo ) problém so spaním (bojuje. . ) problém s jedením (jednostranná strava ) prudký odpor pri obliekaní tráviace problémy (koliky, zápchy, hnačky, . . . ) podráždená nálada prudké záchvaty zúrivosti

PREDŠKOLÁK • ťažko ovplyvniteľná hyperaktivita • náchylnosť k úrazom • beh namiesto chôdze • rýchla jazda (trojkolka. . ) • odvaha až dobrodružnosť • problémy so sociálnou • integráciou • nedodržiavanie pravidiel • požadovačnosť v kontakte s rovesníkmi • agresivita • opozičné správanie • súrodenecká rivalita • deštruktívna hra • ťažkosti vo výučbe schopností vyžadujúcich dlhú výdrž a podržanie v pamäti • tá istá rozprávka, hračka • nuda • jazykové problémy • šuchtanie sa pri nezaujímavých činnostiach • vývinové deficility

Etiológia (príčiny) neexistuje zhoda odborníkov u 20 – 30% (až 50%) prípadov genetické vplyvy oneskorené neurologické zretie prenatálne a postnatálne poškodenie (malnutrícia plodu, infekcie, toxické pôsobenie, hypoxia, mechanická trauma, . . ) environmentálne faktory (ťažké kovy, radioaktivita, farmaká, nedostatok železa, . . ) prekonané choroby (autoimúnne ochorenia, meningitída, encefalitída, . . ) nevhodné emočné vplyvy, zraniteľnosť, . . . (deti odlúčené od rodiny, stres, netrpezlivé zaobchádzanie, . . )

Prognóza – závislosť na rozsahu poruchy, včasnej diagnostike a primeranom výchovnom pôsobení v priebehu stredného škol. veku ubúdanie psychomotorických prejavov – ale dochádza niekedy k psychopatologickému vývinu osobnosti → u 40% detí sa objavuje: a) porucha správania (bitky, krádeže. . . ) b) nechuť spolupracovať (opozícia, odvrávanie, porušovanie pravidiel. . ), pravdepodobnosť vývinu závislostných porúch, u 20% asociálny vývin v dospelosti 40 – 50% detí prechádza s defektom do dospelosti v plnej podobe, alebo len s defektom koncentrácie pozornosti (prevalencia v dospelosti 4 5%) k zlepšovaniu dochádza vo veku 12 – 18 r. (dôsledok dozrievania mozgu) !!! zvýšené riziká sekundárnej neurotizácie pri nesprávnej výchove

Chronické príznaky u dospelých Upravené diagnostické kritériá podľa DSM-IV. Tieto kritériá obsahujú 3 podmienky: a) musí byť priamo prítomných aspoň 12 chronických príznakov z 20 uvedených, b) ADHD v anamnéze v detstve , c) stav nie je možné vysvetliť inou poruchou 1. pocit, že výkon nezodpovedá schopnostiam 2. neschopnosť organizovať každodenné činnosti (zabúdajú schôdzky, termíny, strácajú potvrdenky, lístky, . . . ) 3. odkladajú riešenia, majú obavy niečo začať 4. veľa vecí robia súčasne 5. nevhodné poznámky, sklon povedať, čo ich práve napadne 6. hľadanie stále nových podnetov 7. často sa nudia, majú stále nové záujmy, ale tie netrvajú dlho 8. ľahko sa znepokoja , stratia pozornosť, sú nedôslední 9. kreatívni, intuitívni, vyššie IQ

10. problémy so vžitými postupmi, presadzovanie vlastných postupov 11. netrpezlivosť 12. impulzívnosť slovná, akčná (utráca bez rozmýšľania, mení plány) 13. sklon trápiť sa nepotrebnosťou, budúcnosťou, kontrast k nevšímavosti k reálnemu nebezpečenstvu 14. pocity hroziacej záhuby a nebezpečenstva sa striedajú so vzrušením z rizika 15. poruchy nálady, depresie 16. nepokoj (bubnovanie prstami, zmeny pozície na stoličke, prechádzanie) 17. sklon k závislosti (drogy, alkohol, hry, nákupy, jedlo, práca) 18. znížená sebaúcta 19. problémy so sebahodnotením 20. v rodinné anamnéze poruchy nálady, poruchy ovládania, rôzne typy závislosti (podľa Cahová, Pejčochová, Ošlejšková, 2010)

Psychologická diagnostika • Testy IQ – diskrepancie medzi jednotlivými mentálnymi zložkami ( pr. verbálne rozumové schopnosti normálne, ale zlyhávanie v názorových subtestoch lipnutie na detailoch, problémy pri spojovaní častí a celku. . . ) • Skúšky koncentrácie pozornosti – výkyvy pozornosti • Kresba postavy (disproporcie častí tela, chýbajúce detaily, stereotypie, neadekvátne spojovanie, „vyčarbávanie“, bizardné tvary, primitívne spracovanie, nízka kvalita čiar, nápadná poloha postavy v priestore)

Liečebné a pedagogické opatrenia fakmakologická liečba (u nás menej bežná) zameranie na rozvoj deficitných funkcií pokojné prostredie, nie veľa podnetov, !!! nie príliš časté zmeny dôsledné trpezlivé vedenie, dôsledná kontrola pozitívne hodnotenie, upozorňovať na konkrétne chyby nevhodné súťaženie a časovo limitované úlohy kratšie úlohy presne zadané (overiť si pochopenie zadania) dodržiavanie rituálov pri organizácii vyučovacej hodiny učiť repertoáru riešenia sociálnych situácií, vysvetliť požadované správanie aktívne vytváranie pozitívnej sociálnej klímy, vysvetliť spolužiakom príčiny nevhodného správania sa dieťaťa s ADHD, podporovať začlenenie dieťaťa do soc. vzťahov v triede EEG biofeedback (prof. Barry Sterman -1972 – NASA)

Najčastejšie poruchy správania detí a mládeže

• Klamanie do 6 rokov v norme (konfabulácie súčasťou detského myslenia, premietnutie tajných želaní, únik do fantázie. . ) Typy a) Klamanie zo strachu (z trestu, z ponižovania, pri neprimeraných nárokoch rodičov. . . , obrana intimity, keď sú rodičia „príliš zvedaví“) b) „Vyťahovanie sa“ – nespokojnosť so sebou, zameranie na vlastnú osobu, snaha „zviditeľniť sa“ c) Klamanie, kde obeťou je niekto iný – zvaľovanie vlastnej viny, ubližovanie zo závisti, žiarlivosti, pomsty. . d) Podvody (obohacovanie sa) pre vlastný prospech e) „Pseudilogia fantastica“ – u osôb s hysterickými rysmi (osoby si nie sú vedomé nepravdivosti)

• Krádeže závažnosť sa posudzuje podľa veku, spôsobu vykonania a ukradnutého predmetu predškolák – niekedy nezvládne túžbu niečo mať. . . ( treba učiť deliť sa, požičiavať, vracať, dávať darčeky. . . ) Motívy krádeží školákov: a) Dieťa berie peniaze a veci doma kupuje si priazeň druhých detí b) Dieťa berie peniaze doma a kupuje si pre seba (prejav náhradného uspokojenia – neuspokojenie v cit. oblasti) c) Krádeže v parte alebo pre partu – snaha vyznamenať sa, byť uznávaný d) Túžba mať niečo, čo je v očiach rodičov nezmyselné e) Kleptománia neodolateľné impulzívne správanie (krádeže neužitočných vecí. . . ) vzácna

• Záškoláctvo príčiny – „povahová slabosť“, malá odolnosť voči záťaži, znížená frustračná tolerancia, neakceptácia noriem, autorít čím mladšie dieťa, tým horšie prejav vážnejšej psychopatológie Motívy: a) Strach zo skúšania, snaha vyhnúť sa nepríjemnostiam b) Vzdor, pocit ublíženia, neistota v spoločnosti druhých c) Strach z niektorého dieťaťa, party d) Príslušnosť k parte (záškoláctvo je sociálna norma) e) Snaha „ukázať sa“ pred ostatnými f) Nuda v škole + neakceptácia noriem (malá autorita školy a rodiny) začiatok často impulzívny akt strach z prezradenia, ďalšie klamstvá. . . túlanie pomoc – sprevádzanie do školy, neomietanie dieťaťa, „odpustenie bez odčinenia“. . .

• Úteky z domova Typy: a) Impulzívne, skratkovité, neplánované úteky príčina: strach z degradácie, ohrozenie identity (zahanbujúce, ponižujúce pocity v konfrontácii s rodičmi) vzdor voči nespravodlivosti, pomsta rodičom b) Pripravovaný a plánovaný útek príčina: akt pomsty a vzdoru (rozvod rodičov, prezradená adopcia, z detského domova. . . ) odchod za dobrodružstvom – často ide viacej detí, túžba po samostatnosti, zážitkoch úteky mladších školákov – prejav ťažšej psychopatológie, epilepsie. . .

• Túlanie prejav hlbšej psychopatológie citová plochosť, nepripútanosť k ľuďom, k miestu, nízky stupeň úzkosti dieťa je nezaujatý divák sveta – nezaujíma sa o minulosť, o budúcnosť. . . často symptómy psychickej deprivácie (napr. u adoptovaných detí. . . ) často spojenie s asociálnym správaním (krádeže. . . )

ŠIKANOVANIE • Vymedzenie • Formy a motívy šikanovania • Osobnosť agresora a obete • Skupinová dynamika šikanovania • Diagnostika šikanovania • Postup vyšetrovania • Náprava • Elektronické šikanovanie • Šikanovanie - trestná činnosť

Vymedzenie • Bullying – v anglicky hovoriacich krajinách • Mobbing – Nemecko, severské krajiny =násilne ponižujúce správanie jednotlivca alebo skupiny ľudí voči slabšiemu jedincovi, ktorý nemôže zo situácie uniknúť a nie je schopný sa účinne brániť

Formy šikanovania • skrytá prejavuje sa len sociálnou izoláciou a vylúčením obete zo skupiny vrstovníkov • zjavná ü fyzické násilie a ponižovanie ü psychické ponižovanie a vydieranie ü deštruktívne aktivity zamerané na majetok obeti

Motívy šikanovania – moc – motív krutosti – zvedavosť – nuda • rodinné podmienky vedú k nepriateľskému postoju voči druhým • inštrumentálne komponenty (odovzdávanie peňazí, desiatej. . ) • prestíž, pozícia medzi spolužiakmi • sexuálny kontext (sexuálny sadizmus)

Zvláštnosti šikanovania u detí a mládeže • • • nižšia intenzita brutality oslabená účinnosť manipulácie viac náladové, menej úporné a prepracované ľahšie sa odhaľuje a napráva častejšia u chlapcov u dievčat prevažujú psychické formy násilia

Osobnosť agresora • Najčastejšie fyzicky zdatný, nedisciplinovaný, potrebuje predvádzať sa, dokazovať svoju prevahu, sebecký egocentrická orientácia, chýba mu empatia, úcta k človeku zúžený pohľad mu umožňuje chápať šikanovanie ako zábavu problémy so sebaprijatím – nemá rád sám seba sústreďuje sa sám na seba, lebo mu chýba istota a uspokojenie

Typy iniciátorov šikanovania 1) Hrubý, primitívny, impulzívny, silný, problémy s disciplínou, narušený vzťah k autorite, často pôsobí v gangoch Forma šikanovania – masívny nátlak, tvrdosť, vyžaduje absolútnu poslušnosť, š. používa na zastrašovanie druhých Rodinná výchova – agresivita a brutalita rodičov (napodobňuje, mstí sa. . . ) 2) Slušný, kultivovaný, narcisticky orientovaný, úzkostlivý, sadistické tendencie v sex. zmyslu Forma šikanovania – cielené rafinované mučenie, psychické týranie v skrytu bez prítomnosti svedkov Rodinná výchova – dôsledná náročná výchova, vojenský dril bez lásky

3) „Zabávač“, „srandista“ optimistický, dobrodružný, sebavedomý, zhovorčivý, často obľúbený a vplyvný Forma šikanovania – pre pobavenie, vypichuje humorné a zábavné momenty Rodinná výchova – niekedy citová subdeprivácia a absencia duchovných hodnôt v rodine

Osobnosť obete • Najčastejšie – sociálne neatraktívny jedinec s malou prestížou v skupine, bezbranný s nízkym sebahodnotením !!! niekedy sa môže stať obeťou ktokoľvek – závislosť na typu skupiny a okolnostiach

Typy obetí šikanovania 1) Typická obeť – bojazlivá, neistá, • neurotické, úzkostná nedostatok sebavedomia, niekedy negatívny vzťah k sebe samému, hanblivá, sebakritická, (považuje sa za hlúpu, málo príťažlivú. . ), citlivá až precitlivená, • ľahko stráca hlavu, podľahne hrôze, panike, výčitkám svedomia • často menej fyzicky zdatná Rodinná výchova – niekedy hyperprotektívna matka, chýbajúci otec, alebo silná matka a slabý otec, rodičia znevažujúci dieťa, neurotizujú ho

2) Provokujúca obeť – kombinácia úzkostných a agresívnych vzorcov správania vyvoláva hnev a napätie často hyperaktívne deti 3) Deti šikanované za odlišnosti handicap (telesný – napr. rozštep, mentálny – retardácia, – zajakavosť, zvýšená sugestibilita, depresívne ladenie osobnosti, . . . ) socioekonomický status rodičov rasová odlišnosť deti sociálne izolované 4) Obete silné a náhodné

Skupinová dynamika šikanovania šikanovanie sa udomácňuje tam, kde sú ľahostajné vzťahy, rivalita, nepriateľstvo, súhlas s šikanovaním. . . šíri sa ako infekčná choroba

Vývinové stupne šikanovania 1) Zrod ostrakizmu formovanie štruktúry skupiny, pozícií jej členov. . . vodcovia, outsideri (proti nim drobné formy násilia, „legrácky“. . . ) 2) Fyzická agresia a pritvrdzovanie manipulácie fyzickou agresiou sa často uvoľňuje napätie, zaháňa nudu 3) Kľúčový moment – vytvorenie jadra vytvorenie skupinky systematicky šikanujúcich. . pokiaľ sa nesformuje silná podskupina pozitívnej opozície 4) Väčšina prijíma normy agresorov 5) Totalita – dokonalé šikanovanie zbavenie sa posledných zábran často prerastanie paraštruktúry do oficiálnej školskej štruktúry. . . vytvorenie preudosvedomia. . .

Diagnostika šikanovania Varovné signály pre učiteľa: • žiak vchádza do triedy s učiteľom, postáva cez prestávku u kabinetu, na hodiny chodí posledný • žiak je osamotený, s nikým sa nerozpráva, nemá kamaráta • je stiesnený, smutný, vzrušený – nepriaznivý emočný stav • nechodí na telocvik, zostáva v triede • často absentuje – absencia ospravedlnená aj neospravedlnená • zhoršenie prospechu, nesústredenosť

Zo strany spolužiakov je: • odmietaný, izolovaný • prejavy nerovnoprávnosti – okrikovaný, dostáva povýšenecké príkazy • „priateľské“ vtipy a kanadské žartíky • ponižovanie, zosmiešňovanie, hanlivé prezývky. . . • jednostranné žďuchanie, strkanie. . . • žiak dáva „dobrovoľne“ desiate. . „kamarátovi“

Varovné signály pre rodičov: • • • dieťa nemá kamarátov, nikto za ním domov nepríde je zarazené, nerozpráva o zážitkoch zo školy zle zaspáva, má poruchy spánku, zlé sny dochádza k zhoršovaniu prospechu pred odchodom do školy ho často bolieva brucho, hlava. . . často navštevuje lekára chodí do školy okľukou prichádza domov potrhané, s poškodenými vecami často mu nevychádza vreckové, stráca ho, vyžaduje peniaze • chodí domov hladné, aj keď dostáva desiatu aj obed • nedokáže uspokojivo vysvetliť svoje zranenia • vyhráža sa samovraždou, pokúsi sa o ňu

Problémy pri diagnostike – od obetí je možné len ťažko získať podrobnejšie a objektívnejšie informácie (často pôsobí strach, „pseudosvedomie“, skupinová konformita) – agresori klamú a nútia klamať obeť aj druhých – ostatní členovia skupiny sa boja vypovedať – niektorí rodičia agresorov sa ich snažia chrániť za každú cenu – niektorí rodičia obete sa boja spolupracovať pri vyšetrovaní – pri niektorých typoch pokročilejšieho šikanovania pedagógovia chránia agresorov

Postup vyšetrovania • Odhad závažnosti „ochorenia“ skupiny ( tá určuje postup vyšetrovania) • Vlastné vyšetrovanie Schéma vyšetrovania: rozhovor s informátormi a obeťami vytypovanie a nájdenie vhodných svedkov individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami zabezpečenie ochrany obete rozhovor s agresormi prípadne konfrontácia s nimi (typ – kriminalistický výsluch)

Náprava A. Metóda vonkajšieho nátlaku a) Individuálny alebo komisionálny pohovor Opatrenia: ● • • pokarhanie, podmienečné vylúčenie, vylúčenie znížená známka zo správania prechod do inej triedy, pracovnej skupiny. . . vylúčenie z výberovej školy (problém na ZŠ. . ) krátkodobý pobyt v detskom diagnostickom ústave, v diagnostickom ústave. . reedukačnom domove pre mládež. . ) b) Oznámenie o potrestaní agresorov pred celou triedou či školou c) Ochrana obete

B. Metóda uzmierenia • možná len v niektorých prípadoch (účinná u nebrutálneho šikanovania v 1. a 2. štádiu a u mladších detí) • cieľom je vnútorná premena vzťahov medzi obeťami a agresormi

Elektronické šikanovani - kyberšikana (cyberbullying) Formy: • e maily s ohrozujúcim alebo znepokoju júcim obsahom, . . . rasizmus, sexizmus. . • RP správy v diskusných fórach – šikanovanie prostredníctvom on line konverzácie, zapojenie viacerých účastníkov • vytvorenie a nastavenie profilu, ktorý uráža, zosmiešňuje, . . . • odosielanie ponižujúceho a urážajúceho textu, videí, fotografií prostredníctvom mobilu. . . anonymné textové správy, . . Nové pojmy: kybergrooming, sexting, kyberstalking, happy slapping, phishing, pharming Odlišnosti od tradičného šikanovania: anonymita, dostupnosť, . . . zapojenie ďalších divákov, problematické potrestanie, strach obete z potrestania. .

Šikanovanie = trestná činnosť nutnosť zvyšovať právne vedomie žiakov !!! → šikanovanie žiakov môže v určitých prípadoch napĺňať skutkovú podstatu priestupkov v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskor. predpisov– predovšetkým: a) proti občianskemu spolunažívaniu, b) proti majetku. • proti slobode a ľudskej dôstojnosti (ohováranie, vyhrážanie, vydieranie, nátlak, obmedzovanie osobnej slobody a vyznania) • lúpeže, krádeže (rozhodujúce je použitie násilia nie hmotná strata) • ublíženia na zdraví • pokus o znásilnenie, pohlavné zneužívanie, kupliarstvo • poškodzovanie cudzej veci, neoprávnené užívanie cudzej veci

zodpovedný za priestupky je ten kto v čase spáchania činu dovŕšil štrnásty rok svojho veku (14 – 18 – kategória mladiství) Účastníkom trestného činu je ten, kto úmyselne: • zosnoval alebo riadi spáchanie trestného činu (organizátor) • naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca) • poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu (pomocník) !!! pokiaľ k šikanovaniu dochádza v priebehu vyučovania nesie zodpovednosť školské zariadenia a jeho zriaďovateľ (aj hmotnú)

!!! Pedagogickí pracovníci a iní zamestnanci školy, ktorým bude známy prípad šikanovania a neprijmú v tomto smere žiadne opatrenia, neoznámia túto skutočnosť triednemu učiteľovi agresora a obete, výchovnému poradcovi a vedeniu školy, sa vystavujú riziku trestného postihu. !!! Konaním podľa predchádzajúceho bodu môže zamestnanec napĺňať i skutkovú podstatu trestného činu neprekazenia trestného činu, neoznámenia trestného činu alebo ublíženia na zdraví a to tak: že inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženú mu podľa zákona.

Literatúra: Kolář, M. : Skrytý svět šikanování. Praha: Portál, 1997, 127 s. Levčíková, M. : Žiak s poruchami správania v základnej a strednej škole. Metodicko informatívny materiál. Bratislava, ŠPÚ, 2004, 26 s. http: //www. statpedu. sk/buxus/docs/integracia/Inf met_mat Z spor spr IVP. pdf Martínek, Z : Agresivita a kriminalita školní mládeže. Praha: Grada, 2011, 150 s. Matějček, Z. : Praxe dětského psychologického poradenství. Praha: SPN, 1991, 335 s. Matoušek, O. , Kroftová, A. : Mládež a delikvence. Praha: Portál, 2003, 340 s. Mühlpachr, P. : Sociální patologie. Brno: Masarykova univerzita, Pedagogická fakulta, 2002, 104 s. Nevřala, J. : Forenzní psychologie. Ostrava: Pg. F, Ostravská univerzita, 2003, 84 s. Říčan, P. : Agresivita a šikanovanie medzi deťmi. Educatio – Ján Farkaš. 1998, 85 s. Turček, K. : Psychopatologické a sociálno patologické prejavy u detí a mládeže. Iris : M. Štefanko, 2000, 133 s. Vágnerová, M. : Psychologie problémového dítěte školního věku. Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 2004, 170 s.