Koordinan pohybov schopnosti Predstavuj predpoklady loveka sliace na

Koordinačné pohybové schopnosti • Predstavujú predpoklady človeka slúžiace na zosúladenie jednotlivých prvkov pohybu do jedného celku pri riešení konkrétnej pohybovej úlohy • Rozhodujúca je funkcia CNS; kvalita receptorov zmyslových orgánov, pohybovej sústavy, pohyblivosti svalov, kĺbov, zloženia • Presná taxonómia koordinačných schopností neexistuje – obyčajne sa rozlišuje 5 – 15 jednotlivých schopností

• Pri klasifikácii koordinačných schopností je nutné brať do úvahy: • Riadenie a regulácia známych, presných kontinuálnych pohybov s pomocou spätnej väzby, t. j. presnosť regulácie • Riadenie a regulácia známych krátkodobých, presných a rýchlych pohybov, t. j. koordinácia pod časovým tlakom • Riadenie a regulácia neznámych variabilných krátkodobých, presných a rýchlych pohybov, t. j. prestavba a prispôsobovanie činnosti

Základné koordinačné schopnosti • • • Kinesteticko-diferenciačná Priestorovo-orientačná Rovnováhová Reakčná Rytmická Nadväzovanie a spájanie pohybov a jeho častí Prestavby pohybovej činnosti Prispôsobovania sa (v meniacich sa podmienkach) Svalovej relaxácie Symetrie Frekvencia. . . • Špecifické koordinačné schopnosti – sú viazané na požiadavky daného výkonu

Komplex koordinačných schopností

• Veľké individuálne rozdiely • Rozvoj v nízkom veku – rozdiely v jednotlivých schopnostiach: diferenciačná 7 – 11 rokov, orientačná 11 – 13 rokov • Koordinačné schopnosti – predpoklad rýchleho a kvalitného osvojenia si techniky

Kinesteticko-diferenciačné schopnosti • Kinesteticko-diferenciačné – umožňujú rozlišovať a nastavovať pri riadení pohybovej činnosti silové, priestorové a časové parametre pohybu; napr. dĺžka trvania pohybu, regulácia svalového napätia a svalovej kontrakcie • Schopnosť ovládať a diferencovať prevažne pohyby horných a dolných končatín pri koordinačne náročnom pohybe v časových priestorových a silových parametroch • Ich úroveň ovplyvňuje vykonávanie zložitej pohybovej činnosti, techniky pohybu • Vytvárajú predpoklady pre vysokú presnosť a zosúladenie jednotlivých fáz pohybov • V užšom slova zmysle sú to predpoklady na rozlišovanie časových, priestorových a silových charakteristík

• Hodnotenie na základe zmeny vzdialenosti predmetu (hod, skok na určitú vzdialenosť), odhadu času

Priestorovo-orientačné schopnosti • Priestorovo-orientačné schopnosti – schopnosť vnímať a uchovávať predstavy o priestorových vzťahoch, v konkrétnych podmienkach pohybovej činnosti. • „Pocit priestoru“ • Význam zrakového vnímania – analýza, situácie, hodnotenie, rozhodovanie, výber riešenia – percepčná pohotovosť

• Meniaci charakter vzťahu prostredie – športovec; 4 skupiny vzťahov: • Človek a predmety sú nepohyblivé (streľba) • Mení sa vonkajšie prostredie (hry) • Mení sa len poloha cvičenca (skoky do vody) • Menia sa obe zložky (herné situácie)

• Metódy rozvoja sú zamerané na rozvoj funkcie analyzátorov, postupujeme od hrubej k jemnej diferenciácii pohybov; obrázky, značky

Rovnováhové schopnosti • Udržať telo alebo predmety v relatívnej statickej polohe • Statická rovnováha – udržať telo v pokojovej polohe; nejedná sa o nehybnosť ale neustály návrat, okolo ideálnej dráhy bodu • Dynamická rovnováha – realizovať pohyb na úzkej ploche alebo pohybujúcom sa predmete • Balansovanie – udržať predmet na malej ploche v labilnej polohe

• Rovnováhové schopnosti závisia od: • úrovne vestibulárneho aparátu, spolu s CNS má vplyv na udržanie svalového napätia a tým aj na udržanie rovnováhy • proprioreceptorov vo svaloch šľachách, kĺboch; v spojení so zrakovými a hmatovými podnetmi umožňujú realizovať priestorové zmeny a predstavy • Nezávisia od rozmerov tela • Statická rovnováha od 6 r. stagnuje; dynamická rovnováha sa vekom zdokonaľuje • Rozvoj – cvičenia na malých; pohyblivých plochách

Rytmické schopnosti • Rytmus pohybu – schopnosť udržať pohybový rytmus alebo realizovať požadovaný rytmus • Je zložený z 2 zložiek: • Vnímanie pohybových rytmov na sluchové, zrakové a dotykové podnety • Rytmická realizácia pohybovej činnosti – človek si rytmus vytvára sám • Pôvod: • vonkajší – napr. hudba • obsiahnutý v pohybovej činnosti – napr. rytmus pri behu

• Každá pohybová činnosť má svoj rytmus; odklon neho má za následok porušenie techniky pohybu; rešpektovanie vzťahov medzi dĺžkou trvania fáz a časovým rozdelením svalového úsilia • Tempo pohybu – počet pohybových cyklov za časovú jednotku • Senzitívne obdobie: D 8 – 11 r. , CH 9 – 13 r. • Po 15 r. sa výkonnosť stabilizuje a v starobe klesá

Stimulácia koordinačných schopností • Vývoj koordinačných schopností prebieha odlišne ako kondičných • 7 – 11 rokov senzitívne obdobie na rozvoj koordinačných schopností • Mladší školský vek – zlatý vek motoriky • Široká škála špecifických a nešpecifických prostriedkov pre jednotlivé športy • Široký (variabilný) zásobník tréningových prostriedkov

• Metódy stimulácie koordinačných schopností: • Metóda obmieňania výberu cvičení so zmenou podmienok a alebo spôsobu vykonania (sťažené, zmena rýchlosti. . . ) • Kontrastná metóda – napr. rýchle a pomalé pohyby • Spojeného účinku so zdokonaľovaním športovej techniky, kondičných schopností a taktiky • Stimulácia: celoročne; systematicky; od jednoduchšiemu k zložitejšiemu; na začiatku hl. časti TJ; menej opakovaní, sérií môže byť viac; vysoká frekvencia stimulácie; koncentrácia, presnosť, plynulosť, rytmus

Motorická učenlivosť - docilita • Schopnosť, ktorou sa jednotlivec učí nové pohybové činnosti • Rýchlosť a stálosť získavania a osvojovania si pohybov; teda naučiť sa a neskôr reprodukovať • Integruje v sebe všetky pohybové schopnosti • Nácvik: hravá forma; využitím už naučených pohybov; imitačné cvičenia, prípravné cvičenia; napodobňovanie; algoritmizácia

AGILITY • Súbor viacerých pohybových schopností, ktoré tvoria dynamický celok • Východisko pre vykonávanie zložitých pohybových činností (športové hry, úpoly) • Súbor rýchlostných, koordinačných a silových schopností