Psycholingvistika Doc Ph Dr Jana Klinckov Ph D

Psycholingvistika Doc. Ph. Dr. Jana Klincková, Ph. D. Katedra slovenského jazyka a literatúry FHV UMB

Literatúra o o NEBESKÁ, Iva. 1992. Úvod do psycholingvistiky. Praha : H&H, 1992. 127 s. ISBN 80 -86467 -75 -5. ALTMANN, Gerry. 2005. Výstup na babylonskou věž. Otázky jazyka, mysli a porozumění. Praha : Triáda, edice Delfín, 2005. 312 s. ISBN 8086138 -70 -4.

Výstup na babylonskou věž The Ascent of Babel. An Exploration of Language, Mind, and Understanding, 1997 o o o Gerry T. M. Altmann, docent na Katedre psychológie Univerzity v Yorku témy teórie produkcie a porozumenia formuluje otázky týkajúce sa predpokladov používania jazyka: Aké mentálne procesy nám umožňujú tvoriť reč a porozumieť jej? Odkiaľ máme schopnosť identifikovať vo zvukoch, ktoré počujeme, konkrétne významy? A kde a ako sú jazykové významy uložené v našom mozku?

Literatúra NEBESKÁ, Iva et al. 2005. Kapitoly z kognitivní lingvistiky. Praha : Karolinum, 2005. 344 s. ISBN 80 -246 -0919 -3, EAN 9788024609195

Literatúra o o o ČERNÝ, Jiří. 1996. Dějiny lingvistiky. Olomouc : Votobia, 1996. HOFFMANNOVÁ, Jana. Stylistika a. . . Praha : Trizonia, 1997. MARŠÁLOVÁ, Libuša. 1982. Psycholingvistická analýza lexiky. Bratislava : SPN, 1982.

Literatúra o o o Štefánik, J. (Ed. ): Antológia bilingvizmu. , Bratislava : AEP, 2003. Štefánik, J. : Jeden človek - dva jazyky. Bratislava : AEP, 2000. Lojová, G. : Individuálne osobitosti pri učení sa cudzích jazykov. Bratislava : UK, 2005.

Témy psycholingvistiky o o o o Produkcia reči Porozumenie Mentálne štruktúry Jazyková kompetencia a jazyková performancia Psychofonetika Jazyk a myslenie Osvojovanie si jazyka dieťaťom

Témy psycholingvistiky o o o Osvojovanie si cudzích jazykov Osvojovanie si nových poznatkov prostredníctvom jazyka Bilingvizmus Patológia reči Neverbálna komunikácia

V kontaktoch so psycholingvistikou sú aj témy z nasledovných teórií: teórií o o o Teória rečových aktov Teória diskurzu Teória dialógu Teória textu Vedy o umelej inteligencii

Čo skúma psycholingvistika 2 orientácie

1. psychologický prístup Produkcia a recepcia reči ako individuálne mentálne procesy o Mentálna reprezentácia lingvistických konštruktov ▼ Sleduje kognitívne aktivity jedinca, realizuje konkrétne experimentálne výskumy. o

2. prístup o Orientácia na psycholingvistické aspekty rečovej komunikácie Pragmatizácia lingvistiky spôsobuje prekrývanie niektorých otázok z lingvistiky a psycholingvistiky.

História psycholingvistiky o Začiatky psycholingvistiky – zbližovanie vedných odborov – spoločný predmet výskumu = používanie jazyka Používanie jazyka znamená skúmanie 1. produkcie reči = hovorenie, písanie, tvorba hovorených a písaných textov 2. recepcie reči = počúvanie, čítanie, porozumieť písaný a čítaný text

pokračovanie o o Produkcia a recepcia patrí do psychológie. Hovorenie a porozumenie je možné len vtedy, ak jedinec disponuje istým súborom predpokladov, a tým je prirodzený jazyk. Prirodzený jazyk skúma lingvistika.

Začiatky psycholingvistiky o 5 o. roky 20. storočia - USA – štrukturalizmus / americký deskriptivizmus – preferuje systémový prístup k jazyku – snaha o čo najdokonalejší opis prostriedkov prirodzeného jazyka (jazykového systému) – programovo sa nevenovali procesu fungovania a používania jazyka, okolnosťami vzniku a pôsobením jazykových prejavov.

Začiatky psycholingvistiky Absentovala spolupráca medzi psychológmi a lingvistami, iniciatívu prevzali psychológovia a psychológia sa stala interdisciplinárnou vedou. Z takéhoto (psychologického) pohľadu sa používanie jazyka a vzťah k jazyku chápal ako výsledok naučených návykov. o

Teória informácie a začiatky psycholingvistiky o teória informácie a jej rozvoj ako vedy o všeobecných aspektoch komunikácie mal za následok, že psycholingvistika sa explicitne vymedzovala ako disciplína stojaca na pomedzí psychológie, lingvistiky a teórie informácie.

Psycholinguistics, 1954 Zborník editorov Ch. Osgooda a T. A. Sebeoka = medzník vo vývoji psycholingvistiky. Konštatuje sa, že na vývoji psycholingvistiky sa podieľali 3 vedné odbory: 1. 2. 3. štrukturalistická lingvistika behavioristická teória učenia teória informácie.

štrukturalistická lingvistika Jazyk chápe ako systém vzájomne prepojených vzťahov.

behavioristická teória učenia Jazyk pokladá za prezentáciu naučených návykov (naučené verbálne správanie sa).

teória informácie pokladá používanie jazyka za špecifický prípad prenosu informácie pričom jazyk je prostriedkom (kódom) tohto prenosu. Vplyv teórie informácie ako teórie prenosu signálu opodstatňuje aj zrod základného komunikačného modelu, ktorý sa neskôr nazýval informačný alebo kódový komunikačný model.

Základný komunikačný model kanál produktor → informácia → recipient kódovanie dekódovanie kód

Plusy a mínusy komunikačnej schémy Plusy o o všeobecnosť a globálny pohľad na komunikačný proces teória informácie ako stmeľujúci prvok medzi elementárnym systémovým prístupom štrukturalistickej lingvistiky a behavioristickou psychológiou, rešpektujúcou procesuálnosť používania jazyka

Plusy a mínusy komunikačnej schémy Mínusom bolo, že predstavovala skôr technické zariadenie ako obraz mentálnych procesov komunikácie ako sociálneho javu.

Dôležité vzťahy ←← jazyk ako kód štrukturalistická behavioristická Štrukturalistická teória informácie behavioristická lingvistika psychológia Lingvistika psychológia komunikácia → → ako proces

1. psycholingvistický model Ch. E. Osgooda - význam Prvýkrát sa pokúsil o zavedenie a vymedzenie psycholingvistických jednotiek ako funkčných jednotiek prenosu informácie a to na pozadí 4 rovín: motivačnej, sémantickej, roviny postupnosti / následnosti a integračnej roviny o Vymedzil jednotky produkcie a recepcie reči na každej rovine o Priniesol opis fungovania tohto systému o

Nadčasový prínos Osgooda 1. 2. K produkcii a k percepcii reči dochádza súčasne na niekoľkých rovinách. Procesy produkcie a percepcie reči nie sú štruktúrované rovnako (jednotky kódovania sa nekryjú s jednotkami dekódovania).

Ako sa vyvíjal Osgoodov model Ďalší vývoj psycholingvistiky ďalej nerozvíjal Osgoodov model. Dôvody: o Americký štrukturalizmus nebol tým smerom, ktorý mohol posunúť rozvoj lingvistiky dopredu: produkciu a recepciu reči chápať ako procesy. o Pražský lingvistický krúžok 30. roky: nielen systémové vlastnosti, ale i funkčný prístup k jazyku. Funkčná lingvistika v USA v 50. rokoch 20. stor. ešte neprerazila, k slovu sa dostal až v 70. rokoch m. stor.

Zmena paradigmy ako striedanie teoretických koncepcií v psycholingvistike o o Vedecká paradigma je určitý koncensus vedeckej komunity, ktorý sa týka výsledkov vedeckého výskumu, charakteru problémov a spôsobov ich riešenia. Teoreticko-metodologické ruptúry vo vývoji psycholingvistiky verzus súvislý proces poznania = striedanie paradigiem.

Základné teoretické smery Behaviorizmus 30. – 50. roky 20. storočia o Generativizmus koniec 50. rokov Chomský, Miller Plusy: v Pojem kompetencií v Millerova hypotéza transformačného dekódovania v kreativita jazyka Mínus: ignorovanie komunikačnej funkcie jazyka → zrod komunikačnej psycholingvistiky o

Základné teoretické smery o o Kontextová alebo komunikačná psycholingvistika - koniec 60. rokov Kognitívna psycholingvistika – dôraz na mentálne - vrodené i získané -predpoklady používania jazyka - 70. roky – porozumenie textu – mapovanie mentálnych štruktúr. Komunikačná a kognitívna psycholingvistika sú síce zjednodušujúcejšie ako behaviorizmus a generativizmus, ale celkovým zameraním sú otvorenejšie a neinklinujú ku extrémom.

Psycholingvistika v súčasnosti o o Komplementárnosť komunikačnej a kognitívnej teórie verzus one to one correspondence ► proces zbližovania teoretických koncepcií, syntéza Vzťah zámer produktora a porozumením recipienta – základný komunikačný model - cielené činnosti Kognitívna lingvistika v 70. rokoch bola vlastne psychológiou jazyka, opierala sa o psychologickú teóriu pamäti.

Psycholingvistika v súčasnosti Situačný kontext „ Nie všetko, čo si hovoriaci myslí, sa vyjadruje verbálne (metóda pars pro toto) a opačne, poslucháč je schopný rekonštruovať omnoho viac, ako sa verbálne vyjadruje (metóda totum pro parte). o Herrmann: Prečo je to tak?

Psycholingvistika v súčasnosti o o o Nielen objektívne parametre situácie (komunikačná psycholingvistika), ale aj subjektívna reflexia účastníkov komunikácie. Mentálna reprezentácia situácie sa chápe ako interakcia medzi relevantnými znakmi situačného kontextu a individuálnou skúsenosťou každého z komunikujúcich. Herrmannova teória znamená vyvrcholenie zbližovania komunikatívnej a kognitívnej teórie v psycholingvistike.

Súčasné psycholingvistické paradigmy o o o Syntéza komunikačnej a kognitívnej teórie Vyváženosť metodologických východísk Otvorenosť súčasnej koncepcie

Tematické vymedzenie = predmet skúmania psycholingvistiky Modelovanie rečovej činnosti s dôrazom na skúmanie účasti jednotlivých činiteľov v rôznych typoch komunikačných procesov: 1. pokračovanie

pokračovanie a. b. c. d. produkciu a recepciu reči vysvetľuje na pozadí základnej komunikačnej schémy za činitele rečovej komunikácie pokladá situačné a mentálne činitele, jazykové a komunikačné normy. charakteristika, fungovanie a organizácia mentálnych štruktúr osvojovanie si jazyka dieťaťom

Psycholingvistika a ostatné odbory - styčné body a prieniky Psycholingvistika a lingvistika: o o Lexikológia a lexikálna sémantika – sémantická a lexikálna pamäť, mentálny slovník. Syntax (mala mimoriadne postavenie v generatívnej psycholingvistike, v tomto období bola psycholingvistika podriadená lingvistike) – syntaktická štruktúra ako jeden z komunikačných prostriedkov a jej percepcia.

súvisiace pojmy o o o expektácia = očakávaný spôsob správania, ktorý zodpovedá určitému sociálnemu statusu alebo sociálnej pozícii, a tak sa viaže na výkon danej sociálnej roly; očakávanie identifikácia = zisťovanie totožnosti interiorizácia = zvnútornenie

Psycholingvistika a ostatné odbory - styčné body a prieniky - pokračovanie o o o Aktuálne členenie a porozumenie textu založenom na predpokladu striedania známej a novej informácie Funkčná štylistika – slohotvorné činitele Jazyková kultúra a jazykové normy vs komunikačné normy

Psycholingvistika a ostatné odbory - styčné body a prieniky - pokračovanie o Textová lingvistika / teória textu (Helbig) a psycholingvistika: majú spoločné otázky koherencie a kohéznosti textu, pretože psycholingvistika sa zaoberá aj tým, ktoré činitele tieto javy ovplyvňujú.

Textová lingvistika a teória textu Textová lingvistika pristupuje k textu od jazykového systému. Text vysvetľuje ako sled viet, ktorý je vytvorený na základe syntaktických a sémantických pravidiel koherencie. o

Textová lingvistika a teória textu Teória textu pristupuje k textu smerom od komunikácie. Text pokladá vzhľadom na vetu a slovo – za primárny. Odvodzuje sa od komunikácie a od sociálnej interakcie (Helbig, 1991). o Toto chápanie textu sa prekrýva s psycholingvistickým chápaním textu.

Pragmatizácia lingvistiky Spôsobuje zbližovanie sa lingvistiky a psycholingvistiky, pretože v rámci funkčne – štruktúrneho prístupu sa postupne prenáša dôraz zo štruktúrnej zložky na funkčnú zložku a z opisu systému jazykových prostriedkov na ich využívanie v komunikácii.

Ďalšie vzťahy o o Psycholingvistika a kognitívna psychológia a teória pamäti ► kognitívna psycholingvistika Psycholingvistika a teória činnosti ► teória rečovej činnosti Psycholingvistika a teória osobnosti (jedinec a jeho účasť v komunikácii) Psycholingvistika a vývojová psychológia ► vývojová psycholingvistika (osvojovanie si jazyka dieťaťom)

Psycholingvistika a sociálne vedy o o o Psycholingvistika a sociológia Psycholingvistika a teória sociálnej komunikácie Psycholingvistika a sociolingvistika (bilingvizmus, skúmanie interkultúrnych aspektov rečovej komunikácie) Psycholingvistika a pedagogika Psycholingvistika a literárna veda

Psycholingvistika a sociálne vedy o o o Psycholingvistika a sémiotika (tvorba znakov v mysli jedinca počas jeho vývoja, vzťah medzi pojmami a slovnými významami ► psychologická sémantika Psycholingvistika a neurolingvistika Psycholingvistika a umelá inteligencia.

Rečová komunikácia Žiadny jednostranný prístup k modelovaniu rečovej komunikácie neviedol k požadovaným výsledkom, pretože takéto modely zjednodušovali rečovú komunikáciu až do tej miery, že sa strácali jej špecifiká.

Ciele modelovania rečovej komunikácie - východiská Rečová komunikácia je komplexný proces, ktorý zahŕňa javy empiricky pozorovateľné a aj javy, ktoré pozorovať nemožno.

Teória generatívnej psycholingvistiky Pri produkcii reči sa najskôr aktivuje vhodná syntaktická štruktúra, ktorú lexikálne prostriedky vhodne vypľňajú.

Teória mentálneho slovníka Vychádza z poznatku, že slová sú v mysli jedinca usporiadané súčasne rôznymi spôsobmi, t. j. jedno slovo patrí do niekoľkých zoskupení, a potrebné lexikálne prostriedky sa aktivujú súčasne s údajmi, ktoré umožňujú ich spájateľnosť.

Súčasný názor na produkciu reči predpokladá potvrdenie hypotézy: potvrdenie plánovacia etapa produkcie reči prebieha na niekoľkých rovinách súčasne, pričom sa všetky „roviny" navzájom doplňujú a podporujú.

Súčasný názor na produkciu reči Pri identifikácii rovín je snahou zistiť „charakter" mentálneho procesu reči. výskum rovín → lingvistický výskum porozumenia → psycholingvistika

Súčasný názor na produkciu reči Modelovanie reči pracuje s rovinami: • výpoveď ako mentálna reprezentácia nesúca komunikačný zámer, výstavbová jednotka textu – teória komunikácie, štylistika • výpoveď ako forma/rámec, v ktorej sú usporiadané lexikálne prostriedky - sémantika • výpoveď jako aktuálna realizácia syntaktickej štruktúry – textová lingvistika, FPV/AČ • výpoveď ako graficky/intonačne uzatvorený celok – klasická syntax

Variabilita v procese modelovania reči o Pravidelne sa opakujúce Ko Si ► „hotové“ / opakujúce sa formulácie, napr. nákupy v obchode: Prosím. Čo si prajete? Ešte niečo? alebo pri fatickej komunikácii: Ahoj, ako sa máš?

Variabilita v procese modelovania reči Pri intelektuálne náročnejších aktivitách = jazykový prostriedok, ktorý je na dosiahnutie komunikačného zámeru najvhodnejší (jednoznačnosť vs konotácie), napr. argumentačné prostriedky pri persuázii, jazyk právnych predpisov vs umelecké texty.

Zhrnutie 1 Vo fáze produkcie reči, pri ktorej ide o výber konkrétnych jazykových prostriedkov nemožno uplatňovať jediný spoločný model, pretože treba rešpektovať: o rôznosť Ko. Si o rozličný Ko. Zámer/stratégia o rozdielny pomer v kvalite vysielaných informácií (Ex) vzhľadom na úroveň referencií pri Pc.

Zhrnutie 2 Produkcia hovoreného alebo písaného textu je procesom, pri ktorom dochádza k (expresívnemu) sebavyjadreniu autora, t. j. k osobnému katalogizovaniu si poznatkov a k ujasňovaniu si vlastných myšlienok, pocitov, dojmov.

Recepcia reči ako aktívny mentálny proces Kvalita recepcie reči závisí od o pripravenosti recipienta na príjem textu o pozornosti recipienta, ktorú venuje textu o „spolupráce" recipienta s produktorom.

Motivácia recipienta 1. 2. Snaha recipienta o rekonštrukciu psychického obrazu skutočnosti, ktorý je východiskom pre komunikačný zámer produktora. Recipient sa nemusí vždy snažiť o to, aby porozumel globálnym zámerom produktora → povrchná, výberová, špecifická recepcia textu.

Motivácia recipienta 3. Recipient je motivovaný k maximálnemu úsiliu a aby jeho obraz daného výseku skutočnosti sa najviac približoval produktorovmu obrazu Motivácia recipienta je minimálna, nesnaží sa o pochopenie textu, pretože text mu neprináša žiadnu novú informáciu a ani pozitívny zážitok

Pojmy Komunikačné aktivity percipienta = 1. percepcia textu 2. porozumenie textu 3. interpretácia textu ▼ recepcia alebo komunikačné aktivity percipienta

Recepcia sa v súčasnej psycholingvistike pokladá za komplexný proces, ktorý sa zakldá na porovnávaní percipovaného textu s obsahmi predpokladovej bázy recipienta. Recepcia písaného al. hovoreného textu spôsobuje aktiváciu určitých obsahov predpokladovej bázy recipienta.

Recepcia Ak sa psychický obraz recipienta blíži, alebo aspoň v základných rysoch sa nerozchádza so psychickým obrazom produktora, medzi produktorom a recipientom dochádza k súladu a ide o úspešnú komunikáciu.

Modelovanie rečovej komunikácie Pri modelovaní rečovej komunikácie ide o to, aby komunikácia bola úspešná. Porozumenie textu má cyklickú povahu. Modelovanie rečovej komunikácie je špecifické pre každú komunikačnú situáciu a pre každú komunikačnú udalosť.

Modelovanie rečovej komunikácie „techniky" vhodné na budovanie názorovej zhody medzi produktorom a recipientom: o Expektácia o Nadväznosť viet – striedanie novej a známej informácie o Členenie viet na (menšie) obsahové jednotky

Modelovanie rečovej komunikácie o o o Identifikácia slov Inferencie (odvodzovanie výrokov z iných výrokov) sú základom koherencie a kohéznosti textov Resumovanie obsahu textu: odsek, kapitola. . .

Zhrnutie 1/1 Do vzťahu medzi zámerom produktora a porozumením percipienta sa premieta základný protiklad rečovej komunikácie = individuálny charakter produkcie a recepcie reči ako mentálnych procesov a spoločenský charakter komunikačného procesu 1.

Zhrnutie 1/2 o Individuálnosť je daná predpokladovými bázami komunikujúcich: počas komunikácie sa aktivujú nielen tie bázy, ktoré sú pre komunikáciu spoločné (+), ale aj tie, ktoré nie sú (konkrétne zážitky a skúsenosti, môžu byť -).

Zhrnutie 1/3 Spoločenská povaha súvisí s využívaním spoločných komunikačných noriem komunikujúcich a s využívaním konvencionalizovaných prostriedkov v komunikácii. * o

konvencionalizované zásady Rečové komunikačné normy = konvencionalizované zásady, ktorými sa dosahuje úspešný priebeh komunikácie) – ich súčasťou sú jazykové normy*

konvencionalizované zásady Jazykové normy – súbor konvencionalizovaných jazykových prostriedkov, pravidiel a zákonitostí ich používania, ktoré jazykové spoločenstvo prijíma ako záväzné.

Zhrnutie 1/4 Uvedené skutočnosti sú zdrojom napätia medzi produktorom a recipientom, a tak zdrojom dynamiky komunikačného procesu.

o o Rovnako náročné ako modelovanie organizácie mentálneho slovníka je modelovanie mechanizmu vyhľadávania vhodných slov pri produkcii a recepcii reči. Aktivácia slov – výber vhodných slov – teória rozširujúcej sa aktivácie (Nebeská, 79).

o K modelovaniu mentálneho slovníka sa dnes pristupuje ako k súčasti predpokladových štruktúr jazyka jedinca a je do značnej miery autonómna.

Expektácia o = očakávanie, predpoklad Efekt expektácie pri percepcii do vnímania vstupuje očakávanie (anticipácia) určitého kladného nebo záporného správania sa a prežívania na strane druhej osoby, čo vedie k subjektívnemu výberu (selekcia) vnímaných informácií a podnetov a aj k zmenám ich chápania a hodnotenia posudzovateľom.

Reč a komunikačné normy

Metódy psycholingvistického výskumu