Hladn snehuliak Jana Belaiov DANKO A MAKO SA

Hladný snehuliak Jana Belašičová DANKO A MAŤKO SA ZOBUDILI DO ZASNEŽENÉHO RÁNA. VYBEHLI NA DVOR A VÁĽALI SA V SNEHU. ZRAZU SI VŠIMLI, ŽE SA NA NICH NIEKTO POZERÁ. SNEHULIAK! PRI PLOTE SÁM SMUTNE STÁL, AŽ TRI VEĽKÉ OČI MAL, DLHÝ NOS MAL Z VETVIČKY, SCHOVÁVAL SA ZA KRÍČKY.

- TO JE ČUDNÝ SNEHULIAK. EŠTE SOM NEVIDEL SNEHULIAKA S TROMA OČAMI. – POVEDAL MARTIN. - VYZERÁ SMUTNE, - POVEDAL DANKO. - ASI JE HLADNÝ. MOŽNO ANI ON EŠTE NERAŇAJKOVAL, - POVEDAL MARTIN, KTORÉMU OD HLADU ZAŠKŔKALO V BRUŠKU. - NIEČO MU PRINESIEM, POVEDAL DANKO, ROZBEHOL SA DO KOMÔRKY A PRINIESOL JABĹČKO. - SNEHULIAK SA POZREL NA JABLKO ĽAVÝM OKOM A ZDALO SA, ŽE SA ZAMRAČIL. -ASI NEMÁ RÁD OVOCIE, - USÚDIL MARTIN. - PRINES KAPUSTU, MOŽNO MÁ RADŠEJ ZELENINU.

MAŤKO SA ROZBEHOL DO KOMÔRKY A PRINIESOL KAPUSTU. SNEHULIAK SA POZREL NA KAPUSTU STREDNÝM OKOM A ZDALO SA, ŽE SA ZAMRAČIL EŠTE VIAC. - ASI NEMÁ RÁD ANI ZELENINU, - USÚDIL DANKO. - PRINES VIANOČKU, MOŽNO JE NA SLADKÉ.

DANKO SA ROZBEHOL DO KOMÔRKY A PRINIESOL VIANOČKU. SNEHULIAK SA POZREL NA VIANOČKU PRAVÝM OKOM A ZNOVA SA ZAMRAČIL. - AKÝSI JE PRIEBERČIVÝ, - ZAHUNDRAL MAŤKO. NECHCE ANI JABLKO, ANI KAPUSTU, BA ANI VIANOČKU. - MOŽNO JEDÁVA SNEH, - POVEDAL DANKO. - VIDÍŠ, DANKO! TO NIE JE ZLÝ NÁPAD! UVARME MU POLIEVKU ZO SNEHOVÝCH VLOČIEK, - POVEDAL MAŤKO. NABRALI TEDA PLNÝ HRNIEC SNEHOVÝCH VLOČIEK A POLOŽILI HO NA PIECKU. O CHVÍĽOČKU BOLA Z VLOČIEK VODA. - ASI SME NIEKDE SPRAVILI CHYBU, - ZOSMUTNEL DANKO. MAŤKO UŽ STRATIL TRPEZLIVOSŤ A POVEDAL: - UŽ SA MI NECHCE STARAŤ O PRIEBERČIVÉHO SNEHULIAKA, KTORÉMU NIČ NECHUTÍ.

ROZBEHOL SA K SNEHULIAKOVI, NA HLAVU MU DAL HRNIEC, DO RUKY VARECHU A POVEDAL MAŤKOVI: - TAK, A JE TO VYBAVENÉ. NECH SI JEDLO SPRAVÍ SÁM!