Prvo Eurpskej nie 3 as JUDr Jana Gaparov

Právo Európskej Únie 3. časť JUDr. Jana Gašparová, LLM 1

Program seminára l l l 2 Symboly Európskej únie Hospodárska a menová politika EÚ Štrukturálna politika EÚ Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ Spolupráca v oblasti justície a vnútra

SYMBOLY EURÓPSKEJ ÚNIE 3

4

5

6

7

HOSPODÁRSKA A MENOVÁ POLITIKA EÚ 8

Základné ciele hospodárskej politiky 9 1. Dosiahnutie stabilných cien (nízka miera inflácie) 2. Zdravé verejné financie a menové podmienky 3. Udržateľná hladina platobnej bilancie

Menová únia Prezentácia prechod na Euro 10

ŠTRUKTURÁLNA POLITIKA EÚ 11

Štrukturálna politika CIEĽ: zníženie rozdielov v hospodárskom rozvoji a sociálnej vyspelosti medzi najrozvinutejšími a menej rozvinutými členskými štátmi 12

HDP na osobu podľa jednotlivých regiónov 13

Štrukturálna politika Nástroj štrukturálnej politiky: štrukturálne fondy 14 Nariadenie Rady č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde

Štrukturálna politika Zásady poskytovania finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov: a) b) 15 Doplnkovosť – predpokladá spolufinancovanie zabezpečené prijímateľom podpory Konzistentnosť – podpora musí byť konzistentná s prioritami a politikami ES

Štrukturálna politika c) d) 16 Zásady poskytovania finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov: Koordinácia – Komisia a členské štáty zabezpečujú koordináciu medzi pomocou zo štrukturálnych fondov a inými druhmi finančnej podpory. Legalita – operácie financované zo štrukturálnych fondov musia byť v súlade s ustanoveniami ZES a právnych aktov prijatých na jej základe

Štrukturálne fondy v prog. období 1999 -2006 Európsky fond regionálneho rozvoja l Európsky sociálny fond l Finančný nástroj na podporu rybolovu l Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond Kohézny fond – nepatril medzi štrukturálne fondy, l 17 bol zameraný na vybudovanie dopravnej infraštruktúry a infraštruktúry v oblasti životného prostredia v Španielsku, Grécku, Írsku a Portugalsku

Štrukturálna politika Európsky fond regionálneho rozvoja: - 18 účel: podpora znižovania regionálnych rozdielov v rámci ES Zameriava sa na najviac znevýhodnené regióny, najmä upadajúce priemyselné regióny, geograficky alebo prírodne znevýhodnené oblasti

Štrukturálna politika Európsky sociálny fond: 19 4 kľúčové oblasti: 1. Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov 2. Zlepšenie prístupu k zamestnanosti a účasti na trhu práce 3. Posilnenie sociálneho začlenenia znevýhodnených osôb 4. Potláčanie diskriminácie Ďalej: podpora znižovania nezamestnanosti, podpora pracovnej mobility, vzdelávacie programy

Štrukturálna politika Kohézny fond: 20 Cieľ: dosiahnutie ekonomickej a sociálnej súdržnosti Spoločenstva l Poskytuje finančnú podporu na projekty podporujúce ochranu životného prostredia a na projekty transeurópskych dopravných sietí a infraštruktúry l Prostriedky sú určené najmä členským štátom, v ktorých úroveň HDP na obyvateľa nedosahuje 90% komunitárneho priemeru

Predvstupová pomoc Tri základné nástroje predvstupovej pomoci: 1. PHARE (Poland Hungary Assistance for Restructuring of the Economy) 21 2. ISPA (Instrument for Structural Policies for Pre. Accession) 3. SAPARD (Special Accession Programme for Agriculture and Rural Development)

Predvstupová pomoc PHARE: 22 l Najväčší program predvstupovej pomoci pre krajiny strednej Európy l Cieľom bola podpora predvstupového procesu prostredníctvom poskytnutia pomoci pri budovaní inštitúcií a investičnej podpory l Z prostriedkov sa financoval rozvoj regiónov, cezhraničná spolupráca, reštrukturalizácia priemyslu a ochrana životného prostredia

Predvstupová pomoc ISPA: 23 l Podpora rozvoja infraštruktúry a ochrany životného prostredia kandidátskych krajín l Pomoc smerujúca do ochrany životného prostredia pomáhala kandidátskym krajinám pri zosúlaďovaní tejto oblasti s kritériami ustanovenými komunitárnym právom životného prostredia

Predvstupová pomoc SAPARD: 24 l Súčasť predvstupovej pomoci zameranej na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka l Finančné prostriedky smerovali do diverzifikácie ekonomických činností, podpory infraštruktúry, zalesňovania, obnovy obcí a ochrany kultúrneho dedičstva

Etapy regionálnej politiky 1. 2. 3. 25 O rozpočte a pravidlách ich využívania rozhoduje Rada a Európsky parlament na základe návrhu Komisie. Komisia navrhuje „strategické usmernenia Spoločenstva v oblasti kohézie“, stanovené v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Počas stálej diskusie s Komisiou a v súlade so strategickými usmerneniami pripraví každý členský štát „národný strategický referenčný rámec“(NSRR). Po prijatí strategických usmernení má každý členský štát päťmesačnú lehotu na odovzdanie svojho NSRR Komisii. Po prijatí NSRR má Komisia tri mesiace na jeho pripomienkovanie a prípadné vyžiadanie ďalších informácií.

Etapy regionálnej politiky 4. 5. 6. 26 Komisia čiastočne schváli NSRR, ako aj každý operačný program (OP). Operačné programy predstavujú priority štátu (a/alebo regiónov) a spôsob, akým bude viesť svoj rozpočet. Po rozhodnutí Komisie o operačných programoch je úlohou členského štátu a jeho regiónov uplatňovať programy, teda vybrať tisícky projektov, ktoré každoročné vznikajú, kontrolovať ich a hodnotiť. Komisia prijme rozpočtové záväzky na výdavky, s cieľom umožniť členskému štátu začať s realizáciou programov.

Etapy regionálnej politiky 7. Komisia uhradí výdavky potvrdené členským štátom. 8. Komisia sa podieľa na sledovaní každého operačného programu zároveň s členským štátom. 9. Komisia a členské štáty predkladajú strategické správy počas celého programového obdobia 2007 - 2013. 27

Slovensko a regionálna politika 28 l SR prvýkrát čerpala eurofondy v rokoch 20042006 l V rokoch 2007 -2013 bude môcť SR využiť viac ako 11, 3 mld. Eur z fondov EÚ l SR musí predložiť na začiatku tohto obdobia Komisii rámcový programový dokument – Národný strategický referenčný rámec – manuál, ktorý fondy správne naprogramuje a rozplánuje

Slovensko a regionálna politika Horizontálne priority NSRR 2007 -2013: A. B. C. 29 D. Marginalizované rómske komunity – zvýšenie zamestnanosti, vzdelanostnej úrovne a životných podmienok Rovnosť príležitostí – predchádzanie rôznym formám diskriminácie Trvalo udržateľný rozvoj – zabezpečenie enviromentálnej, ekonomickej a sociálnej udržateľnosti ekonomického rastu Informačná spoločnosť

Slovensko a regionálna politika 30

Slovensko a regionálna politika Cieľ Konvergencia: l 31 Pomoc zaostávajúcim regiónom, t. j. dobudovanie stále chýbajúcej základnej infraštruktúry alebo podpora investícií v obchodno-ekonomickej činnosti

Slovensko a regionálna politika Cieľ Konkurencieschopnosť a zamestnanosť: l 32 Pomoc zameraná na modernizovanie systémov vzdelávania a podpora zamestnanosti

33

34

35

36

37

SPOLOČNÁ ZAHRANIČNÁ A BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA 38

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika 39 l Ciele prvýkrát vymedzené v Maastrichtskej zmluve (vytvorenie druhého piliera) l Vytvorené predpoklady na to, aby EÚ mohla vstúpiť na medzinárodnú scénu ako globálny aktér, a aby mohla vyjadrovať svoje postoje vo vzťahu k ozbrojeným konfliktom, dodržiavaniu ľudských práv vo svete a pod. l Zriadená funkcia Vysokého predstaviteľa pre SZBP – Javier Solana Madariaga

Tri piliere Európskej únie a ni ú a k s Európ 40 I. pilier II. Pilier III. Pilier ES EURATOM (Európske spoločenstvá) Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Spolupráca v oblasti justície a vnútra

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika CIELE: a) Ochrana spoločných hodnôt, základných záujmov, integrity a nezávislosti EÚ v súlade s princípmi vyjadrenými v Charte OSN b) Posilnenie bezpečnosti EÚ c) Ochrana mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti d) Podpora medzinárodnej spolupráce e) Rozvoj a upevnenie demokracie a právneho štátu, vrátane rešpektovania ľudských práv a základných 41 hodnôt

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika NÁSTROJE: l Diplomatické: využívanie spolupráce diplomatických a konzulárnych misií l Právne: uzatváranie medzinárodných bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv s tretími štátmi a medzinárodnými organizáciami, a prijímanie unilaterálnych právnych aktov 42

Právne nástroje SZBP l l 43 Všeobecné usmernenia – prijíma Európska rada, sú záväzným právnym aktom, ktorý obsahuje základné úlohy a ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky Spoločné stratégie – prijíma Európska rada na odporúčanie Rady v oblastiach, ktoré sú predmetom dôležitých záujmov členských štátov. Rada potom spoločné stratégie implementuje prostredníctvom prijímania spoločných postupov a spoločných postojov

Právne nástroje SZBP l l 44 Spoločné postoje – prijíma ich Rada, definuje sa nimi stanovisko EÚ ku konkrétnym tematickým otázkam medzinárodných vzťahov. Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby ich zahraničná politika bola v súlade so spoločným postojom Spoločné postupy – prijíma ich Rada vo vzťahu ku konkrétnym situáciám, ktoré si vyžadujú operatívne kroky členských štátov EÚ. Spoločné postupy sú záväzné

Právne nástroje SZBP l l l 45 Rozhodnutia – Rada nimi implementuje spoločné postoje a spoločné postupy. Pre členské štáty sú záväzné Deklarácie – vyjadrujú sa nimi postoje, požiadavky, alebo očakávania EÚ vo vzťahu k určitej medzinárodnej otázke alebo k tretiemu štátu Medzinárodné zmluvy – Rada ich môže uzatvárať v mene EÚ s tretími štátmi a medzinárodnými organizáciami.

Európska bezpečnostná a obranná politika l l l 46 V súčasnosti SBOP neposkytuje garancie kolektívnej obrany Celkovo je SBOP konštruovaná tak, aby bola v súlade s postupmi prijímanými v rámci NATO Článok 17 zmluvy o EÚ: Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika zahŕňa všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti únie vrátane postupného určovania spoločnej obrannej politiky, ktorá by mohla viesť k spoločnej obrane, ak tak rozhodne Európska rada

Európska bezpečnostná a obranná politika Petersberské úlohy – úlohy krízového riadenia: a) b) c) 47 Humanitárne a záchranné úlohy, Úlohy smerujúce k zachovaniu mieru, Úlohy bojových jednotiek v rámci krízového riadenia, vrátane úloh smerujúcich k obnoveniu mierového stavu.

Európska bezpečnostná a obranná politika l l 48 Záväzok poskytnúť národné jednotky sa zakladá na suverénnom rozhodnutí členských štátov Slovensko vytvára bojovú skupinu s Českou republikou s príspevkom do 300 osôb a bojovú skupinu s Poľskom, Nemeckom, Lotyšskom a Litvou s príspevkom do 250 osôb

Európska bezpečnostná a obranná politika Priority SBOP v civilnej oblasti: a) Policajná spolupráca (rýchle nasadenie policajných zložiek do krízových oblastí za účelom znovunastolenia poriadku, vzdelávanie, výcvik lokálnych policajných zložiek), b) Posilnenie právneho štátu (vzdelávanie sudcov, prokurátorov a príšlušníkov policajných zložiek) 49

Európska bezpečnostná a obranná politika Priority SBOP v civilnej oblasti: c) Verejná správa (poskytnutie odborných tímov na zabezpečenie priebehu volieb, odborná pomoc v oblasti zdaňovania, vzdelávania, logistiky a pod. ), d) Civilná ochrana (včasná pomoc pri humanitárnych a záchranných akciách) 50

SPOLUPRÁCA V OBLASTI JUSTÍCIE A VNÚTRA 51

Oblasti spolupráce: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 52 Voľný pohyb osôb Vízová politika Ochrana vonkajších hraníc EÚ a Schengenský systém Imigračná politika Azylová politika Justičná spolupráca v civilných a trestných veciach

Oblasti spolupráce: 7. Boj proti drogám 8. Občianstvo EÚ 9. Policajná a colná spolupráca 10. Prevencia kriminality 11. Boj proti organizovanému zločinu 12. Vonkajšie vzťahy 53

Súdna spolupráca v civilných a obchodných veciach: Rada je oprávnená prijímať opatrenia na: a) Zdokonalenie a zjednodušenie cezhraničného systému doručovania súdnych a mimosúdnych dokumentov; b) Zdokonalenie a zjednodušenie zabezpečovania dôkazov c) Zdokonalenie a zjednodušenie mechanizmu uznávania a výkonu súdnych a mimosúdnych rozhodnutí 54

Súdna spolupráca v civilných a obchodných veciach: Rada je oprávnená prijímať opatrenia na: d) Podporu zlučiteľnosti medzinárodného súkromného práva (najmä kolízne normy a úprava právomoci súdov) e) Odstránenie prekážok riadneho fungovania civilného súdneho konania 55

Uznávanie rozhodnutí súdov l l l 56 Rozhodnutia súdov členského štátu sa uznávajú v ostatných členských štátoch automaticky bez potreby ďalšieho konania. Súd v príslušnom členskom štáte vykoná iba formálnu kontrolu písomností pripojených k žiadosti a rozhodne o vykonateľnosti rozhodnutia (exequatur) Súd môže rozhodnúť o neuznaní rozhodnutia súdu iného členského štátu len z určitých dôvodov (rozpor s verejným poriadkom, záväzné procesné pochybenie a pod. )

Schengenský systém l l 57 Zmluva o postupnom rušení hraničných kontrol na spoločných hraniciach (Schengen I. ) podpísaná v júni 1985 medzi Belgickom, Nemeckom, Luxemburskom a Holandskom Členský štát môže v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti výnimočne obnoviť kontrolu svojich vnútorných hraníc na obmedzenú dobu (napr. Španielsko po teroristických útokoch v Madride v marci 2004)

Schengenský systém a) b) c) d) e) 58 Schengenský informačný systém I. – spustený v roku 1995, obsahuje informácie o: Hľadaných osobách, na ktoré bol vydaný zatykač, Osobách, ktorým bol zamietnutý vstup do Schengenskej zóny Nezvestných osobách Svedkoch a osobách, ktoré boli predvolané na súdne konanie Údaje o odcudzených alebo stratených predmetoch

Občianstvo Európskej únie l 59 Každý občan členského štátu je zároveň občanom Európskej únie, euroobčianstvo nenahrádza, len dopĺňa občianstvo členského štátu

Práva občana EÚ 1. 2. 3. 4. 5. 60 Právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ Aktívne a pasívne volebné právo do EP Právo prijať v treťom štáte konzulárnu a diplomatickú ochranu ktoréhokoľvek členského štátu Právo obracať sa na EP s petíciami Právo podávať sťažnosti a podnety Európskemu obmudsmanovi

Práva občana EÚ 6. 7. 8. 9. 61 Právo podávať žiadosti o informácie od ktorejkoľvek inštitúcie EÚ v ktoromkoľvek jazyku Zákaz diskriminácie Garancia základných práv a slobôd Rovnosť prístupu k zamestnaniu v európskych inštitúciách

Policajná a justičná spolupráca v trestných veciach l l 62 Cieľ: zabezpečiť vyššiu ochranu verejnosti pred trestnou činnosťou Je zameraná na prevenciu a potláčanie takých javov, akými sú rasizmus, xenofóbia a medzinárodná trestná činnosť (terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s narkotikami, korupcia, podvod)

Policajná a justičná spolupráca v trestných veciach – nástroje: a) b) c) 63 Intenzívna spolupráca medzi policajnými a colnými orgánmi členských štátov prostredníctvom Európskeho policajného úradu (Europol) Intenzívna spolupráca medzi justičnými orgánmi, vrátane spolupráce v rámci Európskej jednotky pre justičnú spoluprácu (Eurojust) Aproximácia trestnoprávnych noriem členských štátov

Policajná a justičná spolupráca v trestných veciach – nástroje: d) e) f) 64 Napomáhanie extradíciám medzi členskými štátmi Predchádzanie konfliktom v jurisdikcii medzi členskými štátmi, Postupné prijímanie opatrení zavádzajúcich minimálne pravidlá týkajúce sa skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti organizovaného zločinu, terorizmu a nezákonného obchodovania s drogami

Spolupráca v oblasti justície a vnútra PRÁVNE NÁSTROJE: l l l 65 Rámcové rozhodnutie – je pre členské štáty záväzné čo do cieľa, ktorý sa má dosiahnuť. Členský štát má právo na voľbu formy a metód Rozhodnutie – predmetom nemôže byť zbližovanie právnych predpisov členských štátov. Je pre členské štáty záväzné Opatrenie – je prijímané Radou na implementáciu rozhodnutí

Spolupráca v oblasti justície a vnútra PRÁVNE NÁSTROJE: l l 66 Spoločný postoj – Rada ním definuje postoj EÚ k určitej špecifickej záležitosti. Členské štáty sú povinné zosúladiť svoju domácu i zahraničnú politiku s prijatým spoločným postojom Medzinárodný dohovor – Rada je oprávnená vypracovať dohovory, ktoré odporúča členským štátom prijať.