Odporovatenos prvnych konov v konkurze JUDr Jaroslav Macek

Odporovateľnosť právnych úkonov v konkurze JUDr. Jaroslav Macek, sudca Okresný súd Žilina

Všeobecné predpoklady odporovateľnosti: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Osobitné predpoklady odporovateľnosti v konkurznom konaní d) vyhlásenie konkurzu e) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, f) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Aktívna legitimácia – správca alebo veriteľ Pasívna legitimácia 1. kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, 2. v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil 3. kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech 4. pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo 5. dedič alebo právny nástupca 6. bývalý spoločník © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Lehoty • právo sa musí uplatniť do 1 roka od vyhlásenia konkurzu (mimo súdu musí byť právo uznané) • odporovateľnosť možno uplatniť len pri právnych úkonoch vykonaných v stanovenom čase pred začatím konkurzného konania – úkony bez primeraného protiplnenia – tri roky pred začatím konkurzného konania; zvýhodňujúci PÚ – 1 rok, v prospech spriaznenej osoby 3 roky; ukracujúci – 5 rokov © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Dôkazné bremeno • úpadok v čase vykonania PÚ zvýhodňujúceho alebo bez primeraného protiplnenia sa predpokladá ak ide o úkon v prospech spriaznenej osoby, inak úpadok musí preukázať žalobca • pri ukracujúcich PÚ v prospech spriaznených osôb sa prezumuje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, ak nejde o spriaznené osoby, úmysel aj vedomosť druhej strany musí preukazovať žalobca © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Štruktúra žaloby a) popis, že bol vyhlásený konkurz – uznesenie súdu, zverejnenie v OV atď. b) popis úkonu dlžníka, ktorému sa odporuje c) tvrdenie, že napádaný PÚ je platný(SJ 104/2000) a účinný (pozor na transakcie s konfliktom záujmov) d) tvrdenie a preukázanie, že napádaný PÚ ukracuje prihlásenú pohľadávku – stačí jedna, ale je treba ju konkrétne identifikovať, uviesť, že bola prihlásená (aj to preukázať) a musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase napádaného PÚ(výnimky viď nižšie z judikatúry) e) tvrdenie a dôkaz, že úkon bol vykonaný v čase úpadku alebo spôsobil úpadok (ak nenastala prezumpcia úpadku) – účtovné závierky, znalecké posudky a pod. - uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou zmluvy a sumu pohľadávok, ktoré by sa mali z tohto majetku uspokojovať – viď R 33/2016 f) petit © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Účinky vyslovenia neúčinnosti • Ďurica: deklaratórne (to by znamenalo postupiteľnosť nároku) a ex tunc; voči všetkým konkurzným veriteľom • Naproti tomu: majetok, ktorý ušiel sa zapisuje do konkurznej podstaty až po určení neúčinnosti súdom (§ 80 ods. 1 ZKR) • Rozsudok NS SR z 30. 4. 2007, sp. zn. 4 Cdo 44/2007 – konštitutívny účinok © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Z judikatúry Dohoda o pristúpení k záväzku nie je odporovateľný právny úkon Účelom odporovania právnym úkonom dlžníka v konkurze je dosiahnúť, aby bola do konkurznej podstaty získaná náhrada za majetok alebo priamo ten majetok, ktorý bol dlžníkovými právnymi úkonmi zmenšený na úkor jeho konkurzných veriteľov. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že veritelia úpadcu neboli a ani nebudú odporovaným právnym úkonom ukrátení, preto zákonná podmienka ukrátenia veriteľov odporovaným právnym úkonom stanovená v § 57 ods. 4 Zo. KR splnená nebola. K zmenšeniu majetku úpadcu, na základe dohody o pristúpení k záväzku, rozširujúcej počet dlžníkov, zatiaľ nedošlo. Ani prípadným plnením navrhovateľa v prospech odporcu by k zníženiu majetku u navrhovateľa nedošlo, keďže tento má právo žiadať späť to, čo by plnil, od pôvodného dlžníka. © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Logickým predpokladom úspešného odporovania napadnutého právneho úkonu je vsúlade s § 62 ods. 1 Zo. KR to, aby osoba, voči ktorej návrh smeruje prijala plnenie, v dôsledku ktorého by sa majetok úpadcu zmenšil. Pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je teda nevyhnutné, aby bol z majetkovej podstaty úpadcu odňatý majetok, ktorý by sa v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu mohol do konkurznej podstaty úpadcu vrátiť. V prvostupňovom konaní bolo zistené, že odporca z napadnutého právneho úkonu nezískal žiadne plnenie, preto v dôsledku napádaného právneho úkonu nebol ukrátený žiaden z konkurzných veriteľov úpadcu. Keďže bol odporca priamo v právnom vzťahu s úpadcom a tento vzťah vznikol na základe Dohody o pristúpení k záväzku, nie je možné na prejednávanú vec aplikovať ani § 62 ods. 2 Zo. KR. Odvolací súd opakovane poukazuje na ust. § 63 ods. 1, tretia veta Zo. KR, z ktorého vyplýva, že proti tomu, voči komu sa právo odporovať právny úkon uplatňuje možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Zo. KR neuvažuje s prospechom, ktorý by mohol odporca v budúcnosti ako konkurzný veriteľ získať vo svoj prospech, ale len s tým, koľko už z podstaty úpadcu reálne získal. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. júna 2015, sp. zn. 43 Co. KR 3/2015) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Naproti tomu uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obdo 39/2010 z 31. októbra 2011 Dovolací súd sa, z dôvodov ďalej uvedených, nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že ručenie vo všeobecnosti, ani zmenkové ručenie, je úkonom urobeným v prospech dlžníka (v prejednávanej veci v prospech emitenta vlastnej zmenky). Nesúhlasí ani s jeho názorom, že predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je, že z majetkovej podstaty už bol odňatý majetok, ktorý sa práve vyhlásením neúčinnosti úkonu vráti do podstaty. Z § 62 ods. 6 zákona výslovne vyplýva možnosť odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke (plnením z majetku budúceho úpadcu pohľadávka zanikla a veriteľ by ju už nemohol prihlásiť). Vyplýva aj z § 58 ods. 1 zákona, podľa ktorého je odporovateľným úkonom nielen úkon, na základe ktorého dlžník už poskytol plnenie, ale aj úkon ktorým sa k poskytnutiu plnenia (ešte len ) zaviazal. © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Odporovanie právnemu úkonu postúpenia práv z leasingu Odporovacia žaloba slúži k tomu, aby sa obnovili majetkové pomery dlžníka a aby sa dosiahlo také uspokojenie pohľadávok (miera uspokojenia) ako pred vykonaním (účinnosťou) odporovaného právneho úkonu. V tejto súvislosti je potrebné riešiť otázku, akoby sa mohli pohľadávky veriteľov uspokojiť z predmetu leasingu, ak by nedošlo k uzavretiu spornej zmluvy. Predmet leasingu je vo vlastníctve prenajímateľa. V dôsledku tejto právnej skutočnosti by sa pohľadávky veriteľov nemohli uspokojovať pri nútenom výkone rozhodnutia (pred začatím konkurzného konania) a ani v konkurze zo speňaženia predmetu leasingu. Rovnako je nespeňažiteľné majetkové právo (majetková hodnota), ktorú má nájomca prenajatej veci, ibaže by nájomná zmluva umožňovala prevod takého práva a toto právo by malo majetkovú hodnotu v porovnaní s nákladmi, ktoré je nájomca s nájmom vynakladať. . . (uzatvorením zmluvy o prevode práv z leasingu) by mohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov len vtedy, ak by bol leasingový vzťah tesne pred ukončením, pričom leasingová zmluva by umožnila správcovi zaplatiť zvyšné splátky a predmet leasingovej zmluvy by mal vyššiu trhovú hodnotu ako sú zaplatené splátky a výška odkupnej ceny. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 5. novembra 2014, sp. zn. 25 Co. KR 5/2014) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Ktorým pohľadávkam poskytuje odporovateľnosť právnu ochranu a koľko ich musí byť Pre ukrátenie pohľadávky je právne relevantná trhová hodnota majetku dlžníka © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

I. ZKR upustil od termínu „vymáhateľná pohľadávka“ a viaže možnosť odporovateľnosti len na prihlásenú pohľadávku niektorého (teda ktoréhokoľvek konkurzného veriteľa. Logickým výkladom musíme prísť k záveru, že právnu ochranu môžu mať len zistené pohľadávky, teda tie ktoré sa budú v konkurze uspokojovať. Do tejto skupiny pohľadávok musíme zahrnúť aj popreté pohľadávky, kým o ich osude nebude rozhodnuté. ZKR logicky poskytuje právnu ochranu len tým veriteľom, ktorí si svoju pohľadávku v konkurze prihlásia. Musí ísť o pohľadávku, ktorá v čase vykonania odporovaného právneho úkonu už existovala resp. o vzniku pohľadávky dlžník vedel a následne si ju v konkurze veriteľ prihlásil. V konkrétnych súvislostiach nie je možné vylúčiť poskytnutie právnej ochrany prostredníctvom odporovacej žaloby aj pre takú pohľadávku, ktorá vznikla po vykonaní právneho úkonu (pohľadávka sa napr. navyše stane splatnou až po určitej dobe), ak dlžník o vzniku pohľadávky vedel a budúci veriteľ o právnom úkone dlžníka nemohol vedieť (napr. právny úkon, ktorý nebol vykonaný v písomnej forme). © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Pokiaľ by si žiaden z veriteľov, ktorí mali pohľadávku v čase účinnosti právneho úkonu proti dlžníkovi resp. majú takú pohľadávku, ktorá vznikla po jeho vykonaní, túto pohľadávku neuplatnil, nie je dôvod, aby sa aplikovali ustanovenia konkurzného práva, ktoré upravujú odporovateľnosť a ktoré poskytujú právnu ochranu veriteľom pred negatívnymi ekonomickými dôsledkami právnych úkonov dlžníka. Ak čo len jeden takýto veriteľ si prihlási svoju pohľadávku, úspešná právna ochrana prostredníctvom odporovacej žaloby, vzhľadom na povahu a účinky konkurzného konania, má účinky erga omnes, pretože v prípade vyslovenia právnej neúčinnosti sa zo získaného majetkového prospechu v zásade uspokojujú všetci konkurzní veritelia. II. Pre posúdenie možnosti uspokojenia pohľadávky a rovnako aj pre ukrátenie tejto možnosti, je právne relevantná trhová hodnota majetku dlžníka, ktorý môže slúžiť na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Súčasne sa musia pomerovať všetky záväzky dlžníka, ktoré si veritelia v čase vykonania sporného právneho úkonu môžu uplatniť k trhovej hodnote majetku dlžníka a nielen tie, ktoré boli uplatnené v konkurze. (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 8. apríla 2015, sp. zn. 25 Co. KR 9/2014) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Alternatívny petit – neplatnosť a odporovateľnosť Zákon o konkurze a vyrovnaní je špeciálnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej úprave o odporovateľných právnych úkonoch. Žalobný nárok (petit) musí určovať presne identifikovaný právny úkon, ktorý je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom konkrétneho úpadcu. Tieto podmienky nesplňuje tzv. alternatívny petit o neúčinnosti právneho úkonu (zmluva o spolupráci) medzi úpadcom a žalovaným, napriek tomu, že pohľadávka bola prihlásená žalovaným do konkurzu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 2/2010) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Uznanie premlčaného záväzku ako odporovateľný právny úkon § 57 a nasl. ZKR Ak dlžník uzná premlčaný záväzok čo do istiny, nemá to za následok uznanie už premlčaného príslušenstva tvoreného úrokmi z omeškania. Uznanie premlčaného záväzku dlžníkom nie je konaním smerujúcim ku zmenšeniu dlžníkovho majetku [§ 4 a ods. 1 písm. a) ZKV v znení účinnom do 31. decembra 2007]. Takýmto uznaním dlžník rovnako na seba nepreberá neprimerané záväzky k svojmu majetku [§ 15 ods. 1 písm. d) ZKV]. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18. decembra 2008, sp. zn. 29 Odo 1663/2006, Rc 86/2009) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Odporovanie právnym úkonom dlžníka § 57 ZKR; § 34 OZ; § 332 ods. 1 OBZ Prejav vôle, ktorým dlžník plní dlh (záväzok) svojmu veriteľovi, je právnym úkonom v zmysle § 34 OZ, keďže ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti splniť dlh (záväzok). Prejav vôle, ktorým tretia osoba plní dlh (peňažný záväzok) dlžníkovmu veriteľovi v zmysle § 332 ods. 1 OBZ, je právnym úkonom v zmysle § 34 OZ, keďže ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti splniť dlh (záväzok). Najvyšší súd uvádza, že nemá žiadne pochybnosti aj o tom, že podľa § 235 a nasl. IZ možno odporovať právnym úkonom dlžníka (vrátane opomenutia). (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. februára 2014, sp. zn. 29 Cdo 677/2011) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Moment, ku ktorému sa posudzuje splnenie podmienok odporovateľnosti § 15 ZKV Splnenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu sa posúdi ustanovenia § 15 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov platnom a účinnom v čase , kedy právny úkon vznikol. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2010, sp. zn. 1 M Obdo V 7/2010, R 5/2010) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Predpoklady úspešnosti odporovacej žaloby v konkurze § 57 a nasl. ZKR Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje dve základné skupiny odporovateľných právnych úkonov, a to kvalifikované v § 56 a 59 (právne úkony bez primeraného plnenia a zvýhodňujúce právne úkony), a druhú skupinu právnych úkonov (§ 60 ZKR), ktoré nemožno subsumovať pod § 58 a 59 ZKR. V prvej skupine právnych úkonov sa nemusí preukazovať úmysel úpadcu ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov a vedomosť o tomto úmysle druhou zmluvnou stranou sporného právneho úkonu. Táto sprísnená „zodpovednosť“ druhej zmluvnej strany za spôsob nadobudnutia prospechu na základe odporovateľného právneho úkonu je limitovaná časovo, pretože postihuje právne úkony, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, a ak bol právny úkon urobený so spriaznenou osobou dlžníka, je táto lehota trojročná. Navrhovateľ však v konaní musí preukázať, že sporný právny úkon bol urobený počas úpadku dlžníka alebo že tento právny úkon dlžníka spôsobil jeho úpadok. © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

V druhej skupine (§ 60 ZKR) možno postihnúť tie právne úkony, ktoré boli urobené až počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, avšak správcu (navrhovateľa) zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov a druhá zmluvná strana o tomto úmysle vedela. Existencia úmyslu a vedomosť druhej zmluvnej strany sa ex lege predpokladá pri právnych úkonoch, ktoré urobil dlžník so spriaznenou osobou, pričom povinná osoba ako nadobúdateľ majetkového prospechu môže preukázať opak, teda neexistenciu úmyslu alebo jeho nevedomosť, resp. absenciu obidvoch predpokladov. Pri tejto skupine právnych úkonov je právne irelevantné, či dlžník bol v čase vykonania sporného právneho úkonu v úpadku alebo či sa týmto právnym úkonom do úpadku dostal. © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich neplatnosť), ale ktorými dlžník dosiahne (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho úkonu) dlžníka jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu, alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval svojím majetkom. © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Jedným z právnych predpokladov úspešného podania odporovacej žaloby, ktorou veriteľ (v konkurze správca alebo veriteľ) môže dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, je platnosť právneho úkonu. Hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti a možno uviesť, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, tak podľa § 42 a OZ, ako aj podľa § 57 ods. 4 ZKR, je ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ustanovenie § 57 ods. 4 ZKR vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka, teda ktoréhokoľvek. Z týchto dôvodov správca musí prioritne preukázať (má dôkazné bremeno), že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu nestačí na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Nebol by dôvod na podanie odporovacej žaloby, ak by sa všetky prihlásené a zistené pohľadávky v konkurze uspokojili. V konkurze, kde sa pohľadávky uspokojujú len pomerne to v zásade neprichádza do úvahy, ale nie je to úplne vylúčené (napr. ak si všetci veritelia neprihlásia pohľadávky). © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Pokiaľ ide o poznanie úmyslu (priameho alebo nepriameho) dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov druhou zmluvnou stranou, odvolací súd konštatuje, že poznanie tohto úmyslu je v zásade vylúčené, ak zmluvné strany napádaného právneho úkonu nie sú majetkovo a ani personálne prepojené. Aj pri takomto prepojení však nie je vylúčené, že druhá zmluvná strana o takomto úmysle dlžníka nevedela, a preto je prípustný dôkaz opaku, čo zákon o konkurze a reštrukturalizácii pripúšťa aj pri právnom úkone dlžníka so spriaznenou osobou. Rovnako je v zásade vylúčené poznanie úmyslu dlžníka pri právnom úkone medzi neznámymi osobami, pri náhodnom alebo ojedinelom právnom vzťahu © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Pri hodnotení právnych úkonov podnikateľov treba vziať do úvahy skutočnosť, že ide o konanie profesionálnej skupiny subjektov, pri ktorých sa v zásade vyžaduje konanie s odbornou starostlivosťou (osobitne pri štatutárnych orgánoch kapitálových spoločností), pretože toto konanie má spravidla ekonomické a právne dopady na ostatných podnikateľov (vzťahy medzi spoločníkmi navzájom, medzi spoločníkom a spoločnosťou a medzi štatutárnym orgánom a spoločnosťou sú absolútnymi obchodmi). Práve z týchto dôvodov obsahom hmotného konkurzného práva sú tradične ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré postihujú právne úkony podnikateľov v širšom rozsahu, ako je to pri „nepodnikateľských subjektoch“ podľa všeobecnej súkromnoprávnej úpravy v Občianskom zákonníku. (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. mája 2013, sp. zn. 25 Co. KR 5/2013) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Posudzovanie neplatnosti právneho úkonu v konaní o odporovacej žalobe v konkurze § 57 a nasl. ZKR Odporovacia žaloba nedáva súdu inú možnosť ako posúdenie právnej účinnosti sporného právneho úkonu len z hľadiska ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov. Odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu alebo o inom úmysle veriteľov, ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Úvahy o tom, či konanie dlžníka je špekulatívne a či nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo či nejde o obchádzanie zákona alebo obchádzanie účelu zákona, sú možné len v konaní o neplatnosť právneho úkonu (§ 39 OZ). Správca konkurznej podstaty, ktorý je povinný maximalizovať konkurznú podstatu, musí uvážiť efektívne právne prostriedky na ochranu záujmov veriteľov a rozhodnúť sa, či podá odporovaciu žalobu alebo žalobu o neplatnosť právneho úkonu, aj keď v niektorých prípadoch sa tieto inštitúty môžu čiastočne obsahovo prekrývať. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. mája 2013, sp. zn. 25 Co. KR 3/2013) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Okruh dokazovaných skutočností v konaní o odporovacej žalobe v konkurze § 57 a nasl. ZKR Predpokladom každej odporovateľnosti tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 42 a ods. 1), ako aj podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 57 ods. 4) je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži (ukráti) uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď odporovaným právnym úkonom dôjde k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, odporovacia žaloba nemôže byť úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

V posudzovanom prípade správca ako navrhovateľ nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto okamihu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti spornej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti spornej zmluvy sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Správca v žalobe nesprávne vychádza z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze a z trhovej hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím spornej zmluvy (jej účinnosťou), a preto správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú z tohto hľadiska právne irelevantné. Po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka do vyhlásenia konkurzu mohli rôznym spôsobom meniť, rovnako aj výška jeho záväzkov. Argumentácia správcu, že majetok úpadcu nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov, nič nemení na právnom posúdení veci, pretože ak by to tak nebolo, neboli by splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. júla 2014, sp. zn. 25 Co. KR 2/2014) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Vzťah medzi právnou úpravou odporovateľnosti podľa Občianskeho zákonníka a ZKR § 57 a nasl. ZKR, § 80 ZKR, § 42 a a nasl. OZ I. Právnu úpravu odporovateľných právnych úkonov obsahuje Občiansky zákonník, ale aj ZKR. Na účely konkurzu ide o podľa Občianskeho zákonníka o právnu úpravu, ktorej použitie je z dôvodu osobitnej úpravy obsiahnutej v ZKR vylúčené. Rozdiel medzi právnou úpravou odporovateľných úkonov podľa Občianskeho zákonníka a ZKR spočíva v tom, že podľa Občianskeho zákonníka sa neúčinnosti právneho úkonu možno dovolať len voči tomu, kto podal voči dlžníkovi odporovaciu žalobu a podľa ZKR ide v prípade dovolania sa neúčinnosti právneho úkonu, o neúčinnosť pôsobiacu voči všetkým veriteľom. V tomto prípade ide o základný rozdiel, nie však jediný. © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

II. Nejde o prekážku rozhodnutej veci, ak bolo rozhodnuté o neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42 a a nasl. Obč. zák. , a to pre absenciu základných predpokladov pre vyslovenie takéhoto názoru v súvislosti s konkurzným konaním, najmä nejde o totožnosť konania. III. Podľa ustanovenia § 80 ZKR je možné zapísať do súpisu podstaty majetok tretej osoby len vtedy, ak správca (prípadne veriteľ za podmienok stanovených ZKR) sa dovolá odporovateľnosti právneho úkonu v žalobe uplatnenej podľa § 57 ZKR. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. 3 MObdo 3/2012) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Poznámka: rozhodnutie je v zdanlivom rozpore s publikovaným českým judikátom Rc 26/2000, v ktorom sa uvádza, že „ak bola neúčinnosť odporovaného úkonu dlžníka vyslovená podľa § 42 a OZ v dobe, keď už bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, stáva sa majetok žalovaného, ktorý dohodou unikol z dlžníkovho (úpadcovho) majetku, súčasťou konkurznej podstaty úpadcu“. Český judikát sa však týka právnej úpravy odporovateľnosti v ZKV, kde na rozdiel od súčasnej úpravy v ZKR, § 16 ods. 1 ZKV výslovne odkazoval pri uplatnení odporovateľnosti v konkurze na použitie § 42 a OZ. V ZKR sa v súčasnosti žiaden odkaz na postup pri odporovaní právnym úkonom podľa ustanovení OZ nenachádza. © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Veriteľ ako vedľajší účastník v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov v konkurze § 57 ZKR; § 93 ods. 1 OSP Konkurzní veritelia v konkurze vedenom na majetok úpadcu nepochybne majú záujem na tom, aby ich pohľadávky boli v tomto konkurze v čo najväčšej miere uspokojené. Napokon, to je aj účelom konkurzného konania a o to sa usilujú súd, správca a veriteľský výbor (§ 5 ZKR). Preto nemožno uprieť, že konkurzní veritelia majú záujem nielen na skutkových a právnych záveroch, na ktorých bude v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu rozhodnutie vo veci samej založené, ale aj na celkovom výsledku konania, pretože od neho nepochybne závisí výška ich uspokojenia v konkurznom konaní. Účelom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore jednému z účastníkov konania a jeho zmyslom je v konkrétnom konaní posilniť postavenie toho účastníka konania, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, pričom procesné pôsobenie neslúži len na ochranu práv alebo záujmov vedľajšieho účastníka, ale zároveň slúži aj na ochranu záujmov hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Konkurzní veritelia preto môžu byť vedľajšími účastníkmi na strane správcu konkurznej podstaty v spore, v ktorom sa správca domáha vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov úpadcu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, z 28. októbra 2013, sp. zn. 5 Obdo 6/2013) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Koncetračná zásada v incidenčných sporoch Správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 4 piata veta a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu (čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia) automaticky aktivovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu alebo vymáhateľnosti. Z § 32 ods. 4 piatej vety konkurzného zákona totiž vyplýva, že popretie pohľadávky len čo do výšky (teda čiastočné popretie jej výšky) znamená zároveň uznanie vo zvyšnej výške, a popretie len čo do poradia znamená uznanie oprávnenosti pohľadávky v celej výške, len v inom poradí. Predmetom incidenčného konania v prvom prípade sa tak stáva len popretá časť pohľadávky a v druhom len otázka poradia pohľadávky, teda ostatné otázky (právny dôvod alebo vymáhateľnosť) sú z jeho kognície vylúčené, keďže v tomto rozsahu sú pohľadávky považované za uznané. Z ustanovenia § 32 konkurzného zákona pritom nevyplýva, že by práve len popretie čo do právneho dôvodu alebo čo do vymáhateľnosti malo mať privilegované postavenie, pri ktorom by kognícia súdu konajúceho o incidenčnej žalobe mala siahať ďalej než pri ostatných nárokoch. (nález Ústavného súdu SR z 11. septembra 2014, č. k. II. ÚS 409/2013 -49) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek

K transakciám s konfliktom záujmov Byla-li ve smlouvě o převodu majetku podléhající ustanovení § 196 a odst. 3 obch. zák. sjednána tržní (v daném místě a čase obvyklá) cena, popř. cena pro společnost výhodnější, není tato smlouva neplatná jen proto, že cena nebyla stanovena na základě posudku znalce jmenovaného soudem. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 8. februára 2012, sp. zn. 31 Cdo 3986/2009) © 2016 JUDr. Jaroslav Macek