Projektovanie v socilnej prci doc Paed Dr Ing

Projektovanie v sociálnej práci doc. Paed. Dr. Ing. Miroslav PAĽUN, Ph. D. , MHA

Vymedzenie sociálnej politiky • Soc. politiku - ako vednú disciplínu alebo ako časť praktickej verejnej politiky zameranej na sociálnu oblasť - praktická činnosť sociálnych subjektov zameranej na sociálnu oblasť • Spoločné prvky rôznych definícií ako: • • Pre soc. programovanie je nutné poznať obsah • • • zameranosť na ciele orientácia na zdieľané hodnoty a princípy vymedzenie predmetu soc. politiky tvorba priorít vymedzenie subjektov a subjektov soc. politiky vymedzenie inštrumentária. svetovej sociálnej politiky (deklarácia OSN) európskej sociálnej politiky (Európska sociálna charta, Lisabonská stratégia, sociálne a ekonomické práva) národnej sociálnej politiky (koncepcie, stratégie) regionálnej sociálnej politiky (politika vyšších územných celkov) lokálnej sociálnej politiky (sociálne zámery miest a obcí). Platí: sociálna politika nižšej úrovne vychádza z priorít sociálnej politiky vyššej úrovne, môže ju však významne obohacovať, nakoľko odráža potreby konkrétnych ľudí. • Ciele sociálnej politiky - podpora rastu - zamestnanosť - sociálna súdržnosť.

Princípy: V odbornej literatúre sa uvádzajú 4 základné princípy soc. politiky: - solidarita – schopnosť porozumieť potrebám - subsidiarita – podpora, posila, v politike- rozhodnutie čo najbližšie k občanovi - rovnosť príležitostí - sociálna spravodlivosť Tradičnou hodnotou európskeho sociálneho modelu je jeho inkluzívny prístup ku každému človeku.

Predmet • Predmetom sociálnej politiky z najobecnejšieho hľadiska sú sociálne potreby jednotlivcov, sociálnych skupín, komunít, ktorých uspokojovanie môže byť v určitých situáciách z rozličných príčin ohrozené

Podľa V. Špidlu (2006) sú zásadnými prioritami pre najbližšie obdobie: – úsilie o elimináciu detskej chudoby – úsilie o prevenciu a elimináciu zadĺženosti – úsilie o prevenciu a elimináciu bezdomovectva

Inštrumentárium soc. politiky: Sociálna politika je chápaná ako praktické uplatňovanie verejnej politiky, preto jej realizácia nie je možná bez nástrojov, systémov a intervencií ktorý hovoríme inštrumentácium. Patrí sem: a) b) c) d) e) sociálne poradenstvo, sociálno-preventívne opatrenia, sociálne dávky, sociálne služby, pôžičky a dotácie.

Sociálne programovanie a sociálne programy • Manuál „Cyklus projektového manažmentu. Integrovaný prístup a logický materiál“ definuje programovanie takto:

• Programovanie je proces, v rámci ktorého sa stanovujú pravidlá ako všeobecnú sociálno-politickú prioritu „zhora“ premeniť na konkrétnu sociálnu aktivitu na konkrétnych ľudí „zdola“. Má svoje pravidlá a mechanizmy. • Je proces sociálneho programovania, ktorého výsledkom je spracovanie a fungovanie soc. programov (sociálne fondy, nadácie, grantové schémy).

Pojem sociálne programovanie a sociálny program • Manuál „Cyklus projektového manažmentu. Integrovaný prístup a logický materiál“ definuje programovanie takto: • pri programovaní ide o vymedzenie všeobecných pravidiel a princípov spolupráce so Spoločenstvom. • Pokrýva sektorové a tematické zameranie pomoci v krajine alebo regióne a môže zároveň vymedziť nápady a myšlienky pre programy/projekty.

• Z tohto vymedzenia je zrejmé prepojenie pojmu soc. programovanie na víziu širších politík – pre pochopenie existuje teda vzťah medzi politikou, programom a projektom, ktorý je znázornený na nasledujúcom diagrame:

Sociálna politika – sociálny program – sociálny projekt: vzťah Sociálny program pravidlá financovania pomoci Sociálna politika priority poskytovania pomoci Sociálny projektposkytovanie pomoci alebo inak: Čo je „dôležité“ urobiť Ako „dôležité“ financovať Ako „dôležité“ realizovať

Z diagramu je jasné, že soc. program je spojovací článok medzi soc. politikou a jej prioritami na základe ktorých sa napĺňajú sociálno-politické priority v praxi ako sociálne akcie voči konkrétnym ľuďom. Podľa I. Tomeša (1996) – štátna sociálna politika je návodom k nepretržitému rozhodovaniu, na základe ktorého sa stanovujú princípy a priority pre sociálne programy.

Pojem sociálne programovanie je širší ako projektovanie a zahŕňa: • celý proces poznávania situácie a formulácie zámeru podporiť určitú jej časť, ktorá môže vykazovať známky nerovnováhy a problémov, aj s možným predpokladom do budúcnosti

• proces formulácie pravidiel a prípravy samotného dokumentu – sociálneho programu (manuál), ako financovať soc. subjekty, ktoré pomáhajú nerovnováhu odstrániť

• predstavenie soc. programu verejnosti na účely uchádzania sa o granty • rozhodovanie o žiadostiach o poskytnutie grantov • administrovanie grantov a poskytovanie organizačnej podpory úspešným soc. subjektom • monitoring a záverečné vyhodnocovanie • stanovenie vecných a iných východísk pre ďalší soc. program.

Príprava sociálneho programu

Čo je soc. program: • Sociálny program – je dokumentom (manuálom, sústavou manuálov) stanovujúcim základné pravidlá pre financovanie a inú organizačnú podporu sociálnych projektov, resp. organizácií, ktoré realizujú sociálne projekty. • Alebo • Sociálny program určuje „pravidlá hry“ na poskytovanie príspevkov/grantov pre realizáciu sociálnych projektov.

• Z praxe je zrejmé, že soc. pracovník vidí najčastejšie platformu svojho profesijného uplatnenia cez sociálne projekty financované zhora • Je pravdou, že projekty financované z komunitárnych zdrojov zvýrazňujú priepasť medzi tými, ktorí rozhodujú o pravidlách financovania realizátormi • Preto je potrebné:

aby do základnej výbavy soc. pracovníka patrilo aj získavanie skúseností a zručností v tvorbe a administrácií sociálneho programu. Prínosy z takéhoto druhu odbornej prípravy: • zvýšenie celkovej prestíže a kredibility soc. práce a pracovníkov ako odborníkov v procese rozhodovania o dôležitých veciach, smerovanie sociálnej politiky • širší rozsah uplatnenia absolventov odboru soc. práce na trhu práce • zlepšenie zručností v oblasti prípravy a realizácie kvalitných sociálnych projektov.

Štruktúra sociálneho programu • Aj keď reálny program má svoju vlastnú štruktúru, základná osnova je pre všetkých rovnaká. Názov programu • má ho mať každý soc. program, má byť krátky, výstižný, vyjadrujúci oblasť na ktorú je zameraný (Hodina deťom)

Nositeľ a administrátor programu • inštitúcia, do ktorej na základe výziev predkladatelia soc. projektov zasielajú žiadosti o poskytnutie fin. príspevkov. Fin. príspevky môže vyčleniť z vlastného rozpočtu, kde sama stanovuje podmienky, alebo to môže byť len sprostredkovateľská inštitúcia, ktorá v spolupráci s vyššou inštitúciou rozhoduje o ich prideľovaní

Obdobie implementácie programu • je to celé obdobie počas ktorého je možné zo soc. programu získavať príspevok na realizáciu soc. projektu. Inštitúcie môžu získať príspevok v rozličných fázach implementácie soc. programu, dokonca tá istá inštitúcia môže získať v rámci toho istého soc. programu viacero príspevkov na soc. projekt na základe úspešných žiadostí orientovaných vždy na iný soc. účel.

Ciele programu • je potrebné ich presné zadefinovanie, t. j. aká zmena sa má dosiahnuť, definícia cieľa má byť stručná a jasná (napr. Cieľom je rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti /v konkrétnom regióne alebo v krajine). Šírka cieľa je závislá od veľkosti sociálneho programu.

Programové priority • presné zadefinovanie, ktoré priority soc. politiky sú najdôležitejšie pre daný soc. program. Soc. programy mávajú viacero rôznorodých priorít , aby sa mohli zapojiť rôznorodé soc. subjekty (napr. cieľ je rast zamestnanosti a znižovanie nezamestnanosti môžu byť priority(1) podpora zamestnanosti cez zosúlaďovanie pracovného a rodinného života, (2) podpora zamestnanosti cez využívanie kultúrnych tradícií Slovenska, (3) podpora pracovnej integrácie zamestnancov v riziku hromadného prepúšťania z dôvodu reštrukturalizácie podnikov. ) Stanovenie priorít vychádza z analýzy situácie a zámerov na zmenu.

Aktivity • ide o bližšiu špecifikáciu akcií, ktoré budú z daného soc. programu financované (napr. v rámci cieľa rast zamestnanosti a znižovanie nezamestnanosti, jeho priority podpora zamestnanosti cez zosúlaďovanie pracovného a rodinného života, budú primárne financované aktivity ako: (1) udržiavacie kurzy pre osoby s rodinnými povinnosťami pred návratom na trh práce, (2) nové podporné služby pre rodiny so závislými členmi, (3) inovatívne služby zamestnávateľov pre zamestnancov s rodinnými povinnosťami). V soc. programoch sa definujú len „rámcové aktivity“, lebo spracovatelia so. projektu môžu navrhnúť aj iný typ aktivity, ale podstatné je aby svojím obsahom korešpondovala s pevne stanoveným cieľom a prioritami soc. programu.

Cieľová skupina • vymedzenie typov organizácií a inštitúcií, ktorým môže byť poskytnutý príspevok, grant, subvencia. Ako synonymum sa niekedy používa označenie „oprávnené subjekty“ (úrady regionálnej a miestnej samosprávy, občianske združenia zriadené podľa z. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov). Na základe tohto vymedzenia je organizáciám, ktoré žiadajú o grant zrejmé, či sú oprávnené na poskytnutie grantu alebo nie.

Celková suma vyčlenená na obdobie implementácie sociálneho programu • už vo fáze zverejňovania manuálnu soc. programu by malo byť jasné, aká je celková suma fin. prostriedkov určená na celé obdobie implementácie programu. Ak má program viac častí, má byť zrejmé, koľko bude z celkovej sumy alokovaných zdrojov na jednotlivé priority.

Maximálna výška príspevku/grantu/dotácie • z programového dokumentu musí byť zrejmé aká je maximálna, niekedy aj minimálna výška príspevku na jednu žiadosť a či môže ten istý oprávnený subjekt podať v priebehu celého obdobia implementácie soc. programu viacero žiadostí o dotácie, samozrejme vždy na iný sociálny projekt

Na čo môže byť grant použitý • ide o tzv. oprávnené výdavky soc. projektu (mzdové prostriedky pre riešiteľov soc. projektu, pre externých spolupracovníkov a subdodávateľov služieb, prenájom miestností, nákup drobných kancelárskych potrieb). Sú to najčastejšie investičné výdavky, ktoré nie je možné v rámci soc. programov prefinancovať. Formulár žiadosti o poskytnutie príspevku/grantu/subvencie • v rámci manuálnu soc. programu sa zverejňuje aj formulár o poskytnutie príspevku, ktorý predkladateľ soc. projektu vyplní a zašle na požadovanú adresu spolu s ďalšími potrebnými dokladmi.

Kritériá na hodnotenie projektov • manuál soc. projektu má obsahovať aj informáciu o tom, ktoré kritériá budú hodnotitelia žiadosti o grant osobitne posudzovať tak, aby ich vedel spracovateľ žiadosti zohľadniť v príprave projektového zámeru. Predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku/grantu/subvencie • pri menších soc. programoch je priamo v programovom dokumente uvedený termín, kedy bol program vyhlásený a budú uverejnené výzvy na predkladanie žiadostí, pri väčších programoch sa predkladá len predbežný harmonogram výziev na určité obdobie. Ak sa zverejní konkrétna výzva, v nej už je presne uvedené, kedy začína a kedy končí termín predkladania žiadostí, adresa zaslania a prípadné upozornenia kedy budú vylúčený z procesu rozhodovania o grant.

Očakávaná finančná spoluúčasť (spolufinancovanie) • každý programový dokument by mal mať uvedené, či sa j od oprávnené subjektu očakáva finančná spoluúčasť alebo ide o nenávratný finančný príspevok na celú výšku nákladov sociálneho projektu. Poskytnutím aj vlastných fin. prostriedkov sa predpokladá vyšší záujem o zabezpečenie kvality a hospodárneho využívania fin. prostriedkov v priebehu realizácie soc. projektu.

Spôsob komunikácie so správcom programu • v manuály majú byť uverejnené osoby zodpovedné za komunikáciu s verejnosťou, vrátane kontaktných adries.

Projektovanie • Pod pojmom projektovanie budeme rozumieť: - akýsi návrh na uskutočnenie určitého zámeru s určením spôsobu jeho realizácie - konkrétny realizovateľný plán.

Všeobecné charakteristiky pojmu „Projekt“ 1. Po dosiahnutí cieľa organizácia ľud. mat a fin. zdrojov zaniká 1. Projekt : ü možno chápať ako úlohu, ktorá má definovaný začiatok a koniec, zohľadňuje všetky premenné faktory tak aby bol dosiahnutý cieľ a umožňuje buď spracovateľovi alebo iným osobám realizáciu zámeru.

üje charakterizovaný jedinečnosťou, systémovosťou, obmedzenými zdrojmi, neistotou a rizikom (na začiatku je nápad bez záruky úspechu) üje snaha o dosiahnutie zmeny vykonaním súboru činnosti, ktoré vedu k vytvoreniu produktu služby üje unikátny výnimočný súbor činnosti líšiacich sa od rutinných činnosti obsahom a cieľovým zameraním – jedinečná aktivita

üvzhľadom k jedinečnosti obsahuje prvky neurčitosti a rizika ümá mnoho etáp a fáz (bloky aktivít) üvyžaduje zjednotené úsilie mnohých odborníkov z rôznych oblasti ľudskej činnosti

Príprava projektu (osnova): • • • názov projektu, zodpovedná organizácia, označenie projektu, začiatok projektu, koniec projektu,

Ďalšie časti: • Východiská projektu - analýza východiskovej situácie, z akej spoločenskej požiadavky, priorít vychádza projektový zámer, na akú aktuálnu situáciu a potrebu zmeny v sledovanom predmete nadväzuje, v čom je jeho širšie spoločenské opodstatnenie, o aké dokumenty, stratégie, koncepcie sa opiera. • Cieľ projektu - na čo je projekt cieľovo zameraný, k akému výsledku vo vzťahu k odberateľovi jeho efektov nás zaväzuje, definuje sa vždy cez prospech klienta ako odberateľa • Úlohy vyplývajúce z cieľa - nadväzujú na cieľ, ide o definovanie blokov aktivít. Sú to tzv. prostriedky vedúce k naplneniu cieľa. Napr. : C- právne povedomie, úloha -edukácia

• Cieľová skupina – pre koho je určený – priamy odberateľ výsledkov, efektov projektu. • Vstupy (vstupné parametre) - určia sa vstupné parametre ako úroveň poznania, miera spokojnosti so službou, ktoré chceme ovplyvniť a metóda akou sa tie parametre ovplyvnia. • Výstupy - ako sa reálne zmenili sledované parametre u cieľovej skupiny po aplikácií metódy a absolvovaní projektu

• Časový harmonogram – kedy sa ktorá etapa, blok, aktivita uskutoční, termíny a štruktúra predkladania správ • Náklady - podľa jednotlivých úloh • Projektová hierarchia – zodpovednosť a právomoci manažéra a ostatných

Ak chceme podporu EÚ – je potrebné dbať na niektoré významné charakteristiky projektu: • Realizovateľnosť projektu - (feasibility of project) – nakoľko je projekt potrebný a či sa nedá riešiť iným spôsobom,

• Udržateľnosť projektu - ( sustainability of project) – overuje sa ňou zmysluplnosť pre potreby vyššieho systému. Nadväznosť jeho cieľov a zamerania na sektorové politiky, priority rozvoja v určenej oblasti, perspektívnosť riešenia. Z hľadiska rozvoja organizácie, ktorá rieši daný zámer, sa skúma či budú výsledky projektu využiteľné pre zefektívnenie jej práce, zmyslom pre budúcnosť. . . • Aplikovateľnosť projektu - (disemination) – vyžaduje sa najmä u projektov, do ktorých ja zainteresovaných viacero krajín.

Z toho vyplýva, že projekt je určený: • Jasne stanovenými cieľmi, • Definovanou stratégiou a úlohami k dosiahnutiu cieľov, • Stanovenými termínmi začiatku a konca zámeru, • Obmedzenými zdrojmi a nákladmi, • Špecifikáciou prínosu jeho realizácie

Nie pre všetky typy úloh je táto metóda vhodná Aspekty podľa ktorých sa máme rozhodnúť či to bude projekt alebo bežná úloha:

Ak má ísť o projekt potom úloha by mala byť definovaná: - Rozsiahlosťou – unikátny a jedinečný súbor mnohých činnosti - Rôznorodosťou – úloha vyžaduje zjednotenie úsilia a schopnosti mnohých subjektov z rôznych profesií - Mnohoväzbovosťou – vzájomné väzby medzi dielčími činnosťami - Obmedzenosťou zdrojov – časových, materiálnych ľudských, finančných pri rešpektovaní kvality

Európsky sociálny fond (ESF) Priority slovenskej sociálnej politiky sú prepojené s prioritami Európskej únie, nakoľko sociálne problémy krajín sú podobné. Ešte pred vstupom Slovenka do EÚ vznikli zásady regionálnej politiky Európskej únie, ktorej účelom je odstraňovanie regionálnych rozdielov v európskom priestore. • oblasti soc. politiky regulované spoločným európskym právom – „tvrdá“ európska integrácia • „mäkká cesta európskej integrácie“ -politiky soc. začlenenia a boj proti chudobe

Otvorená metóda koordinácie (Lisabon, marec 2000) – ovplyvňovanie vývoja v oblasti boja proti chudobe a riziku sociálneho vylúčenia v Európe do roku 2010. Základom je uvedomenie si existujúcich spoločných problémov európskych krajín v tejto oblasti a dosiahnutie zmeny. Nástrojom realizácie spoločných zámerov sú tzv. štrukturálne fondy (Kohézny fond, Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja).

Európsky sociálny fond (ESF) • Hlavný finančný nástroj EÚ pre strategické ciele politiky zamestnanosti, kvalifikovanosti, vzdelávania. Fond bol založený Zmluvou z Ríma (25. 3. 1957) a je najstarším štrukturálnym fondom EÚ. Jeho pomoc smeruje: • zaradenie nezamestnaných a znevýhodnených soc. skupín do prac. života

• boj proti dlhodobej nezamestnanosti • uľahčenie integrácie mladých ľudí do pracovného procesu • adaptáciu pracujúcich na procesy modernizácie v priemysle • vyrovnanie príležitostí pre ženy a mužov • integrácia postihnutých osôb do pracovného života.

ESF a súčasnosť Pri uchádzaní sa o európske zdroje existujú presné pravidlá. Štát EÚ predkladá vlastný rámcový programový dokument, tzv. Národný strategický referenčný rámec (NSRR) – dokument predstavuje referenčný nástroj na prípravu programovania fondov, stanovuje národné priority, ktoré budú spolufínancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 -2013.

Pre toto obdobie bolo rozpracovaných 10 operačných programov (OP): • • • regionálny, životné prostredie, doprava, informatizácia spoločnosti, výskum a vývoj, konkurencieschopnosť a hospodársky rast, vzdelávanie, zdravotníctvo, technická pomoc, zamestnanosť a sociálna inklúzia.

OP - zamestnanosť a sociálna inklúzia • Dvojúrovňová štruktúra sociálneho programu: – ESF – 10 čiastkových OP – až na úrovni čiastkového operačného programu (napr. OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia – OP Za. SI) sú presnejšie definované pravidlá pre financovanie soc. projektov

• Medzi jednotlivými OP existujú mnohé väzby a prepojenia. Aj keď pre soc. oblasť a riešenie soc. problémov ľudí je príznačný najmä OP Za. SI, je zrejmá jeho prepojenosť na ostatné OP. • Štruktúra OP Za. SI • Prioritné osi – globálne ciele – opatrenia – rámcové aktivity – finančné alokácie.

Prioritné osi (v našej terminológii priority soc. programu) : • podpora rastu zamestnanosti • podpora soc. inklúzie • podpora zamestnanosti , soc. inklúzie a budovanie kapacít v Bratislavskom samosprávnom kraji • budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy • technická pomoc

Globálne ciele (v našej terminológii ciele soc. programu) : • rast zamestnanosti • rast soc. inklúzie • rast zamestnanosti , soc. inklúzie a budovanie kapacít v Bratislavskom samosprávnom kraji • zvyšovanie kvality ľudských zdrojov verejnej správy a MO

Opatrenia na ktoré bude zamerané financovanie (v našej terminológii medzičlánok k aktivitám soc. programu) : • podpora rasti zamestnanosti a zlepšenie zamestnanosti, riešenie dlhodobej nezamestnanosti • podpora tvorby nových pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania • podpora ľudí ohrozených sociálnych vylúčením, s dôrazom na marginalizované rómske komunity

• podpora rastu a znevýhodnení na trhu práce, s dôrazom na marginalizované rómske komunity • podpora zosúladenia pracovného a rodinného života • zlepšenie kvality služieb poskytovaných verejnou správou a neziskovými organizáciami • zavedenie systémov riadenia kvality vo verejnej správe.

• Najnižšou úrovňou sú rámcové aktivity, v ktorých sú jednotlivé opatrenia formulované ešte podrobnejšie a konkrétnejšie. • Horizontálne priority OP Za. SI – sú spoločné pre viaceré prioritné osi a vyjadrujú záujem Slovenska o zlepšenie v sledovanej oblasti. Sú spojovacím článkom všetkých 10 operačných programov Národného strategického referenčného rámca a zabezpečujú ich vecnú previazanosť.

• Horizontálnymi prioritami sú: – H 1: marginalizované rómske komunity – H 2: rovnosť príležitostí – H 3: trvalo udržateľný rozvoj – H 4: informačná spoločnosť

• Prienik vecných prioritných osí a horizontálnych priorít OP Za. SI 1. Podpora rastu zamestnan osti 2. Podpora sociálnej inklúzie 3. Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít BSK 4. Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy 5. Technická pomoc

HP – horizontálne priority • K HP 1 – očakáva sa, že každý soc. projekt, ktorý bude mať dopad na marginalizované rómske komunity, musí túto okolnosť jasne identifikovať v žiadosti o grant. Kompetencie má Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity.

• K HP 2 – soc. projekt má byť založený na princípe „rovnosti príležitostí“ ( má podporovať rovnaké zaobchádzanie so všetkými jedincami a skupinami, tak aby nikto nemohol byť vylúčený z využívania služieb na akomkoľvek základe – vek, pohlavie, zdravotný stav). Koordinačnú úlohu má minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

• K HP 3 – zabezpečenie súčasným i budúcim generáciám možnosť zabezpečovať základné životné potreby bez ohrozenia funkcie ekosystémov; prostredie obmedzených zdrojov, ktoré neumožňuje akýkoľvek rast populácie, spotreby, znečistenia. Realizuje sa cez projekty v rámci osi 1, 3 a 4. Koordinačnú úlohu má podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny.

• K HP 4 - vytváranie spoločenského prostredia, v ktorom má každý možnosť šíriť, využívať a prijímať informácie a vedomosti ako základ pre kvalifikované rozhodovanie v rozličných životných situáciách. Realizuje sa cez projekty v rámci osi 3 a 4. Koordinačnú úlohu má podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny.

• Nenávratný fin. príspevok v rámci OP Za. SI je možné získať na základe tzv. výziev, ktoré sú na internete. • Vykonávateľmi výziev pri OP Za. SI je nimi buď : - Fond sociálneho rozvoja alebo - Sociálna implementačná agentúra = sú to sprostredkovateľské organizácie, ktoré nerozhodujú priamo o poskytovaní nenávratného fin. príspevku, ale zabezpečujú administráciu celého programu.