Paed Dr Jana Humenkov 26 11 2020 Paed

Paed. Dr. Jana Humeníková

26. 11. 2020 Paed. Dr. Jana Humeníková

V jari, keď sa slnku vracia jeho teplá sila, keď sa noci opäť krátia, dlhší deň už býva. . . Sneh sa tíško ako vlani z nášho kraja stratí, belejú sa snežienkami stráne na úvrati. 26. 11. 2020 Paed. Dr. Jana Humeníková

Jablone sa vyparádia do ružových šiat, veselo už bzučia včielky, vonia celý sad. I fialka zláka vôňou návštevníkov lesa, privíta nás štebot vtákov, naše srdce plesá.

Kačica si hrdo vedie svoje mladé k rybníku, vonku sa už prechádzame bez kabáta v svetríku. Deti bežia opreteky k svojim jamkám s guľkami, prichystali všetci spolu darček k sviatku pre mamy.

Radosťou a šťastím žiari detská tvár vždy vtedy, keď sa topia všetky ľady, pýtate sa: „Kedy? “ Predsa. . . V jari, keď sa slnku vracia jeho teplá sila, keď sa noci opäť krátia, dlhší deň už býva.

V lete, keď sa slnko kúpe na nebi sťa v mori, keď už nie je také skúpe a teplom nás morí. . . Tešíme sa z jeho darov, veď je také štedré, s opálenou šťastnou tvárou snívame o vetre, 26. 11. 2020 Paed. Dr. Jana Humeníková

ktorý by nám schladil tváre, rozstrapatil vlasy, alebo by možno práve pohojdať chcel klasy? Voňavučké žlté zrnká nerozhádž nám vetrík! To sú naše malé slnká, z ktorých bude chlebík.

Júj, či krásne rozvoniava, chrumkavú má kôrku. Deti kričia: „Mamka, mamka, chcem ochutnať trochu!“ A už bežia s krajcom v ruke osviežiť sa k rieke, na kvitnúcej letnej lúke pohrať sa na deke.

Radosťou a šťastím žiari detská tvár vždy vtedy, keď sa zavrú školské brány, pýtate sa: „Kedy? “ Predsa. . . V lete, keď sa slnko kúpe na nebi sťa v mori, keď už nie je také skúpe a teplom nás morí.

V jeseni, keď slnce hrá sa s farbami sťa dúha a les všetkým krásny zdá sa, rada sa v ňom túlam. . . Každú jeseň v pestrom šate predvádza sa zas, žiari ako slnce v zlate krásou všetkých krás. 26. 11. 2020 Paed. Dr. Jana Humeníková

Lastovičky na obzore zišli sa k odletu, letia ďaleko za more, dáme zbohom letu. Tu jesenný chladný vetrík oproti nám letí: „Obliekajte teplý svetrík, prechladnete deti!“

„Ale načo? Veď slniečko svieti do záhrad! Tam zabehnem pre jabĺčko, keď dostanem hlad. “ Kvapky dažďa zvonia v lístí bim - bam, bim – bam - bom: „Na dáždnik tiež stále mysli, keď sa chystáš von!“

Radosťou a šťastím žiari detská tvár vždy vtedy, keď šarkany letia v diali, pýtate sa: „Kedy? “ Predsa. . . V jeseni, keď slnce hrá sa s farbami sťa dúha a les všetkým krásny zdá sa, rada sa v ňom túlam.

V zime, keď už slnko zhora na zem skúpo hľadí, keď sa radšej za mrak schová a jeho lúč chladí. . . Polia, lúky prikryté sú mäkkou bielou perinou, koledníci vinše nesú hore našou dedinou. 26. 11. 2020 Paed. Dr. Jana Humeníková

Perinbaba prizdobila strechy starých veží. Či je dobrá, či je milá! Deti kričia: „Sneží!“ Zahanbiť sa nedá ani maliar menom Mráz, všetky okná ako vlani mení na obraz. 26. 11. 2020 Paed. Dr. Jana Humeníková

Vyštípe nám nos i líce, bradu tiež do červena. Ruky chránia rukavice, uši – čiapka vlnená. Strechy domov krásne zdobí vojsko lesklých cencúľov. Snehuliaka poď urobiť, gúľaj guľu za guľou!

Radosťou a šťastím žiari detská tvár vždy vtedy, keď zamrznú všetky mláky, pýtate sa: „Kedy? “ Predsa. . . V zime, keď už slnko zhora na zem skúpo hľadí, keď sa radšej za mrak schová a jeho lúč chladí.

Za krásnu šablónku ďakujem mojej priateľke RNDr. Marte Megyesiovej 26. 11. 2020 Paed. Dr. Jana Humeníková