Modern vzdelvanie pre vedomostn spolonosProjekt je spolufinancovan zo

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ prezentácia Čitateľská gramotnosť a metodika tvorby úloh Spracovala: Darina Bačová

Čitateľská gramotnosť v školskom vzdelávaní- PREČO? „Dobré čitateľské schopnosti sú dôležité preto, aby mladý človek mohol sledovať svoje osobné ciele, keď vstupuje do dospelého života“ „Schopnosť čítať je základným nástrojom uplatňovania práva na vzdelanie“ (Vyučovanie čítania v Európe, súvislosti, opatrenia, prax, 2011)

Čitateľská gramotnosť v školskom vzdelávaní Porozumenie textu q Metodika prípravy práce s textom a požiadavky na tvorbu úloh na čítanie s porozumením q Prostriedky hodnotenia čítania s porozumením q

Porozumenie textu je základná ľudská činnosť, q porozumenie - činnosť aj produkt uvedenej činnosti q Porozumenie je výlučne ľudská činnosť. Počítač má pamäť, ale nemá rozum (M. Lapitka) q

Technika čítania a porozumenie textu q q technika čítania – základná zručnosť, medzi technikou čítania a schopnosťou žiaka porozumieť textu nemusí byť vždy lineárny vzťah, teda prílišné bazírovanie na plynulosti a rýchlosti čítania nemusí vždy zlepšiť porozumenie textu, z kvalít čítania len výrazné čítanie naznačuje, či žiak textu rozumie, nevýrazné čítanie, kladenie dôrazu na nesprávnu časť textu môže naznačiť, že žiak textu nerozumie

Čitateľ vyspelý čitateľ vzťah medzi hlasným čítaním a porozumením textu ( čitateľ najprv pochopí až potom vysloví, vyslovovaniu predchádza porozumenie) q napísané slovo → význam → vyslovené slovo q začínajúci čitateľ q napísané slovo → vyslovené slovo → význam q

Opis procesu porozumenia textu q Každý opis procesu porozumenia textu je zjednodušený, má však didaktický význam q 1. Porozumenie slov. 2. Vyvodzovanie významov neznámych slov. 3. Slovné spojenia. 4. Porozumenie vety. 5. Porozumenie vzťahov medzi vetami. 6. Určenie hlavných informácií v texte. q q q

ISCED 1 – príklady na čítanie s porozumením V prečítanom texte vyhľadať explicitne uvedenú informáciu (orientácia v texte). q Sformulovať pokračovanie príbehu. q Vyjadriť svoj názor. q Usporiadať obrázky alebo vety podľa časovej a príčinnej súvislosti. q Vyhľadať kľúčové slová v texte. q Odlíšiť povesť od iných textov. q

Metodika prípravy práce s textom vysvetlenie štruktúry vyučovacej hodiny s aktívnym učením sa žiaka : a) tvorba úloh na čítanie s porozumením pre žiakov b) tvorba kritérií úspešnosti žiaka pri riešení úloh vyplývajúcich z textu.

Východisko prípravy vyučovania q školský vzdelávací program, q ciele predmetu, q vzdelávací štandard pre žiaka.

Postup v príprave úloh k textu Z podmienok aktívneho prístupu k učeniu sa žiaka vyplýva: q práca s textom je súčasťou istého systému v učení sa žiaka, q plní funkciu zdroja učenia pri dosahovaní vzdelávacích cieľov.

Žiaci čítajú literárne texty - pre literárny zážitok, žánre literárnych textov sú určené vo vzdelávacom štandarde predmetu slovenský jazyk a literatúra. (ŠVP, ISCED 1) informačné texty pre získavanie informácií, informačné texty sú prevažne náučné články o veciach, ľuďoch, udalostiach, návody, príručky o tom, ako veci fungujú, často ich dopĺňajú pomocné mapy, schémy, tabuľky, grafy a iné.

Text – kritériá na výber zrozumiteľnosť, obťažnosť (základné učivo, stavba viet, štýl textu, rozsah, štruktúra, hustota informácií. . . ), čitateľnosť textu (typ, veľkosť písma). Dôležité: zaujímavosť, praktické situácie, text vhodný na tvorbu úloh, v ktorej časti VH môžeme text použiť (na motiváciu, na vyvodenie, precvičenie, overenie poznatkov.

Učiteľ pomáha žiakovi: q q zisťovať vzťahy medzi informáciami v texte, nachádzať a pomenúvať súvislosti, porozumieť novému poznatku, riešiť otázky a úlohy k textu (ktoré rešpektujú základné požiadavky na učebné úlohy).

Návrh učebných úloh 1. 2. 3. 4. vychádza z uplatňovania požiadavky základného učiva (Röttling), vychádza z cieľov vyučovania, ktoré určujú postupnosť úloh pre žiakov, obsahuje úlohy na 4 procesy (činnosti), ktoré žiak potrebuje k úplnému porozumeniu textu, ŠVP.

1. Úlohy obsahujú prvky základného učiva: q q q q fakty, pojmy, poučky, vzorce, zákony, spôsoby riešenia, ktoré si má žiak podľa obsahového štandardu osvojiť. Zdrojom poznatkov pre žiakov - texty v učebnici, ďalšie zdroje (uvedomiť si ich funkciu v učení sa žiaka).

Text ako zdroj učenia q q q súvisí s prvkami učiva, ktoré sú naplánované v TC (pojmy, fakty, definície a iné zovšeobecnenia), využíva texty, ktoré sú obsahovým zameraním blízke záujmom žiakov, odráža praktické situácie, odráža javy, ktoré sú vhodné na vyvodenie poznatku alebo jeho precvičenie, využíva rôzne médiá, ktoré publikujú populárno-vedecké články, správy a reportáže, umelecké texty – príbehy aj zo súčasného života detí, využíva zdroje zverejnené na internete (odporúčame využiť aj na to, aby sa žiak učil s týmto obľúbeným médiom zmysluplne pracovať).

Dôležité je uvedomiť si: q ktoré úlohy k naplánovaným prvkom učiva potrebuje žiak riešiť, aby danému učivu aj prostredníctvom práce s textom porozumel a osvojil si ho.

2. Úlohy vyplývajú z cieľov vyučovania Pri tvorbe úloh je potrebné ďalej vychádzať z cieľov vyučovania, ktoré určujú postupnosť úloh pre žiakov. Ak cieľom je aplikácia vedomostí, potom radenie úloh musí rešpektovať najskôr úlohy na pamäť, následne na porozumenie a potom na aplikáciu.

2. Úlohy vyplývajú z cieľov vyučovania - prax Môže nastať situácia, že učiteľ má naplánované ciele pre žiakov, avšak práca s textom sa realizuje úlohami, ktoré nevedú k splneniu týchto cieľov. Napríklad: na vyučovacej hodine, ktorej cieľom bolo rozlíšiť znaky povesti v konkrétnom texte, žiaci riešili len úlohy na tvorbu osnovy a reprodukciu príbehu.

3. Úlohy zahŕňajú všetky 4 procesy porozumenia textu zaradiť do práce s textom úlohy na 4 procesy (činnosti), ktoré žiak potrebuje k úplnému porozumeniu textu: a) na vyhľadávanie informácií, b) vyvodzovanie záverov, c) integráciu a interpretáciu myšlienok a informácií, d) hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov.

Úlohy na vyhľadávanie informácií 1. Informácia je v texte explicitne uvedená. Napr. Akú dĺžku má prehliadková trasa? (orientácia v texte, lokalizácia informácie)

Úlohy na vyvodzovanie záverov 2. Čitateľ vyvodzuje informácie z textu napriek tomu, že nie sú explicitne formulované, z textu priamo nevyplývajú. Napr. Zisti, aké vstupné v jaskyni zaplatíš ty – žiak 3. ročníka? Aké vstupné zaplatí invalid?

Úlohy na integráciu a interpretáciu myšlienok a informácií 3. Čitateľ nachádza medzi myšlienkami textu súvislosti, pričom využíva predchádzajúce poznatky, vedomosti a skúsenosti. Napr. Koľko by stálo vstupné do jaskyne pre celú rodinu, ktorú tvoria rodičia a dve deti vo veku 8 a 12 rokov ( a otec chce v jaskyni fotiť)?

Úlohy na hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov. 4. Čitateľ kriticky hodnotí prečítaný text, obsah, formu, jazyk, opiera sa o predošlé skúsenosti. Napr. Uveď tri dôvody, prečo by si pozval kamaráta do Harmaneckej jaskyne?

Požiadavky na prípravu úloh na Čs. P q q Úloha má obsahovať (Rötling, 2004) : aktívne sloveso, ktoré pomenúva preukázateľnú činnosť žiaka, napr. vysvetlite, opíšte, vyhľadajte, rozlíšte, zaraďte a pod. , aby úlohy boli zrozumiteľné a jednoznačné. vymedzené podmienky, pri ktorých sa má realizovať, napríklad spôsob riešenia, forma práce, vymedzenie pomôcok, prostredie a iné. kritérium hodnotenia, podľa ktorého je možné posúdiť, kedy je úloha dobre vypracovaná.

Zaužívaný postup v praxi Metódy práce s textom: q riadený rozhovor (frontálny) q realizuje sa - po prečítaní textu s otázkami a úlohami k obsahu textu. q

Výhoda rozhovoru q zisťuje priamo (bezprostredne) porozumenie textu po jeho prečítaní q Žiak potrebuje naše otázky, aby dospel k porozumeniu, aby uvažoval aj nad tým, čomu nevenoval pozornosť alebo čo si nevie ešte sám uvedomiť, pomenovať.

Nevýhoda rozhovoru nezisťuje porozumenie textu u všetkých žiakov, q čas na odpoveď je limitovaný, q bývajú zväčša aktívni len niekoľkí žiaci z triedy, niektorí len sledujú odpovede svojich spolužiakov, mechanicky prijímajú hotové poznatky z textu, q otázky a úlohy k textu orientujú pozornosť žiaka na samotný obsah textu. q

Systematická podpora q niektorí žiaci dokážu prijímaní textu podvedome sledovať nielen obsah textu, ale aj vlastné porozumenie informáciám, mnohí žiaci túto schopnosť nemajú, potrebujú systematickú podporu.

Stratégie učenia na rozvoj metakognície: Dať možnosť žiakom, aby monitorovali a komentovali svoje vlastné učenie a myslenie. q Naučiť žiakov rôzne stratégie učenia a nechať ich používať tieto stratégie. q Žiadať od žiakov, aby predpovedali možný obsah nového učiva a svoje predikcie po preštudovaní textu konfrontovali. q Dať žiakom možnosť, aby určovali, ktoré aktuálne vedomosti a zručnosti súvisia s novým učivom. q

Stratégie učenia na rozvoj metakognície: Žiadať od žiakov, aby kládli otázky k učivu, k spôsobom a postupom učenia. q Pomôcť žiakom identifikovať situácie pri učení, kedy majú požiadať o pomoc v učení (vyžaduje si to monitorovanie, pokusy riešiť úlohy samostatne). q Pomáhať žiakom pri aplikácii– transfere učiva. q

Postupovať systematicky Príkladom takého postupu je členenie práce s textom na tri etapy, ako ich uvádza P. Gavora (2003): q 1. Metakognitívne procesy pred čítaním textu, q 2. Metakognitívne procesy v priebehu čítania textu, q 3. Metakognitívne procesy po prečítaní textu. q

Metakognitívne procesy pred čítaním textu q q q čitateľ uvedomuje niektoré vlastnosti textu – jeho rozsah, obťažnosť, tému, zaujímavosť, žáner, štruktúru, súvislosť s inými textami a podobne, Žiak odhaduje obsah textu - podľa nadpisu, titulkov, aktivizuje niektoré vedomosti, ktoré má o téme, plánuje, koľko času bude potrebovať na čítanie, stanoví si cieľ čítania pomocou otázok: „Načo text budem čítať? Kvôli vyhľadávaniu informácii, reprodukcii, vysloveniu vlastného názoru? “

Metakognitívne procesy v priebehu čítania textu objasňovanie nejasných častí textu – vyjadrenie obsahu svojimi slovami s dôrazom na sporné a nejasné miesta (za pomoci učiteľa, neskôr samostatne), q kladenie otázok žiakmi (doslovné -na vyhľadávanie explicitne uvedených informácií, vyvodzovacie -na zistenie implicitne uvedených informácií) ako prostriedok monitorovania svojho porozumenia, q

Metakognitívne procesy v priebehu čítania textu q q tvorba súhrnov – formulovanie hlavných myšlienok textu selekciou informácií alebo vytvorením zhustenej verzie textu na základe integrácie informácií a zovšeobecňovania. predpovedanie obsahu ďalšieho úseku textu (prognózovanie) – čitateľ vyvodzuje čiastkové závery o ďalšom úseku textu a vzápätí ich overuje v ďalšom čítaní, čím sa nastaví na predpokladaný obsah, a tak sa jeho porozumenie stáva pružnejším a lepším. Vplýva to aj na postupy čítania, jeho spomalenie, preskočenie časti textu, a pod.

Metakognitívne procesy po prečítaní textu slúžia na: reflexiu prečítaného, q zhodnotenie úspešnosti porozumenia, q zvýšenie porozumenia, q odstránenie nepresných miest, q zlepšenie zapamätania, q poukázanie na praktické uplatnenie informácií z textu. q vyjadrenie svojho názoru na obsah textu, q zhodnotenie svojho názoru. q

Žiak odpovedá na otázky: Dosiahol som svoj cieľ? q Čo som sa naučil? q q V prípade dosiahnutia cieľa čitateľ prejde k činnostiam, v ktorých využíva poznatky získané z textu, v opačnom prípade prečíta text ešte raz, alebo vyhľadá iný zdroj informácií.

Pomoc žiakovi stať sa zručným čitateľom q Zelina (1996) odporúča metódy nácviku: cvičenia v odhadovaní, q dozor nad výsledkami vlastnej činnosti, q monitorovanie vlastnej aktivity, testovanie reality (zisťovanie zmyslu realizovanej činnosti), koordináciu, q kontrolu pri učení. q

Metódy a techniky čítania s porozumením q (Gavora, 2003, 2008) V – Ch. V – D, q Postup 3 -2 -1, q Postup 5 -4 -3 -2 -1, q Prezeraj – pýtaj sa – prečítaj – odpovedz – zopakuj, q Riadené (štruktúrované) čítanie. q

Prostriedky hodnotenia úspešnosti žiaka v čítaní s porozumením q V ich príprave sa môže učiteľ riadiť otázkami: q 1. Ako zistíme výsledky učenia sa žiakov? q 2. Ako zistíme, či žiak porozumel textu, či bol v spracovaní informácií úspešný?

Typy testových úloh 1. Uzavreté úlohy a) Testové úlohy s alternatívami odpovedí, b) Testové úlohy zoraďovacie (usporiadajúce), c) Priraďovacie úlohy , d) Testové úlohy vyčleňovacie, e) Dichotomická testová úloha. 2. Polootvorené úlohy a) Testové úlohy doplňovacie, b) Testové úlohy s krátkou odpoveďou. 3. Otvorené úlohy

Konštrukcia testovej úlohy q q q q úvodná informácia (opis životnej situácie), kmeň úlohy (formulácia zadania), spôsob odpovede (kde a ako má žiak odpovedať). PR. : Horníkovci pôjdu z Turčianskych Teplíc do Blatnice na výlet. . . Navrhnite, ktorým vlakom by mali cestovať, aby. . . Vypíšte z textu číslo vlaku a čas jeho príchodu do Turčianskych Teplíc.

Čitateľská gramotnosť v školskom vzdelávaní Zhrnutie: q Porozumenie textu. q Metodika prípravy práce s textom a požiadavky na tvorbu úloh na čítanie s porozumením. q Prostriedky hodnotenia čítania s porozumením. q

Ďakujem za pozornosť! Zdroje: 1. Gavora, P. a kol. 2008. Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Nitra: Enigma, 2008. ISBN 978 -80 -89132 -57 -7. 2. Kašiarová, N. 2011. Čitateľská gramotnosť v primárnom vzdelá vaní. Bratislava: MPC, 2011. 40 s. ISBN 978 -80 -8052 -383 -1. 3. Kašiarová, N. – Sihelský, B. 2012. Tvorba testov na rozvoj čitateľskej gramotnosti žiakov v primárnom vzdelávaní. Bratislava: MPC, 2012. 64 s. ISBN 978 -80 -8052 -449 -4. Spracovala: Darina Bačová