Vzdelvanie pre ivot Reforma vzdelvania v procese spoloenskch

Vzdelávanie pre život Reforma vzdelávania v procese spoločenských zmien

Osnova n n n Historické súvislosti reformných snáh Mytológia reformného myslenia Vzdelanie ako hodnota Vzdelávací systém Škola a funkcie školy

Historické súvislosti reformných snáh n n n kritika ako permanentná súčasť existencie školy (min. od konca 19. storočia) nositelia emancipačnej filozofie s obratom k prirodzenosti (Freinet, Ferriere, Decroly) kolektivistické emancipačné hľadisko (Illich a odškolštenie spoločnosti) „čierna pedagogika“ a antipedagogika individualizačné prístupy (2. pol. 20. st. )

Historické súvislosti reformných snáh n n obrat k romantickému chápaniu detstva: prirodzenosť, spontaneita, tvorivosť formovanie kritických postojov k škole ako neosobnej, ujarmujúcej, manipulujúcej inštitúcie

Jadro kritických prístupov n n n konštituovanie obrazu „tradičnej“ školy potláčanie „prirodzenosti“ a formovanie „žiakocentrizmu“ manipulácia a moc vo vzdelávaní formalizmus školského poznávania vytvorenie falošných dualizmov špecifická rétorika

Mytológia - falošné dualizmy n n n n škola vs. život obsah vs. proces tradícia vs. inovácia direktivita vs. non-direktivita jednotnosť vs. jedinečnosť na učivo vs. na dieťa orientované vzdelávanie výchova vs. vzdelávanie

Mytológia - špecifická rétorika n n n n imperatív osobnosti a individuality (oslabenie klasifikácie, potláčanie kompetitívnosti) fetiš tvorivosti „self“ a ciele sebarealizácie „hravá“ a „zážitková“ pedagogika žiak vs. dieťa tabuizovanie moci a direktivity učiteľ „facilitátor“ deti so „špeciálnymi potrebami“

Mytológia - odraz v „Miléniu“ n n n n tvorivo-humanistická koncepcia posilnenie dualizmu vzdelávanie vs. výchova izolovaná preferencia tvorivosti pragmatizácia akademického poznávania „univerzálny“ KEMSAK psychologizácia a familiárnosť pedagogického prostredia a psychologický výklad kompetencií podpora „altrenatívnosti“ (viď Waldorf, Rodová škola)

Odraz v reformných krokoch n n neujasnenosť rámcových „výchovnovzdelávacích programov“ argumentačne pochybné presadzovanie „výchovných“ predmetov nelogické presadzovanie jednej (slovenskej) pedagogickej teórie redukcionistický pohľad na obsah vzdelávania (obsah ako informačný zdroj a jeho škrtanie)

Vzdelanie ako hodnota Emblematické a všeobecné vzdelávanie Zavedenie povinnej školskej dochádzky: n zmena spôsobu reprodukcie spoločnosti n potreba udržiavania súdržného spoločenstva n ochrana detí pred pragmatikou života n efektívne vzdelávanie (v jednom priestore a čase)

Vzdelávanie ako školská (sekundárna) socializácia n n n Primárna a sekundárna socializácia Privátny (intímny) a verejný svet – rodina a škola (matka a učiteľka) Reidentifikácia a emencipácia od rodiny, vytváranie školských subkultúr Podriadenie neosobným „zákonom“ Utváranie obrazu „normality“ Inštitucionálna disciplinácia

Vzdelávanie ako školská (sekundárna) socializácia Disciplinácia tela, myslenia a komunikácie Disciplnácia (socializácia) myslenia § iniciácia do kultúry ľudského vedenia, § osvojovanie poznania, ktoré je poznaním samé pre seba, § pojmové myslenie idúce nad kontext, § špecifické spôsoby práce s poznaním, odlišné od logiky „praktického života“, § formalizované poznávacie postupy, § uvádzanie modalít verejného diskurzu, § rekonštrukcia každodennej skúsenosti.

Hodnoty obsahu vzdelávania n n n Nielen informačné, ale aj sociálne (kultúrne) poznanie: dôvera abstraktným, expertným systémom Poznanie ako hodnota Idealizácia tradičného hodnotového nastavenia kultúry Spoločná hodnotová optika – kultúrna identita a sociálna súdržnosť Obsah ako prvok medzigeneračnej kontinuity

Funkcie školy a skryté kurikulum n Funkcie školy cez skryté kurikulum: funkcionálne, teda aj nezamýšľané dôsledky školovania: v rovine obsahu (dôvera) v rovine priestoru a času (disciplinácia tela) v rovine inštitucionálnej hierarchie (autorita, výkony, korešpendencia s kultúrou práce) v rovine žiackych subkultúr v rovine nevedomého prenosu tradičných hodnôt (napr. rozdeľovanie rolí)

Mimokurikulárne dôsledky školy n n n Selektívna funkcia – ako pozitívna externalita a ako problém rovnostu vo vzdelávaní) Kvalifikačná funkcia (v zmysle obsahov a pracovných dispozícií) Legitimizačná funkcia školy

Vzdelávací systém (ISCED 97) Úroveň vzdelania n 0 predprimárne vzdelávánie (bez vzdelania) n 1 primárne vzdelávanie n 2 nižšie sekundárne vzdelávanie 2 A - stupeň, z ktorého je možné prejsť na vyššie vzdelávanie 2 B - prípravný stupeň pre pracovný trh 2 C - stupeň smerujúci na pracovný trh n 3 vyššie sekundárne vzdelávanie 3 A - stupeň, z ktorého je možné prejsť na vyššie vzdelávanie 3 B - prípravný stupeň pre pracovný trh 3 C - stupeň smerujúci na pracovný trh

Vzdelávací systém (ISCED 97) n 4 postsekundárne vzdelávanie nižšie ako terciárne 4 A - stupeň, z ktorého je možné prejsť na vyššie vzdelávánie 4 B - prakticky zamerané štúdium n 5 prvý stupeň terciárneho vzdelávania 5 A - stupeň, z ktorého je možné prejsť na vyššie vzdelávanie 5 B - prakticky zamerané štúdium n 6 druhý stupeň terciárneho vzdelávania

Vzdelávací systém (tendencie) n Predprimárne a primárne vdelávanie zmeny štrukturálnych a obsahových vzťahov otázka nástupu na povinné vzdelávanie n Nižšie sekundárne vzdelávanie vnútorná vs. vonkajšia diferenciácia vzdelávania dvojkoľajnosť vzdelávania n Vyššie sekundárne vzdelávanie všeobecnosť odborného vzdelávania a pracovný trh n Terciárne vzdelávanie stupne terciárneho vzdelávania masifikácia vzdelávania posun minimálnych kvalifikačných požiadaviek