Modern vzdelvanie pre vedomostn spolonosProjekt je spolufinancovan zo

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Čitateľská gramotnosť v primárnom vzdelávaní Eva Líšková Trnava 2013

Čitateľská gramotnosť je celoživotne sa rozvíjajúca vybavenosť človeka vedomosťami, zručnosťami, schopnosťami, postojmi a hodnotami, potrebnými pre využívanie všetkých druhov textov v rôznych individuálnych a sociálnych kontextoch. Čitateľsky gramotný človek využíva čítanie k vlastnému rozvoju a konaniu. (Gramotnosti ve vzdělávání, Výzkumný ústav pedagogický v Praze, 2010)

Čitateľská gramotnosť v primárnom vzdelávaní p Zvládnutie techniky čítania a porozumenie čítaného textu sa považuje za základ vzdelávania na prvom stupni ZŠ, pretože je predpokladom splnenia cieľov vo všetkých vyučovacích predmetoch i v ďalšom sekundárnom vzdelávaní. p Požiadavky na vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré majú žiaci získať po osvojení si učiva z čítania a literárnej výchovy predkladá ŠVP ISCED 1. p Základná technika čítania s porozumením obsahu a významu textu sa stáva pevným základom pre ďalšie rozvíjanie čitateľských zručností, ktoré sa prejavujú v kvalite, druhoch a spôsoboch čítania, v ich postupnom nacvičovaní v ďalších ročníkoch ZŠ.

Etapy čitateľských zručností Z hľadiska školského vzdelávania je vyučovanie čítania cieľavedomým a postupným metodickým vytváraním vymedzených čitateľských kompetencií technických a mentálnych postupov, ktoré sa realizujú v jednotlivých etapách individuálneho čitateľského vývinu dieťaťa. Nadväzujú na získané čitateľské skúsenosti v rodine a v škole.

Čitateľská gramotnosť sa neustále vyvíja Prechádza podľa veku kvalitatívnymi zmenami. Podľa M. Lapitku (2005) ide o etapy troch stupňoch. Sú diferencované podľa stupňa školy: q prvý stupeň základnej školy, q druhý stupeň vzdelávania, q tretí stupeň vzdelávania.

Na 1. stupni ZŠ získa dieťa 3 z kompetencií ČG p Prvou etapou čitateľských zručností je učenie sa písať a čítať – 1. ročník ZŠ. p Druhou etapou je prechod k plynulému čítaniu – 2. ročník ZŠ. p Treťou etapou je uvedomenie si textu, t. j. uvedomenie si obsahu prečítaného – 3. a 4. ročník ZŠ. p Čitateľská gramotnosť je komplexný súbor čitateľských zručností pomocou, ktorého sa rozvíja schopnosť človeka učiť sa učiť.

V 1. ročníku je čítanie zamerané predovšetkým na nácvik techniky čítania súčasne prváci riešia aj úlohy, ktoré súvisia s prípravou na čítanie s porozumením ako napríklad: p riešia úlohy na tvorbu slov s rôznymi významovými odtieňmi, p na stupňovanie vlastností, p na tvorbu slov s opačným a s rovnakým významom, p na triedenie slov podľa všeobecnosti a konkrétnosti a pod.

Na hodinách čítania sa využívajú: p prvky tvorivej dramatiky - žiaci dramatizujú prečítaný text, hrajú etudy na rôzne témy, vedú so svojimi spolužiakmi dialógy o vlastných skúsenostiach a zážitkoch. Žiakom sa tak uľahčuje porozumenie prečítaného textu, ktoré postupuje od chápania zmyslu jednotlivých slov, viet, ich vzájomných vzťahov až k pochopeniu myšlienkovej štruktúry textu.

Šlabikáre Ukážky nácviku techniky čítania s porozumením obsahu a významu slov a textu

Fázy práce s textom Podľa Petra Gavoru (2008) medzi postupy, ktoré vedú žiakov k lepšiemu porozumeniu textu a následne k jeho zapamätaniu patria tri fázy práce s textom: 1. pred jeho čítaním, 2. počas čítania, 3. po prečítaní.

Predčítacie aktivity p Zamerané na obsahu textu a aktivovanie doterajších vedomostí - sú to činnosti, ktoré bezprostredne predchádzajú čítaniu konkrétneho textu- vysvetlenie cieľa čítania, predvídanie a využitie životných skúseností žiakov. p V praxi škôl medzi najviac zaraďované patrí didaktická hra a dramatizácia s využitím prvkov tvorivej dramatiky. Zatiaľ menej využívaná je dramatizácia podľa scenára. p Osvedčenou motiváciou na zlepšenie úrovne čítania s porozumením sú hlavolamy, rébusy, anagramy, ktoré sú i napriek svojej obťažnosti medzi žiakmi veľmi obľúbené.

Patria sem aj otázky na predvídanie obsahu ako napríklad: p O čom bude tento text? Aká bude téma? Čo sa dozvieme? p Ako ste to zistili? p p Obľúbenou a v praxi často využívanou metódou je pojmové mapovanie, jeho podstatou je, že poznatky sa neukladajú vo forme zložitých viet, ale vo forme strohých „kostier“ či krátkych narážok. Žiaci sa učia tak, že si usporiadajú informácie a myšlienky do rámcov a štruktúr svojho chápania.

Pojmové mapovanie - ukážka

Počas čítania a práce s textom p Môže to byť napr. spájanie, resp. doplnenie obrázkov s textom. Medzi inovatívne metódy používané na 1. stupni sa radí Interaktívny záznamový systém pre efektívne čítanie a myslenie. Schopnosť čítať s porozumením pomerne dobre odhalí zadanie prerozprávať, reprodukovať prečítaný text alebo vypracovať dané úlohy, ktoré z textu vyplývajú. p

Ukážka práce s textom počas čítania

Orientácia podľa mapy doplnená otázkami

Práca s neznámymi slovami p Pri práci s textom nemožno zabúdať na prácu s neznámymi slovami. p Učiteľ môže žiadať vysvetlenie neznámych slov od žiakov alebo neznáme slová dá žiakom vyhľadať (práca s encyklopédiou, internetom alebo slovníkom). p Žiakom poskytne skúsenosť s iným druhom textu než je učebnica.

Práca s textom p Vhodnou metódou na zisťovanie porozumenia textu je Cloze test. Text pozostáva z viet, ktoré majú vynechané každé n-té slovo, ak čitateľ slovo doplní, chápe širší kontextu. Ukážky z druhého a štvrtého ročníka.

Uvedomelé čítanie predstavuje kvalitatívne vyšší stupeň pri rozvoji čítania p Zároveň je to najťažší, najzodpovednejší úsek vyučovania nielen na hodinách čítania v druhom až v štvrtom ročníku ZŠ, ale aj vo všetkých vyučovacích predmetoch. p Dotýka sa problému rozvíjania reči a tvorivého myslenia, preto je mimoriadne dôležité v procese čítania s porozumením využívať v čo najväčšej miere medzipredmetové vzťahy.

Ako príklad uvádzame prepojenie s prírodovedou a vlastivedou p V prírodovede si žiak sám vytvorí - napíše vlastný text, ktorý následne prečíta.

Ukážky textu s otázkami z učebnice Vlastivedy pre 3. ročník ZŠ

Zdokonaľovanie čitateľských zručností p p p p Ak sa žiaci začínajú zdokonaľovať v čitateľských schopnostiach sú vedení k tomu, aby vedeli: prečítať jednotlivý text, pochopiť daný text na základe otázok učiteľa, poznať hlavné postavy, vedľajšie postavy, rozlíšiť kladné a záporné postavy na základe hodnôt, hľadať súvislosti v texte, navrhnúť napríklad nadpis príbehu, ilustráciu k príbehu.

Čitateľskú gramotnosť u žiakov je potrebné rozvíjať vo všetkých jej zložkách, vo vzťahu: Ø k čítaniu – vnútorná potreba čítať, k čítaniu Ø k doslovnému porozumeniu textu – dekódovanie písaného textu k doslovnému porozumeniu textu na základe skúseností, Ø k triedeniu a hodnoteniu textu – kritické vnímanie textu, k triedeniu a hodnoteniu textu Ø k schopnosti reflektovať zámer vlastného čítania, sledovať a k schopnosti reflektovať zámer vlastného čítania vyhodnocovať vlastné porozumenie čítaného textu, Ø k zdieľaniu – schopnosť zdieľať vlastné prežívanie čítaného textu s k zdieľaniu inými čitateľmi, Ø k aplikácii – čítanie zúročuje vo svojom vlastnom živote. k aplikácii

Čo môžeme urobiť pre rozvoj čitateľskej gramotnosti? Zabezpečiť, aby sa učebne a školy stali miestami plnými zaujímavých textov, textov súčasnej generácie. V kontinuálnom vzdelávaní učiteľov - do obsahu vzdelávacích programov účelovo zaraďovať metódy na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti. V sebavzdelávaní využívať: experimentovanie, výmenu skúseností, vzájomné hospitácie, otvorené hodiny, príklady dobrej praxe. . .

Efektívne využívať učebnice, detské časopisy a literatúru pre deti a mládež. Sledovať odbornú domácu a zahraničnú literatúru. Využívať ponuku vzdelávacích aktivít všetkých poskytovateľov kontinuálneho a celoživotného vzdelávania. Zapojiť učiteľov do tvorby metodických materiálov pre oblasť čitateľskej gramotnosti (príručky dobrej praxe).

q . . . na zamyslenie „Ak platí, že vzdelanie je dôsledok čítania, potom platí aj to, že ak upadá čitateľská gramotnosť, znižuje sa zákonite aj celková úroveň vzdelania. “ J. Trávníček

Použité zdroje p p p p p ŠTEFEKOVÁ, K. , CULKOVÁ, R. : Šlabikár pre 1. ročník ZŠ – 1. Časť. Bratislava Vydavateľstvo Orbis. Pictus Istropolitana, 2007. VIRGOVIĆOVÁ, L. , VIRGOVIĆOVÁ, Z. : Šlabikár pre 1. ročník ZŠ – 2. Časť. Bratislava: Vydavateľstvo Orbis. Pictus Istropolitana, 1990. HIRKOVÁ, A. , NEMČÍKOVÁ, M. : Šlabikár Lipka-1. Časť. Bratislava: Vydavateľstvo Aitec, 2008. GAVORA, P. : Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Nitra: Vydavateľstvo, ENIGMA, 2008 LIPKOVÁ, A. : Záverečná práca I. KS. Bratislava. 2006 ŠTEFANCOVÁ, J. : Vlastný zdroj PASTOROVÁ, E. : Záverečná práca I. KS. Šaľa 2009 KOŽUCHOVÁ, M. , MATÚŠKOVÁ, R. , ŠIMUNKOVÁ, M. : Vlastiveda pre 3. ročník ZŠ. Bratislava: Expol Pedagogika, 2009. ISBN 978 -80 -8091 -151 -5 ŠTEFEKOVÁ, K. , CULKOVÁ, R. : Šlabikár pre 1. ročník ZŠ – 1. Časť. Bratislava Vydavateľstvo Orbis. Pictus Istropolitana, 2007. HIRKOVÁ, A NEMČÍKOVÁ, M. : Šlabikár Lipka-1. Časť. Bratislava: Vydavateľstvo Aitec, 2008.

p p p VIRGOVIČOVÁ, L. , VIRGOVIČOVÁ, Z. : Šlabikár pre 1. ročník ZŠ – 2. Časť. Bratislava: Vydavateľstvo Orbis. Pictus Istropolitana, 1990. GAVORA, P. : Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Nitra: Vydavateľstvo, ENIGMA, 2008 LIPKOVÁ, A. : Záverečná práca I. KS. Bratislava. 2006 ŠTEFANCOVÁ, J. : Vlastný zdroj PASTOROVÁ, E. : Záverečná práca I. KS. Šaľa 2009 KOŽUCHOVÁ, M. , MATÚŠKOVÁ, R. , ŠIMUNKOVÁ, M. : Vlastiveda pre 3. ročník ZŠ. Bratislava: Expol Pedagogika, 2009. ISBN 978 -80 -8091 -151 -5