Klimatick zmeny a rozvojov pomoc Juraj Mesk Praha

Klimatické zmeny a rozvojová pomoc Juraj Mesík Praha, február 2013 mesik@changenet. sk

Na úvod ciele ODA definované MDGs: chudoba a hlad, detská úmrtnosť, malária a iné choroby, rodová rovnosť, udržateľnosť ŽP. . . Téza dnešnej prednášky: všetky menované ciele a ich plnenie budú zásadne ovplyvnené zmenami klímy

Obsah dnešnej prednášky 1. Čo vieme o klíme v minulosti 2. Dnešný stav klímy a perspektívy vývoja 3. Populácia, ropa, klíma a potraviny 4. Závery pre rozvojovú pomoc a ďalší vývoj DA agendy 5. Tri prípadové štúdie

Global Warming – realita alebo „konšpirácia“ vedcov? V „zemi V. Klausa“ začnime otázkou „ako vieme? “ - Priame merania teplôt na kontinentoch a oceánoch, globálne cca 150 rokov, na oceánoch kratšie, v hĺbkach ešte kratšie - Satelitné merania – cca 40 rokov - Paleoklimatológia - proxy metódy: - kroniky (Little Ice Age era, Laki, Tambora) - dendrochronológia - ľadovcové jadrá – cca milión rokov - jadrá sedimentov – foraminiferá, pely etc. - koraly, izotopy C, O,

„Berkeley Earth project“ výsledky analýzy vývoja klímy financované „deniers“ The Berkeley Earth Project - deniers response to „Climategate scandal“ - has used new methods and some new data, but finds the same warming trend seen by groups such as the UK Met Office and Nasa, October 2011 http: //www. bbc. co. uk/news/scienceenvironment-15373071

Proxy metódy: rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za 2000 rokov http: //www. ucar. edu/news/releases/2009/images/Fig. final_11. jpg Note: 1810 -1820 – najchladnejšia dekáda -

Rekonštrukcia kolísania globálnych teplôt pomocou analýzy ľadovcových jadier, 400 000 ročný horizont (Omo, 195 000 rokov)

Európa cca 20 000 rokov BP Priemerná globálna teplota o cca 6 C nižšia ako dnes (Slovensko / ČR o 10 -12 C chladnejšie) Poznámka JM: Mapa nezohľadňuje nižšiu hladinu oceánov

Glaciálne - interglaciálne oscilácie: teplota delta 6 C, CO 2 od 180 do 280 ppm, metán od 400 do 700 ppb CO 2, CH 4 and temperature records from Antarctic ice core data Source: Vimeux, F. , K. M. Cuffey, and Jouzel, J. , 2002, "New insights into Southern Hemisphere temperature changes from Vostok ice cores using deuterium excess correction", Earth and Planetary Science Letters, 203, 829 -843.

Život sa samozrejme dokáže vyrovnať aj s vyššími teplotami: keď sú zmeny pomalé a je čas na evolučnú adaptáciu

Kľúčové faktory prirodzených zmien klímy: - Slnečné žiarenie (Spörer Minimum (1460 -1550), Maunder Minimum (1645 -1715) – dnes 1366 W/m 2, 240 W/m 2 - Milankovičove cykly : Zmeny orbity (0 až 6%, 96. 000 ž 127. 000 ročný cyklus) , sklonu zemskej osi (41. 000 rokov, 22. 1 to 24. 5 stupňov) a precesie zemskej osi (26 000 rokov) - Zmeny koncentrácie skleníkových plynov - CO 2, CH 4, N 2 O - polčas v atmosfére desiatky rokov, forcing +2 -3 W/m 2 - Zmeny koncentrácie aerosolov - polčas v atmosfére týždne, ich klimatický forcing otázny - minus 1 W/m 2 (? ) 73. 000 BC, 1783, 1815, 1883, 1991… - Mars - 50 C, Earth +15 C (bez GHG by bolo o 33 C menej), Venuša +450 C (97% CO 2)

Zhrnutie prvej časti Poznatky o klíme Zeme v minulosti sú - Robustné – opierajú s o masívne a dlhodobé sady dát z rozličných prostredí a laboratórií - Opierajú sa o spektrum metodológií, ktoré dávajú konzistentný obraz - Potvrdzujú rýchlosť súčasných zmien klímy bezprecedentnú dokonca aj v geologických časových horizontoch - Vysvetlené prebiehajúcimi fyzikálnymi a chemickými procesmi

Časť druhá: Dnešný stav klímy a perspektívy vývoja

Súčasnosť: vzostup priemernej globálnej teploty za storočie o cca 0. 8 C - rast od 1980 akceleruje http: //www. nasa. gov/centers/goddard/images/content/208488 main_global_temp_change. jpg

http: //www. esrl. noaa. gov/news/2007/img/co 2_data_mlo. 2007. m. gif

http: //www. eoearth. org/files/145501_145600/145558/methane_eoe_atmosphere. jpg (Encyclopedia of Earth)

Teplota rýchlo stúpa, hoci solárna aktivita posledných 60 rokov stagnuje

Kde je pohlcované prebytočné teplo? Buffer oceánov

Otázka zodpovednosti: historický kumulovaný príspevok krajín k celkovým emisiám CO 2 v rokoch 1900 -2005

Otázka zodpovednosti – Emisie CO 2 t/os. /rok ČR Maďarsko Poľsko SR USA Austrália Kanada Rusko Nemecko UK Francúzsko 11, 3 (26) 5, 5 8, 3 (46) 7, 0 18, 5 (11) 18, 3 (12) 16, 3 (14) 12, 0 9, 6 8, 5 6, 1 Čína 5, 3 (78) India 1, 4 Nigéria 0, 6 Bangladéš 0, 3 Etiópia, Tanzánia, Keňa 0, 1

Štruktúra globálnej spotreby energie: Fosílne palivá – 87% celkovej spotreby

Rast svetovej populácie a spotreby energie spolu úzko súvisia http: //www. postpeakliving. com/peak-oil-primer Note: do roku 1900 hrala významnú úlohu aj geografická expanzia – napr. západ USA, Južná Afrika, Austrália. . .

A teda úzko koreluje aj rast a svetovej populácie a rast emisií CO 2 http: //www. worldclimatereport. com/index. php/2008/01/30/what-the-future-holds-in-store/

Čo sa deje s klímou v posledných dekádach? Average of NOAA, GISS, and Had. CRUT annual global surface temperature anomalies. Blue bars indicate years influenced by La Niña events. 2011 is the warmest La Niña-influenced year on record (Source: WMO) (2011 - the 5 th-largest La Niña influence since 1950, and the largest since 1974) http: //www. skepticalscience. com/prediction-new-surface-temperature-record-2013. html

Čo sa deje s klímou v posledných dekádach? Comparison of northern hemisphere and global temperature reconstructions. Northern hemisphere instrumental temperature records shown for comparison (CRUTEM land only, and HADCRUT land/ocean). http: //www. skepticalscience. com/new-remperature-reconstruction-vindicates. html

Teploty poslednej dekády sú vysoko nad „stredovekým teplým obdobím“ 2. Dnešný stav klímy a perspektívy vývoja Warmest decades of the Medieval Warm Period, and coolest decades of the Little Ice Age, after re-centering each reconstruction to match the instrumental temperature record during the period of overlap http: //www. skepticalscience. com/new-remperature-reconstruction-vindicates. html

Arktída: kanárik v uhoľnej bani: Vývoj rozlohy plávajúceho ľadu – satelitné merania 1979 – 2012 4. 11. 2012

Vývoj a prognóza objemu plávajúceho ľadu v Arktíde - leto 2012: zmena albeda, akcelerácia http: //e 360. yale. edu/slideshow/arctic_tipping_point_heading_to_an_ice-free_north_pole/120/2/

Iná tvár meniacej sa klímy – vysúšanie pôd http: //droughtmonitor. unl. edu/12_week. gif

Časť tretia: Populácia, ropa, klíma a potraviny

Prečo je klíma v USA dôležitá z pohľadu ODA? http: //www. fas. org/sgp/crs/misc/RS 21279. pdf

Suchá v USA - hrozba potravinovej bezpečnosti pre 7 miliárd ľudí (USA: najväčší svetový exportér zrnín)

Sucho v USA – aktuálna situácia

Tri plodiny, ktoré živia ľudstvo Veľká trojka (85% of world grain harvest) - kukurica 700 m ton (2006) - pšenica 600 m ton - ryža 420 m tons - Zrnoviny predstavujú 86% food aid – wheat 45%, rice 11%! http: //home. wfp. org/stellent/groups/public/documents/newsroom/wfp 223562. pdf - Produkcia zrnín dosiahla peak v 1984 at 342 kg/os. v 2006 - 302 kg/osobu (napr. v Číne vrcholila úroda pšenice v 1997 @ 123 m ton, dnes 100 m ton, t. j. skoro o 20% menej) Pokles zrnín je kompenzovaný sójou, ktorá sa používa ako proteínové krmivo pre dobytok, hydinu, ryby. . .

Hlavné oblasti pestovania pšenice v USA

Oblasť centrálnych prérií v USA, 1930 - 1936

Index cien potravín FAO: Drahé potraviny = „nová“ realita Ruská tepelná vlna 2010 (2/2013)

Rast globálnych cien potravín vedie k rýchlemu poklesu dodávok potravín z World Food Program Dodávky WFP sa súčasne reštrukturalizujú – programové zanikli, emergency sa stali dominantné. . . http: //www. wfp. org/fais/reports/quantities-delivered-two-dimensionalreport/chart/year/All/cat/All/recipient/All/donor/All/code/All/mode/All/basis/0/order/0

Drahá ropa je druhá „nová realita“ – a druhý faktor vedúci k drahým potravinám

Časť štvrtá: Závery pre rozvojovú pomoc a ďalší vývoj DA agendy

Ako rýchlo sa môže klíma meniť? Do akej výšky? Čo vieme z „veľkého topenia“: - Rýchlosť stúpania hladín pred cca 15. 000 rokmi dosahovala až + 5 metrov za storočie (+1 m v 2030? ) - Keď bolo naposledy okolo 360 až 400 ppm CO 2 v atmosfére - v Pliocéne pred 3 a viac miliónmi rokov hladina oceánov bola o 25 m vyššie ako dnes

Veľká neznáma je rýchlosť dnešných zmien – z geologického hľadiska je bezprecedentná Ekosystémy nemajú časť na evolučnú adaptáciu a mnohé druhy ani na migráciu k pólom a do vyšších polôh Platí to aj o agrárnych ekosystémoch, na ktorých civilizácia závisí. Pozitívne spätné väzby otepľovanie zrýchľujú: - Suchá a lesné požiare (Amazónia etc. ) - Topenie permafrostu a metánhydrátov - Topenie ľadu a snehu - zmena albeda

Ako rýchlo sa môže klíma meniť? Do akej výšky? Palmerov index sucha – dnešný stav http: //climatechange. foreignpolicyblogs. com/tag/palmer-drought-severity-index/

Ako rýchlo sa môže klíma meniť? Do akej výšky? Palmerov index sucha – prognóza I – „my“ Which regions face Dust-Bowlification - Palmer Drought Severity Index - reading of -4 or below is considered extreme drought • Much of Latin America, including large sections of Mexico and Brazil • Regions around Mediterranean Sea, which could become especially dry • Large parts of Southwest Asia, most of Africa and Australia

Pre názornosť: hodnoty PDSI počas éry Dust Bowl boli väčšinou na úrovniach 3 až - 4

Vysúšanie kontinentov sa premietne do dostupnosti vody IWMI Global Water Scarcity Study, 2000 http: //www. waternunc. com/gb/pws 2025. htm

A cez vodu sa CC premietne do potravín: 1/3 produkcie potravín na svete závisí od zavlažovania – Egypt, Pakistan, Čína, India. . .

Ako rýchlo sa môže klíma meniť? Do akej výšky? Palmerov index sucha – prognóza II – „naše deti“ The PDSI in the Great Plains during the Dust Bowl apparently spiked very briefly to -6, but otherwise rarely exceeded -3 for the decade. . . http: //climateprogress. org/2010/11/11/veterans-day-2030/

Palmerov index sucha – prognóza III – „naši vnuci“ By the end of the century, many populated areas, including parts of the United States, could face readings in the range of -8 to -10, and much of the Mediterranean could fall to -15 to – 20 http: //climateprogress. org/2010/12/14/southwest-drought-global-warmin/

Podvýživa pred rokom 2010: pred ruskou tepelnou vlnou 2010, pred „Arabskou jarou“ 2011, pred suchom v USA 2012. . .

Hlad je dnes v Afrike, ale zraniteľne sú subtrópy: Čistý obchod potravín - mapa krajín, ktoré budú onedlho potrebovať potravinovú pomoc (MENA) – a tých, ktoré nebudú mať zdroje na jej poskytovanie (napr. PIGS)

Populačný rast za ostatných 100 rokov – z menej ako 2 na 7 miliárd ľudí – a s ním úzko previazaná úroveň súčasnej globálnej (post)industriálnej, konzumnej (etc. ) civilizácie fundamentálne závisia na: Prebytku lacných potravín a Prebytku lacnej energie ktoré navzájom úzko súvisia Prebytok lacných potravín však končí v chronologickej súhre akcelerujúcich zmien klímy a zlomu v produkcii fosílnych palív

Éra ropy z historickej perspektívy: od roku 2005 globálna produkcia ropy stagnuje napriek 3 -4 násobne vyššej cene – zásadný význam aj pre ODA

Vývoj indexu cien potravín a výbuchy násilia v chudobných krajinách – „Arabská jar 2011“ http: //grist. org/food/u-s-drought-could-cause-global-unrest/

Závery: - Klimatické zmeny zásadným spôsobom zmenia priority ODA: posun k potravinovej bezpečnosti, potravinovej pomoci a vodnému hospodárstvu (základu Maslowovej pyramídy) - Klimatické zmeny zásadným spôsobom zmenia kapacitu bohatých krajín poskytovať pomoc: potraviny už sú drahé, budú drahšie a nakoniec nebudú mať bohaté krajiny ich prebytky. Ropný zlom kapacitu zníži ešte hlbšie. - Klimatické zmeny zásadným spôsobom zmenia geografickú distribúciu ODA – posun od AFR ku geopoliticky významnejšiemu MENA regiónu

Závery: - Vzhľadom na zásadný význam CC z hľadiska ODA by tlak na znižovanie emisií GHG v bohatých krajinách mal byť integrálnou súčasťou práce rozvojových NGOs - Akokoľvek radikálne zníženie emisií GHC by sa podarilo uskutočniť, otepľovanie bude pokračovať ešte najmenej niekoľko desaťročí – podpora pre realizáciu adaptačných opatrení bude nutná - Zmeny klímy budú mať rôznorodé dôsledky – narastanie extrémov klímy v podobe povodní, extrémnych tajfúnov, monzúnov, hurikánov, zosuvov pôd môže napr. zničiť energetickú, cestnú, zavlažovaciu infraštruktúru

Závery: - Ale najzásadnejší a celoplošný vplyv budú mať dôsledky CC na potravinovú bezpečnosť! - V rámci ODA budú preto najdôležitejšie opatrenia vedúce k zvýšeniu produkcie potravín v rozvojových krajinách a k adaptácii poľnohospodárskych praktík na meniacu sa klímu – diverzifikácia plodín, záchyt zrážkovej vody, ochrana pôdy, prevencia deforestácie – napr. solárne varenie, piecky. . . - Food insecurity pridáva novú dimenziu nutnosti koncentrovať ODA na zastavenie populačného rastu - CC povedú k nárastu potreby peacekeeping intervencií

Tri prípadové štúdie ilustrujúce vzťah klíma - potraviny - rozvoj/kolaps: Egypt, Sýria, Pakistan

Ropa a potraviny: Case study „arabská jar“ v Egypte

Trigger destabilizácie MENA: Ruská tepelná vlna 2010 http: //www. ncdc. noaa. gov/sotc/global/2010/8

Ruská tepelná vlna 2010 a globálne ceny potravín

Case study Sýria (update február 2013) According to UN, 4 million Syrians need humanitarian assistance Four million Syrians, or one of every five Syrians, need humanitarian assistance. Two million of these Syrians are the displaced ones within the country. 2. 5 million Syrians were in need of food urgently

Case study Sýria: Reds and oranges highlight lands around the Mediterranean that experienced significantly drier winters during 1971 -2010 than the comparison period of 1902 -2010

Case study Sýria: Prológ vojny From 2006 -2011, up to 60% of Syria’s land experienced “the worst long-term drought and most severe set of crop failures since agricultural civilizations began in the Fertile Crescent many millennia ago. ”. . . Of the most vulnerable Syrians dependent on agriculture, particularly in the northeast governorate of Hassakeh (but also in the south), “nearly 75 percent … suffered total crop failure. ” Herders in the northeast lost around 85% of their livestock, affecting 1. 3 million people. In 2009, over 800, 000 Syrians had lost their entire livelihood as a result of the droughts. By 2011 the number of Syrians who were left extremely “food insecure” by the droughts sat at about one million. Number of people driven into extreme poverty is 2 to 3 million. This has led to a massive exodus of farmers, herders and rural families from the countryside to the cities

Case study Pakistan 2010 - 2012 Dry bed of Indus downstream of Hyderabad in November 2009

Case study na záver: Pakistan 2010 - 2012 Rajanpur district of Pakistan's Punjab province, August 24, 2010

Indus floods, August 29, 2010 - 17 million people affected - 8 m people in need of emergency relief - 8 m people in need of food aid - 722 000 houses destroyed or damaged October 29, 2010 update: - 20 million flood victims - 7 m. still do not have shelter There is already the specter of malnutrition. "In the camps we have been tracking, the malnutrition rate is shockingly high“ "The rates were high before. Now they are alarmingly high. „ Stav 1/2013 – Video 2 min. http: //www. aljazeera. com/video/as ia/2013/01/2013176714502594. html

Takto rastúcu populáciu by bol problém uživiť aj bez zmien klímy – s meniacou sa klímou je to cesta k humanitárnej katastrofe „biblických“ proporcií