Juraj Turzo uhorsk palatn a diplomat Turzovci zkladn

Juraj Turzo uhorský palatín a diplomat

Turzovci (základný tvar Turzo, historické slovenské písanie Thurzo alebo Turzo, po nemecky Thurzo alebo Turzo, po maďarsky Thurzó) ♦ Uhorský šľachtický rod. Jeho historicky najvýznamnejší členovia mali prevažne slovensko-nemeckých rodičov. ♦ Pochádzali z dediny Betlanovce pri Hornáde, ktorú založili spišskí kopijníci. ♦ Počas 16. a začiatkom 17. storočia boli jedným z najvýznamnejších magnátskych rodov v Uhorsku. Postupne zastávali takmer všetky najvýznamnejšie hodnosti v správe Uhorska. Boli dedičnými županmi Spiša a Oravy. ♦ Zapísali sa do slovenských dejín ako rod, ktorý vedel využiť umenie diplomacie a vedel bojovať za práva uhorskej vlasti.

Z rodu Turzovcov Majetky rodu Turzovcov boli na Spiši v Betlanovciach, pôvodne nazývaných Betlhem. Rodinné sídlo Turzovcov, nazývané Koruna, zažilo významné rokovania šľachticov, na ktorých sa rozhodovalo o smerovaní Uhorského kráľovstva. Prvým známym predstaviteľom rodu je Ján z Betlanoviec, ktorý tam žil na prelome 14. a 15. storočia, spoločne s bratmi Jurajom Tatárom a Martinom. kaštiel Turzovcov „Koruna“ v Betlanovciach Prezvisko "Turzo" prvý raz použil jeho syn Juraj (+ 1458), levočský mešťan.

Z rodu Turzovcov Od konca 15. storočia boli Turzovci mešťanmi v Levoči a Krakove a obchodníkmi a podnikateľmi na Spiši, Gemeri, strednom Slovensku, Poľsku, Sedmohradsku, Čechách a Nemecku v oblasti hutníctva a baníctva. V roku 1494 založili Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť, považovanú za prvý kapitalistický podnik v Európe. S ňou čoskoro získali monopol na trhu s meďou a otvorili obchodné miesta po celej Európe. Stali sa vlastníkmi panstiev: Šintava, Hlohovec, Bojnice, Tematín, Trenčín, Spiš, Orava, Bytča, Červený Kameň, Hričov, Lietava, Zvolen, Tokaj, a ďalších pozemkov v Uhorsku a Nemecku. V roku 1621 vymrela Imrichom po meči oravsko-bytčianska vetva, roku 1635 a 1636 Adamom a Michalom spišské vetvy rodu.

Erb rodu Turzovcov ♦ Erb oravsko-lietavskej vetvy Turzovcov tvorí delený štít. ♦ Z deliacej čiary v hornom červenom poli od pása vyrastá doprava obrátený zlatý korunovaný lev. ♦ V dolnom zlatom poli sú tri červené ruže. Klenot tvorí lev zo štítu. Prikrývadlá sú červeno-zlaté.

Turzovci - rodostrom

Juraj Turzo župan, stoličný a krajinný hodnostár * 2. september 1567, hrad Lietava - † 24. december 1616, Bytča, od roku 1621 pochovaný na Oravskom zámku ♦ Juraj Turzo bol radcom cisára Rudolfa II. , kráľovským pohárnikom a od roku 1609 plnil funkciu uhorského palatína. ♦ Juraj Turzo ako kapitán preddunajského vojska bol bojovníkom proti Turkom (zúčastnil sa na všetkých významných protitureckých bitkách). ♦ Juraj Turzo bol podporovateľom humanistickej vzdelanosti, Slovákov a protestantizmu.

Erb Juraja Turzu V roku 1606 bol Jurajovi Turzovi udelený grófsky titul a zakrátko aj erb. ♦ Erb tvorí štvrtený štít s malým zlatým srdcovým štítom, v ktorom je čierny ríšsky orol a nad ním zlatá korunka. ♦ V prvom a štvrtom poli je pôvodný symbol Thurzovcov a v druhom a treťom modrom poli je biely jednorožec. ♦ Nad štítom sú dva klenoty. Pravý tvorí od pása vyrastajúci doľava obrátený zlatý korunovaný lev. Prikrývadlá sú červeno zlaté. Ľavý klenot tvorí od pása vyrastajúci doprava obrátený biely jednorožec. Prikrývadlá sú modro-strieborné.

Zo života Juraja Turzu ♦ Juraj Turzo bol synom Františka I. Turzu a Kataríny Zrínskej. Narodil sa 2. septembra 1567 na Lietavskom hrade. Otec mu zomrel, keď mal deväť rokov. Jeho otčim Imrich Forgáč, matkin druhý manžel, mu zabezpečil kvalitné vzdelanie.

Zo života Juraja Turzu ♦ Po štúdiách doma bol v službách rakúskeho arcivojvodu Ernesta. ♦ Po smrti svojej matky Kataríny Zrínyiovej v roku 1585 sídlil v Bytči, len v čase nepokojov býval na Lietavskom alebo Oravskom hrade. ♦ Venoval sa správe svojich rodových panstiev Bytča Hričov, Orava, Lietava a sobášmi získaných majetkových dielov v panstvách Ostriež, Zvolen a Dobrá Niva a hradu Tokaj, ktorý získal za vojenské a politické zásluhy v službách Habsburgovcov.

Rodina a dvor Juraja Turzu ♦ Prvou manželkou Juraja Turzu bola Žofia Forgáčová (* 1568 – † 1590), dcéra Šimona Forgáča a sestry vtedajšieho palatína Žigmunda Forgáča. ♦ Oženil sa s ňou v Hertníku dňa 15. novembra 1585. Ich manželstvo trvalo iba päť rokov, Žofia umrela pri pôrode v roku 1590 vo veku 22 rokov. ♦ Z tohto manželstva vzišiel syn František (* 1586), ktorý ale zomrel krátko po narodení. V manželstve sa okrem neho narodili aj dve dcéry Zuzana a Judita.

Juraj Turzo a Alžbeta Coborová ♦ Barónka Alžbeta Coborová (Czobor; * 1578 - † 1626) bola od roku 1592 jeho druhou manželkou. Oženil sa s ňou v Šaštíne. ♦ V tomto manželstve sa narodilo deväť detí, ale niektoré zomreli v detskom veku. Dospelého veku sa dožilo päť dcér (Barbora, Helena, Mária, Katarína a Anna) a syn Imrich (* 1598 - † 1621), ktorý sa stal dedičom Juraja VII. Turzu. ♦ Rodina bola pre Alžbetu najdôležitejšia. Spolužitie s Jurajom Turzom bolo harmonické, manžela vo všetkom podporovala. ♦ Imrich zomrel náhle v roku 1621 ako 23 -ročný. Úmrtím Imricha Turzu v roku 1621 tento rod vymrel.

dokument o zápise Imricha Thurzu na univerzitu vo Wittenbergu najstaršia dcéra Juraja Turzu Zuzana od jeho prvej manželky Žofie Forgáčovej

Bytča- centrum humanistickej vzdelanosti a umenia maľba Bytčianskeho zámku z roku 1686 od holandského majstra J. Nypoorta podľa predlohy z predturzovského obdobia

Kaštieľ Bytča ♦ Kaštieľ v Bytči premenil Juraj Turzo na prepychovú rodinnú rezidenciu. ♦ Vznikali tu umelecké diela, viedli sa filozofické a náboženské polemiky. ♦ V Bytči sa pohybovali mnohí umelci, vzdelanci a pedagógovia. ♦ Hrali sa tu divadelné hry a účinkoval tu stály hudobný súbor. ♦ Superintendant Eliáš Lány bol Turzovým dvorným kazateľom. súčasný pohľad na Kaštieľ Bytča, ktorý bol rozľahlý vodný hrad s mohutnými bastiónmi.

Palatínova knižnica Knižnica Juraja Turzu sa nachádzala v rotunde Bytčianskeho zámku vedľa sály na prvom poschodí a bola zároveň Turzova pracovňa. Knižnica obsahovala 800 zväzkov kníh, ktoré boli uložené v štyroch skriniach: 1. právo a história, 2. teologické diela, 3. medicína, prírodné vedy, filozofia, rétorika, slovníky a gramatika, poézia, 4. knihy väčšieho formátu.

♦ Knižnicu tvorili diela významných, renesančných a humanistických autorov. ♦ Dopĺňali ju vzácne vydania antickej spisby a práce uhorského, resp. slovenského pôvodu. ♦ Boli v nej uložené aj kalendáre z rokov 1596 -1616, ktoré obsahujú denníkové záznamy palatína. ♦ Každá kniha mala na titulnom liste autentický rukopisný záznam, ktorý sa začínal životným krédom majiteľa „Vive ut vivas“(ži tak, aby si naozaj žil), vlastnoručný podpis a rok získania knihy. titulná strana súpisu Turzovej knižnice

Ukážka zo vzácnej knižnej zbierky Juraja Turzu dielo P. Iovia sa dostalo do knižnice františkánskeho rádu v Trnave kniha vydaná v roku 1529, v hornej časti sa nachádza rukopis Juraja Turzu, Slovenská národná knižnica

Denníky Juraja Turzu titulný list denníka z roku 1607 s panorámou Viedne a ďalších miest denník z roku 1604 - ukážka dobového kalendára

Sobášny palác v Bytči ♦ Sobášny palác v Bytči je súčasťou zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. ♦ Juraj Turzo ho dal postaviť pre slávnostné rodinné udalosti a predovšetkým pre svadobné hostiny svojich dcér. Nápis nad hlavným portálom uvádza, že stavba bola dokončená v roku 1601. pohľad na západnú fasádu Sobášneho paláca

Hlavný portál Sobášneho paláca vstupný kamenný portál paláca patrí medzi najvýznamnejšie renesančné portály na Slovensku

Juraj Turzo ako bojovník proti Turkom Juraj Turzo aktívne pôsobil na bojiskách vo vojne s Osmanskou ríšou. Osobne sa zúčastnil v roku 1594 bojov pri Ostrihome a Stoličnom Belehrade, ďalej pri úspešnom obliehaní hradov Hajnáčka a Modrý kameň. Vďaka svojim zásluhám postupoval vo vojenskej hierarchii a od roku 1599 bol hlavným kapitánom preddunajského kapitanátu.

Povstanie Štefana Bočkaja Súčasťou veľkej vojny medzi Habsburgovcami a Osmanmi sa stalo povstanie v roku 1604. Útrapy a pustošenie počas pätnásťročnej vojny vyhrotili roztržku medzi Viedňou a časťou uhorskej šľachty. Povstalci na čele so Štefanom Bočkajom vystupovali voči Viedni so zámerom vybojovať náboženskú slobodu pre protestantov. Juraj Turzo sa nepridal k odporu proti cisárovi, nakoľko hlavným spojencom Štefana Bočkaja bolo Turecko. Zápas o Oravu medzi Bočkajom a Turzom vyvrcholil bitkou pri Oravskom hrade dňa 27. 12. 1605. Bitka skončila víťazstvom posádky Oravského hradu a Oravcov.

Oravský hrad ♦ Oravský hrad získal v roku 1606 Juraj Turzo od panovníka Rudolfa II. ako rodový majetok do trvalého vlastníctva, a to za vernosť panovníkovi počas povstania Štefana Bočkaja. ♦ Oravský hrad, spolu s hodnosťou župana, mohli dediť potomkovia Juraja Turzu po meči i po praslici. Oravský hrad, miesto posledného odpočinku palatína Juraja Turzu, jeho syna Imricha a manželky Alžbety Coborovej

Turzovské prestavby Oravského hradu ♦ Turzovci sa postarali o jednu z najvýznamnejších prestavieb hradu. S prestavbou začal už František Turzo v roku 1556. V diele svojho otca pokračoval aj Juraj Turzo. ♦ V roku 1595 zaviedol na hrade vodovod, zmodernizoval opevnenie hradu a úspešne dokončil Turzov palác, ktorý sa nachádza v dolnej časti hradu. Vrcholom stavebnej činnosti bola hradná kaplnka (1610 -1611). priestor Turzovho paláca – Červený salón

Palatinát Juraja Turzu ♦ Vrchol Turzovej životnej kariéry znamenala jeho voľba za uhorského palatína v decembri 1609. Túto hodnosť dostal po smrti Štefana Ilešházyho. ♦ Palatín bol po panovníkovi prvý muž v krajine s rozsiahlou politickou, vojenskou, finančnou a súdnou mocou. Jeho plat bol 1000 zlatých ročne. ♦ Mal právo vyniesť rozsudok smrti aj nad osobami šľachtického pôvodu. ♦ Jeho povinnosťou bolo byť spravodlivým sudcom bez ohľadu na pôvod a postavenie osôb. Všetkými prostriedkami mal ochraňovať bezbranných tak, ako to bolo zakotvené v prísahe, ktorú skladal pred snemom.

Juraj Turzo bol podporovateľom humanistickej vzdelanosti, v jeho službách pôsobili viacerí humanistickí vzdelanci. Okrem iných jazykov, on a celá jeho rodina ovládali slovenčinu. Jeho najbližší spolupracovníci a radcovia boli zväčša zemania slovenského pôvodu. Dôsledne uplatňoval právo „Cius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo).

Juraj Turzo - zástanca Slovákov ♦ So slovenským zemianstvom a obyvateľstvom súhlasil najmä v náboženských veciach. ♦ Je známe, že finančne podporoval nielen slovenských vzdelancov pri vydaní ich diel, ale i slovenských študentov, ktorí išli študovať do zahraničia. ♦ V krupinskom farskom kostole zariadil slovenské bohoslužby a umožnil Slovákom pôsobiť v mestskej rade. ♦ Ako palatín sa pri sporoch v Banskej Bystrici a Krupine postavil za záujmy Slovákov (slovenských mešťanov) a vo svojich vlastnoručných listoch mestám používal vyjadrenia „nostra natio Slavica“ alebo „naša slovenská nácia“.

Z korešpondencie Juraja Turzu (ukážky) ukážka adresy z listov palatína

Rukopis Juraja Turzu vlastnoručný text Juraja Turzu zo dňa 13. augusta 1613 Alžbete Coborovej

list palatína Juraja Turzu z 30. decembra 1610 svojej manželke Alžbete Coborovej o zatknutí a doživotnom odsúdení a umiestnení Alžbety Báthoryovej na Čachtickom hrade

Juraj Turzo a Alžbeta Báthoryová ♦ Alžbeta Báthoryová bol prvý závažný prípad, ktorý mal vyriešiť. Nepodarilo sa mu to podľa predstáv príbuzných obetí, ani podľa predstáv panovníka. ♦ Alžbeta Báthoryová sa pred súd nikdy nedostala. Na konci roka 1610 ju dal Juraj Turzo doživotne internovať na Čachtickom hrade.

Juraj Turzo a Žilinská synoda ♦ Jedným z prvých závažných krokov v úrade palatína bolo zvolanie prvej hornouhorskej synody v dňoch 28. až 30. marca 1610 v Žiline. ♦ Bola to prvá zákonodarná synoda Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Prijala zákony a položila pevné základy na vytvorenie samostatnej právnej cirkevnej organizácie evanjelikov na území dnešného Slovenska.

Eliáš Lány a Juraj Turzo Hlavné postavy Žilinskej synody v roku 1610, ktorá položila základy pre vytvorenie samostatnej cirkevnej organizácie evanjelikov na území dnešného Slovenska. portrét od akad. maliara Stanislava Lajdu

Závery Žilinskej synody ♦ Žilinská synoda znamenala významný medzník v dejinách evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. ♦ Evanjelici sa osamostatnili od rímskokatolíckej cirkvi zriadením vlastnej správy. ♦ Prijatie Knihy svornosti (súboru vieroučných a obranných spisov). pamätná tabuľa venovaná Žilinskej synode je osadená v interiéri Evanjelického kostola v Žiline

Juraj Turzo a Kysuce Po Jurajovi Turzovi neostali na Kysuciach architektonické skvosty ako na Orave, či Hornom Považí, no i tak zasiahol výrazne do vývinu kysuckých obcí. Jeho prvým zakladateľským počinom na horných Kysuciach bola Turzovka. 21. februára 1602, udelil palatín Juraj Turzovke takzvanú lokačnú listinu. Mesto je majiteľom hodnovernej kópie tohto dôležitého dokumentu, ktorého originál leží v Budapeštianskom národnom archíve. Neskôr sa podieľal na založení obcí Olešná a Vysoká nad Kysucou. pamätná tabula Juraja Turzu v Turzovke

V zakladateľskej listine Turzovky Juraj Turzo určil povinnosť postaviť v novej obci kostol. Prvý kostol v Turzovke vznikol pravdepodobne v roku 1614. Vzácny renesančný bronzový zvon s vročením 1614 dal vyrobiť pre Turzovku palatín Juraj Turzo. Zvon nesie aj palatínove meno. Dodnes sa zachoval ako jedna z najcennejších pamiatok z turzovského obdobia.

Juraj Turzo na harcovni – obraz od akademického maliara Ondreja Zimku

Choroba, smrť a pohreb Juraja Turzu ♦ Juraj Turzo by vo svojich aktivitách určite pokračoval ďalej, keby nemal podlomené zdravie. Sužovali ho viaceré choroby, ktoré postupne nadobúdali chronický charakter. ♦ Od roku 1612 jeho pracovná aktivita klesala a čoraz viac vyhľadával rajecko-teplické kúpele, ktoré v 16. storočí vlastnili Turzovci. v svetoznámych kúpeľoch v Rajeckých Tepliciach dal Juraj Turzo upraviť okolie prameňov

Pre zhoršujúce sa zdravie Juraj Turzo ospravedlnil svoju neúčasť na svadbe dcéry Stanislava Turzu v roku 1614. V priebehu roka 1616 palatín už nikam necestoval. Palatín Juraj Turzo zomrel 24. decembra o deviatej večer. Pohreb sa konal dňa 19. februára 1617. Palatínova vdova Alžbeta Coborová pripravila svojmu manželovi veľkolepý pohreb, svedčí o tom zachovalý pohrebný poriadok. Arcibiskup Peter Pazmány, zakladateľ univerzity v Trnave, v priebehu roka 1616 dva razy navštívil ťažko chorého Juraja Turzu v Bytči.

V roku 1627 boli telesné pozostatky palatína Juraja Turzu z bezpečnostných dôvodov prevezené z bytčianskeho farského kostola na Oravský hrad. posmrtný portrét Juraja Turza, ktorý na manželovu pamiatku objednala vdova Alžbeta Coborová

pôvodná kamenná platňa na vchode rodovej hrobky Turzovcov na Oravskom hrade novodobá pietna stena, v ktorej sú uložené pozostatky Juraja Turza a niektorých členov jeho rodiny

Juraj Turzo a Turzovci v slovenskej literatúre ♦ Slovenská renesančná literatúra je zviazaná s najvýraznejším šľachticom Slovenska Jurajom Turzom, ktorého renesančný duch bol nielen na jeho dvore, ale aj v jeho srdci - vo vzťahu k manželke Alžbete Coborovej. ♦ Diela, v ktorých vystupuje, často približujú obdobie slovenských dejín, v ktorom žil. Nezachytávajú len osud Juraja Turzu, ale aj osudy palatína a jeho rodiny vo vtedajšom Uhorsku a celej Európy.

Juraj Turzo. Veľká kniha o uhorskom palatínovi Pavel Dvořák a kolektív Martin: Matica slovenská, 2012 Kniha mapuje život významného človeka našich dejín, mocného a vzdelaného muža, ale aj milujúceho manžela a otca, uhorského palatína Juraja Turzu. Ponúka nám kapitoly plné faktov a zaujímavostí zo života jednej z najvýznamnejších postáv Žilinského kraja. Text je doplnený množstvom obrázkov, fotografií, reprodukcií písomností a umeleckých diel.

Turzovci Marián Tkáč Vydavateľstvo: Post. Scriptum, 2011 Kniha od Mariána Tkáča Turzovci, ktorá vyšla v roku 2010, obsahuje fakty, vetvy turzovského rodu, osudy turzovských žien, stopy po Turzovcoch a turzovský rodostrom. Kniha spája beletristický a faktografický prístup k tejto širokej historickej téme.

Palatín Životné osudy Juraja Thurzu Jozef Kočiš, Jana Kurucárová Vydavateľstvo: Georg, 2012 Knižka pútavou formou verne približuje obdobie slovenských dejín. Nezachytáva len osud Juraja Turzu ale aj osudy palatína a jeho rodiny vo vtedajšom Uhorsku a celej Európy.

Päť slovenských rodov Marián Tkáč Vydavateľstvo: Matica slovenská, 2012 Beletristicky spracované texty predstavujú dramatické príbehy významných slovenských rodov (Daxnerovci, Turzovci, Petrovičovci, Bosákovci a Pružinskovci), autorovi sa podarilo majstrovsky vystihnúť dobu, v ktorej sa odohrali.

Alžbeta Báthoryová a palatín Thurzo Jozef Kočiš Martin: Osveta, 1981 Kniha sa zaoberá smutnou históriou Alžbety Báthoryovej, ktorá bola označovaná ako krvavá grófka. V roku 1610 Matej II. poveril palatína Juraja Turzu, aby preskúmal sťažnosti a vyšetril grófkine delikty. Bola to prvá najzávažnejšia úloha, ktorú riešil na začiatku svojho palatinátu. Štvrté upravené a doplnené vydanie od Jozefa Kočiša Alžbeta Báthoryová a jej obete. Pravda o čachtickej panej vyšlo v roku 2007.

Juraj Turzo ako literárny hrdina S osobnosťou Juraja Turzu sa stretávame nielen v odbornej literatúre, často sa objavuje ako literárny hrdina v slovenskej beletristickej tvorbe určenej dospelým ale aj deťom a mládeži.

Juraj Turzo v beletristickom opise (výber)

Juraj Turzo v povestiach pre deti a mládež (výber)

Povesti o slovenských liečivých prameňoch a kúpeľoch Juraj Turzo v Rajeckých Tepliciach ilustrácia z knihy od akademického maliara Stanislava Lajdu

„Vive ut vivas – ži tak, aby si naozaj žil“ krédo Juraja Turzu

Pri zostavovaní e-výstavy boli použité materiály: Knihy: ♦♦ Alžbeta Báthoryová a palatín Thurzo. / Jozef Kočiš. Martin: 1984. ♦♦ Osobnosti našej minulosti od najstarších čias po 16. storočie / Laco Zrubec. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ♦♦ Juraj Turzo. Veľká kniha o uhorskom palatínovi / Kol. autorov. Martin: Matica slovenská, 2012. ♦♦ Sto slávnych Slovákov / Milan Ferko. Martin: Matica slovenská, 1997. ♦♦ Šľachtické rody / Drahoslav Machala. Bratislava: Perfekt, 2007. Web stránky: ♦♦ https: //sk. wikipedia. org/wiki/Turzovci ♦♦ http: //www. osobnosti. sk/osobnost/juraj-turzo-1519 ♦♦ http: //www. mycastle. sk/index. php? id=109 Obrazová časť: ♦♦ skeny obrázkov z kníh z knižného fondu Kysuckej knižnice v Čadci, ♦♦ zdroj Internet ♦♦ http: //www. martinus. sk/? u. Item=6859

Juraj Turzo uhorský palatín a diplomat e-výstava zhotovená pri príležitosti Roka Juraja Turzu Zostavila: Viera Višňáková, Regionálna dokumentácia Zodpovedná redaktorka: Ph. Dr. Janka Bírová, riaditeľka Kysuckej knižnice v Čadci Publikuje: Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja Rok: 2016