Klimatick zmeny v obdob postglacilu Oto Tomeek Obsah
Klimatické zmeny v období postglaciálu Oto Tomeček
Obsah: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Zdôvodnenie dôležitosti témy a potreby jej štúdia Literatúra Metódy výskumu klímy v minulosti a súčasnosti Klimatické obdobia postglaciálu (holocénu) Zmeny klímy v dobách historických 5. 1 Stredoveké klimatické optimum 5. 2 Prechodné obdobie 5. 3 Malá doba ľadová Klimatické zmeny a ich dôsledky - teórie Pojmový aparát
Zdôvodnenie dôležitosti témy a potreby jej štúdia Žijeme v dobe globálneho otepľovania zemskej klímy. Poznanie toho ako sa klíma vyvíjala doposiaľ sa tak dostáva do nového aktuálneho kontextu. Súčasné klimatické zmeny dokumentuje aj ústup alpského horského ľadovca Aletsch
Existujú rôzne názory na vplyv klimatických pomerov na vývoj významných, či menej významných, historických udalostí. 2 extrémne prístupy predstavujú teórie: Klimatického determinizmu ( napr. Hubert H. Lamba) Absolútne zľahčovanie vplyvu klímy na dejiny ľudstva (čiastočne u historika Emanuela La Roy Ladurieho) Je potrebné odmietnuť klimatický determinizmus, ktorý takmer všetky historické udalosti vysvetľuje ako dôsledok klímy, či klimatických pomerov. Rovnako tak aj opačné krajné stanovisko, teda úplné odmietanie vplyvu klímy, keďže na pozadí niektorých historických udalostí naozaj nachádzame klímu, či počasie ako momentálny stav klímy. Niekedy tento činiteľ vystupuje ako primárny faktor historických zmien, inokedy len ako podružný. Na niektoré takéto vplyvy upozorňuje aj nasledovná prednáška.
Literatúra: ACOT, P. : Historie a změny klimatu. Praha : Karolinum, 2005. BRÁZDIL, R. – KOTYZA, O. : Současná historická klimatologie a možnosti jejího využití v historickém výzkumu. In: Časopis Matice moravské, CXX, 2001, Supplementum 1, s. 17 -59. FAGAN, B. : Malá doba ledová. Praha : Academia, 2007. KLÁPŠTĚ, J. – SMETÁNKA, Z. : Dějiny středověkého osídlení a problémy vývoje klimatu. In: Zpravodaj místopisné komise ČSAV, XXII, 1981, č. 3, s. 344 -354. KRIPPEL, E. : Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska. Bratislava : Veda, 1986. LAMB, H. H. : Climate : Present, Past and Future. Volume 2 : Climatic history and the future. London; New York, 1977. MATOUŠEK, J. : Počasí, podnebí a člověk. Praha : Avicenum, 1988. RUDLOFF, v. H. : Die Schwankungen und Pendelungen des Klimas in Europa seit dem Beginn der regelmässigen Instrumenten – Beobachtungen (1670). Braunschweig : Friedr. Vieweg & Sohn, 1967. (pozn. obsahuje aj príspevok od Hermanna Flohna o klimatických zmenách v historickom období) ŠTEPÁNEK, M. : Změny vegetace a klimatu v historickém období. In: Československý časopis historický, XVI, 1968, č. 3, s. 415 -434.
§ Priame Metódy výskumu klímy v minulosti - Kronikárske zápisy - Presnejšie a pravidelné denné záznamy o počasí (sú k dispozícii hlavne z neskorších období) Wiliam Merle v Anglicku robil takéto záznamy v rokoch 1337 - 44 Wolfgang Haller v Zürichu (1545 – 1576) Tycho de Brahe na ostrove Hven (1582 – 1597) Johann Kepler pri Linzi (1617 – 1626) Galileiho žiak Hermann Landggraf von Hessen v Kasseli (1621 – 1650) - Pozorovania pomocou prístrojov podobajúce sa už moderným spôsobom pozorovania počasia (objavujú sa od roku 1670) § Nepriame - Písomné pramene hospodárskej povahy (informácie o výnosoch žatvy, úrodách a neúrodách, hlavne však na základe výpočtu vínneho (vinorodého) indexu)
Moderné metódy výskumu klímy v minulosti § Poznatky glaciológie § Poznatky paleobotaniky, hlavne palynológie § Štúdium stratigrafie rašelinísk § Dendrochronologický výskum § Výskumy geotermálnych vrtov § Výskumy vulkanizmu v minulosti
Geologické obdobia vo vývoji Zeme Posledné najmladšie obdobie geologickej minulosti našej Zeme, ktorým sú štvrtohory (kvartér) je zaujímavé už aj z pohľadu historika. Práve v tomto období sa objavil človek, preto sa obdobie nazýva aj termínom antropozoikum.
Glaciály obdobia starších štvrtohôr Pre štvrtohory je príznačné striedanie chladnejších a teplejších období. mladšie (holocén) Štvrtohory staršie (pleistocén) Už v dlhšom období starších štvrtohôr sa striedali doby zaľadnení (glaciály) s dobami medziľadovými (interglaciály). Posledný würmský glaciál doznel pred 10 000 rokmi niekedy okolo roku 8200 p. n. l. Vtedy začína geologická prítomnosť, teda mladšie štvrtohory (holocén), z hľadiska klimatického postglaciál.
Klimatické obdobia postglaciálu Časové zaradenie Klimatické obdobia postglaciálu 800 p. n. l. - súčasnosť Subatlantik 2 500 – 800 p. n. l. Subboreál 5 500 – 2500 p. n. l 6 800 – 5500 p. n. l. 8200 – 6800 p n. l. Atlantik Boreál Preboreál
Zmeny klímy v dobách historických (Klimatické výkyvy v subatlantiku za posledných 1000 rokov) § Stredoveké klimatické optimum / Malé optimum (vrcholí v rokoch 800 – 1200, pretrváva až do konca 14. storočia) § Prechodné obdobie (približne od roku 1400 do polovice 16. storočia) § Malá doba ľadová / Fernau (od polovice 16. storočia do polovice 19. storočia) (podľa H. Flohna presnejšie medzi rokmi 1560 – 1850)
Stredoveké klimatické optimum / Malé optimum (vrcholí v rokoch 800 – 1200, pretrváva až do konca 14. storočia) malé optimum“ (Little Optimum), „stredoveké klimatické optimum“ (Das mittelalterliche Klimaoptimum, či Medieval Warm Period, resp. Medieval Warm Epoch) „ -typické pomerne stabilné a priaznivé počasie -v strednej Európe ho charakterizuje prevaha suchých a teplejších rokov -mierne zimy trvajúce až do konca 13. resp. do začiatku 14. storočia potvrdzujú dobové správy o záplavách v zimnom období. Prejavy: - ústup horských ľadovcov - v Alpách a v pohoriach strednej Európy došlo k posunu hranice lesa smerom nahor o zhruba 100 - 200 výškových metrov - priemerná ročná teplota bola o 1 °C vyššia ako v súčasnosti 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600 1700 1800 1900 2000
S klimatickými zmenami tzv. teplého optima možno spájať aj trvalé osídlenie Grónska a objavenie Severnej Ameriky Vikingami Vikingovia v tomto období osídľujú Island. Okolo roku 985 prenikajú ďalej do Grónska. Okolo roku 1000 Vikingovia prenikli ešte ďalej na západ do oblasti Labradoru a Newfoundlandu. 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600 1700 1800 1900 2000
Stredoveké klimatické optimum / Malé optimum Vinič - v tomto období rástol napríklad bežne aj na juhu Anglicka (doklady o tom nachádzme v Domesday book z roku 1085) - v stredoveku sa pestoval aj oblasti východného Pruska v Pobaltí Pšenica - jej pestovanie zaznamenávame v oblasti okolo mesta Trondheim v Nórsku Ovos - pestuje sa ešte severnejšie nad Trondheimom ? Výstavba katedrál ? -práve sem spadá vrcholná éra ich výstavby ? Kolonizácia a osídľovanie dovtedy neosídlených oblastí ? -osídľovanie vyššie položených polôh a okrajových pôd po celom Anglicku a Škótsku - rozmach osídlenia v strednej Európe - na Slovensku sa v dôsledku veľkej kolonizácie v období od polovice 13. storočia do konca 14. storočia zvýšil počet sídel viac ako dvojnásobne (z 1600 na hodnotu 3580 sídel) 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600 1700 1800 1900 2000
Stredoveké klimatické optimum / Malé optimum Po roku 1200 dochádza k zhoršovaniu klímy, v ktorom vidí Hubert H. Lamb prípravu, alebo prvý stupeň k tzv. prechodnému obdobiu po roku 1400. Toto globálne zhoršenie reflektuje aj H. Flohn (zaraďuje ho do obdobia po roku 1300), avšak podľa neho nemalo výraznejší vplyv na strednú Európu. Prejavy: - vínny (vinorodý) index dosiahol v nemeckom Pfalzi v rokoch 1280 – 1380 vysokú hodnotu 40 % -na začiatku 14. storočia však v západnej E. spôsobili daždivé letá a mrazivé zimy obrovské neúrody a následné hladomory - neobyčajne výdatné zrážky boli v rokoch 1310 – 1350 - hladina Kaspického mora stúpla až o 15 metrov - v zime 1322/1323 bola v oblasti Baltského mora taká tuhá zima, že obchodníci prechádzali po ľade z Rostocku do Švédska, ako aj z Rigy na ostrov Gotland a ďalej do Štokholmu 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600 1700 1800 1900 2000
Prechodné obdobie (približne od roku 1400 do polovice 16. storočia) Druhé tzv. prechodné obdobie trvajúce zhruba od roku 1400 do polovice 16. storočia charakterizujú dlhodobé výkyvy klímy. V rámci neho rozlišujeme 2 podstatné fázy. 1. fáza (medzi rokmi 1429 – 1465) - vyznačuje sa studenými zimami a chladnými, avšak suchšími letami. Tomuto vývoju odpovedá aj pokles vínneho indexu za uvedené obdobie na hodnotu 24 %. 2. fáza (od roku 1465 do polovice 16. storočia) - charakterizuje ju oteplenie s vrcholom po roku 1500, podľa H. Flohna s vrcholom medzi rokmi 1520 - 1560. Oproti predchádzajúcej je pre ňu príznačná suchšia a teplejšia klíma, ktorá však nedosiahla priaznivé podmienky stredovekého klimatického optima. 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600 1700 1800 1900 2000
Postupný pokles priemerných ročných začal nepriaznivo vplývať na život v Grónsku hlavne po roku 1400. Tieto klimatické zmeny vyvolávajú celý rad súvisiacich udalostí, ktoré napokon viedli k zániku grónskych kolónií. - výrazne sa zmenšuje rozloha trávnatých plôch - obyvatelia zo severu Inuiti sa sťahujú viac na juh, kde sa dostávajú do stretov a konfliktov s osadníkmi -zamŕzajú námorné dopravné trasy čo spôsobilo stratu záujmu obchodníkov o túto oblasť a problémy so zásobovaním -loviská tresiek sa posúvajú viac na juh úplný zánik kolónií okolo roku 1500 Pre zánik tejto existencie na hrane stačil od obdobia po prvom pristátí osadníkov v Grónsku po úplný zánik kolónií pokles priemernej ročnej teploty zhruba o 1, 5 °C. 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600 1700 1800 1900 2000
Malá doba ľadová / Fernau Little Ice Age, kleine Eiszeit, taktiež „Fernau“ (podľa tirolského ľadovca) (od polovice 16. storočia do polovice 19. storočia) (podľa H. Flohna presnejšie medzi rokmi 1560 – 1850) Zreteľné zhoršenie klímy oproti predošlému stavu. Výrazné zníženie teplôt sprevádzal zvýšený výskyt zrážkovej činnosti. Celkovo pre klímu tohto obdobia boli typické chladné zimy a vlhkejšie letá, pričom priemerná ročná teplota klesla o viac ako 1, 5 °C oproti súčasnému stavu. Jednu z prvých tvrdých zím malej doby ľadovej zachytil na svojom obraze flámsky maliar P. Breughel st. Pieter Breughel st. , Lovci v snehu, 1565, Kunsthistorisches Museum Wien 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600 1700 1800 1900 2000
Malá doba ľadová / Fernau V tom istom roku ten istý maliar zachytil mimoriadne tuhú zimu ako aj mimoriadne priaznivú žatvu, ktorú umožnilo ideálne počasie vo vegetačnom období Pieter Breughel st. , Zimná krajina, 1565, Wiltshire, Wilton House Pieter Breughel st. , Žatva, 1565, Metropolitan Museum of Art, New York 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600 1700 1800 1900 2000
Malá doba ľadová / Fernau - Horský ľadovec v Alpách sa rozrastal a svoje maximum dosiahol v rokoch 1640 - 1645. - Pokles počtu rokov priaznivých pre pestovanie viniča (V rokoch 1581 - 1630 dosiahol vínny index 20 % a v rozmedzí rokov 1541 - 1640 hodnotu 25 %) Abraham Hondius, Zamrznutá Temža, 1677, Museum of London 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600 1700 1800 1900 2000
Malá doba ľadová / Fernau Okolo roku 1700 nastalo oteplenie, ktoré niektorí klimatológovia považovali za koniec „malej doby ľadovej“. V súčasnosti je toto oteplenie v období 1680 - 1730 (u H. Flohna 1700 - 1730) považované len za dočasné prerušenie doby ľadovej tzv. interglaciál. Prejavy: V strednej Európe sa prejavilo toto oteplenie teplými letami a miernymi zimami (Vínny index za obdobie 1701 - 1750 stúpol až na 50 %) Po doznení interglaciálu nastáva opätovné zhoršenie klímy, ktoré trvalo až do polovice 19. storočia. Prejavy: Veľkosť ľadovca v Alpách sa v období 1600 - 1820 resp. 1855 podstatne nezmenila. Tento jav potvrdzuje, že oteplenie okolo roku 1700 možno považovať skutočne len za interglaciál v rámci dlhodobejšieho stavu klímy. 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600 1700 1800 1900 2000
Klimatické zmeny a ich dôsledky – teórie: - vznik predchodcov človeka na africkom kontinente - ovládnutie ohňa v dobe ľadovej - zvýšenie podielu potravín rastlinného pôvodu v strave človeka po skončení doby ľadovej v mezolite - neolitická revolúcia - éra vikingských plavieb v rokoch 800 - 1200 - rýchle šírenie moru v priebehu 14. storočia - zvýšený počet procesov s čarodejnicami v najstudenších a najneúrodnejších rokoch - inovácie v poľnohospodárstve v období zhoršovania klímy na začiatku novoveku v Nizozemsku a Anglicku - klimatické výkyvy prispeli k načasovaniu Veľkej franc. revolúcie v roku 1789 - jedna z príčin veľkého írskeho hladomoru v 40. rokoch 19. storočia
Pojmový aparát: Dendrochronológia – výskumná metóda umožňujúca sledovať podnebné zmeny z priebehu letokruhov stromov Glaciológia – disciplína skúmajúca zmeny pevninských a horských ľadovcov Klíma – dlhodobý režim počasia charakterizovaný pomocou meteorologických prvkov a javov vypočítaných za dlhšie časové obdobie Klimatický determinizmus – prehnané zdôrazňovanie vplyvu klímy na vývoj ľudskej spoločnosti Paleobotanika – disciplína pomáhajúca odhaľovať zmeny klimatických pomerov prostredníctvom nálezov rastlinných reliktov. Najucelenejšie poznatky v rámci nejponúka palynológia založená na analýze peľových zrniek Počasie – momentálny, alebo okamžitý stav atmosféry charakterizovaný pomocou meteorologických prvkov a javov na určitom mieste Postglaciál – obdobie po skončení doby ľadovej, ktoré začalo asi pred 10 000 rokmi a trvá doposiaľ Vínny (vinorodý) index – hodnota vyjadrujúca počet klimaticky priaznivých rokov na úrodu vinnej révy v pomere k sledovanému počtu rokov
Prílohy: Jacob van Ruisdael, Zimná scenéria, 17. storočie SPAŤ NA ZAČIATOK
Klimatické obdobia postglaciálu Preboreál (8200 – 6800 p. n. l. ) Vyznačuje sa nezvratným oteplením podnebia a stúpajúcim množstvom zrážok. Priemerné ročné teploty našich nížin sa na začiatku tohto obdobia pohybovali okolo 4 °C a ku koncu už možno predpokladať 6 - 7° C. Hornú hranicu lesa možno predpokladať vo výške okolo 900 – 1000 m n. m. Boreál (6800 – 5500 p. n. l. ) Môžeme hovoriť o teplom podnebí. Niekedy uprostred tohto obdobia dosahovali priemerné ročné teploty na našich nížinách hodnoty 11 – 12 °C. Zrážky oproti teplotám stúpali pomalšie takže podnebie dostávalo výrazný kontinentálny ráz. Letá boli suché a teplé. Zimy boli chladné so skromnými snehovými zrážkami. Horná hranica lesa sa posunula až do nadmorskej výšky okolo 1700 m. Atlantik (5500 – 2500 p. n. l. ) Dosiahnuté bolo klimatické optimum doby poľadovej. Podnebie sa začalo výraznejšie zvlhčovať a naďalej sa otepľovalo. Predpokladáme, že zrážok bolo o 70 % viac ako je na našich nížinách dnes. Ak tu dnes spadne priemerne do roka okolo 600 mm zrážok, tak v tom čase to mohlo byť až okolo 1000 mm a priemerné ročné teploty tu mohli dosahovať až 14 °C. Letá boli teplé a vlhké, zimy mierne s hojnými zrážkami. Podnebie dosiahlo takmer oceánický charakter. Je možné ho porovnať so súčasnou klímou východného pobrežia Čierneho mora (oblasť juhoruského Soči). Horná hranica lesa bola v prvej polovici atlantiku zhruba o 300 – 400 m vyššie ako je dnes. Asi uprostred tohto obdobia niekedy okolo roku 4000 pnl. začal trend mierneho ochladzovania podnebia a ubúdania zrážok. Podnebie tak opäť začalo nadobúdať kontinentálnejší charakter. Horná hranica lesa sa naďalej držala pomerne vysoko približne vo výškovom pásme 1900 – 2000 m n. m. Subboreál (2500 – 800 p. n. l. ) Priemerné ročné teploty dosahovali na nížinách ešte stále 11 - 12° C avšak zrážok bolo podstatne menej. Letá boli veľmi teplé, zimy drsné s nízkymi zrážkami. Podnebie nadobudlo kontinentálnejší charakter a možno ho porovnať s klímou obdobia boreálu. Horná hranica lesa klesla do zóny okolo 1800 m n. m. Subatlantik (800 p. n. l. – súčasnosť) Priemerná ročná teplota neustále klesala až sa ustálila na súčasných 9° C (priemerná ročná teplota našich nížin v súčasnosti). Priemerný ročný úhrn zrážok na našich nížinách sa postupne ustálil na hodnote okolo 600 mm. Po celé obdobie bol ráz podnebia približne vyrovnaný a podobný dnešnému. Počas tohto obdobia došlo aj k diferenciácii podnebia horských a nížinných oblastí, ktoré bolo dovtedy pomerne vyrovnané. Horná hranica lesa klesla na úroveň 1600 – 1700 m n. m.
Hranica snehu v Nórsku za posledných 12 000 rokov Zdroj: H. Flohn
Ústup ľadovca Františka Jozefa na Južnom ostrove Nového Zélandu v rokoch 1865 - 1965 Zdroj: B. Fagan
Horský ľadovec Aletsch v Alpách (južné Švajčiarsko) Fotka z 22. 7. 2005 V pozadí Jungfrau (4158 m n. m. )
Klíma ruského mesta Soči na brehu Čierneho mora Pre porovnanie: Pre charakterizovanie pomerov na Slovensku berieme ako základ súčasnú klímu nížin strednej Európy s priemernou roč. teplotou asi 9 °C a s priemerným ročným úhrnom zrážok okolo 600 mm.
- Slides: 29