Doc Ph Dr Darina Wiczmndov Ph D Forma

Doc. Ph. Dr. Darina Wiczmándová, Ph. D.

Forma výučby: prednáška Odporúčaný rozsah výučby: za obdobie štúdia: 8 hodín Počet kreditov: 3 Spôsob hodnotenia a ukončenia predmetu: � Písomný test – � Udelenie kreditov

� Poznanie � základných pojmov Zvládnuť teoretické východiská problematiky; � Študent by mal získať prehľad o: aplikačnej rovine predmetu v širšom spoločenskom prostredí; �existencie sociálno-patologických problémov zameraných na zdravotníctvo; �poukázať na možnosti poskytovania služieb v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných; �pochopiť otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov. �

� Zdravie; choroba; pacient; prostredie; � Sociálna práca; sociálny pracovník; klient SP; sociálny problém; � Zdravotná starostlivosť v SR �Typy zdravotníckej starostlivosti; �Zdravotnícke zariadenia; �Prevencia v zdravotníctve;

� Špecifiká SP v zdravotníctve �SP v zdravotníckych zariadeniach; �Kvalifikačné predpoklady pre výkon SP; �Osobnosť SP; �Náplň práce SP v zdravotníctve; �Etapy práce SP; �Základné princípy etiky SP; � Ochrana �Práva ľudských práv a dôstojnosť p/k pacientov; �Etické komisie; �Základné medzinárodné etické dokumenty v zdravotníctve; �Informovaný súhlas; �Poškodenie p/k personálu; �Práva pracovníkov v zdravotníctve

� Pediatria; � Psychiatria; � Geriatrická starostlivosť; � Paliatívna starostlivosť; � Syndróm vyhorenia SP v zdravotníctve

� Černay, 2005 J. : Sociálna pediatria. Trnava, FZa. SP TU � Levická, J. : Medicínsky model sociálnej práce. In: Sociálna práca a zdravotníctvo. 3, 2002, č. 1 -2 � Majchráková, A. : Sociálna služba a zdravotne sociálna starostlivosť o populáciu. Martin, Osveta 1990 � Mojtová, M. Sociálna práca v zdravotníctve. Bratislava: VŠZa. SP, 2008. s. 137. ISBN 978 -8089271 -45 -0. � Šustrová, M. 2012 Sociálna práca v zdravotníctve. Bratislava: VŠZa. SP sv. Alžbety, 2012. 121 s. ISBN 978 -80 -8132 -041 -5.

� Sociálny: • spoločenský, týkajúci sa spoločenského života • vyplývajúci zo spoločenského života • zodpovedajúci potrebám, záujmov, požiadavkám spoločnosti • týkajúci sa riešenia nepriaznivých životných situácií • hygienický • vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov a pod. � Práca: vykonávanie istej činnosti

Sociálna práca: /podľa asociácie vzdelavateľov v sociálnej práci v SR, 1998/ Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k: � zlepšeniu vzájomného prispôsobenia sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia v ktorom žijú“; � rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov � schopnosti osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú môžeme charakterizovať pojmami: „pomoc“, „podpora“, a „sprevádzanie“.

� Zdravie: pojem zdravie zahŕňa viacero komponentov a to psychické. fyzické, spirituálne, sociálne a enviromentálne. � WHO/1947/ definuje zdravie ako stav úplnej psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby či slabosti. � Florence Nightingelová: „ Zdravie znamená dobre sa cítiť a naplno využívať svoje sily“. � Chápanie pojmu zdravia závisí od spoločnosti, stupňa jej rozvoja a jej kultúry. � Zdravie je proces rozvíjania, používania, ochraňovania všetkých zdrojov ľudského tela, duše, mysle, rodiny, komunity a prostredia. � Zdravie a chorobu nemožno chápať ako protiklad ľudského života, choroba znamená akékoľvek zlyhanie vnútri organizmu prípadne medzi organizmom a prostredím

ZDRAVOTNÁ VÝCHOVA: • primárna – otužovanie, očkovanie • sekundárna – po chorobe, ktorá ustúpila bez následkov bránime recidíve • terciálna – po chorobe, ktorá ustúpila, ale zanechala následky zabezpečiť optimálne fungovanie v rámci možností, nové uplatnenie WHO schválila stratégiu Zdravie pre všetkých v 21 stor. Dokument obsahuje zdravotné stratégie na obdobie budúcich 20 rokov • solidarita pre zdravie v Európe • rovnosť v zdraví

• zdravý štart do života • zdravie mladých ľudí • zdravé starnutie • zlepšenie duševného zdravia • znížený výskyt infekčných chorôb • znížený výskyt neinfekčných chorôb • znížený výskyt úrazov, násilia a nehôd • zdravé a bezpečné rodinné prostredie • zdravší život • obmedzenie škodlivosti alkoholu, drog a tabaku • miesta pre zdravie • multiodvetová zodpovednosť za zdravie

• integrované zdravotné odvetvie • manažment kvality starostlivosti • financovanie zdravotných služieb • rozvoj ľudských zdrojov • výskum a poznanie • mobilizácia partnerov pre zdravie • opatrenia a stratégie zdravia pre všetkých Na európske pomery sa vzťahuje predovšetkým: � solidarita � rovnosť � etika v zdravotnej starostlivosti, v prístupe k zdravotným službám, zdravotnej starostlivosti.

vychádza z chápania zdravia ako stavu úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody. � Základným cieľom je skúmať a pomáhať riešiť v rodine, škole, na pracovisku a spoločenskom prostredí narušené vzťahy a situácie, ktoré vznikli v živote človeka následkom zdravotne a sociálne neželateľných zmien. �V zdravotníctve je sociálna služba neoddeliteľnou súčasťou liečebno-preventívnej starostlivosti a dopĺňa ošetrovateľskú a medicínsku starostlivosť, tak aby sa dosiahol všestranný, pokiaľ možno trvalý liečebný úspech.

� Po roku 1989 sa začali rozvíjať rôzne formy vzdelávania sociálnych pracovníkov. - prinavrátenie chorého do rodiny, resp. do pôvodného prostredia - aktívne vyhľadávanie chorých a na pomoc odkázaným občanov v zdravotníckom zariadení � Sociálne sestry vykonávali svoju činnosť v zmysle ustanovení Zákonníka práce, pracovnej zmluvy a pracovnej náplne. � Sociálna služba v zdravotníctve dopĺňa medicínsku a ošetrovateľskú starostlivosť tak, aby sa dosiahol všestranný, pokiaľ možno trvalý liečený úspech

q spolupôsobiť pri zabezpečení komplexnej liečebnopreventívnej starostlivosti o pacientov v zdravotníckom zariadení q skúmať sociálnu anamnézu, určiť sociálnu diagnózu, vypracovať plán sociálnej terapie, určiť rozsah, druh a potrebu sociálnych opatrení q poskytovať odborné rady z oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia q pomáhať pacientovi prekonávať prekážky sociálneho, morálneho, ekonomického charakteru, ktoré bránia úspešnému postupu liečby q podieľať sa na odstraňovaní nepriaznivých vplyvov choroby, spolupracovať pri opätovnom začlenení chorých do spoločnosti

q spolupracovať s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi /lekári, sestry, psychológovia, rehabilitačnými pracovníkmi q spolupracovať s rodinnými príslušníkmi, sociálnymi pracovníkmi, súdmi, sociálnymi kurátormi q spolupracovať s ÚPSVa. R v rámci starostlivosti o rodinu a dieťa / ochrana detí, výchovné opatrenia, príspevok na výživu, peňažité príspevky/, starostlivosť o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc / rómske etnikum, alkoholici, delikventi/, q viesť dokumentáciu o činnosti sociálnej služby q vykonávať zdravotnú, výchovnú a sociálne osvetovú činnosť q poskytuje sociálne služby osobám nachádzajúcim sa v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú jej hlásené, ktoré sama vyhľadáva alebo ktoré o pomoc požiadajú sami

q spolupracuje s ošetrujúcim lekárom, ktorý SP upozorňuje na potreby sociálnej starostlivosti q podľa potreby sa zúčastňuje lekárskych vizít, zisťuje potreby a požiadavky chorých q spolupracuje pri realizácií diagnostickoliečebného programu q objektívnym zisťovaním a overovaním anamnestických údajov prispieva k určeniu diagnózy, dopĺňa zdravotnú anamnézu a sociálnu anamnézu, tú získava rozhovorom s pacientom, jeho rodinnými príslušníkmi, zisťovaním údajov u obvodného lekára q zistené údaje dopĺňa o výsledky ďalšieho zisťovania v rodinách, školách, súdoch, polícii. . . q hodnotí nadobudnuté informácie a na ich základe vypracúva návrhy pre potreby sociálnej starostlivosti,

SP – je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje ku zlepšeniu vzájomného sa jednotlivcov; rodín; komunít a sociálneho prostredia Cieľom SP v zdravotníctve: q Poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie; q Pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka pri ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnených; q V zdravotníckych zariadeniach sa často odkryje týrania, zanedbávanie dieťaťa, nevyhovujúce sociálne prostredie; závislosť na alkohole drogách;

SP predstavuje medzičlánok medzi klientom a jeho sociálnym prostredím Práca SP spočíva v pomoci pri: q Zlepšenie kvality života klientov počas hospitalizácie q Riešení narušených vzťahov a situácií – dôsledok úrazu, choroby; - škodlivých návykov, sociálnych pomerov, - staroby, zdravotného postihnutia

� Stupeň vzdelania – vysoká škola Mgr; Bc, � Zameranie � Praktické vzdelania – vzdelanie v odbore SP skúsenosti – praktická príprava

� Medicínske � Psychológie, psychiatrie; � Zdravotníckej etiky; � Sociológie; � Sociálnej a zdravotnej politiky; � Pedagogiky, andragogiky; � Ošetrovateľstva; � Práva a legislatívy; � Informačných technológií.

sa odvíja od: q Kvalitného vzdelania q Sociálneho rozhľadu; q Súhrn povahových čŕt – poctivosť, spravodlivosť; pracovitosť; vzbudenie dôvery; q Profesionálnych predpokladov a schopností; q Schopnosť efektívnej komunikácie s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami

� Výchovno - poradenská činnosť – resocializácia � Spolupráca pri psychoterapii � Odborné poradenstvo – právna oblasť � Monitoruje škodlivé vplyvy sociálneho prostredia � Pomáha p/k prekonávať zdravotné, morálne a ekonomické prekážky � Signalizuje negatívne dôsledky sociálneho prostredia na zdravie � Spolupracuje s rodinou, školou, zamestnávateľom, súdmi, úradmi � Podľa potreby sa zúčastňuje na lekárskych vizitách

� Aktívne vyhľadávanie p/k, ktorí potrebujú sociálnu pomoc � Navrhuje optimálne sociálne opatrenia, svojpomoc, sociálnu pomoc; � Poskytuje odborné špecializované poradenstvo � Zastupuje p/k na úradoch � Spoluriešiteľ p/k problémov � Kontaktuje rodinu, komunitu.

Spolupráca q s lekárom q s orgánmi sociálneho zabezpečenia q svojpomocnými skupinami q tretím sektorom q zdravotníckymi zariadeniami q s celým tímom pracovníkov v zdravotníctve

o poskytnutých službách vedie dokumentáciu � aktívne sa ďalej vzdeláva � podieľa sa výskume � dodržiava etické princípy � vykonáva osvetovú činnosť � presadzuje význam a poslanie SP � sprostredkúva informácie o zmenách v legislatíve �

1. 2. 3. 4. 5. Sociálne posúdenie Stanovenie sociálnej diagnóz Plánovanie a sociálnej pomoci Intervencie a sociálna terapia Ukončenie – overovanie výsledkov

zoznámenie sa s dokumentáciou � rozhovor zameraný na predmet spolupráce � získať dôveru p/k � p/k posudzovať ako súčasť rodiny v ktorej žil � metóda – individuálny rozhovor �

� � � informácie o sociálnom probléme hierarchická postupnosť správna anamnéza informácie ako choroba ovplyvnila život p/k reakcie klienta – smiech, plač, agresia Metóda : rozhovor, aktívne počúvanie, analýza dokumentov P–E-S

� � � plán rozdeliť do niekoľkých krokov riešiť jednotlivé problémy postupne - naliehavé problémy – krátkodobí plán - menej naliehavé – dlhodobá pomoc terapeutický plán dohoda pozor na nespolupracujúceho p/k

� � vychádza z potrieb p/k SP pracuje s celou škálou metód rešpektuje autonómiu p/k rešpektuje dôverné informácie Bežná intervencia – pokojné riešenie podľa plánu Krízová intervencie – v akútnej krízovej intervencii

spracovanie sociálnej anamnézy, určenie dg; pomoc pri vyplňovaní žiadosti � poradenstvo; � starostlivosť o sociálne problémy; � terénna sociálna práca, spolupráca s políciou, ADOS, � rehabilitácia; � zlepšiť adaptačný proces; � sprostredkovať pastoračnú činnosť; � kontaktovať svojpomocné združenia. �

� � kontrola použitých metód SP vyhodnotenie intervencii ukončenie spolupráce odporučenie k inému odborníkovi

� � � � � prospešnosť – beneficiencia neškodnosť – nonmaleficiencia autonómia – svojbytnosť spravodlivosť pravdovravnosť dôveryhodnosť porozumenie rešpektovanie klienta transparentnosť konečnosť

� Telesné a duševné zdravie � Odborne a osobnostne zdravý - odborná úroveň – vedomosti - prosocialnosť – poskytnúť pomoc bez rozdielu - empatia - solidárnosť - svedomitosť - komunikatívnosť - sympatia - stavovské cnosti – bezúhonnosť; česť; mlčanlivosť; pravdovravnosť; ochota; usilovnosť; nezištnosť; veľkorysosť; dochvíľnosť; trpezlivosť; vľúdnosť; obetavosť.

Telesný fond � musí zodpovedať funkčnému zaťaženiu � Musí sa starať aj o seba a svoje zdravie � Zovňajšok primeraný jeho stavu a poslaniu � Správna životospráva, stravovanie, obliekanie a celková hygiena

Duševná hygiena � Podľa hodnotenia druhých musí byť sociálny pracovník duševne zdravý � Mal by sa vyhýbať konfliktným situáciám � Mal by udržiavať rovnováhu medzi jedincom a prostredím � Mal by sa vyhýbať nadmernému požívaniu alkoholu, nefajčiť, lieky užívať len v prípade choroby

� Potreba zabezpečovať ľudské práva je univerzálna; � Ich ohrozenie nepozná geografické hranice; � Vyjadrujú najzákladnejšie, všetkým uznávané hodnoty ľudstva; � Chrániť a rešpektovať základné ľudské práva, patrí k základným etickým povinnostiam; � Ochranu ľudských práv sú deklarované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.

Čl. 1 Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach Čl. 2 Štát je založený na demokratických hodnotách a nesmie sa viazať ani na výlučnú ideológiu ani na náboženské vyznanie. Čl. 3 Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia

Čl. 4 Povinnosti možno ukladať iba na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd Čl. 5 Každý má spôsobilosť na práva. Čl. 6 Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikoho nemožno zbaviť života. Trest smrti sa nepripúšťa. Čl. 7 Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

ČL. 8 Osobná sloboda je zaručená Čl. 9 Nikoho nemožno podrobiť núteným prácam alebo službám Čl. 10 Každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena Čl. 11 Každý má právo vlastniť majetok

Čl. 12 Obydlie je nedotknuteľné Čl. 13 Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov Čl. 14 Sloboda pohybu a pobytu je zaručená Čl. 15 Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je zaručená Čl. 16 Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru

Čl. 17 Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené Čl. 18 Petičné právo je zaručené Čl. 19 Právo pokojne sa zhromažďovať je zaručené Čl. 20 Právo slobodne sa združovať je zaručené Čl. 21 Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou

Čl. 22 Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd musí umožňovať a ochraňovať súťaž v demokratickej spoločnosti Čl. 23 Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a základných slobôd Čl. 24 Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej alebo etnickej menšine nesmie byť nikomu na ujmu

Čl. 25 Občanom tvoriacim národnostné alebo etnické menšiny sa zaručuje právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny rozvíjať: � Právo na vzdelanie v ich jazyku � Právo používať ich jazyk v úradnom styku � Právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných a etnických menšín

Čl. 26 Každý má právo na slobodnú voľbu povolania prípravu naň Čl. 27 Každý má právo slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodársky a sociálnych záujmov Čl. 28 Zamestnanci majú právo na spravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky

Čl. 29 Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a na osobitné pracovné podmienky Čl. 30 Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe Čl. 31 Každý má právo na ochranu zdravia Čl. 32 Rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona

Čl. 33 Každý má právo na vzdelanie Čl. 34 Práva a výsledky tvorivej duševnej činnosti sú chránené zákonom Čl. 35 Každý má právo na priaznivé životné prostredie Čl. 36 Každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a na nestrannom súde. Každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup.

Čl. 37 Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe Čl. 38 Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Čl. 39 Iba zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno za jeho spáchanie uložiť. Čl. 40 Iba súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

Amsterdam 1994 1. Ľudské práva a hodnoty v zdravotnej starostlivosti v súlade s Chartou ľudských práv 2. Informovanosť – možnostiach a výbere 3. Súhlas - informovaný 4. Dôvernosť a súkromie – ochrana údajov 5. Liečenie a ošetrenie – kvalita, voľba lekára 6. Uplatnenie - sťažnosti

rovnocennú, dôstojnú a optimálnu zdravotnú starostlivosť a liečbu � úctu a dôstojnosť � citlivú a úplnú informáciu o chorobe � mlčanlivosť o p/k zdravotnom stave � súhlas k spôsobom dg. , liečby, zaradenie do klinickej štúdie � odmietnutie liečby � sociálnu starostlivosť a podporu danú zákonom � možnosť návratu do pôvodného zamestnania �

� � � v prípade, že súhlasí s liečbou danú dodržiavať dbať na odporúčanú životosprávu zoznámiť sa s interným poriadkom zdravotníckeho zariadenia a dodržiavať ho

V roku 2000 bola na pôde MZ SR v rámci projektu PHARE vypracovaná „Charta práv pacientov v SR“, kde je upravená „STAROSTLIVOSŤ O NEVYLIEČITEĽNE CHORÝCH A UMIERAJÚCICH“. 1. Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich. 2. Nevyliečiteľne chorý a umierajúci pacient má právo na humánnu starostlivosť. 3. Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania. 4. Pacient má právo na dôstojné umieranie. 5. Pacient má nárok na dôsledné rešpektovanie písomnej žiadosti nebyť resuscitovaný alebo odmietnuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov. Ak pacient napriek náležitému vysvetleniu odmieta potrebnú zdravotnú starostlivosť, lekár si od neho vyžiada vyjadrenie o jej odmietnutí v písomnej alebo inak preukázateľnej forme.

IATROGÉNIA – poškodenie lekárom SORORIGÉNIA – poškodenie sestrou EGROTOGÉNIA- poškodenie pacientom IATRALIPTAPÉDIA – poškodenie liečiteľom MALPRACTICE (ang) – termín na označenie chýb v práci personálu v zdravotníctve: � v právnickej terminológii – zanedbanie povinnej starostlivosti pri výkone povolania � voľnejší význam – nedostatočné, lajdácke vykonávanie určitej činnosti, ktorá vedie k poškodeniu človeka

� Telesné poškodenie – časté rtg. Vyšetrenie � Psychické poškodenie – ak pacient nepozná čo sa s ním bude robiť, bez vysvetlenia � Kombinované poškodenie – opakované vyšetrenie, ktoré p/k zaťažujú a následne nasadenie terapie bez náležitého vysvetlenia

„právo vyhnúť sa zákonnej povinnosti v mene vyššej povinnosti, ktorú ukladá svedomie“ � Listina základných práv a slobôd čl. 15 � Deontologický kódex SLK „lekár smie odmietnuť vykonať taký lekársky výkon, alebo smie odmietnuť spoluúčasť na takom výkone, ktorý odporuje jeho svedomiu, okrem prípadov bezprostredne ohrozujúcich život alebo zdravie“ � Pracovníci odmietajú : umelý potrat; sterilizáciu; umelé oplodnenie, eutanáziu, pre p/k príliš zaťažujúcu liečbu

ochrana pred prenosnými ochoreniami, fyzikálnym, chemickým poškodením � právo na informáciu o HIV, hepatitídu B, C pozitívneho pacienta � právo na skrátený pracovný čas – pri žiarení, � rizikové príplatky � problematické vykonávanie profesie pri infikovaní pri výkone povolania �

� prevencia ochorení, očkovanie � CAN syndróm � úrazy a otravy � toxikománia, alkoholizmus, nikotizmus � juvenilná delikvencia � suicídia a suicidálne správanie sa � deti s telesným, mentálny postihom � adopcie, utajené pôrody, hniezda záchrany; � úteky matiek z pôrodnice

20. 11. 1959 OSN – Deklarácia práv dieťaťa � „dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu“ � Dieťa – každá ľudská bytosť mladšia ako 18 rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr. � 20. 11. 1989 – Dohovor o právach dieťaťa / bolo vypracovaných a prijatých niekoľko medzinárodných dokumentov na ochranu práv dieťaťa/. � Od r. 1991 sa stal záväzným dokumentom medzinárodného práva/ dohovor podpísalo viac ako 150 členských štátov OSN/, SR 20. 9. 1990 – platnosť nadobudol 6. 2. 1991 – počas existencie spoločného štátu

K základným právam dieťaťa patrí: q právo na život, na jeho zachovanie a osobný rozvoj q právo na meno, štátnu príslušnosť q -právo poznať svojich rodičov q právo na starostlivosť, na život vo vlastnej rodine q právo na slobodu prejavu q právo na slobodu myslenia q právo na prístup k informáciám q dieťa ma právo na ochranu pred svojvoľným zasahovaním do jeho súkromného života rodiny, domova, korešpondencie q právo na ochranu pred nezákonnými útokmi na jeho časť a povesť

q dieťa bez svojho rodinného prostredia ma právo na osobitnú ochranu a pomoc zo strany štátu, má právo na náhradnú rodinnú starostlivosť a to bez ohľadu na dôvody straty rodinného prostredia q čl. 11 zaväzuje štáty ktoré pristúpili k ratifikácii Dohovoru urobiť všetky „opatrenia na potieranie nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich nenavracanie späť“ �V súvislosti s ratifikáciou Dohovoru o právach dieťaťa boli prijaté aj zásady podľa ktorých sa sociálni pracovníci pracujúci na úseku ochrany a propagácie práv dieťaťa majú riadiť.

Čl. 23 Dohovoru o právach dieťaťa znie � „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru uznávajú, že duševne, alebo telesne postihnuté dieťa má požívať plný a riadny život v podmienkach zabezpečujúcich dôstojnosť, podporujúcich sebadôveru a umožňujúcich aktívnu účasť dieťaťa v spoločnosti. “ q právo postihnutého dieťaťa na osobitnú starostlivosť q uznávajú osobitné potreby postihnutého dieťaťa – dosiahnutie čo najväčšieho zapojenia dieťaťa do spoločnosti a čo najväčšieho stupňa rozvoja jeho osobnosti, včítane jeho kultúrneho a duchovného rozvoja. q R. 1983 – 1992 Desaťročie zdravotne postihnutých, vypracované štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitosti pre zdravotne postihnuté deti, mládež a dospelých

Prevencia – je komplex opatrení na udržanie a zlepšenie zdravia jednotlivca i populácie. Preventívne opatrenia: � špecifické - očkovania /tbc, polio, DI-TE-PER, . . � nešpecifické – ovplyvnenie životnej úrovne, životného prostredia, otužovanie q skríning ochorení – jednoduchá, účinná, finančne nenáročná, vysoko senzitívna metóda na odkrytie včasných, bezpríznakových foriem chorôb s cieľom zabrániť aktivácií choroby, ktorú vieme liečiť! q hypotyreoza, fenylketonúria, USG obličiek, sledovanie psychomotorického vývoja, ortopedický skríning, USG mozgu vyš. - sluch, zrak

� syndróm týraného, zanedbávaného a zneužívaného dieťaťa q až v 19. stor. skupina chirurgov – niektoré deti sú dlhodobo vystavené fyzickému násiliu 1962 – popísal americký pediater –C. H. KEMP q Týranie dieťaťa /definícia holanského pediatra Korsa/ „. . . každé nenáhodné, úmyselné alebo neúmyselné, vedomé či nevedomé, násilné psychické či fyzické poškodzovanie dieťaťa, ktoré sa odohráva v rodine alebo v inštitúciách a je páchané inými osobami a vedie k zastaveniu vývoja či dokonca ku smrti dieťaťa, v každom prípade však obmedzuje alebo ohrozuje blaho dieťaťa a jeho práva. “ Českí autori Dunovský, Dytrych a Matějček – „ide predovšetkým o úmyselné ubližovanie dieťaťu spôsobené najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, predovšetkým rodičmi“.

TELESNÉ TÝRANIE - alebo fyzické týranie je výsledkom aktívneho nepriateľského vzťahu rodiča / alebo inej dospelej zodpovednej osoby/ k dieťaťu. q poranenia alebo popáleniny nevysvetliteľného pôvodu, najmä opakujúce sa zranenia, q modriny po bití – pásové otlačky prstov na rukách, tvári, hrdle, . . q zlomeniny – sprevádzané nepravdepodobnými zdôvodneniami, q plešiny – holé miesta na hlave, q stopy po popáleninách na tele - napr. ohorky cigariet, q q q strach dieťaťa byť v blízkosti dospelého, zvýšená nervozita pri príchode rodiča – trýzniteľa, neochota sa prezliekať pred spolužiakmi na TV, dieťa v horúcom počasí nosí celé telo zahalené /ak to nevyplýva z etických, náboženských alebo iných názorov rodiny/, q úteky z domova, q zvýšená agresivita, q zhoršený prospech a pod.

PSYCHICKÉ TÝRANIE – patrí tu veľká škála rôznych foriem – nadávky, osočovanie, šikanovanie, vydieranie, ponižovanie, vyhrážanie, opustenie dieťaťa. dieťa trpí nespokojnosťou rodiča, je to akt ktorý sa odohráva v duši dieťaťa, to trpí nespokojnosťou rodiča jeho nezáujmom, neustálym krikom, trpí pocitom menejcennosti, nehodnosti rodičovskej lásky, býva presvedčené, že je hlúpejšie, nešikovnejšie, škaredšie. . Dieťaťu chýba istota rodičovskej lásky! q oneskorenosť vo fyzickom, mentálnom, emocionálnom vývoji, Neurotické prejavy v správaní, q podceňovanie sa, q neúmerná reakcia na kritiku q strach z neznámych situácií, q nevedie nadväzovať kontakty, navedie si nájsť kamarátov, q nedôverujú dospelým a pod.

� SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE – využívanie osoby mladšej ako 15 rokov k získaniu sexuálnych pôžitkov, uspokojenia alebo iného prospech osobou plnoletou, poväčšine táto osoba je výrazne staršia. Ak je však dieťa, ktoré bolo zneužité závislé na osobe, ktorá dieťa zneužila / rodič, učiteľ, vychovávateľ. . . / predlžuje sa veková hranica ochrany dieťaťa až do 18 rokov. � 1992 Európske zdravotná komisia – „Nevhodné vystavenie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, aktivite alebo chovaniu“ kontaktné – fyzický sexuálny kontakt nekontaktné – premietanie pornofilmov, obscéne telefonáty Najznámejšie formy sexuálneho zneužívania u nás sú: znásilnenie; incest Sexuálne deviácie – pedofilné správanie, exibicionizmus, voyeryzmus, účasť dieťaťa na komerčnej erotike, prostitúcii, . . . Najmladšie sexuálne zneužívane dieťa ukradli z pražskej pôrodnice Symptómy: - strach z prítomnosti neznámych dospelých osôb alebo konkrétnej dospelej osoby - bolesti alebo zápalové ochorenia v krčnej, análnej alebo genitálnej oblasti

ŠIKANOVANIE – agresívne konanie uskutočňované s cieľom získať pocit prevahy a určitej výhody prostredníctvom fyzického a psychického týrania iných ľudí. q bulling – medzi žiakmi navzájom q mobbing – na pracovisku medzi kolegami navzájom q bossing q sexuál – nadriadený voči podriadeným harssment – nežiaduce, nepríjemné dotyky, sexuálne orientované narážky, . . .

ÚRAZY A OTRAVY V DETSKOM VEKU - najčastejšia príčina smrti v detskom veku � Do 1. roku : zadusenie, zahrdúsenie – na dlhej šnúrke zaviazaná hračka, - oparenie, mechanické poranenie – pád z postele, prebaľovacieho stola � otrava – zle dávkovaný liek, utopenie Vek 2. až 6. rok - mechanické poranenie – autonehoda; otrava – pojedanie liekov, chemikálií, kozmetické látky, chemikálie v poľnohospodárstve; utopenie – vanička, bazén, jazero � Od 7. roka - mechanické poranenia – dopravné úrazy, jazda na bicykli, - utopenie – hra vo vode, na ľade - otrava – alkohol, huby - popálenie – ohňostroje Na možnosť úrazu treba myslieť pred. .

� Adopcie – ÚPSVa. R – rozhoduje súd � Utajené pôrody – zákon o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z. z. v § 11 ods. 10, § 19 ods 4, 5, § 23 , matka prijatí na oddelenie vypíše žiadosť, ktorá je prílohou toto zákona, na oddelení je evidovaná pod číslom, prístup k dokumentácií len ošetrujúci lekár, dokumentácia sa vedie oddelene, dokumentácia sa do 6 týždňov podstupuje sa MZ SR, ak žena v tejto lehote písomne neodvolala žiadosť o utajenie svojej osoby. /výhoda - možnosť identifikovať matku/ � ANONYMNÉ PORODY - žena nemusí v súvislosti s pôrodom v zdravotníckom zariadení uvádzať žiadne svoje osobné údaje, tieto nebudú nikde registrované a archivované, údaje sa nevyskytujú ani v žiadnej dokumentácii matky, jej osobné údaje sa nezapisujú do rodného listu dieťaťa.

Občianske združenie Šanca pre nechcených q od decembra 2004 – Bratislava, Žilina, Prešov q od r. 2005 aj iné lokality - Nitra, Trnava, Nové Zámky, Košice, B. Bystrica, Ružomberok, Bratislava –Petržalka Hniezdo záchrany, ktoré je šancou predovšetkým pre dieťatko porodené tajne a takmer vždy v podmienkach, ktoré ohrozujú život matky aj dieťaťa.

ÚTEKY MATIEK, RÓMIEK Z PORODNICE - Zákon č. 471/2005 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa. . - príspevok nevzniká oprávnenej osobe, ak po pôrode, bez súhlasu ošetrujúceho lekára opustila dieťa v zdravotníckom zariadení. - efekt ? ? ? ? - prečo? ?

- Geriatria – „medicína starých ľudí“ – prevencia diagnostika, liečba, rehabilitácia chorôb - nájsť východisko, aby sa po návrate domov, mal kto o nich postarať – komunikácia s príbuznými, inštitúciami, praktickým lekárom, . . - želaním starého človeka je prežiť zvyšok života v kruhu svojej rodiny, jeho adaptačné možnosti sú nižšie, . . - Starí ľudia – príťaž ? ? , - Rómovia – špecifický prístup

Terminálne chorý človek - u ktorého lekár na základe klinických príznakov dôjde k presvedčeniu, že choroba nie je zvratná alebo poškodenie úrazom prebieha nepriaznivo a smrť nastane v krátkom čase Rozlišujeme 8 skupín pacientov 1. 2. 3. 4. 5. 6. pacienti, ktorí v posledných fázach života sú nesení živou a silnou vierou apatickí, ľahostajní pacienti pripravení na odchod bez strach, v plnom vedomí budúcnosti ľudia, ktorí za žiadnu cenu nechcú zomrieť ľudia dobrej nálady ( euforickí) a plánmi do budúcnosti ľudia na smrť pripravení, mlčanliví 7. ľudia zoslabnutí, vyčerpaní, s bolestivým syndrómom, bezmocní a zúfalí 8. ľudia, ktorí nechcú myslieť na blížiaci sa koniec života tzv. nenahraditeľní

Terminálne chorý človek trpí - fyzickou a duševnou bolesťou - psychickou frustráciou - bezradnosťou pri zlyhaní VF strach z dlhodobého stavu živorenia a utrpenia, často krajnej degradácie človeka UMIERANIE – je prechodnou fázou medzi životom a smrťou až do vymiznutia vedomia. Je časom duchovného zmierenia v vnútorného spojenia so svetom. Je aj časom choroby a strachom z budúcnosti. Túžbou človeka je zomieranie krátke v relatívnom fyzickom komforte, bez bolesti a pri jasnom vedomí. -

Obdobie zomierania je charakteristické - izoláciou, dezorientáciou, stratou, sklamaním, bolesťou, dôverou, vierou, realistickou nádejou, strachom o blízkych, hľadaním duchovnej dimenzie, strachom zo sebakontroly, úzkosťou, bolesťou, nespavosťou, nechutenstvom, smädom, strachom z poníženia, strachom z dusenia Zomierajúci človek očakáva q že ho nikto neopustí a bude s ním pri jeho odchode do večnosti q že nebude nikomu na záťaž; q túži po verbálnom kontakte, mimike, dotyku q vyžaduje úprimnosť, poctivosť, poďakovanie q duchovnú očistu a odpustenie q bezbolestný ľahký skon.

ČO ZNAMENÁ UMENIE SPREVÁDZAŤ ZOMIERAJÚCICH? � treba vedieť ako, nevedomosťou môžeme chorému veľmi ľahko ublížiť. � Milosrdná lož – pomoc? Chyba? � Nepremyslene � Neexistuje vyrieknutá pravda – extrém recept – prístup musí byť individuálny, tvorivý, bez preháňania, nijaká rutina ani remeslo

1. Negácia- šok, popieranie “Nie ja nie, to neplatí pre mňa“ – čo s tým? - nadviazať kontakt, získať dôveru 2. Agresivita – hnev, vzbura „Čia je to vina? Prečo práve ja? “ – čo s tým? – nepohoršovať sa 3. Dohadovanie- vyjednávanie, hľadanie zázračných liekov, liečiteľov, diét, povier, . . . čo s tým? - maximálna trpezlivosť, pozor na podvodníkov 4. Depresia – smútok z utrpenej straty, starch o zabezpečenie rodiny – čo s tým? – trpezlivo načúvať, pomôcť usporiadať vzťahy, pomôcť pri hľadaní riešenia 5. Zmierenie – súhlas – vyrovnanie je pokora, skončil boj, je čas lúčenia „Je dokonané. Do Tvojich rúk“ – čo s tým? – mlčanlivosť, ľudská prítomnosť, držať za ruku, utrieť slzu Fázy sa nemusia vyskytovať v takomto slede, niektoré z nich sa opakovane vracajú, prelínajú, nie sú rovnako dlhé, niektorá chýba, každý človek je iný. Dôležité! Rodina možno potrebuje pomoc viac než pacient.

- základnou myšlienkou je úcta k životu a úcta k človeku ako jedinečnej a neopakovateľnej bytosti Hospic chorému garantuje, že: - nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou - v každej situácií sa bude rešpektovať jeho ľudská dôstojnosť - v posledných chvíľach života nezostane sám Hospic nemôže dať viac času životu, môže dať viac života zostávajúcemu času. � � Vstup poisťovní do hospicovej starostlivosti? ? ? – dá sa smrť naplánovať na 6 týždňov? ? ?

� Paliatívna, hospicová starostlivosť nechápe smrť a umieranie ako porážku dnešnej medicíny. Nebojuje so smrťou, neusiluje sa za každú cenu dať „dni životu“, ale „život dňom“. � Život neskracuje, ale ani nepredlžuje. � Hospicovú foriem: starostlivosť môžeme rozdeliť do 3 - domáca hospicová starostlivosť - stacionárne denné pobyty - lôžková hospicová starostlivosť

� lekár, sestra, sociálny pracovník, psychológ, duchovný � dieťa je v domácom prostredí – záleží na rozhodnutí rodičov, väčšina detí chce byť doma � okruh 100 km od Bratislavy DOPREVÁDZANIE q byť k dispozícii q vedieť počúvať!!! q vedieť mlčať!!! q nie prehnaný súcit q vedieť čo zomierajúci prežívajú q dotyky q príprava rodiny na obdobie pred a po úmrtí

Psychiatria – zaoberá sa diagnostikou, liečbou, prevenciou, výskumom duševných chorôb a závislosti � Nedobrovoľná hospitalizácia � Zmena spôsobilosti k právnym úkonom � Páchanie trestného činu pri posudzovaní na duševnú chorobu Etické problémy v psychiatrii: 1. Ochrana p/k pred nevhodným zaobchádzaním; 2. Zdôraznenie práv pacientov v miere rozhodovania za seba; 3. Snaha o zmenu prístupu spoločnosti k psychiatrickému pacientovi

Znalosť odbornej problematiky a schopnosť tieto poznatky uplatniť v praxi; 2. Orientácia sa v základných právnych predpisoch a súdnych konaniach; 3. Rešpekt k etickým oprávneným nárokom p/k Ad/1 ochrana psychicky chorých p/k Ad/2 práva psychicky chorých p/k Ad/3 pôsobenie na verejnosť a kultivácia odborného konania Stigmácia p/k – vedie k tomu, že prináša pocit hanby, zneváženia, spoločnosť ho vylučuje, vedie k najrôznejším prejavom diskriminácie 1.