SVETOV OCEN PODZEMN VODA MORIA A OCENY 23

SVETOVÝ OCEÁN PODZEMNÁ VODA

MORIA A OCEÁNY • 2/3 zemského povrchu, 97% objemu hydrosféry • oceánografia (popisovanie, postupný vývoj) – – morská biológia morská geológia chemická oceánografia fyzická oceánografia

DELENIE SVETOVÉHO OCEÁNU • Atlantický • Indický • Tichý • Severný ľadový

TEPLOTA MORSKEJ VODY • 17, 4°C • výmena konvekciou • vplyvom solí zamŕza pri -1, 9°C • zamŕza smerom od pobrežia • polárne moria do 3 m • teplejšia S pologula • vrchné vrstvy zohrievané slnečným žiarením • teplota z hladiny do hĺbok (konvekcia)

SALINITA MORSKEJ VODY • * oceánov • sodík, chlór, síra, vápnik, magnézium, draslík • ióny solí • zrážky • slanosť oceánov je v podstate konštantná • pokles o 0, 00005% solí • nárast spolu s rastom teplôt

ZLOŽENIE MORSKEJ VODY • priemerná slanosť je 35‰ • pri ústiach riek brakická voda

POVRCHOVÁ SLANOSŤ MORSKEJ VODY • PSU = Practical Salinity Units • riečny vtok, výpar, teplota

HORIZONTÁLNE ČLENENIE OCEÁNU

POHYBY MORSKEJ VODY VLNENIE • vplyv vetra, výška, dĺžka, perióda vlny – 15 m, 800 m, 23 s • príboj • Tsunami – 66 m, 1000 km, 800 km/h

POHYBY MORSKEJ VODY - DMUTIE • slapové javy • skočný (konjunkčný) príliv • hluchý (kvadratúrny) príliv

MORSKÉ PRÚDY • horizontálny presun vodných más • výmena vôd, premiestňovanie tepla, prenos ľadu, cirkulácia atmosféry, klíma. . . • hlavná hybná sila morských prúdov sú hlavné veterné systémy • vetrom hnané – nútené (driftové) prúdy • prúdy vyrovnávacie (kompenzačné) • gravitačné prúdy – sklon hladiny pri jednostranných prítokoch, dažďoch

ATLANTICKÝ OCEÁN • Severorovníkový prúd • Juhorovníkový prúd • Guinejský prúd (kompenzačný) • Karibský prúd • Antilský prúd • Golfský prúd • Floridský prúd • Kanársky prúd • Atlantický prúd • Irmingerov prúd • Labradorský prúd • Brazílsky prúd • Falklandský prúd • Južný spojovací prúd • Benguelský prúd • Agulhaský prúd

TICHÝ OCEÁN • Severorovníkový prúd • Juhorovníkový prúd • Rovníkový protiprúd • Kurošijo • Kurilsko-Kamčatský (Ojašijo) • Severopacifický • Kalifornský • Peruánsky (Humboltov) • Východoaustrálsky

PODZEMNÁ VODA RIEKY

PODPOVRCHOVÉ VODY • základný predpoklad pre rastlín, zdroj pitnej vody – pôdna voda (nevytvára súvislú hladinu) – obyčajná podzemná voda (puklinová, dutinová, voda so spojitou hladinou v pôde) – minerálna voda (chemické zloženie, fyzikálne vlastnosti)

PÔVOD PODZEMNEJ VODY • horninové prostredie, nespevnené sedimenty, zvetralinový pokryv, pôda • vadózna (povrch) • juvenilná (z vnútra Zeme) • reliktná (morského pôvodu) • väčšina zrážok * infiltráciou atmosférických zrážok, vody vodných tokov, vodných nádrží cez póry, pukliny a dutiny

ZÁSOBY PODZEMNEJ VODY NA SVK • 82, 2% zdrojov PV • najväčšia prirodzená zásobáreň podzemnej vody v strednej EU • Žitný ostrov (stredné SVK • 16 mil. obyv. Záhorie)

ZÁSOBY PODZEMNEJ VODY NA SVK • geologické zloženie SVK (pestré, tektonické pomery zložité) • veľké zásoby v priepustných horninách – karbonátové horniny v pohoriach – štvrtohorné riečne sedimenty v kotlinách a nížinách • slabé zásoby – karpatské flyšové pásmo (slabá priepustnosť, ílovce, pieskovce, bridlice. . ) – treťohorné usadeniny

PÁSMA PODZEMNEJ VODY • vrchné (pásmo prevzdušnenia) – voda prechádza a zbavuje sa látok, kt. ju znečisťujú (pôdna voda) • stredné – obohacuje sa o rozpustné prvky a ich soli • spodné (zvodnené pásmo) – hromadí sa a získava typické vlastnosti podzemnej vody----

PÔDNA VODA • nevytvára súvislú hladinu, nevypĺňa všetky póry – gravitačná (vsakovanie zrážok do zeme, preteká prevzdušneným pásmom do pásma nasýtenia, obohacuje zásoby podzemnej vody) – kapilárna (kapilárne sily v malých póroch, vzniká pri vsakovaní zrážok a vzlínaním z hladiny podzemnej vody) – absorpčná (viazaná absorpčnými silami pôdnych a horninových častíc)

HYDROGEOLOGICKÉ RAJÓNY • základná jednotka pre hodnotenie podzemných vôd • územie, vymedzené z hľadiska geologických, štruktúrno -geologických a hydrogeologických pomerov ako celok, v ktorom prevažuje jednotný obeh podzemnej vody určitého typu • hranice HR sa nekryjú s hranicami povodí povrchových tokov

KLASIFIKÁCIA PODZEMNEJ VODY PODĽA MINERALIZÁCIE • obyčajné (obsah rozpustných látok do 1 g. l-1 ) – I. trieda – hydrogénuhličitanové vody – II. trieda – síranové vody – III. trieda – chloridové vody • minerálne (obsah rozpustných látok nad 1 g. l-1 ) – prírodné minerálne vody – prírodné liečivé vody – prírodné minerálne vody stolové – – I. trieda – hydrouhličitanové a uhličitanové vody II. trieda – síranové vody III. trieda – chloridové vody IV. trieda – vody s iným prevládajúcim katiónom

KLASIFIKÁCIA PODZEMNEJ VODY PODĽA TEPLOTY • vlažné (25 – 35°C) • teplé (35 – 42°C) • horúce (nad 42°C)

ZDROJE ZNEČISTENIA PODZEMNÝCH VÔD • bodové – vypúšťanie odpadových vôd (rok 1990) • plošné – ťažšie identifikovateľné – dlhodobé účinky, ťažko odstrániteľné – poľnohospodárstvo, odkaliská, skládky, kontaminované zrážkové, ale aj závlahové vody. . .

ANORGANICKÉ LÁTKY • katión NH 4+ znečistenie organického pôvodu (fekálne, poľnohospodárske. . ) • zvýšený obsah katiónov Fe a Mn (problémy pri technologických vodárenských úpravách vody) • oxidy N a P poľnohospodárske alebo komunálne znečistenie (dusičnany, fosforečnany) • kadmium, ortuť, olovo, mikorkomponenty, mikroplasty vysoko toxické látky. .

ORGANICKÉ LÁTKY VO VODÁCH • ropné látky – už pri malých koncentráciách znehodnocujú senzorické vlastnosti vody • pesticídy – chlorované uhľovodíky (pomaly sa rozkladajú a sú schopné hromadiť sa v organizmoch – DDT); organofosfáty • saponáty, rôzne typy detergentov a iné látky - penenie

OCHRANNÉ PÁSMA • geologické a hydrologické pomery • hydrologické, meteorologické a klimatické pomery • morfológia územia • vlastnosti pôdnej pokrývky a horninového prostredia v pásme prevzdušnenia a v pásme nasýtenia podzemnou vodou • rastlinstvo, hlavne zalesnenie, jeho skladba a plošné zmeny • množstvo, kvalita a zdravotná bezchybnosť podzemných vôd a povrchových vôd • technické parametre vodárenského zdroja • odbery vody, dosah ich vplyvu na hydrologické a hydrogeologické pomery • faktory ohrozujúce kvantitatívne a kvalitatívne parametre daného vodárenského zdroja a miera ich možného vplyvu • povolenia orgánu štátnej vodnej správy na osobitné užívanie vôd v dotknutej lokalite

URČOVANIE HRANÍC • vodné toky • hydrologické rozvodnice povodí • geologické a hydrologické rozhrania • umelé hranice územia – líniové stavby • hranice jednotlivých parciel podľa katastra nehnuteľností • 3 ochranné pásma

RIEKY A RIEČNE SIETE JAZERÁ

VZNIK TOKOV dažďová voda a voda z topiaceho sa snehu neorganizovaný odtok v povrchových ryhách odtok plošne ako tenká vodná vrstva ron zátopa voda z prameňa organizovaný a stály odtok v povrchových rychách spojením pramenných tokov * riek, veľtokov pramenný tok zdrojnica

KLASIFIKÁCIA TOKU • horný tok – vysoká rýchlosť prúdenia – vertikálna erózia – V tvar doliny • stredný tok – bočná erózia, meandre – miernejší spád – akumulačná činnosť, aluviálna niva • dolný tok – – – široké údolie jemný materiál, koryto vo vlastných náplavoch pomalý tok, meandre mŕtve ramená vetvenie

ČINNOSŤ TOKU • transportačná činnosť – premiestňovanie materiálu – prachové a ílové zrná – suspenzia – vznášanie – piesčité zrná, drobné štrkové zrná – trakcia – prevaľovanie, vlečenie – menšie kamene, hrubšie štrky – saltácia – vznášanie a klesanie – opracovanie a drobenie materiálu • akumulačná (sedimentačná) činnosť – zrnitosť akumulácie – spád vodného toku (resp. úseku) • horný tok – vysoký spád – slabo opracovaný kamenitý, hrubozrnný materiál • stredný tok – vytriedený materiál, opracovaný (štrk, piesok) • dolný tok – najjemnejší materiál (drobný štrk, piesok, silt) – petrografické zloženie hornín v znosovej oblasti

ALUVIÁLNA NIVA • selekcia materiálu v priečnom profile • priame úseky – štrky a hrubé piesky • pobrežné plytčiny – piesky, jemné piesky, prach v čase povodní rieka vystupuje z koryta a prekladá svoj tok – aluviálna niva

RIEČNY MEANDER • odchýlka vodného toku od priameho smeru vo forme oblúka oblúk horné rameno ostroha dolné rameno

• bočná erózia vodných tokov • zatláčanie prúdnice – diferenciácia brehov nárazový breh – podomieľaný – konkávny (dutý) tvar – často strmší nánosový breh – usadzujú sa riečne sedimenty – konvexný (vypuklý) tvar – často viac plochý • meandre sa postupne rozširujú a pozvoľna presúvajú smerom po prúde vodného toku

HYDROLOGICKÝ REŽIM RIEK • výrazný prejav výškovej zonálnosti • vysokohorský typ – najvyššie mesačné prietoky máj až júl – najnižšie január, február – Belá v Tatrách • stredohorský typ – najvyššie mesačné prietoky apríl – najnižšie december až február – Hron • vrchovino-nížinný typ – najvyššie prietoky marec – najnižšie september – Nitra

TYPY RIEČNEJ SIETE

PIRÁTSTVO RIEK • dôsledok spätnej erózie

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY TOKOV • povodie • dĺžka toku • rozvodnica • koeficient vývoja toku • údolnica • hustota riečnej siete • spád • sklon toku

CHARAKTERISTIKY ODTOKOVÉHO REŽIMU • vodný stav (H) • prietok (Q) • špecifický odtok (q) (l. s-1. km-2) • koeficient odtoku • rozkolísanosť prietokov – – veľmi nevyrovnané: podiel jedného ročného obdobia viac ako 80% značne nevyrovnané: s podielom 50 až 80% mierne nevyrovnané: s podielom 30 až 50% vyrovnané: s podielom 20 až 30%

PRIETOKOVÉ CHARAKTERISTIKY (STN 75 14 10 -3) • priemerný denný vodný stav • priemerný ročný vodný stav • viacročný priemerný vodný stav • dlhodobý priemerný vodný stav • rad priemerných ročných vodných stavov • čiara prekročenia priemerných ročných vodných stavov • priemerný denný prietok • priemerný ročný prietok • viacročný priemerný prietok • dlhodobý priemerný prietok

SPÁDOVÝ PROFIL RIEKY • nevyrovnaný tok: pozdĺžny profil je zvlnený, rieky ho pretvárajú eróziou a akumuláciou • súhlasný tok: pozdĺžny profil ma parbolický tvar, rieka eroduje rovnomerne • rovnovážny tok: pozdĺžny profil rieky má ideálne parabolický tvar, rieka neeroduje

RIEČNA PLATFORMA A POZDĹŽNY RIEČNY PROFIL

PRIEČNY PROFIL KORYTOM

PARAMETRE PRIEČNEHO REZU • výška prietokového profilu (h) • maximálna hĺbka (hmax) • šírka dna (m) • šírka koryta v brehoch • plocha prietokového profilu (S) • omočený obvod (O) • hydraulický rádius (R=S/O) • priemerná profilová rýchlosť (v) • kapacitný prietok (Q)

JAZERÁ ĽADOVCE

Jazerá • prirodzené priehlbiny na zemskom povrchu vyplnené vodou • 2% z celkovej rozlohy súše • limnológia – vedná disciplína zaoberajúca sa štúdiom vnútrozemských vodných plôch (fyz. , chem. , a bio vlastnosťami) • Francois-Alphonse Forel – zakladateľ (Ženevské jazero)

Endogénny vznik jazier • vulkanické – vodou plnené krátery alebo kaldery • tektonické – horotvorné procesy v synklinálach alebo priekopových prepadlinách • hradené – zahradenie riečnych dolín (lávovým prúdom, zosunutím. . )

Exogénny povrch jazier • ľadovcové • riečne • vzniknuté veternou eróziou • krasové jazerá • jazerá hradené (zosuvom pôdy a zvetralín na svahoch) • jazerá hradené vlastnými chemickými sedimentmi • jazerá zmiešaného typu

Vlastnosti jazernej vody • vodná bilancia jazier: prítok x odtok • prúdenie • vlnenie • teplotné zvrstvenie vody hlbokých jazier – priama termická stratifikácia (s rastúcou hĺbkou teplota klesá až na minimum (4°C), kedy má voda najväčšiu hustotu – obrátená stratifikácia • termický režim jazier mierneho pásma – letná stagnácia (priama stratifikácia) – jarné a jesenné homotermie (všetky vrstvy 4°C) – zimná stagnácia (obrátená stratifikácia)

Vertikálne teplotné zvrstvenie • Epilimnion • Metalimnion • Hypolimnion

Umelé vodné nádrže • rybníky • tajchy • klauzy • nádrže 20. storočia

ĽADOVCE

• ľadovce sú homogénne, nepriepustné a plastické telesá • nevyhnutnými faktormi vzniku ľadovcov sú zrážky a nízka teplota • predstavujú najväčšie zásobárne sladkej vody a po oceánoch sú to druhé najväčšie zásobárne vody • glaciológia

Kryosféra • 11% povrchu pevniny a 7% povrchu morí je pokrytých ľadom • 2% všetkej vody je v tuhom skupenstve (sladkej až 80%) • pevninský ľadovec v Antarktíde (24, 9 mil. km 3 ľadu) • pevninský ľadovec v Grónsku + ostatné pevninské ľadovce v Arktíde (2, 6 mil. km 3 ľadu) • plávajúci a šelfový morský ľad • plávajúci morský ľad v Arktíde • horské ľadovce v miernom, subtropickom a tropickom pásme • snehová pokrývka • permafrost • periodické ľadové úkazy

Typy ľadovcov • vysokohorské • pevninské • údolné • ľadové čiapky • radiálne

Ľadovce a bilancia žiarenia • ľadovce a sneh veľmi účinne odrážajú slnečné žiarenie a znižujú tepelné dôsledky skleníkového efektu • obnažená pôda odkrytá topením sa ľadovcov, skracovanie dĺžky obdobia so snehovou pokrývkou spôsobujú, že pôde slnečné žiarenie pohlcuje a zosilňuje sa skleníkový efekt

Topenie ľadovcov • topenie ľadu na Antarktíde a v Grónsku sa za posledných 20 rokov zrýchlilo a je tak najvýznamnejšou príčinou vzostupu hladín svetových morí a oceánov • podľa World Glacier Monitoring Service na Univerizite v Zurichu, horské ľadovce sa momentálne topia 1, 6 rýchlejšie ako tomu bolo v rokoch 1990 -99