Metodolgia jazykovedy prof Paed Dr Jana Kesselov CSc

  • Slides: 41
Download presentation
Metodológia jazykovedy prof. Paed. Dr. Jana Kesselová, CSc. 15. 1. 2016 1

Metodológia jazykovedy prof. Paed. Dr. Jana Kesselová, CSc. 15. 1. 2016 1

I. objekt jazykovedy o jazyková komunikácia 2

I. objekt jazykovedy o jazyková komunikácia 2

Zložky jazykovej komunikácie n rečová aktivita odosielateľa o n apercepcia príjemcu o n n

Zložky jazykovej komunikácie n rečová aktivita odosielateľa o n apercepcia príjemcu o n n percipient, adresát komunikát o n expedient, produktor, vysielateľ prostriedok/výsledok rečovej aktivity odosielateľa komunikačný kanál komunikačný kód 3

o o o o bude musieť podať vysvetlenie, návrh zasypať výčitkami spočiatku som tomu

o o o o bude musieť podať vysvetlenie, návrh zasypať výčitkami spočiatku som tomu nerozumel, ale nakoniec mi to predsa len došlo došiel k názoru, k presvedčeniu, k záveru neujde mu ani slovo stojí si za slovom táto kniha neprináša nič nové zobrať slovo, dať slovo, vziať slovo, stratiť slovo. . . o o o o o slová sú objekty, komunikácia je premiestňovanie, posielanie krátky, ale obsažný text kniha obsahuje tri kapitoly text obsahuje úvahy o. . . bezobsažný text sú to len prázdne slová, prázdne reči, sľuby do filmu sa snažili vtesnať celé bohatstvo trilógie Nie ste nervózna, keď stretnete menej výrečného človeka a doslova mu musíte vkladať slová do úst? naliať si čistého vína vyliať si žiaľ, hnev jazykové výrazy, texty sú 4 nádoby

Komunikácia o komunikácii je založená na metafore potrubnej pošty o o o hovoriaci vkladá

Komunikácia o komunikácii je založená na metafore potrubnej pošty o o o hovoriaci vkladá do slov/viet/textov významy posiela ich adresátovi významy dochádzajú n n skreslenie informácie – šum v kanáli pochopenie informácie – došlo mu to 5

Potrubná metafora maskuje niektoré aspekty komunikácie o jazykové výrazy sú nádoby n vzniká predstava,

Potrubná metafora maskuje niektoré aspekty komunikácie o jazykové výrazy sú nádoby n vzniká predstava, akoby slová/vety/texty mali význam samy osebe nezávisle od kontextu, od ľudí 6

II. metodológia o základný metodologický problém n aká je povaha jazyka a jazykovej komunikácie?

II. metodológia o základný metodologický problém n aká je povaha jazyka a jazykovej komunikácie? výber metód skúmania jazyka/jazykovej komunikácie 7

Dva metodologické prístupy o o o Prírodovedný prístup scientizmus emancipačná motivácia n o o

Dva metodologické prístupy o o o Prírodovedný prístup scientizmus emancipačná motivácia n o o o predštruktúrna jazykoveda n o úsilie naplniť predstavu, že L patrí medzi vedy v prísnejšom slova zmysle o n jazyk ako prírodný jav generatívna gramatika n n n Sociálnovedný prístup kulturologický prístup prirodzené jazyky sú určené dvoma princípmi, ktoré majú povahu konštitučnej sily pri kultúrnych fenoménoch biologický základ jazyka univerzálna gramatika je vrodená jazyková schopnosť človeka je biologicky daná nevyhnutnosť n o arbitrárnosť (ľubovoľnosť) konvenčnosť (štandardizovanosť) jazyk: n aj proces, aj výsledok arbitrárnej štandardizácie 8

Dve stránky metodologického protikladu o o o objektivizmus pozícia objektívneho pozorovateľa poriadok v jazykovom

Dve stránky metodologického protikladu o o o objektivizmus pozícia objektívneho pozorovateľa poriadok v jazykovom systéme a jeho vysvetlenie na jazykové javy sa nahliada ako na objektívne danosti nesledujú sa mentálne procesy používateľov striktne logické usudzovanie lingvistika ako striktná poznávacia veda o o o subjektivizmus pozícia používateľa jazyka, ktorý jazyk používa a prežíva v interakcii pozorovanie a interpretácia jazykového správania ako používateľ jazyka prežíva a interpretuje svoj jazyk intuitívne uchopenie podstaty n o celostné uchopovanie entít lingvistika ako interpretačná veda 9

Dve metódy skúmania o o o Kvalitatívna metóda „tvrdé“ dáta skúma sa obmedzený počet

Dve metódy skúmania o o o Kvalitatívna metóda „tvrdé“ dáta skúma sa obmedzený počet položiek na veľkých súboroch matematicko-štatistické metódy odstup výskumníka od objektu výskumu o o o Kvalitatívna metóda „mäkké“ dáta veľké množstvo „mäkkých“ dát od malého počtu respondentov cieľom nie je štatistická inferencia, ale hlboké porozumenie jednotlivého prípadu interpretačné metódy výskum in situ „Kvantita je určitá jednota v mnohosti, ktorá sa skladá z prvkov tej istej kvality kvantita je stupeň rozvoja určitých kvalitatívnych vlastností objektu, veľkosť tohto rozvoja či gradácia určitej kvality. “ Aristoteles, Kategórie 10

III. Ako sa mení nazeranie na povahu jazyka/jazykovej komunikácie o 1. Aký je jazykový

III. Ako sa mení nazeranie na povahu jazyka/jazykovej komunikácie o 1. Aký je jazykový systém slovenčiny? o 2. Ako tento systém funguje v reálnej komunikácii, aké zmeny (inovácie) v ňom prebiehajú? o 3. Ako sa dajú tieto zmeny vysvetliť? Aké sú zákonitosti a princípy morfologických zmien? o 4. Čo sa môžeme prostredníctvom skúmania jazyka (najmä gramatiky) dozvedieť o ľudskej mysli? o 5. Čo sa prostredníctvom skúmania jazyka a komunikácie môžeme dozvedieť o človeku, spoločnosti a jej kultúre? 11

Metodologické prístupy jazykovedy lingvokulturológia / lingvistická antropológia kognitívna gramatika explanačná sociolingvistická, korpusová deskriptívna 12

Metodologické prístupy jazykovedy lingvokulturológia / lingvistická antropológia kognitívna gramatika explanačná sociolingvistická, korpusová deskriptívna 12

Časová kontinuita o o I. Predštruktúrne uvažovanie o jazyku (19. storočie) historicko-porovnávacia jazykoveda Wilhelm

Časová kontinuita o o I. Predštruktúrne uvažovanie o jazyku (19. storočie) historicko-porovnávacia jazykoveda Wilhelm von Humboldt mladogramatici o o o II. Štruktúrne uvažovanie (koniec 19. a 20. storočie) F. de Saussure pražská škola kodanská škola americká škola Generatívna gramatika N. Chomského n Syntaktické štruktúry (1957) 13

Zmeny v nazeraní na povahu jazyka/jazykovej komunikácie o výrazný zlom vo vymedzení predmetu jazykovedy

Zmeny v nazeraní na povahu jazyka/jazykovej komunikácie o výrazný zlom vo vymedzení predmetu jazykovedy o o 70. roky 20. storočia nápadný presun pozornosti od systémovej lingvistiky ku komunikačne orientovanej jazykovede o o prelom storočí jazyk ako súčasť konkrétnej etnokultúry, spätosť jazyka, ľudskej mysle a kultúry 14

o jazyk ako systém znakov n o jazyk už nie ako abstraktný systém znakov,

o jazyk ako systém znakov n o jazyk už nie ako abstraktný systém znakov, ale jazyk včlenený do konkrétnej komunikačnej situácie n o komunikačno-pragmatický obrat v jazykovede § 70. roky 20. stor. prelom storočí jazyk ako súčasť konkrétnej etnokultúry, spätosť jazyka, ľudskej mysle a kultúry 15

Deskriptívna o 1. Aký je tvaroslovný systém slovenčiny n n n klasifikačno-opisná jazykoveda paradigmatický

Deskriptívna o 1. Aký je tvaroslovný systém slovenčiny n n n klasifikačno-opisná jazykoveda paradigmatický pohľad na jazyk zaraďovanie jazykových prvkov do tried, klasifikácia o n n n aristotelovská klasifikácia najviac prepracovaná Ružička, J. a kol. : Morfológia slovenského jazyka. (1966) Oravec, J. -- Bajzíková, E. -- Furdík, J. : SSSJ. M. (1988) 16

Sociolingvistická o komunikačno-pragmatická n n o o o Dvonč, L. : Dynamika slovenskej morfológie.

Sociolingvistická o komunikačno-pragmatická n n o o o Dvonč, L. : Dynamika slovenskej morfológie. (1984) Buzássyová, K. ; Bosák, J. ; Sokolová, M. – Slančová, D. ako SD a tvary slov fungujú v živej reči rozpory medzi živým jazykovým vedomím a kodifikáciou výskum ústnej komunikácie mestská reč posun k výskumu jazyka zasadenému do reálneho komunikačného kontextu n pohľad syntagmatický 17

Korpusová morfológia o o o Slovenský národný korpus (www. juls. savba. sk) výskum morfológie

Korpusová morfológia o o o Slovenský národný korpus (www. juls. savba. sk) výskum morfológie na veľkých súboroch dát syntagmatický prístup n n o kombinatorický pohľad (kolokáty) morfologické javy v textových súvislostiach ožíva otázka vzťahu medzi lexikónom a gramatikou 18

Vyvažovanie paradigmatického a syntagmatického prístupu pri výskume morfologických javov 19

Vyvažovanie paradigmatického a syntagmatického prístupu pri výskume morfologických javov 19

explanačná Ako sa zmeny v jazykovom systéme dajú vysvetliť? n n prototypová teória prirodzenej

explanačná Ako sa zmeny v jazykovom systéme dajú vysvetliť? n n prototypová teória prirodzenej orientácie v jazyku o o o Dolník, J. : Princípy stavby, vývinu a fungovania slovenčiny. (1999) Dolník, J. (ed. ): Morfologické aspekty súčasnej slovenčiny. (2010) Žigo, P. : Analógie a anomálie v substantívnej deklinácii slovanských jazykov n http: //www. juls. savba. sk/attachments/pub_analogie_a_anoma lie/analogie_a_anomalie. pdf 20

Mladogramatizmus Princípy histórie jazyka Hermann Otto Theodor Paul 21

Mladogramatizmus Princípy histórie jazyka Hermann Otto Theodor Paul 21

Kognitívna lingvistika o Čo môžeme prostredníctvom skúmania jazyka vypovedať o fungovaní ľudskej mysle? n

Kognitívna lingvistika o Čo môžeme prostredníctvom skúmania jazyka vypovedať o fungovaní ľudskej mysle? n jazyk ako okno do ľudskej mysle 22

príklad 23

príklad 23

verbo-nominálne spojenia o udrieť, otočiť, zhltnúť o o o trvať, vyčnievať, vlastniť blesk, iskra,

verbo-nominálne spojenia o udrieť, otočiť, zhltnúť o o o trvať, vyčnievať, vlastniť blesk, iskra, tep, okamih, pocit dom, strom, skala, zem, vzduch, voda 24

hopi kategorizuje sa na základe trvania procesu o udrieť, otočiť, zhltnúť o o o

hopi kategorizuje sa na základe trvania procesu o udrieť, otočiť, zhltnúť o o o trvať, vyčnievať, vlastniť blesk, iskra, vlna, tep, okamih, pocit dom, strom, skala, zem, vzduch, voda 25

„spôsob hovorenia“ implikuje pohľad na svet o o o európsky pohľad (SAE Standard Average

„spôsob hovorenia“ implikuje pohľad na svet o o o európsky pohľad (SAE Standard Average European čas, trvanie vyrastá z priestoru budúce deje sú voľne situované v imaginárnom priestore o o hopi intepretácia sveta je založená na pojme trvanie, dianie každý objekt má svoj spôsob trvania na to, aký bude objekt v budúcnosti, sa pripravuje už v prítomnosti 26

Ako interpretujeme spoločenské a ekonomické dianie? o Ekonomická šoková terapia - cenová liberalizácia, drastické

Ako interpretujeme spoločenské a ekonomické dianie? o Ekonomická šoková terapia - cenová liberalizácia, drastické škrty vo výdavkoch armády a potom masívna privatizácia. o Boja sa, že sa grécka nákaza rozšíri do celej eurozóny. o V mediálnej praxi sa vírus hrubosti veľmi rozšíril. o Starnutie populácie sa stáva veľkým problémom. V skutočnosti však bude Európa potrebovať transfúziu mladej krvi v podobe desiatok miliónov imigrantov z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. 27

o o o Americká finančná kríza viedla už uprostred septembra k zneisteniu v Rusku,

o o o Americká finančná kríza viedla už uprostred septembra k zneisteniu v Rusku, na čo Kremeľ reagoval silnými finančnými injekciami. Existuje však aj tretia skupina štátov, ktoré sú ešte náchylnejšie na nákazu krízou. Bank of America, ktorá len nedávno dostala od štátu, teda daňových poplatníkov, záchrannú finančnú injekciu, odmieta firmám poskytovať pôžičky. Chvíľu sa hovorilo, že toxické cenné papiere sa nachádzajú aj v portfóliu NBS. 28

o Ekonomická šoková terapia - cenová liberalizácia, drastické škrty vo výdavkoch armády a potom

o Ekonomická šoková terapia - cenová liberalizácia, drastické škrty vo výdavkoch armády a potom masívna privatizácia. o Boja sa, že sa grécka nákaza rozšíri do celej eurozóny. o V mediálnej praxi sa vírus hrubosti veľmi rozšíril. o Starnutie populácie sa stáva veľkým problémom. V skutočnosti však bude Európa potrebovať transfúziu mladej krvi v podobe desiatok miliónov imigrantov z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. 29

o o Americká finančná kríza viedla už uprostred septembra k zneisteniu v Rusku, na

o o Americká finančná kríza viedla už uprostred septembra k zneisteniu v Rusku, na čo Kremeľ reagoval silnými finančnými injekciami. Existuje však aj tretia skupina štátov, ktoré sú ešte náchylnejšie na nákazu krízou. Bank of America, ktorá len nedávno dostala od štátu, teda daňových poplatníkov, záchrannú finančnú injekciu, odmieta firmám poskytovať pôžičky. Chvíľu sa hovorilo, že toxické cenné papiere sa nachádzajú aj v portfóliu NBS, čo ste vylúčili. Určite sú s tým spojené aj finančné náklady. Oplatí sa všeobecne podnikom takýto radikálny rez? 30

Teória konceptuálnej metafory o o Teória konceptuálnej metafory (Lakoff – Johnson, 2002) objasňuje, ako

Teória konceptuálnej metafory o o Teória konceptuálnej metafory (Lakoff – Johnson, 2002) objasňuje, ako sa „štruktúra poznania systematicky prenáša z jednej oblasti do druhej, zo zdrojovej do cieľovej“. o o zdrojová oblasť: medicína cieľová oblasť: ekonomická a spoločenská situácia 31

Čo je láska? o o o o dobýjač/lámač/terminátor ženských sŕdc vydobyť si priazeň jej

Čo je láska? o o o o dobýjač/lámač/terminátor ženských sŕdc vydobyť si priazeň jej hlas ho prenasledoval nakoniec mu podľahla hordy nápadníkov je do nej celý paf potlačiť, premôcť vášeň ovládla ho túžba láska je vojna o o je do nej blázon zblázniť sa do niekoho stratiť hlavu pre niekoho šialená túžba, láska, zaľúbenosť láska je šialenstvo zaiskrilo to medzi nami o osudová príťažlivosť o priťahovala ho ako magnet o točí/krúti sa okolo nej/neho 32 láska je gravitačná, elektromagnetická sila o

o o o americký kognitivizmus Lakoff a Johnson nový pohľad na metaforu n metafora

o o o americký kognitivizmus Lakoff a Johnson nový pohľad na metaforu n metafora nie je len ozvláštňujúci prostriedok s estetickou funkciou n celý pojmový systém, v rámci ktorého myslíme a konáme, je metaforický n základný prostriedok utvárania konceptuálneho systému n štruktúra poznania sa systematicky prenáša zo zdrojovej do cieľovej oblasti o Eurozónu vylieči iba šoková terapia. n n zdrojová oblasť: medicína cieľová oblasť: ekonómia 33

Teória Sapira a Whorfa o o o rozličné jazyky odlišné jazykové obrazy sveta odlišné

Teória Sapira a Whorfa o o o rozličné jazyky odlišné jazykové obrazy sveta odlišné vnímanie a hodnotenie sveta odlišný systém pojmov odlišnosti v myslení odlišnosti v správaní 34

európsky kognitivizmus o o o teória jazykového obrazu sveta n poľský, český variant do

európsky kognitivizmus o o o teória jazykového obrazu sveta n poľský, český variant do popredia nie individuálna, ale kolektívna myseľ, vzťah jazyka a národnej kultúry precedentné fenomény mená, udalosti, texty, ktoré u nositeľov jazyka vyvolávajú bohaté konotácie tri prúty sú silnejšie ako jeden Kocúrkovo je dnes celé Slovensko našiel som to na stole Bin Harabin Che Guevara – Jánošík Južnej Ameriky arcibiskup s ľudskou tvárou Fico nie je Jánošík Ficko 35

Konštituovanie lingvistickej antropológie o o prechod od skúmania jazyka ako systému znakov k skúmaniu,

Konštituovanie lingvistickej antropológie o o prechod od skúmania jazyka ako systému znakov k skúmaniu, ako sa jazyk používa, a k hľadaniu súvislostí medzi jazykom, človekom a kultúrou vedie ku konštituovaniu lingvistickej antropológie / lingvokulturológie 36

Je myslenie všetkých ľudí rovnaké? o o o Univerzalistický prístup o myslenie ľudí ako

Je myslenie všetkých ľudí rovnaké? o o o Univerzalistický prístup o myslenie ľudí ako príslušníkov jedného biologického druhu je rovnaké o pre ľudstvo ako celok je príznačná spoločná „psychická jednota“ o existencia rozličných jazykov je vo vzťahu k mysleniu marginálna (=okrajová, zanedbateľná) psychická jednota o o Relativistický prístup rozdielnosť jazykov, ktoré si v detstve osvojíme, má dominantný vplyv na spôsob uvažovania spolu s materinským jazykom si osvojujeme aj istý pohľad na svet, určitú interpretáciu sveta osvojenie jazyka znamená, že si nasadíme okuliare, cez ktoré hľadíme na svet kultúrna rôznorodosť 37

Záver 1 o jazyk ako cieľ výskumu o jazyk ako prostriedok poznania niečoho iného

Záver 1 o jazyk ako cieľ výskumu o jazyk ako prostriedok poznania niečoho iného n ľudskej mysle, človeka, kultúry, sveta § Wilhelm von Humboldt (1767 – 1835) § štúdium jazykov bolo len prostriedkom na štúdium porovnávacej antropológie 38

Záver 2 o o o svet je kaleidoskop dojmov, podnetov rozčleňujeme ho tak, ako

Záver 2 o o o svet je kaleidoskop dojmov, podnetov rozčleňujeme ho tak, ako je to dané naším materinským jazykom nachádzame sa v poli tohto jazyka, materinskojazykovej sily 39

Záver 3 o čo je z hľadiska jedného jazyka samozrejmé, prirodzené a „logické“, je

Záver 3 o čo je z hľadiska jedného jazyka samozrejmé, prirodzené a „logické“, je iba jedno z možných jazykových spracovaní mimojazykového sveta 40

Záver 4 o nositelia rôznych jazykov sú i nositeľmi rôznych spôsobov vnímania sveta a

Záver 4 o nositelia rôznych jazykov sú i nositeľmi rôznych spôsobov vnímania sveta a uvažovania o ňom, správania 41