Predmet veobecnej jazykovedy Dejiny jazykovedy truktra prednky predmet

Predmet všeobecnej jazykovedy. Dejiny jazykovedy

Štruktúra prednášky • predmet všeobecnej jazykovedy • vývin a periodizácia jazykovedy • dejiny slovenskej jazykovedy 2

Predmet VJ • „Lingvistická disciplína, ktorá sa zaoberá výskumom jazyka na základe materiálu z čo najväčšieho počtu rozmanitých jazykov. Jej hlavným cieľom je odhaľovať najvšeobecnejšie zákony jazykových systémov, ich stavby, fungovania a vývinu. “ (EJ, s. 480) 3

Predmet VJ • J. Dolník (2009, s. 10): • „. . . objektom synchrónneho jazykovedného bádania je jazyková komunikácia. Keďže ide o všeobecnú jazykovedu, skúmanie sa zameriava na všeobecné otázky a zákonitosti tejto komunikácie. “ 4

Predmet VJ 1. rečová aktivita odosielateľa, ktorá spočíva v produkovaní rečových celkov umožňujúcich spoznanie zámeru odosielateľa (alebo aspoň priblíženie sa k jeho zámeru), resp. interpretácie, ktoré sú mimo rámca zámeru 2. odovzdávaný komunikát ako výsledok rečovej aktivity odosielateľa, čiže rečový produkt 5

Predmet VJ 3. komunikačný kanál, ktorý spája aktérov jazykovej komunikácie v tom zmysle, že cez neho prechádzajú odosielané produkty rečovej aktivity (dôležitá je povaha kanála) 4. apercepcia príjemcu (recipienta, adresáta), čiže percepcia (vnímanie) a identifikácia jeho zmyslu (apercepcia = vnímanie s porozumením) 6

Predmet VJ • J. Dolník (2009, s. 14): • „Predmetom všeobecnej synchrónnej jazykovedy sú tie aspekty jazykovej komunikácie, skúmaním ktorých sa odhaľujú všeobecné zákony a zákonitosti. . . “ 7

Predmet VJ 1. . stavby jazyka so zreteľom na jeho osvojovanie si a na jeho fungovanie ako predpokladovej bázy reči, ako aj na jeho (synchrónnu) dynamiku 2. . požívania jazyka vo vzťahu a) k jednotlivcovi ako kognitívnej bytosti b) k jednotlivcovi ako sociálnej bytosti, a teda k lingvosociete. 8

Predmet VJ • „. . . všeobecná jazykoveda má zahrnúť všetko, čo umožňuje spoznanie a systemizáciu všeobecných zákonov a zákonitostí týkajúcich sa jazyka a jeho používania. “ (Dolník, 2009, s. 14 – 15) 9

Predmet VJ • genéza jazykov • zákonitosti historického vývinu jazykov • vzťah jazyka a myslenia, jazyka a kultúry, jazyka a spoločnosti • teória, koncepcie a metódy výskumu lingvistiky • vývinové tendencie lingvistiky 10

Predmet VJ • • jazykový znak (dotyk so semiotikou) jazyková typológia jazykové kontakty stratifikácia jazyka dejiny lingvistiky lingvistické smery a prúdy jazyk a čas, jazyk a priestor 11

Periodizácia dejín lingvistiky 1) Predhistorické obdobie 2) Historické obdobie a) predvedecké (starovek – zač. 19. st. ) b) vedecké (od zač. 19. stor. ) 12

Predhistorické obdobie • • nie sú zachované písomné pamiatky Mezopotámia (od 7 tis. pred n. l. ) Egypt (4 tis. – 525 pred n. l. ) Čína, Kréta, Arábia, Fenícia, Judea, predkolumbovská Amerika 13

Historické obdobie – starovek • • • India Grécko Rím 14

India • • • zač. 3. tis. védska literatúra (16. – 9. st. ) sanskrit/sanskrt vysoká úroveň lingvistiky Pánini (5. – 4. st. ) – Osem kníh (1. dochovaná gramatika sanskritu) 15

India • • dokonalý opis fonetiky a gramatiky sanskritu minimálna jednotka – slabika (aksara) ako najmenšia vysloviteľná časť slabičná abeceda (36 znakov, niektoré spoluhlásky so samohláskou a) 250 doplnkových znakov 16

India • • • pojmy koreň, sufix, koncovka podstatné mená, slovesá, predložky, častice tvorenie slov – tri druhy kompozít – – – dvandva (zlučovacie kompozitá: čierno-biely) tatpuruša (určovacie kompozitá: veľkofilm) bahuvrihi (exocentrické, posesívne: modrooký, vtákopysk) 17

Grécko • • • Sokrates, Platón, Aristoteles Kratylos (etymológia slov, pôvod jazyka, arbitrárnosť a motivovanosť) Platón – motivovanosť, Aristoteles – arbitrárnosť slovné druhy a gramatické kategórie Dionýzios Thrácky 18

Rím • • Marcus Terentius Varro (De lingua latina) Marcus Fabius Quintilianus (rétorika) Aelius Donatus (gramatika) Priscianus (klasifikácia slovných druhov: nomen, verbum, participium, pronomen, adverbium, praepositio, interiectio, coniunctio) 19

Stredovek – 18. storočie • • • raný stredovek a vývoj písma scholastika a latinská gramatika špekulatívna gramatika a spor o univerzálie humanizmus a renesancia lingvistické názory 17. storočia osvietenstvo a lingvistika 18. storočia 20

Spor o univerzálie • • • vzťah jazyka a myslenia (realisti vz. anomalisti) realisti: všeobecné pojmy, idey reálne existujú nominalisti: reálne existujú iba jednotlivé predmety s individuálnymi vlastnosťami 21

19. storočie • rozhranie medzi predvedeckou a vedeckou jazykovedou • začiatky modernej jazykovedy = začiatky systematického využívania vedeckej metodológie 22

19. storočie • porovnávacia a historická jazykoveda (R. Rask, F. Bopp, J. Grimm, A. Schleicher • mladogramatizmus (K. Brugmann, B. Delbrück, H. Paul • W. von Humboldt 23

Prínosy lingvistiky 19. stor. • • zavedenie prísnej vedeckej metodológie riešenie základných otázok jazykového vývoja genetická klasifikácia ide. jazykov objasnenie základných javov artikulačnej fonetiky 24

Na prelome 19. a 20. stor. • smery kritizujúce Ha. PJ, mladogramatizmus • francúzska psychologická a sociologická škola (Antoine Meillet, Joseph Vendryès) – vplyv sociologických faktorov – sémantika, štylistika – jazyk ako spoločenský fenomén 25

Na prelome 19. a 20. stor. • škola „slov a vecí“ (Hugo Schuchardt) – história slov a história vecí (skúmanie denotátov) – jazyk ako výtvor jednotlivca, odraz života a charakteru indivídua – individuálny štýl, ktorý sa neskôr generalizuje • estetický idealizmus v jazykovede (Benedetto Croce, Karl Vossler) – jazyk je individuálny výrazový akt, ktorý sa spontánne vytvára v okamihu prehovoru (vyzdvihuje sa parole) – jazyk je nástroj ducha, materiálny jav, ktorým človek zvecňuje svoje myšlienky a pocity 26

Na prelome 19. a 20. stor. • neolingvistika (Matteo Giulio Bartoli, Giulio Bertoni) – nadväznosť na tézy estetického idealizmu a lingvistickej geografie – človek vytvára jazyk v duchovnom i fyzickom zmysle svojou vôľou, predstavami, myšlienkami, cítením – jazykové spoločenstvo je fikcia, skutočný je iba hovoriaci jednotlivec so svojím estetickým cítením – jazyková inovácia sa spája s jednotlivcom – vývoj jazyka je podmienený najmä zemepisnými a historickými podmienkami 27

Na prelome 19. a 20. stor. • kazanská škola (Jan Baudouin de Courtenay, Mikołaj Kruszewski) – jazyk istého spoločenstva – individuálny jazyk – jazykový vývoj a súčasný stav jazyka – hláskové varianty a invariant; fyziofonetika (fonetika) a psychofonetika (fonológia); termín fonéma (v protiklade s hláskou) 28

Na prelome 19. a 20. stor. • Petrohradská/Leningradnská škola (Lev Vladimirovič Ščerba) – vzťah lex. a gram. kat. , slovtovorba, syntax (teória syntagiem ako zákl. syntaktických prvkov), lexikografia • moskovská škola (Filip Fjodorovič Forunatov) – fonetické zmeny, význam štruktúry jazyka a vplyv historických podmienok – spoločenský charakter jazyka – synchrónia a diachrónia 29

Na prelome 19. a 20. stor. • W. D. Whitney – arbitrárnosť jazykového znaku – rozdiel medzi artikulovanou rečou a inými komunikačnými nástrojmi – predchodca štatistickej a kvantitatívnej lingvistiky (skúmal frekvenciu anglických hlások) – vplyv na Saussura 30

20. stor. – štrukturalizmus • • jazyk je systém znakov, medzi ktorými sú isté vzťahy jazyk plní rozličné funkcie rozlišovanie jazykovej histórie a súčasnosti synchronický prístup jazyk je spoločenský jav, komunikatívna funkcia vznikajú nové lingvistické disciplíny (napr. fonológia) Ferdinand de Saussure, ženevská škola 31

Štrukturalistické smery • Ženevská škola (F. de Saussure, Ch. Bally, A. Séchehaye) • Pražská škola a funkčná jazykoveda (V. Mathesius, B. Trnka, B. Havránek, J. Mukařovský; R. Jakobson, N. S. Trubeckoj, S. Karcevskij) • Kodanská škola a glosématika (L. Hjelmslev) 32

Štrukturalistické smery • Jerzy Kuryłowicz a poľská lingvistika – komparatistika+štrukturalizmus – teória izomorfizmu • Émile Benveniste, Lucien Tesnière, Gustave Guillaume • André Martinet a funkčná jazykoveda – dvojitá artikulácia (rozdelenie výpovede na slová a ďalej na fonémy) 33

Štrukturalistické smery • Sovietska lingvistika – neskorší nástup štrukturalizmu (50. roky) – širšie poňatie štrukturalizmu (+generatívna gramatika a ďalšie metódy) – Nikolaj Jakovlevič Marr (nové učenie o jazyku: jazyk má triedny charakter, jazyk vykorisťovateľov a jazyk vykorisťovaných) – rýchly odklon od klasického štrukturalizmu k moderným hraničným disciplínam, najmä k matematickým metódam) – fonológia, sémantika, lexikografia • americký deskriptivizmus (E. Sapir, L. Bloomfield) 34

Generatívna a transformačná gramatika • • • Noam Chomsky (1928) Syntactic structures (1957) Aspects of theory of syntax (1965) Topics in theory of generative grammar (1966) The sound patterns of English (Chomsky – Halle, 1968) 35

Generatívna a transformačná gramatika • generatívny – jazyk je tvorivý proces, v ktorom sa jednotlivé vety generujú (vytvárajú) podľa vopred daných pravidiel (súhrn pravidiel = gramatika jazyka) • obmedzený počet pravidiel a prvkov umožňuje generovať neobmedzený počet viet • transformačný – snaha o maximálne zjednodušenie formalizovaného opisu gramatiky • jadrové vety (kernel sentences) -> [transformačné pravidlá] -> ostatné vety, súvetia 36

Generatívna a transformačná gramatika • kritika prvého variantu – formalizmus (opytovacie a rozkazovacie vety; syntaktická polysémia a homonymia) • hĺbková (obsah) a povrchová (forma) štruktúra vety • funkcia generatívnej gramatiky = zmena hĺbkovej štruktúry vety na štruktúru povrchovú 37

Generatívna a transformačná gramatika • tri zložky: sémantická – syntaktická – fonologická • sémantická zložka – systém pravidiel, umožňujúcich interpretovať hĺbkovú štruktúru • syntaktická zložka – súbor prepisovacích pravidiel, ktoré majú zmeniť hĺbkovú štruktúru na povrchovú štruktúru • fonologická zložka – má zmeniť povrchovú štruktúru na konkrétnu zvukovú podobu vety 38

Kompetencia a performancia • kompetencia – neohraničená schopnosť istého hovoriaceho vytvárať vety príslušného jazyka • performancia – konkrétna realizácia, súhrn skutočných výpovedí hovoriaceho • ideálna kompetencia = gramatika jazyka (langue) • kompetencia (langue jednotlivca) • performancia (parole jednotlivca) 39

Ďalšie smery • • stratifikačná lingvistika kvantitatívna lingvistika teória informácie korpusová lingvistika algebraická lingvistika strojová lingvistika a kybernetika filozofia jazyka 40

Dejiny slovenskej jazykovedy • zavedenie staroslovienčiny – 9. stor. (pôv. macedónske nárečie) • Konštantín – písmo (hlaholika) 41

Vavrinec Benedikt z Nedožier (1555 – 1615) • Grammaticae bohemicae. . . libri duo (1603) • analýza čes. lit. pamiatok, tvaroslovie, hláskoslovie, syntax • porovnávanie české, moravské a slovenské nárečia • vyzdvihnutie úlohy národného jazyka • prozodické vlastnosti českého básnictva • znalec rečníctva a významný pedagóg 42

Dejiny slovenskej jazykovedy • Daniel Krman (1663 – 1740) – Grammatica Slavico-Bohemica (1704); Rudimenta Grammaticae Slavico-Bohemicae (1729) • Matej Bel (1684 – 1749) – vyučovanie cudzích jazykov, učebnice cudzích jazykov – úvod k Doležalovej Gramatike 43

Pavol Doležal (1700 – 1778) – Grammatica Slavico-Bohemica (1746); v úvode M. Bel zaraďuje slov. /češ. medzi najvyspelejšie jazyky – čeština Kralickej biblie – kodifikácia normy bibličtiny, slovakizovanej češtiny (lit. jazyk ev. vzdelancov na Slovensku) – pravopis, etymológia, morfológia, syntax, pravidlá časomernej prozódie, dodatok o tvorení slov, čes. príslovia a fraz. zvraty – rozdiely medzi S a Č: družbem (družbom), S tvary ako varianty v zátvorkách – školské príručky, učebnice 44

Anton Bernolák (1762 – 1813) • Dissertatio Philologico-critica de literis Slavorum (1787) • Grammatica slavica (1790) • systematické spracovanie vtedajšej gramatickej stavby spis. S • synchrónny opis • Etymologia vocum slavicarum (1791) • príručka o tvorení slov • Slowár Slowenskí-Česko-Ňemecko-Laťinsko-Uherskí (1825 – 1828): http: //www. juls. savba. sk/ediela/bernolak/ 45

Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861) • položil vedecké základy slavistiky • Geschichte der Slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten (1826) • Slováci ako samostatný „kmeň“ • vlastná slovenčina (SS), morav. -slov. variant (ZS), poľ. slov. variant (VS) • nestaval sa za uvedenie S ako spis. jazyka, ale za dôslednejšiu slovakizovanú češtinu 46

Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861) • Slovanské starožitnosti (1837) – dejiny Slovanov do 10. st. • spolupráca s J. Kollárom na vytvorení umelého čs. jazyka, silne poslovenčenej češtine; neskôr túto snahu odsúdil 47

Ľudovít Štúr (1816 – 1856) • Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) • Nauka reči slovenskej (1846) • http: //www. juls. savba. sk/ediela/nrs/ • zdôrazňovanie produktívnych prvkov • jazyk ako systém • platnosť rytmického zákona, znelostná asimilácia, tvorenie slov a tvarov 48

Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870) • • Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847) Epigenes Slovenicus (1847) Větín o Slovenčine (1848) iniciátor novej reformy (1852) 49

Martin Hattala (1821 – 1903) • Gramatika slovenského jazyka v porovnaní s najbližšie príbuzným jazykom českým (1851) – vyložil odchýlky svojho systému od štúrovčiny • tzv. hodžovsko-hattalovská reforma • Krátka mluvnica slovenská (1852; anonymná publikácia) • Srovnávací mluvnice jazyka českého a slovenského (1864, 1865) • syntax 50

Samuel Czambel (1856 – 1909) • • Príspevky k dejinám jazyka slovenského (1887) Slovenský pravopis (1890) Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902) Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov (1906) • výskum nárečí, slovnej zásoby spis. S, administratívnoprávna terminológia 51

Jozef Škultéty (1853 – 1948) • Slovenské pohľady, Národné noviny, Slov. knižnica, časopis muzeálnej slov. spoločnosti, Sborník MS, Slovenská reč • doživotný správca MS (od r. 1919) • 1921 profesor SJ na UK v BA • literárna história a jazykoveda, dejiny jazyka a porovnávacia jazykoveda • štúdia Cudzie slová v slovenčine (SP, 1902) • rubrika SJ v SP • tzv. martinský úzus 52

Belo Letz (1902 – 1971) • tvorenie slov, syntax, purizmus 53

Henrich Bartek (1907 – 1974) • dejiny slovenčiny, historické hláskoslovie, súčasná spisovná slovenčina • v 30. predstaviteľ purizmu; Slovenská reč (od 1932) • Správna výslovnosť slovenčiny (1944) • Pravidlá slovenského pravopisu (1940) 54

Ľudovít Novák (1909 – 1992) • dejiny SJ, spis. slov. , fonológia, ortografia, všeobecná jazykoveda, porovnávacia jazykoveda, ugrofinistika, slavistika, romanistika • Jazykovedné glosy k československej otázke (1953) • K najstarším dejinám slovenského jazyka (1980) • štrukturalizmus 55

Ďalší predstavitelia • Ján Stanislav (1904 – 1977) – dialektológia, staroslovienčina, dejiny SJ, historická gramatika • Jozef Štolc (1908 – 1981) – dialektológia, morfológia, stredoškolské učebnice • Eugen Jóna (1909 – 2004) – dejiny SJ a S jazykovedy, lexikológia, lexikografia, dialektológia • Štefan Peciar (1912 – 1989) – slavistika, fonetika, lexikológia a lexikografia, jazyková kultúra, jazykové vzťahy S a Č 56

Ďalší predstavitelia • Eugen Pauliny (1912 – 1983) – Štruktúra slovenského slovesa (1943) – gramatika, fonológia, dialektológia, dejiny spis S, predchodca sociolingvistiky na S • Jozef Ružička (1916 – 1989) – slovakista, germanista – morfológia, syntax, jazyková kultúra a spis. S, pravopis, dejiny spis. slov. • Pavol Ondrus (1919 – 1980) – dialektológia, morfológia, lexikológia 57

Ďalší predstavitelia • J. Horecký (1920 – 2006), F. Miko (1920 – 2010), V. Blanár (1920), J. Oravec (1922 – 1986), J. Mistrík (1921 – 2000), M. Ivanová-Šalingová (1923), A. Habovštiak (1924 – 2004), Š. Ondruš (1924 – 2011), Ľ. Ďurovič (1925), E. Sekaninová (1926 – 2007), L. Dvonč (1926 – 2003), F. Buffa (1926), R. Krajčovič (1927), K. Habovštiaková (1929) 58

Ďalší predstavitelia • Á. Kráľ (1932), J. Doruľa (1933), J. Findra (1934), M. Majtán (1934), J. Furdík (1935 – 2002), J. Mlacek (1937), I. Ripka (1937), J. Kačala (1938), K. Buzássyová (1938), J. Sabol (1939), J. Bosák (1939) • J. Dolník (1942), S. Ondrejovič (1946) 59

Slovakistické pracoviská • Bratislava, Trnava, Nitra • B. Bystrica, Ružomberok, Martin (Národný inštitút slovenského jazyka a literatúry, 2008) • Prešov, Košice • Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (B. Čaba) • Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (N. Sad) • slovakistické pracoviská a lektoráty na univerzitách 60

Hlavné smery súčasnej slovenskej jazykovedy • škatuľkovanie je nepresné a zradné • interdisciplinarita (v rámci aj mimo lingvistiky) • štrukturalizmus a postštrukturalizmus, systémová lingvistika • sociolingvistika, psycholingvistika, pragmalingvistika • areálová lingvistika a dialektológia • teória spisovného jazyka a jazykovej kultúry • korpusová a počítačová lingvistika • experimentálna fonetika 61

Slovenský štrukturalizmus • Bratislavský lingvistický krúžok (1946) • J. M. Kořínek: Úvod do jazykozpytu (1948) • fonológia (Kořínek, Novák, Peciar, Pauliny, Ružička, Horecký, Sabol) • morfológia (Novák, Pauliny, Ružička, Ondrus) • morfematika (Horecký, Bosák, Sokolová et al. ) 62