Morfologick kategrie prof Paed Dr Jana Kesselov CSc

Morfologické kategórie prof. Paed. Dr. Jana Kesselová, CSc. 7. marec 2016

O čom budeme hovoriť n Čo sú morfologické kategórie (MK)? Z čoho sa MK skladajú? Načo slúžia MK? n Ale aj: n Prečo žena môže o sebe povedať napr. : Pracujem ako ekológ, ale muž nemôže byť ekologička? n Prečo je stredný rod stredný? n Podľa čoho hovoriaci vedia, že tablet, zorbing alebo smartfón sú maskulína, hoci im to nik nevysvetlil? n n

Čo sú morfologické kategórie? n slovné druhy (SD) n n n n veľké triedy slov so spoločným kategoriálnym významom substantíva adjektíva verbá adverbiá pronominá numeráliá

Čo sú morfologické kategórie? n slovné druhy (SD) n n n n veľké triedy slov so spoločným kategoriálnym významom substantíva – predmetnosť adjektíva – kvalitatívnosť verbá – procesuálnosť adverbiá – okolnostnosť pronominá – deiktickosť numeráliá – kvantitatívnosť základné slovné druhy nadstavbové slovné druhy

n Na kategoriálne významy SD sa navrstvujú gramatické významy. n predmetnosť n n kvalitatívnosť, deiktickosť, numerálnosť n n rod, číslo, pád kategória zhody (v rode, čísle a páde) procesuálnosť n n čas a spôsob (aktualizačné kategórie) vid (lexikálno-gramatické kategórie) slovesný rod (morfosyntaktická kategória) zhoda v osobe, čísle a mennom rode (kongruenčné kategórie)

Podľa čoho určíme rod? n n n n brífing Ikea rogalo editoriál tablet Camea zorbing smartfón

Podľa čoho určíme rod? n n n n Brífing-0 Ike-a rogal-o editoriál-0 tablet-0 Came-a zorbing-0 smartfón-0

Morfologické kategórie n n zovšeobecnené významové prvky, vyjadrené ustálenou a záväznou formou morfologické kategórie n bilaterálna povaha

n Prečo napr. hromadnosť, látkovosť nemajú charakter MK?

n zver, mládež, učiteľstvo, bučina, žobrač, kartonáž n soľ, piesok, víno, chmeľ, múka, krv, pivo

n n n zver, mládež, učiteľstvo, bučina, žobrač, kartonáž n soľ, piesok, víno, chmeľ, múka, krv morfologické kategórie majú bilaterálnu povahu n majú význam i formu zovšeobecnené významy hromadnosť, látkovosť, počítateľnosť sa nevyjadrujú ustálenou a záväznou formou

Význam a forma morfologickej kategórie n forma MK nie je vždy paralelná s významom MK n vzťah symetrie 1 forma = 1 význam neplatí vždy n n medzi formou a významom morfologickej kategórie je vzťah asymetrického dualizmu asymetrický dualizmus má tri prejavy n pádová homonymia, polysémia, synonymia

n n n pádová homonymia __________ 1 gramatická prípona je nositeľom viacerých rôznorodých gramatických významov pádová polysémia __________ 1 gramatická prípona je nositeľom viacerých rovnorodých gramatických významov pádová synonymia __________ 1 gramatický význam sa vyjadruje viacerými pádovými príponami

2. Z čoho sa MK skladajú? n MK tvorí aspoň jeden binárny protiklad číslo: singulár – plurál slovesný rod: činný – trpný slovesný vid: dokonavý – nedokonavý n obyčajne sa MK členia ešte bohatšie n n gramatický rod, slovesný čas, slovesný spôsob majú po tri členy pád má 6 členov (tzv. gramém)

n n Členy morfologických kategórií nie sú rovnocenné n jeden z členov morfologickej kategórie je komunikačne viac preferovaný n bezpríznakový n v komunikácii môže zastúpiť aj ostatné členy morfologickej kategórie n hovoriaci ho pociťujú ako prirodzenejší Druhý člen (ostatné členy) morfologickej kategórie je menej frekventovaný, užší, konkrétnejší.

príklady

Slovesný čas n n bezpríznakový člen kategórie slovesného času je prézentom možno pomenovať aj deje minulé, aj budúce (v spojení s príslovkou) n n n V roku 179 Rimania zanechávajú nápis na Trenčianskej skale. V roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod na Veľkú Moravu. Zajtra ideme do kina.

Rod n bezpríznakovým členom v kategórii rodu je pri pomenúvaní osôb mužský rod n n Učiteľ sa aj po skončení školy má ďalej učiť. pri pomenúvaní zvierat je situácia pestrejšia n chovať husi, kačky, sliepky, ovce, kravy; ale kone a zajace.

číslo n bezpríznakovým členom v kategórii číslo je singulár n V našich vysokohorských potokoch žije pstruh potočný.

slovesný spôsob n bezpríznakovým členom v kategórii slovesného spôsobu je oznamovací spôsob (indikatív) n Sedíte tam ticho? n n n slovesný spôsob: oznamovací komunikačná funkcia: výzva na činnosť Stiahneš to na seba n n slovesný spôsob: oznamovací komunikačná funkcia: výzva matky na zastavenie činnosti

slovesná osoba n bezpríznakovým členom v kategórii slovesnej osoby 1. osoba singuláru n n n Otvorím zošit a píšem. Nadýchnem sa a recitujem. Dávam pozor. n repliky učiteľa

Základné, bezpríznakové, preferované kategórie n n n n 1. osoba singulár prézent oznamovací spôsob nedokonavý vid mužský rod činný rod Čím je prirodzenosť týchto kategórií motivovaná?

Čím je prirodzenosť týchto kategórií motivovaná? n n n n 1. osoba singulár prézent oznamovací spôsob nedokonavý vid činný rod Základnými, typickými vlastnosťami hovoriaceho človeka hovoriaci sa stotožňuje s: n n n 1. osobou hovorí sólovo žije v prítomnosti v reálnom svete jeho existencia trvá základný prejav živého organizmu – pohyb, aktivita

zhrnutie n Prirodzenosť bezpríznakových kategórií sa dá vysvetliť základnými (archetypálnymi) vlastnosťami hovoriaceho človeka. n SCS n archetyp n pôvodná podoba, pôvodný typ, pravzor

Aký je rozdiel medzi bezpríznakovým a príznakovým členom vo formovej štruktúre? n n n n 1. osoba singulár prézent oznamovací spôsob nedokonavý vid mužský rod nominatív n n n n čítam – dom – čítam – čítal – dom – bezpríznakové kategórie čítame domy čítal som, budem čítať čítal by som prečítam čítala, čítalo domu, domom. . . príznakové kategórie

Aký je rozdiel medzi bezpríznakovým a príznakovým členom vo formovej štruktúre? n n n n 1. osoba singulár prézent oznamovací spôsob nedokonavý vid mužský rod nominatív n n n n čítam – dom – čítam – čítal – dom – bezpríznakové kategórie čítame domy čítal som, budem čítať čítal by som prečítam čítala, čítalo domu, domom. . . príznakové kategórie

záver n príznakový člen sémantickej opozície má príznakový prvok aj na rovine formy n n n čo je príznakové sémanticky, je príznakové aj vo forme príznakový člen opozície má oproti bezpríznakovému pridaný prvok n tento pridaný prvok robí príznakový člen zložitejší Čo je týmto pridaným prvkom? n segment, hlásková alternácia, kombinácia oboch

Ind Indovia

mača mačence

cukríky

3. Funkcie MK n n Odrazová funkcia túto funkciu plnia kategórie, ktoré stvárňujú niektorý aspekt mimojazykovej skutočnosti n Vnútrojazyková (organizačná) funkcia n túto funkciu plnia kategórie, ktoré robia z jazyka fungujúci celok

n n Odrazovú funkciu majú napr. : n kategória čísla n kategória času n kategória osoby význam MK sa však so skutočnosťou kryje iba čiastočne n Vnútrojazykovú funkciu má napr. kategória rodu n prirodzený rozdiel v pohlaví sa stvárňuje pomocou troch členov n rod sa v slovenčine opiera o sústavu pádových prípon

n n n mesto mesta mestu mesto o meste mestom duba dubu dube dubom n n n mestá miest-0 mestám mestách mestami ženy žien-0 ženám ženy ženách ženami

dub duba dubu dub o dube dubom mesto mesta mestu mesto o meste mestom mestá miest-0 mestám mestách mestami ženy žien-0 ženám ženy o ženách ženami stredný rod leží uprostred maskulín a feminín singulárom sa zbližuje s maskulínami plurálom sa zbližuje s feminínami

Slovné druhy a morfologické kategórie n Sústava slovných druhov je charakterizovaná predovšetkým odrazovými funkciami n Sústava morfologických kategórií má prevažne organizačnú funkciu.