Classistrieda Aves vtky Amniota maj prav termoregulciu endotermiu

Classis-trieda: Aves - vtáky

• • • • • -Amniota – majú pravú termoreguláciu (endotermiu), vysoká teplota -rozmnožujú sa vajíčkami -počas embryonálneho vývinu - amnion, allantois, serosa -predné končatiny premenené na krídla -štvordielne srdce - úplne rozdelené -lebka tropibázická, monokondylná TP - koža menej rohovatie - špecifické útvary-perie, koža-suchá-len glandula uropygii (nemajú pštrosy, tinamy, holuby, papagáje), chýbajú potné žľazy. Rohovina - na zobáku rhamphotheca, na beháku podotheca, ostrohy, pazúre, perie. Rast peia - epidermálna papila, zasahuje do nej škárová papila pulpa. Kontúrové perie pennae a páperie plumae. Kontúrové perie: stvol scapus (brko calamus, kostrnka rhachis), zástavica vexillum. Zástavica je tvorená: vetvičky rami, lúče radii, háčiky rami radii hamuli Podľa funkcie delíme perie na: krycie rectrices, letky remiges, kormidlové rectrices. Páperie-má krátke brko bez kostrnky. Perie rastie na perniciach pterylae, na holinách apterie môže byť páperie. Sfarbenie-pigmenty (melaníny, lipochrómy, karotenoidy), fyzikálne. Preperovanie – pŕchnutie ekdysis spravidla 2 x ročne. Letky, kormidlové, kontúrové–postupne- po hniezdení. Toto preperovanie úplné. Pred hniezdením sa mení len k ontúrové – čiastočné. kostrnka brko lúče háčiky vetvička Turdus merula

• OS-chrbtica-heterocélne stavce, krčné – 10 -26 (niektoré papagáje 11, labuť 25), • hrudné – 3 -10 (holuby, žeriavy, kurovité 2 -5 zrastá do notarium, os dorsale), • 10 -23 synsacrum zrastá s panvou, voľné synsacrum chvostové 5 -8, • zvyšné zrastené do pygostyl. Lebka – z diapsidnej lebky plazov, tropibázická, monokondylná. Švy – len pri mladých jedincoch. Vrchná čeľusť niektorých skupín. Papagáje (čiastočne husy a kačice) majú pri koreni vrchnej čeľuste v čelovej kosti ryhu, v ktorej sa zobák ako v kĺbe zdvíha. Niektoré kulíkovité majú otáčavé kvadratum, ktoré tlačí na jarmový oblúk zozadu, čím sú tenké kosti konca vrchnej čeľuste (intermaxilla) ohýbané do výšky a tak sa zobák otvára len na špici. Rebier 3 -9 párov (vertebrocostalia, sternocostalia, processus uncinati). • prsná kosť sternum nesie sternum • hrebeň crista sterni (chýba pštrosom). • lopatkové pásmo – lopatka scapula, • krkavčia kosť procoracoid, • kľúčna kosť clavicula. Cygnus olor

• Hrudná končatina – ramenná kosť humerus, • lakťová kosť ulna, • vretenná kosť radius • Zápästie – radiale (jediná voľná zápästná kosť), • ulnare. • Záprstie carpometacarpus (zrastená väčšina carpometacarpus zápästných a záprstných kostičiek) a • voľná zápästná kosť 3. prstu. • Prsty phalanges - 1. prst - na proximálnej prst časti carpometacarpusu – má 2 články (tento prst tvorí krídielko alula). • Na distálnu časť nasadajú 2. prst (2 -3 články) prst a • 3. prst (1 článok). prst Phoenicurus ochruros

• Panvové pásmo – bedrová kosť ilium, sedacia kosť ischii, lonová kosť pubis. Zadná končatina – • stehnová kosť femur, • mohutná holenná kosť tibiotarsus (holeň a 2 tarzálne kostičky), • tenká lýtková kosť fibula. • tarsometatarsus behák (zrastené tarzálne a metatarzálne kostičky). • Kĺb medzi tibiotarzom a tarzometatarzom – intertarzálny kĺb. • Prsty – 1. prst ako jediný má prst vlastný metatarsus a 2 články, • 2. prst – 3 články, prst • 3. prst – 4 články, prst • 4. prst 5 článkov. prst • 5. prst spravidla chýba, niekedy aj 1. (Picoides), prípadne 1. a 2. (Struthio). Corvus corone cornix

• Väčšina – 1. prst smeruje dozadu a tri dopredu – anisodaktylná n. (a) • 1. a 4. dozadu, 2. a 3. dopredu – zygodaktylná noha (papagáje, ďatle, tukany) (c). • Zygodaktylná noha s vratiprstom 4. prst dopredu i dozadu (sovy) • - 1. a 2. dozadu, 3. a 4. dopredu - heterodaktylná noha (trogóny) (b) • - Všetky prsty dopredu – pamprodaktylná noha (dážďovník) (e) • - Čiastočne zrastené prsty – syndaktylná noha (rybárik, zobákorožce) (d)

Na nohe stromových druhov lýtkový sval musculus flexor perforans postupne prechádza cez pätu do zväzku šliach ovládajúcich pohyb jednotlivých prstov. Ich ťahom nastáva zovretie prstov (dochádza k nemu sťahom lýtkového svalu alebo dosadnutím na konár). Okrem toho chodidlové šľachy majú na povrchu tvrdé hrbolaté tkanivo z veľkých guľovitých buniek, o ktoré sa zachytávajú zubovité výbežky pošvy šľachy.

Vtáky majú predovšetkým dlhé kosti duté, zasahujú do nich výbežky vdušných vakov pneumatizácia. Pneumatizované kosti nemá kivi. Bežce majú zachovanú. Dobré letce – dokonalejšia. Spevavce-relatívne malá pneumatizácia, pelikán – má duté aj drobné články prstov. Kosti lebky – (tukany, zobákorožce) vrchná čeľusť – sponginózna kosť. Bucorvus abyssinicus

tukan zobákorožec

TS-ústna dutina (dutina zobáka), bez zubov, podnebie pokryté rohovinou, u semenožravých zvláštnu štruktúru. Jazyk na povrchu zrohovatený, najčastejšie plochý úzky, špicatý. Piciformes – spätné háčiky, trubicovitý (kolibríky), rohovinové háčiky (tučniaky), výrastky (kačice), mäsitý (papagáje, plameniaky), zakrpatený (rybožravé). Slinné žľazy majú veľké ďatle, salangy, vodné – zakrpatené.

Krátky hltan prechádza do dlhého pažeráku, spodný koniec ktorého je roztiahnuteľný alebo vytvára pažerák ingluvies (uskladnenie, zmäkčenie potravy). Holuby, plameniaky výživný sekrét. Žalúdok-predĺžený žľaznatý proventriculus, svalnatý ventriculus (trecí trituračný orgán, gastrolity, jeho vnútro-obnovujúca sa keratinózna výstielka produkovaná tubulóznymi žľazami, kukučky ju občas celú vyvrhnú). Črevo-kratšie ako cicavce (aj pre vtáky platí, že bylinožryvce ho majú dlhšie, pomer dĺžka tela: črevo, karnivorný kuvik – 1: 1. 9, omnivorná vrana – 1: 3. 3, herbivorná kura – 1: 3. 3. Duodeum dvanástorník kľučka v tvare U-v nej pankreas. Žlčník nemajú holuby a papagáje. Tenké črevo ileum – klky (ich plocha Buteo absolútne väčšia ako u človeka). Konečník rectum-krátky je vlastne hrubým črevom. Na rozhraní tenkého a hrubého čreva 2 slepé črevá caeca (dlhé-kury, sovy, zúbkozobce-dlhšie ako celé črevo, môžu slúžiť na trávenie, holuby, papagáje, spevavce-krátke, dravce, ďatle, rybáriknemajú). Kloaka-3 časti: coprodeum-výkaly, urodeum-močovody, gonády, proctodeum-u mladých bursa Fabricii, pštrosy a kačice aj penis.

DS- pľúca malú na prirastené na chrbtovej strane. Nadýchnutím sa nezväčšujú. Rezervoárom vzduch – 5 párov vzdušných vakov. Po nadýchnutí vzduch priedušnicou tracheou do priedušiek bronchi. Prieduška vstupuje do pľúc ako mesobronchus a vetví sa na ekto-, ento- a menšie parabronchy a sieť jemných priedušničiek bronchuli. Pri nadýchnutí vzduch cez pľúca do brušných saccus abdominalis a zadných hrudných s. posthoracales vakov, odtiaľ cez pľúca do predných hrudných s. praethoracales, krčných s. cervicales a medzikľúčnych s. interclavicularis a odtiaľ znovu cez pľúca von. HO-Niektoré druhy (labute, žeriavy) dlhá trachea im siaha medzi kľúčnymi kosťami do dutého hrebeňa prsnej kosti. Kačice- priedušnica je na bifurkácii priedušiek bubienkovito rozšírená a krytá tenkým bubienkom (na zosilnenie hlasu). Hlasový orgán syrinx najdokonalejšií pri spevacoch. Na bifurkácii priedušiek zrastením niekoľkých krúžkov priedušnice a priedušiek. Zvonku na ne nasadajú spevné svaly. V mieste kde priedušky splývajú je chrupacčitý trámec pessulus, ktorý vybieha do blanitej hlasivky membrana semilunaria Hlas je zosilňovaný vzdušnými vakmi. Syrinx chýba bocianovi.

ZO-zrak-najdokonalejší zmysel vtákov. Bielkospevnené kostenými doštičkami (12 -15) sklerotikálny prstenec. Vejárik pecten vyrastá z cievovky do sklovca. Oko je v kľude zaostrené do diaľky. Zaostruje posúvaním šovky (tlak prstenca) a vyklenutím rohovky. Rozsah dioptrií 12 -20 (sovy-2 -4, potápajúce 50). V mieste najostrejšieho videnia žltej škvrne myšiaka 5 x toľko čípkov ako má človek. 2 žlté škvrny fovea centralis, f. lateralis –dravce, papagáje, lastovičky, rybáre. Zorné pole holub 150° každé oko. Zvonku je oko chránené viečkami palpebrae (spodné pohyblivejšie). Tretie viečko priesvitná žmurka membrana nicticans-z vnútorného kútika oka.

subclassis-podtrieda: Saururae – pravtáky � Archeopteryx lithographica subclassis-podtrieda: Ornithurae – pravé vtáky známych cca 9000 druhov, superordo: Protornithes alveolárne zuby, Ichthyornis, Hesperornis

superordo: Palaeognathae paleognátna lebka ordo: Struthinoformes – pštrosy dobre vyvinuté nohy, pohybujú sa len behaním, 3. a 2. prst, lietacie svaly zakrpatené i crista sterni, vychlípiteľný penis, coracoscapula, nemajú kostrčnú žľazu, polygamný, mláďatá nidifúgne, 1 druh familia: Struthionidae – pštrosovité Struthio camelus - pštros dvojprstý, Afrika familia: Rheidae – nanduovité nelietavý, zachované krídla s letkami, bez chvostových pier, 2. , 3. a 4. prst, crista sterni chýba, zachovaná pneumatizácia, polygamný, 2 familia: Rheidae – nandu Rhea americana – nandu pampový, J. Amerika

Struthio camelus

familia: Casuariidae – kazuárovité nelietavé, redukované krídla skoro bez letiek a kormidlových pier, osteň a paosteň – rovnako dlhé, 3 prsty, malá pneumatizácia, penis Casuarius casuarius – kazuár prilbový, Nová Guinea, na hlave rohovitý výrastok,

Casuarius unappendiculatus

familia: Dromaiidae – emu Dromaius novaehollandiae – emu hnedý, Austrália

familia: Apterygidae – kiviovité nelietavý, redukované krídla s letkami, bez kormidlových, perie nemá lúče, 4 prsty, samec o 40 % menší ako samica, crista sterni chýba, silný zobák, dobrý čuch, slabý zrak, nočný, vodí samec, Apteryx australis – kivi veľký, N. Zéland

ordo: Tinamiformes – tinamy krátke krídla, zle lietajú, nemajú kostrčnú žľazu, majú cristu sterni aj pneumatizované kosti, vyše 40 druhov familia: Tinamidae – tinamovité Eudromia elegans – tinama chochlatá, Argentína, Čile Tinamus major – tinama veľká J. Amerika

superordo: Neognathe neognátna lebka ordo: Sphenisciformes – tučniaky len na južnej pologuli. Druhotne stratili schopnosť letu, krídla-na veslovanie. Kostra krídla-skrátená sploštená, lakťový kĺb nepohyblivý Kostra nie je pneumatizovaná, nohy sú posunuté ďaleko dozadu, krátky neúplne zrastený behák a 3 dopredu otočené prsty so silnými pazúrmi sú spojené plávacou blanou. Nemajú vyvinuté letky, husté, súvislé operenie je tvorené modifikovaným perím. familia: Spheniscidae – tučniakovité Medzi ohrozené patria 3 druhy, Megadyptes antipodes- t. žltooký, Nový Zéland, Spheniscus demersus –t. okuliarnatý, J. Afrika, S. humbolti- tučniak jednopásy, žijúci na pobreží Chile a Peru. Aptenodytes forsteri – tučniak obrovský. Žije medzi 66 -78˚ j. š. len v Antarktíde. Najväčší tučniak 112 -115 cm, váži 19 -46 kg. Hniezdi na ľadových kryhách pri pobreží i na pobreží, niekedy až 200 km od otvoreného mora.

ordo: Gaviiformes – potáplice 2. -4. prst-plávacia blana, nohy extrémne vzadu, ryby, 2 vaj. , kŕmia obaja, nidifúgne, polokŕmivé familia: Gaviidae – potáplicovité ordo: Podicipediformes – potápky prsty-kožný lem, potápanie, článkonožce a ryby, plávajúce hniezda, polokŕmivé, 3 -8 vaj. , familia: Podicipedidae – potápkovité Podiceps cristatus – potápka chochlatá Podiceps ruficolis - potápka malá

ordo: Procellariiformes – rúrkonosce trubkovito predĺžené nozdry, do kt, ústia vývody soľných žliaz, dlhé krídla, špecializované k vytrvalému lietaniu. Od 25 g do 7 kg. Kostra pneumatizovaná, 15 krčných stavcov, hrudné stavce nezrastajú. Tie, kt. plachtia majú prsnú kosť širokú, potápajúce sa pelikánovcovité úzku predĺženú. Rozšírené sú väčšinou na j. pologuli. Žijú v monogamii, kladú 1 vaj. , mláďatá sú nidikolné. familia: Diomedeidae – albatrosovité Silný, na konci zahnutý zobák pokrytý zloženou ramfotékou. Nozdry sú krátke trubicovité. 71 -135 cm. Patria medzi najťažšie lietajúce vtáky. Rozšírené cirkumpolárne na južnej pologuli a v severnej časti Tichého oceána. Diomedea exulans- albatros sťahovavý, 11, 3 kg, má 254 -351 cm rozpätie krídiel, často sleduje lode.

familia: Procellariidae – víchrovníkovité Kozmopolitne rozšírené vo všetkých oceánoch, najväčšiu druhovú diverzitu dosahujú na juž. pologuli. Sú jedným z mála výhradne morských radov vtákov. Výborne plachtia, dlhé krídla až 37 letiek v lakťovej časti. Jedným z najnápadnejších znakov je dlhý zahnutý zobák s rúrkovitými nozdrami s charaktertistickou stavbou rohoviny, kt. často slúži ako identifikačný znak a sú umiestnené pozdĺž vrchola zobáka. Nozdry môžu vyúsťovať do jednej rúrky Macronectes halli, prípadne do dvoch Puffinus lherminieri. Ústia sem soľné žľazy. Schopné nájsť potravu podľa vetra na základe výborného čuchu, kt. im umožňuje násť svoje hniezdo aj potme. Hniezdia v kolóniách, na miestach, kde majú prístup k moru, kolónia druhu Puffinus griseus môže mať až 2, 5 milióna párov. Ostrý nechet na konci zobáka slúži na lov koristi. Víchrovník ľadový, Fulmarus glacialis meria 45 -50 cm Žije v oceánoch na sev. popoguli

familia: Hydrobatidae – víchrovníčkovité s jednou rúrkovitou nozdrou, tenkým na konci hákovitým zobákom. Medzi prstami majú plávacie blany. Žijú na všetkých oceánoch. Hydrobates pelagicus – víchrovníček morský familia: Pelecanoididae Malé morské vtáky (18 -26 cm), kt. sa potápajú zo vzduchu alebo z pevniny. Pod vodou prenasledujú korisť plávaním pomocou krídiel. Rúkovitá nozdra vyúsťuje smerom nahor. Žijú na južnej pologuli

ordo: Pelecaniformes – veslonožce Všetky 4 prsty majú spojené plávacou blanou. Majú veľký zobák, prispôsobený rôznej technike lovu rýb, prípadne menší alebo väčší hrdelný vak. Kostra je pneumatizovaná, nepotápavé pelikány, suly a fregaty majú všetky kosti duté. Chrbtové stavce sú opistocélne. Kosť radličnú (vomer) majú len fregaty a faetony. Úplne vyvinuté nozdry majú len faetony, ostatné veslonožce ich majú v rôznej miere zakrpatené kormorány a suly ich majú dokonca úplne zarastené. V súvislosti s ichtyofágiou došlo v rôznom stupni aj k redukcii jazyka. Ich perie je tvrdé a husté zvyčajne bez pakostrnky (hyporhachys). familia: Phaetonidae – faetonovité Tropické vtáky s krátkym behákom a malým chodidlom. Zobák krátky, nezahnutý. Ponárajú sa priamo zo vzduchu. familia: Pelecanidae – pelikánovité familia: Sulidae – sulovité familia: Phalacrocoracidae – kormoránovité familia: Anhingidae – anhingovité Veľké vtáky s celkovou dĺžkou tela 81 -97 cm a rozpätím krídiel okolo 120 cm. Vzhľadom pripomínajú kormorány. V oblasti 8. a 9. stavca, kt. sú modifikované, sú mohutné svaly, na prudké vymrštenie krku pri love koristi, kt. je v kľude esovite zohnutý. familia: Fregatidae – fregatovité 70 -114 cm, dlhé krídla a chvost, tropické a subtr. oceány, často sa živia paraziticky Fregata aquila – fregata orlovitá, tmavá a červeným hrdlovým vakom

ordo: Ciconiiformes – brodivce Brodivé nohy s dlhým behákom a dlhými prstami, bez plávacích blán len niektoré majú krátku blanu medzi koreňmi vonkajšieho a stredného prsta, čo im umožňuje lepšie brodenie. Ručných letiek je 10 -12, prvá je často rudimentárna. Hlasový ústroj má väčšina brodivcov v rôznej miere zakrpatený, často im chýbajú i hlasové svaly, preto predovšetkým bocianovité hlas nahrádzajú mechanickým klopaním zobákom. familia: Ardeidae – volavkovité familia: Scopidae – takatrovité vtáky s ťažkým zobákom a chocholčekom smerujúcim dozadu. Veľkosť 50 -56 cm, hmotnosť 470 g. Rozšírené v Afrotropickej oblasti. Žije v lesoch a močaristých oblastiach Živia sa obojživelníkmi (Xenopus), kt. kŕmia aj mláďatá, malé ryby (mladé Barbus, Tylapia), hmyz ale i malé cicavce. Jeden pár môže mať aj niekoľko hniezd, pričom mnohé z nich nikdy nepoužijú alebo nedokončia. Hotové hniezdo je veľké a pevné a udrží aj ťažkého človeka, jeho hmotnosť môže dosiahnuť 100 násobok hmotnosti vtáka a môýe byť zložené až 8000 ks. Priemerne je 1, 5 m hlboké a stavajú ho obe pohlavia 36 týždňov. Je umiestnené vo výške 9 m na hlavnej haluze stromov alebo može byť umiestnené aj na zemi. Patrí sem 1 druh Scopus umbretta - takatra tmavá

familia: Balaenicipitidae – člnozobcovité Sú to veľké dlhonohé brodivé vtáky s obrovským zobákom. Majú 120 cm. Rozšírené vo východnej a strednej Afrike. Žijú v bažinách. Majú unikátny zobák 19 cm dlhý a takmer rovnako široký. Má ostré okraje, vrchná čeľusť je podobne ako u pelikánov silno kýlovito zahnutá a zakončená ostrým nechtom, kt. slúži na zachytenie šmykľavej koristi. Mohutný zobák slúži na chytenie a vytiahnutie koristi z hustej vegetácie a na nosenie vody. Pri veľkých teplotách rodičia nosia vodu v zobáku a polievajú ňou vaj. i mláďatá, kt. až vo veku 1 mesiaca sa dokážu ísť napiť samé. Živí sa rybami rôznej veľkosti (Protopterus, Polypterus, Tylapia), vodnými hadmi, žabami, jaštericami, varanmi, a mladými korytnačkami. Známy 1 druh. Balaeniceps rex - člnozobec veľký, ohrozený

familia: Ciconiidae – bocianovité familia: Threskiornithidae – ibisovité familia: Phoenocopteridae – plameniakovité ordo: Anseriformes – zúbkozobce Majú desmognátnu lebku, robusné telo, husté prachové perie, dobre vyvinutú kostrčnú žľazu. Hrebeň prsnej kosti je vysoký, niektoré labute ho majú dutý a je v ňom umiestnená priedušnica stočená do kľučky. Zobák má na okrajoch čeľustí priečne uložené rohovinové výrastky, stavba kt. je výrazne prispôsobená spôsobu výživy. Na povrchu je zobák pokrytý mäkkou kožou, pri konci má hmatové telieska a na hrote masívnu rohovinovú platničku tzv. nechet. Plávacie končatiny majú krátky behák a 3 predné prsty spojené širokou plávacou blanou. Samci väčšiny druhov majú vychlípiteľný penis. familia: Anhimidae – anhimovité nohy podobné hrabavým, nemajú plávacie blany a penis, na krídlach rohovinová ostroha, J. Amerika, herbibovrné Anhima cristata – anhima rožkatá Anhima cornuta Chauna torquata – čaja familia: Anatidae – kačicovité

ordo: Falconiformes – dravce hákovito zahnutý zobák s mäkkým ozobím voskovka, anizodaktylné nohy, dlhé pazúre, svalnatý jazyk, roztiahnuteľný pažerák s hrvoľom, zachovaná kostrčná žľaza, nidikolné, familia: Cathartidae – supovcovité familia: Pandionidae – kršiakovité familia: Accipitridae – jastrabovité familia: Sagittariidae – hadožrútovité familia: Falconidae – sokolovité

ordo: Galliformes – hrabavce silnou tzv. hrabavou nohou. Behák je spredu krytý dvoma radmi širokých štítkov a zo zadnej strany viacerými radmi malých štítkov. Okrem toho má na zadnej strane rohovinovú, niekedy aj kosťou vystuženú ostrohu. Ich málo obratný let súvisí s pomerne krátkymi krídlami. Na chrbtici majú zrastené stavce v notarium. Väčšina druhov žije v polygamii. Zvyčajne hniezdia na zemi, okrem hoazínov a hokovitých znášajú väčší počet vaj. , na kt. sedí samička ) okrem tabonovitých, kt. ich zahrabávajú do veľkej kopy tlejúceho lístia). Vaj. má pomerne veľký žĺtok, čo súvisí s nidifúgnymi mláďatami. familia: Megapodidae – tabonovité vaj. –tlejúci rastl. materiál, samce regulujú teplotu, Austrália Megapodius reinwardti – tabon hnedý familia: Cracidae – hokovité familia: Phasianidae – bažantovité familia: Meleagridae – morky familia: Tetraonidae – hlucháňovité familia: Numididae – perličky

ordo: Gruiformes – žeriavy r. veľmi rôznorodých vtákov s anizodaktylnou nohou, vyššie posadeným palcom a chýbajúcim hrvoľom. Hniezdia na zemi, znášajú väčší počet vaj. a majú nidifúgne mláďatá. Väčšina- bylinožravce familia: Mesitornithidae familia: Turnicidae - prepeľovce familia: Pedionomidae familia: Gruidae - žeriavovité familia: Aramidae - kurlanovité familia: Psophiidae - trubače familia: Rallidae - chriašteľovité familia: Heliornithidae - chriašteľovcovité familia: Rhynochaetidae – kaguovité familia: Eurypygidae - pachriašteľovité familia: Cariamidae – kariamy familia: Otididae – dropovité

ordo: Charadriiformes – kulíky Nohy sú brodivého typu s krátkym, u niekt. druhov chýbajúcim prstom, sú neoperené aj nad pätou. Prsty sú niekedy spojené celou alebo krátkou plávaciou blanou, u mnohých druhov úplne chýba Takmer všetky druhy žijú v blízkosti vôd, na zaplavovaných, bahnitých alebo štrkovitých brehoch, na pobreží, morských útesoch alebo na mori. Niekt. druhy žijú aj na lúkach, poliach, stepiach alebo v lesoch (sluka hôrna). Potrava je takmer výlučne živoč. Hniezdia takmer vždy na zemi, vaj. sú škvrnité. Mláďatá sú nidifúgne, porastené hustým prachovým perím s výraznou maskovacou kresbou. familia: Charadriidae - kulíkovité menšie druhy od veľkosti vrabca po hrdličku. Zobák pomerne krátky, valcovitý. Nohy dlhšie, palec rudimentárny alebo celkom chýba. Žijú najmä v okolí vôd, ale niekt. druhy aj v suchých oblastiach na všetkých kontinentoch. Známych 9 rodov so 66 druhmi. U nás zaznamenaných 8 druhov, z nich 2 pravidelne hniezdia familia: Haematopodidae – lasturničiarovité, stredne veľké druhy Zobák je asi 1, 5 krát dlhší ako hlava, z bokov stľapkaný, najmä v koncovej časti, u niekt. druhov aj mierne vyhnutý. Používajú ho na otváranie lastúr, ktorými sa živia. Nohy sú pomerne krátke, bez palca s krátkymi vykrojenými plávacími blanami. Rozšírené na všetkých kontinentoch známych je 11 druhov. Haematopus ostralegus - lastúrničiar strakatý, u nás vzácne

familia: Burhinidae – ležiakovité, výrazne veľké oči. Nohy hrubé, s krátkou plávaciou blanou pri koreni, palec chýba. Žijú prevažne nočným životom. V čase nebezpečenstva sa zvyknú prikrčiť k zemi. Rozš. po celom svete 9 druho. Burhinus oedicnemus - ležiak obyčajný familia: Scolopacidae – slukovité, charakteristický tenký a dlhý zobák rôzneho tvaru (rovný, zahnutý). U niekt. druhov je vyvinutá plávacia blana pri koreni prstov, u iných úplne chýba. Žijú v okolí plytkých vôd. Rozšírené na všetkých kontinentoch. Známych 86 druhov, u nás zaznamenaných 28, z nich 6 pravidelne hniezdi. Scolopax rusticola - sluka hôrna, 34 -36 cm, 270 -400 g, veľmi dlhý zobák. Hlava je na temene vyklenutá, výrazne veľké oči. V miernom a boreálnom pásme palearktickej oblasti a roztrúsene aj vo vysokohorských polohách orientálnej oblasti. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesa, najmä v listnatých a zmiešaných, často v blízkosti vlhších miest, sťahovavá. Počas toku vylietajú samce asi pol hodinu po západe slnka a ozývajúc sa typickými hlasovými prejavmi, pískaním a kvorkaním, oblietavajú svoj revír. Hniezdom býva malá kotlinka na zemi, niekedy vystlaná trochou materiálu. O mláďatá sa samica stará asi 5 -6 týždňov. Pri nebezpečenstve ich samica odnáša v lete (často aj dosť vyvinuté), najčastejšie medzi nohami, pritisnuté k telu, menej často medzi prstami. Najstarší okrúžkovaný jedinec sa dožil vyše 20 rokov. Potravu hlavne červy, v menšej miere hmyz a jeho larvy, pavúky, mäkkýše, mnohonôžky, tiež rôzne semená. Zbiera ju na vlhkých miestach tak, že zabodáva zobák do zeme a špičkou ju zachytí ako pinzetou.

familia: Recurvirostridae – šabliarkovité, výrazne dlhé nohy. Medzi prstami majú vyvinutú krátku plávaciu blanu, u niekt. iba medzi 3. a 4. prstom. Zobák dlhý, priamy alebo zahnutý nahor. Žijú v okolí plytkých vôd. Rozšírené sú na všetkých kontinentoch, okrem Antarktídy a známych je 13 druhov. Recurvirostra avosetta - šabliarka modronohá, 42 -44 cm, 260 -400 g. Dlhý zobák na konci sa zužujúci a zahnutý nahor. Rozšírená je v palearktickej oblasti, lokálne hniezdi aj v Afrike. Je sťahovavá, v južnejších oblastiach stála alebo prelietavá. Na morskom pobreží, piesčinách, v oblastiach bahnitých slaných jazier, u nás na plytkých bahnitých brehoch rybníkov alebo na vypustených rybníkoch. Hniezdi vo väčších alebo menších kolóniách. Hniezdo na vyvýšeninách bahna nízko nad hladinou vody pri jej zvýšení býva zaplavované. Výstelka býva zo suchých rastl. , úlomkov lastúr. Vo veku 5 týždňov sú schopné lietať. Pohlavne dospievajú vo veku 2 -3 rokov. Potrava vo vode žijúce larvy hmyzu, kôrovce, mäkkýše, červy a rybia mlaď. Recurvirostra avosetta - šabliarka modronohá

familia: Jacanidae – jakanovité charakteristické dlhé nohy a prsty, pomocou kt. dokážu kráčať po plávajúcej vegetácii. Okrem toho aj výborne plávajú a potápajú sa. Krídla sú krátke, zaoblené s ostnatým tŕňom. Rozšírené sú v afrotropickej, orientálnej, austrálskej a neotropickej oblasti. Žijú pri jazerách a močiaroch v inundačných územiach riek. Hniezdo stavia samec na plávajúcich vodných rastl. Celá starostlivosť je na samcovi. Niekt. druhy sú polyandrické. Samica znáša 3 -4 vaj. , na kt. sedí samec 21 -26 dní. Mláďatá sú nekŕmivé a ich výchova trvá vyše 3 mesiacov. Potrava-bezstavovce, semená vodných rastlín. Známych je 6 rodov a 8 druhov. Actophilornis africanus - jakana modročelá s typickým výrazným čelovým štítom, kt. žije v Afrike.

familia: Rostratulidae familia: Dromadidae familia: Haematopodidae familia: Ibidorhynchidae familia: Alcidae – alky Tvar tela je torpédovitý, prispôsobený na potápanie a rýchly pohyb pod hladinou. Krk je krátky a krídla sú malé a končisté. Lietajú rýchlo a s vysokou frekvenciou úderov. Zobák je silný, často zo strán sploštený a vysoký. Nohy posunuté výrazne dozadu, krátky behák, palec. Predné prsty spojené plávaciou blanou. Posunutie nôh spôsobuje, že sedia na zemi vo vzpriamene. Perie je veľmi husté a priliehavé s adaptáciami, kt. zvyšujú jeho termoizolačné vlastnosti. Okrem hustejšieho rastu jednotlivých pier, má aj zástavica hustejšie rastúce lúče a perútky. Pri preperovaní vypadávajú všetky letky súčasne. Dobre vyvinuté soľné žľazy, pomocou kt. vylučujú soľ. Rozšírené v arktickom pásme na pobreží Sever. ľadového oceánu a v sev. časti Atlantického oceánu. Známych je 12 rodov a 22 druhov, kt. patria do jednej č. Alca torda - alka malá dosahuje 16 cm, váži necelých 100 g, medzi najmenšie druhy Pinguinus impennis - alka veľká, najväčší druh, v 19. st. vyhubená, vážila okolo 5 kg, 80 cm.

ordo: Columbiformes – holuby krátkym zobákom, krátkymi kráčavými nohami s krátkym behákom, malou hlavou, dobre vyvinutými lietacími svalmi. Pri koreni zobáka majú zdurené mäkké ozobie (stepiarovitým chýba). Väčšinou nemajú vyvinutú kostrčnú žlazu, prípadne je len slabo vyvinutá. Časť hrudných stavcov zrastá v notarium. Sú monogamné, hniezdia zvyčajne na stromoch (stepiarovité na zemi), majú 1 -2, stepiare 2 -3 nidikolné mláďatá. Kozmopolitne rozšírené familia: Pteroclididae - stepiarovité, stredne veľké terestriálne vtáky podobné holubom s krátkym zobákom, malou hlavou, dlhými krídlami, krátkymi nohami a opereným behákom (u niektorých aj prstami). 24 – 40 cm, v Afrotropickej, Palearktickej a Orientálnej oblasti. Obývajú otvorené územia suchých oblasti. 2 druhy Pterocles orientalis - stepiar čiernobruchý Syrrhaptes paradoxus – labkáň stepný familia: Columbidae - holubovité Raphus cucullatus – dront maurícijský (dodo)

ordo: Psittaciformes – papagáje pomerne veľkým hákovito zahnutým zobákom so širokým ozobím, krátke uchopovacie a šplhavé nohy (2 prsty dopredu, 2 prsty dozadu), dlhý chvost. Pri šplhaní si môžu pomáhať aj zobákom. Horná čeľusť je kĺbovito spojená s mozgovou časťou lebky, preto je pohyblivá. Väčšine z nich chýba mazová žľaza, majú však dobre vyvinuté prachové perie. Papagáje majú najvyšší stupeň cerebralizácie mozgu, majú najvyvinutejší koncový mozog. Mnohé z nich tvoria trvalé páry na celý život, väčšina z nich hniezdi v dutinách, mláďatá sú nidikolné. Loriculus galgulus

ordo: Cuculiformes – kukučky so zygodaktylnou nohou (2 vonkajšie prsty smerujú dozadu, 2 prostredné dopredu), vonkajší 4. prst majú kukučky obracavý tzv. vratiprst. Majú 10 ručných letiek, perie spravidla bez pakostrnky. Majú tenkú kožu, , pomerne dlhé krídla. Nemajú hrvoľ. Mláďatá sú nidikolné, pri mnohých druhoch je vyvinutý hniezdny parazitizmus. Zvyčajne žijú v lesoch. ordo: Strigiformes – sovy veľké oči-nočné vtáky, žmurkajú horným viečkom. Majú vratipsrt, dobrý sluch, mäkké okraje krycích pier, dlhé slepé črevá. Nemajú hrvoľ, vývržky, nidkolné ordo: Caprimulgiformes – lelky nočné vtáky, široká hlava s plochým zobákom s vibrizami, krátke nohy s vratiprstom, dlhé krídla, hmyzožravé, hniezdia na zemi, nidikolné ordo: Apodiformes – krátkonožce mohutné lietacie svaly, vysoká crista sterni, dlhá ručná časť krídla, slabé nohy, potrava za letu familia: Apodidae - dážďovníkovité familia: Trochilidae - kolibríkovité

ordo: Coliiformes – myšovce malá skupina afrických sivo sfarbených vtákov s dlhým chvostom a nohami s vratiprstom. Merajú 30 -34 cm, z čoho asi 2/3 je chvost. Vážia 45 -55 g. Sú schopné otočiť všetky 4 prsty dopredu. Majú len 10 kormidlových pier. Obe pohlavia majú na hlave chocholík. Žijú na savanách až po okraj lesov od morského pobrežia až po 2400 m n. m. , v stredne veľkých kŕdľoch s jedným vbodcom. Sú stále. Živia sa listami a ovocím rôznych rastlín. Hniezdo je v hustej vegetácii, často nízko nad zemou, 1 samička znáša 2 -5 belavých vaj. Do jedného hniezda môžu však znášať aj 2 samičky a obe na nich aj sedia, obe pohlavia sedia na vaj. aj kŕmia mláďatá. Inkubácia začína od 1. vaj. , trvá 2 -3 týždne. Pri kŕmení môže pomáhať aj viac samčekov. Mláďatá sú kŕmivé, liahnu sa neoperené. ordo: Trogonyformes – trogóny malý r. svetlo sfarbených vtákov žijúcich v tropických pralesoch Ázie, Afriky a Ameriky. Presný počet druhov nie je známy, poznáme 39 druhov. Sú známe ako jeden z najfarebnejších radov vtákov. Žijú v lesoch nad 1300 m n. m. Merajú 23 -103 cm, z čoho 2/3 tvorí chvost. Prvé dva prsty smerujú dozadu a 3. a 4. dopredu (heterodaktylná noha). Sú hmyzožravé ale nepohrdnú ovocím a väčšie druhy i jaštericami. Všetky druhy žijú v lesoch, žiadny nemigruje. Hniezdia v dutinách ale aj v opustených termitiskách. Znášajú 2 -4 biele vaj. , sedia obe pohlavia 17 -19 dní. Mláďatá sú kŕmivé, neoperené, kŕmia obaja rodičia hmyzom. Po 3 -4 týždňoch vylietajú z hniezd. Druh Pharomachrus mocinno –kecal- je národným vtákom Guatemaly.

ordo: Coraciiformes – krakle vtákov s pomerne riedkym perový pokryvom a zvyčajne chýbajúcim prachovým perím. Majú 10 -11 ručných letiek. Relatívne krátky krk, zložený so 13 -15 stavcov, pri zobákorožcoch prvé dva zrastajú ako opora pre hlavu nesúcu veľký zobák. Zobák majú krakľovce veľmi rozmanitého tvaru, najväčší ho majú zobákorožcovité, napr. zobákorožec dvojrohý, Buceros bicornis ho má až 30 cm dlhý. Nohy sú anizodaktylné alebo syndaktilné. Nemajú hrvoľ. Zvyčajne sú monogamné, mláďatá sú nidikolné. ordo: Piciformes – ďatle šplhavá zygodaktylná noha, hniezdia v dutinách, biele vaj. , nidikolné, Jynx torquilla – krutohlav hnedý, oproti ostatným nie je ťažný ordo: Passeriformes – spevavce vtáky veľmi rozmanitých tvarov a veľkosti, kt. zahrňuje viac ako 3/5 všetkých druhov vtákov. Prachová časť spodnej časti zástavice je dobre vyvinutá, paosteň (hyporhachys) len malý, prípadne úplne redukovaný. Ručných letiek je 10, u niektorých skupín je prvá zakrpatená, prípadne chýba. Zobák rôzneho tvaru je bez ozobia. Anizodaktylné nohy s prvým prstom otočeným vždy dozadu sú operené po pätu, behák je pokrytý doštičkovitými šupinami.

subordo-podrad: Eurylaimi druhy-žijúce v trópoch, syrinx len s 1 párom spevných svalov Eurylaimus javanicus subordo-podrad: Tyranni 1 -3 páry spevných svalov, J. Amerika, zasahujú do S. Ameriky, subordo-podrad: Menurae austrálska oblasť, subordo-podrad: Oscines najväčší podrad spevavcov (cca 45 %), 4 páry spevných svalov, väčšinou malé druhy pestro sfarbené

familia: Alaudidae – škovránkovité na zemi žijúce s nenápadným sfarbením, na zadnom prste (1. ) majú dlhý pazúrik, dobre lietajú a rýchlo behajú Alauda arvensis – škovránok poľný – hniezdi na zemi. Pri speve samček vyletí značne vysoko na hniezdny priestor a po skončení spevu strmhlav klesá k zemi. Patrí medzi sťahovavé vtáky. Pôvodne stepný druh, dnes žijúci na sídliaskách je pipíška chochlatá – Galerida cristata. Na temene má chocholček dlhších pierok.

familia: Hirundinidae – lastovičkovité Veľmi dobre lietajú, sú špecializované na lov hmyzu vo vzduchu. Plochá hlava a široký, lboko rozoklaný zobák, vykrojený chvost. Hniezda si stavajú z hliny. U nás žije synantropne Hirundo rustica – lastovička domová. niezdi vo vnútri budov, v miskovitých hniezdach. Je sťahovavá. Belorítka domová – Delichon urbica, ktorá si stavia hniezda na budovách zvyčajne z vonkajšej strany. Je zvrchu čierna, len kostrč má bielu. Spodná časť tela od zobáka je biela, bočné kormidlové perá sú kratšie, preto jej chvost nie je tak hlboko vykrojený ako chvost lastovičky. Stavia si uzavreté hniezda s kruhovým vletovým otvorom. Náš tretí druh brehuľa hnedá – Riparia riparia hniezdi v pieskových brehoch riek. Všetky tri druhy sú koloniálne. familia: Muscicapidae – muchárovité Stromové druhy, živiace sa hmyzom (podnikajú krátke lety zo svojho pozorovacieho stanovišťa), hniezdia aj v dutinách. U nás žije nenápadný Muscicapa striata - muchár sivý. V dutinách hniezdia Ficedula hypoleuca – muchárik čiernohlavý (ich samčekovia sú nápadne čiernobielo sfarbení) a F. albocollis – muchárik bielokrký. Sú kŕmivé

familia: Turdidae – drozdovité Malé až stredne veľké druhy so šidlovitým zobákom, stredne veľkým behákom, rohovinové doštičky ktorého spolu zrastajú. Známych asi 300 druhov, čeľaď je kozmopolitne rozšírená. Živia sa hmyzom, mäkkýšmi, rastlinnými plodmi, hniezdia vo voľných hniezdach. Sú kŕmivé. U nás hniezdi 17 druhov, mnohé z nich patria k veľmi bežným druhom. Najznámejší je Turdus merula – drozd čierny, v ľudských sídlach a lesoch častý. Samček je čierny so žltým až mrkvovožltým zobákom, samička hnedá. Drozdovi čiernemu sa podobá T. torquatus – d. kolohrivý, ktorý má na prsiach polmesiačikovitú bielu škvrnu. Žije v horských oblastiach. Menší je d. plavý – T. philomelos z vrchnej strany je olivovohnedý, zo spodnej stany biela s hnedými škvrnami v podobe vokáňa ^. Menej známy je T. viscivorus – d. trskotavý, škvrny na žltobielom brušku ktorého sú širšie.

Patrí sem aj Phoenicurus ochruros – žltochvost záhradný, žijúci v záhradách, parkoch a blízkosti stavieb a zriedkavejší ž. hôrny P. phoenicurus. Charakteristickým znakom žltochvostov je hrdzavohedý chvost. Menej známe sú pŕhľaviare, z ktorých pŕhľaviar červenkastý Saxicola rubetra hniezdi na podhorských lúkach a p. čiernohlavý S. torquata je viazaný na krovinaté stráne, lúky, polia v teplejších oblastiach. V teplejších lesoch, vetrolamoch, remízkach s hustým krovinatým podrastom žije slávik krovinový Luscinia megarhynchos, jeden z najlepších spevákov. Severský druh s. modrák L. svecica v posledných rokoch v niektorých oblastiach pravidelne hniezdi.

familia: Sylviidae – penicovité Malé druhy, nenápadne sfarbené s mäkkým perím a slabým šidlovitým zobákom. Majú charakteristický spev. Sú hmyzožravé, ťažné a zvyčajne nemajú pohlavný dimorfizmus. Dobre lietajú, prevažne sú viazané na lesné biotopy. Známych približne 350 druhov (66 rodov), žijúcich na celom svete. U nás žije okolo 16 druhov. Vo svetlejších lesoch žije častá penica čiernohlavá Sylvia atricapilla, samček ktorej má čierno sfarbené temeno hlavy a samička hrdzavohnedo. Veľmi pekne spieva. Sivohnedo sfarbená p. hnedokrídla S. communis je rovnako bežným druhom. V teplejších oblastiach hniezdi p. jarabá S. nisoria na bokoch a hrudi veľmi jeme pásiková. Nenápadne hnedozeleno sfarbený je ďalší výrazne veľmi pekne spievajúci druh sedmohlások hájový Hipolais icterina K najhojnejším druhom v lesoch, parkoch a záhradách patrí malý hnedozelený kolibiarik čipčavý Phylloscopus collybita. Jeho typický hlas zne ako kvapkajúca voda „cilp calp“. Podobný vzhľadom ale s úplne iným typom spevu je k. spevavý P. trochilus V okolí rybníkov v porastoch trste sa môžeme stretnúť trsteniarik veľký Acrocephalus arundinaceus, o niečo menší t. bahenný A. scirpaceus, t. bahenný A. schoenobaenus a naš najhojnejší t. spevavý A. palustris. Spev kobyliek pripomína hlas svrčiaka zelenkavého Locustells naevia, s prenikavým hlasom s. riečny L. fluviatilis. Pri rybníkoch žije s. slávikovitý L. luscinoides. Do tejto čeľade patria aj najmenšie európske vtáky králiček ohnivohlavý Regulus ingnicapillus a. k. zlatohlavý R. regulus, ktoré vážia len okolo 6 g.

familia: Troglodytidae – orieškovité Malé až stredne veľké druhy (9 – 22 cm). Mäkké husté operenie, dlhý tenký, často mierne ohnutý zobák. Silné nohy s pevnými pazúrikmi. Krátke zaokrúhlené krídla, krátky chvostík držia často vztýčený. Žijú v krovinách. Živia sa hmyzom. U nás žije oriešok hnedý Troglodytes troglodytes. familia: Cinclidae – vodnárovité Druhy s krátkym zavalitým telom, veľkou hlavou a dlhším rovným zobákom a krátkym chvostom. Ich veľkosť sa pohybuje od 14 – 19 cm. Patria sem druhy s málo pneumatizovanou kostrou, hustým operením, prachovým perím aj na holinách a zakrytými ušnými otvormi. Sú to prispôsobenia k zvláštnemu spôsobu života. Žijú na brehoch čistých tečúcich vôd, pobehujú po ich dne, kde zbierajú potravu, u nás žije vodnár obyčajný Cinclus cinclus.