Opakovanie II Gramatika Skromn list Skromn list hovorov

Opakovanie II. Gramatika

Súkromný list • Súkromný list – hovorový štýl, má voľnú štylizáciu, môže obsahovať slangové a nárečové slová (vec pisateľa). Mal by mať tieto časti – oslovenie (Milá Anna!), úvod, jadro a záver, podpis, dátum a miesto napísania (vpravo hore) • Typy súkromných listov – list, pohľadnica, email, sms

Úradný list • Patrí k administratívnemu štýlu, jeho forma je daná administratívnymi normami • Vyžaduje si vecné a stručné vyjadrenie, spisovnú podobu jazyka • Úradné listy sa delia na : a) listy (žiadosť, životopis, splnomocnenie, urgencia, sťažnosť) b) šeky a tlačivá (sú predtlačené, údaje v nich iba dopĺňame)

Vetné členy, vetné sklady • Delia sa na : a) hlavné (podmet, prísudok, vetný základ) b) vedľajšie (predmet, prívlastok, príslovkové určenie, prístavok, doplnok) • Vetný sklad – najmenšie významové spojenie slov vo vete. • Poznáme : a) prisudzovací sklad (podmet+prísudok) b) určovací sklad (spojenie hlavného a vedľajšieho vetného člena) c) priraďovací sklad (viacnásobný vetný člen)

Určte vetné členy a vetné sklady Otcov najmilší román zmizol z knižnice pred obedom.

Rétorika • Rétorika (rečnícky štýl) – zaoberá sa tvorbou a prednášaním ústnych prejavov verejného charakteru • Rečnícke žánre sa delia na: a) agitačné (politické prejavy, súdne reči, kázne) b) odborné, náučné (prednášky, referáty) c) príležitostné (slávnostný príhovor, prípitok, blahoželanie)

Štruktúra rečníckeho prejavu • • • Oslovenie Úvod Jadro Záver Poďakovanie za pozornosť (charakter prejavu je určený témou a poslucháčmi)

Lexikografia • Lexikografia – náuka o slovníkoch a práci s nimi (časť lexikológie) • Typy slovníkov : a) prekladové (anglicko-slovenský a pod. b) encyklopédie (prinášajú odborné vedomosti z jednej vednej oblasti) c) pravopisné (Pravidlá slovenského pravopisu) d) Synonymický slovník e) Slovník cudzích slov f) Výkladový slovník (vysvetľuje význam slova) g) Frazeologický slovník (vysvetľuje význam ustálených slovných spojení – frazeologizmov)

Z akého typu slovníka je záznam? “zeman -a mn. -ia m. hist. príslušník nižšej šľachty; zemianka -y -nok ž. ; zemiansky príd. : z. stav, z-a kúria; zemianstvo -a s. 1. zemiansky stav 2. hromad. zemania”

V texte nájdite neohybné slovné druhy a charakterizujte ich Neďaleko potoka rastie sedem topoľov. Pri nich je vždy príjemne chladno, aj uprostred horúceho poludnia. V potoku skáču rybky a robia čľup-čľup. Na kameni pri brehu sedí Janko a v ruke drží udicu. Vo vedre už má niekoľko pekných kúskov. Veď je to skúsený rybár.

Neohybné slovné druhy • Príslovky – bližšie určujú okolnosti deja (kde? , ako? , prečo? , kedy? ) • Niektoré sa dajú stupňovať (príslovky, ktoré sú odvodené od akostných prídavných mien) • Stupňovanie – a) pravidelné (teplo – teplejšie – najteplejšie) b) nepravidelné (dobre – lepšie – najlepšie) • Delenie : a) príslovky miesta b) príslovky času c) príslovky spôsobu d) príslovky príčiny

Predložky • Poukazujú na pády • Delia sa na : a) prvotné (pôvodné predložky – v, z, s, na) b) druhotné (prešli k predložkám z iného slovného druhu – okolo) • 1. Jednoduché (s, na, ku, v ) • 2. Zložené (spopod, ponad)

Spojky, častice • Spájajú slová vo vetách a vety v súvetí • Delia sa na : a) priraďovacie (a, i, aj, ani) b) podraďovacie (že, aby, keď) Častice – vyjadrujú vzťah hovoriaceho k výpovedi • Delia sa na : a) uvádzajúce (na začiatku vety – Vraj prišiel neskoro. b) vytyčovacie (stoja pred tematicky dôležitým slovom vo vete – Umieral skoro až dve hodiny. )

Citoslovcia • Napodobeniny prírodných zvukov, vyjadrenia citov, pocitov • Delia sa na : a) vlastné (jaj, ach. . . ) b) onomatopoje (napodobeniny prírodných zvukov)

Vety • Veta – gramaticky správne spojenie slov, vyjadruje ucelenú myšlienku • Delenie viet podľa obsahu : a) oznamovacie b) opytovacie c) rozkazovacie • Delenie podľa členitosti : a)jednočlenné b) dvojčlenné • Delenie podľa zloženia : a) jednoduché b) zložené

Určte typy viet a) Ja som dal peniaze vám a nie báčikovi z Chochoľova. b) Peňazí? c) Gazdovstvo viedol jeho syn a on prevádzal kupectvo. d) Dajte mi s ním už raz pokoj!

Charakteristika • Slohový útvar opisného slohového postupu • Podstatou charakteristiky je opis vonkajších znakov, vlastností a charakterových čŕt človeka • Typy charakteristiky : a) vonkajšia b) vnútorná c) priama d) nepriama e) autocharakteristika f) karikatúra g) individuálna h) skupinová

Úloha • Zostavte stručnú autocharakteristiku

Jazyk • Systém dorozumievacích prostriedkov, slúži na dorozumievanie • Jazyk = písmo+reč (ústna a písomná podoba) • Funkcie jazyka – komunikatívna, didaktická, estetická • Jazykové štýly – a) štýly verejného charakteru (umelecký, administratívny, odborný, publicistický, rečnícky) b) štýl súkromného charakteru (hovorový)

Ohybné slovné druhy • Dajú sa skloňovať, alebo časovať • Sú to: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky a slovesá • Podstatné mená – mená osôb, zvierat, vecí, dejov a stavov • Delia sa na: a) všeobecné (auto) b) vlastné (Jano) c) konkrétne (stôl, dvere) d) abstraktné (láska, svedomie)

Prídavné mená • Pomenúvajú kvalitu (akosť) vecí, alebo vzťah k niečomu • Delia sa na: a) akostné (dajú sa stupňovať) b) vzťahové c) privlastňovacie • Stupňovanie – pravidelné, nepravidelné • Skloňovacie vzory pre prídavné mená – pekný, cudzí, páví, otcov, matkin

Zámená • Vo vetách zastupujú mená (stoja na mieste podstatných a prídavných mien) • Delia sa na: a) osobné (ja, ty, on) b) privlastňovacie (môj, tvoj) c) ukazovacie (ten, tá, to) d) zvratné (si, sa) e) neurčité (akýsi, niekto)

Číslovky • Pomenúvajú počty a poradie vecí • Delia sa na: a) základné (jeden, dva) b) radové (prvý, druhý) c) druhové (dvojaký, trojaký) d) násobné (dvojnásobný) e) neurčité (predposledný)

Slovesá • Pomenúvajú deje a stavy • Delia sa na: a) pomocné (byť, môcť, smieť, mať, musieť) b) plnovýznamové (bežať, ísť, spievať) • Slovesá sa časujú, určujeme pri nich osobu, číslo, čas, spôsob, rod, vid, tvar

Porovnanie slovenčiny a češtiny • Príbuzné jazyky, patria do skupiny západoslovanských jazykov • Ich vývin ovplyvnila spoločná minulosť (Rakúsko. Uhorsko, Československo) • Od 14 st. slovenskí evanjelici používajú češtinu ako literárny a liturgický jazyk (J. Kollár) • Hláskoslovné rozdiely – a) čeština nemá ä, ô, ľ b) slovenčina nemá ě, ů • Tvaroslovné rozdiely – iné pádové prípony, čeština má tzv. vokatív (5. pád, oslovenie, napr. Jirko, Honzo) • Lexika – niektoré slová sú rovnaké (auto, chléb – chlieb), niektoré úplne odlišné (lienka – beruška, zelí – kapusta)

Štylisticko príznakové slová • Slová (pojmy), ktoré poukazujú na to, že text patrí do nejakého štýlu • A) poetizmy – básnické slová (metafory, personifikácie, epitetá) – naznačujú, že daný text patrí k umeleckému štýlu • B) odborné slová (termíny) • C) slang, nárečia (hovorový štýl) • D) neologizmy • E) archaizmy • F) historizmy

Slohový postup, slohový útvar • Slohový postup – postup, ktorým tvoríme slohový útvar (výber jazykových prostriedkov, štylizácia) • Slohový útvar – produkt, výsledok slohového postupu • Slohové postupy : a) informačný (oznámenie, inzerát, správa, plagát) b) opisný (opis, charakteristika, životopis) c) výkladový (výklad, úvaha, referát, prednáška) d) úvahový (úvaha, esej) e) rozprávací (román, bájka, rozprávka, príbeh s pointou)

Prvá pomoc Bodnutie včelou, osou alebo sršňom je veľmi bolestivé. V mieste vpichu sa môže vytvoriť červený, bolestivý a páliaci opuch. Niektorí ľudia reagujú na bodnutie hmyzom precitlivene, alergicky. Majú pocit mrazenia, cítia nevoľnosť, ba môžu sa dusiť. Po väčšom bodnutí rýchlo upadajú do šoku. Postihnuté miesto ochladzujeme ľadom alebo studeným obkladom. Ak máme poruke pinzetu, žihadlo ňou vytiahneme. Neustále sledujeme, či postihnutý dobre dýcha a či nestráca vedomie. Najnebezpečnejšie je bodnutie do ústnej dutiny (jazyka, hltana, hrtana, priedušnice, pažeráka), pretože na týchto miestach veľmi rýchlo opuchne sliznica, čo môže spôsobiť dusenie. Vtedy treba bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc. Postihnutému človeku dáme cmúľať ľad a priložíme mu na ranu studený obklad.

Aký dopad majú kompozičné princípy na recipienta diela Franza Kafku Premena? (Žiacka práca) Medzi najvýznamnejších autorov dvadsiateho storočia bezpochyby patrí aj Franz Kafka, svetoznámy prozaik židovského pôvodu, ktorý väčšinu svojho života prežil v Prahe. Kafka vyštudoval právo, ale prakticky celý život pracoval v poisťovni. Fakt, že ho práca nenapĺňala, ba naopak, ubíjala, na ňom aj na jeho dielach zanechal silné stopy. Rovnako ho poznačil aj napätý vzťah s otcom, ktorý od syna očakával čosi celkom odlišné od toho, čo si on sám prial. Kafku charakterizujú aj problematické spoločenské vzťahy, menovite vzťahy so ženami. Bol plachý, nepochopený, trpel depresiami a celý život bol chorľavý. Všetky tieto vplyvy sa veľmi veľkou mierou podieľajú na zvláštnej atmosfére, ktorá je typická pre jeho diela.

Vývin jazyka v predspisovnom období • Indoeurópske jazyky • Slovanské jazyky – a) východoslovanské (ruština, bieloruština, ukrajinčina) b) západoslovanské (slovenčina, čeština, poľština) c) južnoslovanské jazyky (slovinčina, srbština, chorvátčina) • Praslovančina – prazáklad slovanských jazykov • Hlaholika – prvé slovanské písmo • Staroslovienčina – reč obyvateľov Veľkej Moravy • Predspisovné obdobie – do r. 1787 (Veľká Morava, jazykový chaos)

A. Bernolák, bernolákovčina • 1787 • Jazykovedné diela – Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách (1787), Slovenská gramatika (1790), Slowar slowenskí, česko-nemecko-latinskouherskí • Znaky – základom je západoslovenské nárečie z okolia Trnavy • Fonetický pravopis – „Píš, ako počuješ. “ • Nedodržiavanie zákona o rytmickom krátení • Veľa dlhých slabík (vplyv češtiny) • Bernolákovčina nemá hlásky – ä, dvojhlásky, j (písalo sa ako g), v (písalo sa ako w)

Práca s informáciami • • • Osnova – záznam textu v bodoch Konspekt – rozvinuté body osnovy, poznámky Koncept – nečistopis slohovej práce Čistopis – finálna verzia slohovej práce Citácia – presné citovanie výroku (musí byť v úvodzovkách s uvedením mena autora) • Parafrázovanie – voľné prerozprávanie citátu

Opis, druhy opisu • Útvar opisného slohového postupu • Druhy opisu : a) jednoduchý b) umelecký c) odborný d) opis pracovného postupu e) charakteristika f) statický g) dynamický

Úloha • Vytvorte jednoduchý opis vašej triedy

Publicistický štýl • Štýl verejného charakteru, využíva sa v médiách (printové a audiovizuálne) • Jeho funkciou je informovať • Žánre : a) spravodajské (správa) b) analytické (úvodník, komentár – prinášajú okrem faktov aj analýzu problému) c) beletrizované (s prvkami umeleckého štýlu – esej, fejtón, reportáž, interview)

Zvuková stránka jazyka • Pojmy : a) ortoepia – správna výslovnosť b) ortografia – správny pravopis c) fonetika – jazykovedná disciplína, zaoberá sa vznikom hlások v rečových ústrojoch (hlasivky, podnebie, pery, zuby) d) fonológia – jazykovedná disciplína, zaoberá sa použitím hlások v konkrétnych rečových situáciách (spodobovanie, intonačné javy)

Delenie slovenských hlások • Hlásky delíme na : a) samohlásky (a, e, i, o, u) b) spoluhlásky (tvrdé, mäkké, obojaké) c) dvojhlásky (ia, ie, iu, ô) • Z hľadiska spodobovania : a) znelé (párové a nepárové) b) neznelé

Výkladový slohový postup • Používa sa pri výklade (vysvetľovaní), najmä v odbornej literatúre • Opiera sa o objektívne fakty, štatistické údaje, dôkazy • Využíva postupy logického myslenia – syntéza, analýza, komparácia, konkretizácia, exemplifikácia a pod. • Útvary – výklad, prednáška, referát • Jeho podtypom je úvahový slohový postup, je založený na subjektívnom pohľade na daný jav (vlastný názor) • Útvary úvahového slohového postupu – esej, úvaha

Odborný štýl • Štýl verejného charakteru, využíva sa v odbornej a populárno-náučnej literatúre (pre laickú verejnosť) • Znaky – používanie odborných názvov (termínov), zložitá syntax, vecné vyjadrovanie, fakty, mimojazykové zložky (grafy, schémy, vzorce) • Útvary – prednáška, referát, recenzia, odborný posudok

Ukážka odborného štýlu “Rastlinné hormóny (tiež nazývané fytohormóny, alebo rastové látky) sú chemické zlúčeniny, ktoré sa tvoria v rastlinách v malej koncentrácii, vylučujú do okolia buniek, transportujú do inej časti rastliny a tam vyvolávajú určitý efekt. Sú to signály komunikácie medzi bunkami.

Synonymá, antonymá • Synonymá – slová rovnakého a podobného významu (napr. smelý – odvážny) • Antonymá – slová opačného významu (deň – noc) • Polysémia – jav, pri ktorom jedno slovo môže mať viac významov (viacvýznamové slovo) • Význam slova – môže byť prvotný (hlava – ľudská hlava) a odvodený, druhotný (hlava štátu, kapustná hlava)

Informatika, informácie • Informatika – vedný odbor, vznikol v polovici 20 st. , zaoberá sa spracovaním a uschovávaním informácií • Zdroje informácií – médiá, internet, rozhovory s ľuďmi, tlač • Informácie poznáme – primárne, sekundárne, overené a neoverené • Spôsoby spracovania informácií – denník, diár, výpisky, výstrižky, podčiarkovanie vo vlastnej knihe, excerpčný lístok

Ľ. Štúr, štúrovčina • 1843 • Jazykovedné diela – Nárečia slovenské a potreba písania v tomto nárečí (1843), Náuka reči slovenskej (gramatika) • Znaky – základom je stredoslovenské nárečie • Etymologický princíp – slová rovnakého pôvodu majú rovnaký pravopis (spodobovanie) • Zákon o rytmickom krátení • Zavedenie dvojhlások a ä

Nárečia • Nárečie – podoba jazyka používaná v jednom regióne (spisovný jazyk má celonárodnú platnosť) • Slovenské nárečia sa delia na: a) západoslovenské (vplyv češtiny, tvrdá výslovnosť, veľa dlhých slabík) – záhorácke, nitrianske, trnavské, trenčianske b) stredoslovenské (mäkšia výslovnosť, rytmický zákon) – oravské, liptovské, hontianske, gemerské c) východoslovenské (veľmi mäkká výslovnosť, žiadne dĺžne, kolísavý prízvuk, bezrodovosť) – spišské, šarišské, zemplínske

Znelostná asimilácia • Znelostná asimilácia – spodobovanie (zmena zvukových vlastností hlások v konkrétnych rečových situáciách) • Delenie hlások z hľadiska spodobovania a) znelé nepárové (zvučné) – m, n, ň, r, j, l, ľ b) znelé párové – b, d, ď, h, k, z, ž, dz, dž, v c) neznelé – p, t, ť, ch, g, s, š, c, č, f • Spodobovanie prebieha na začiatku slov (vták – fták), na konci slov (chlieb – chliep), vo vnútri slova, na rozhraní slabík (dievča – dieuča)

Pravopisné princípy jazyka • Fonematický princíp – jedna vyslovená hláska sa zapisuje jednou grafémou (výnimky – ch, dz, i ) • Morfematický princíp – spodobovanie na úrovni morfém (zlomov slabík) • Gramatický princíp – rozlišovanie pravopisu domácich a cudzích slov (i, í, y, ý) • Etymologický princíp – slová rovnakého pôvodu majú rovnaký pravopis