Anton Bernolk Vypracoval Branislav Beni Tematick celok Modern

Anton Bernolák Vypracoval: Branislav Benčič Tematický celok: Moderný slovenský národ

Pod vplyvom osvietenských a „jozefínskych“ reforiem sa začala premena slovenského etnika na moderný novodobý národ Vplyv osvietenstva Jozef II. Osvietenské myšlienky a potrebu zvyšovať hlavne mravnosť, vzdelanosť a kultúru, hlásili predovšetkým katolícki kňazi a vzdelanci. . . Prvá fáza Slovenského národného hnutia – 1780 - 1820 Prvá generácia slovenský národovcov sa utvorila okolo Antona Bernoláka zakladajúcej osobnosti slovenského národného hnutia v rokoch 1780 -1820 A. Bernolák Fándly Bajza Hamuliak Snažili sa vedomostne povzniesť slovenský ľud => osveta a oboznamovali Slovákov s ich históriou hlavne obdobie Veľkej Moravy a vláda Svätopluka

Centrá národného hnutia Centrá Slovenského národného hnutia sa utvorili na západnom Slovensku v Bratislave a v Trnave Vedúcou osobnosťou slovenských vzdelancov (kňazov) sa stal A. Bernolák Dôležitým znakom každého národa je jeho jazyk, ale slovenské etnikum bolo na začiatku 18. storočia jazykovo aj nábožensky rozdelené. . a navyše sa tu veľmi používali nárečia. . . -Katolíci (väčšina) – latinčina + nárečia -Evanjelici – biblická čeština aby sa národ mohol vzdelávať potreboval živý a zrozumiteľný jazyk!!!

Prvý pokus o spisovnú Slovenčinu Ako prvý sa pokúsil zaviesť slovenský spisovný jazyk katolícky farár Jozef Ignác Bajza v roku 1783 svojím románom René mládenca príhody a skúsenosti. . . bol to však neúspešný pokus, pretože jeho dielu chýbal pevný gramatický základ Jozef Ignác Bajza a jeho román

Narodený: 1762 v Slanici Pochovaný: 1813 v Nových Zámkoch Anton Bernolák Slovenská gramatika => učebnica gramatiky Prvý uzákonil spisovnú Slovenčinu až Anton Bernolák v roku 1787 dielom Jazykovedno – kritická rozprava o slovenských písmenách týmto dielom bola kodifikovaná spisovná Slovenčina Základ spisovnej slovenčiny (bernolákovčiny) tvoril jazyk katolíckych vzdelancov z okolia Trnavy. . . uplatňoval sa princíp „píš ako počuješ“ Anton Bernolák bol jazykovedec, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, hlavná osobnosť Slovenského učeného tovarišstva, prvého celoslovenského kultúrneho národného spolku

Slovenské učené tovarišstvo Pre udomácnenie a úspešné šírenie novej spisovnej slovenčiny založili bernolákovci v roku 1792 v Trnave Slovenské učené tovarišstvo Spolok mal v novom jazyku vydávať knihy, zvyšovať vzdelanosť a kultivovať slovenský ľud. . . Zakladajúcimi členmi Slovenského učeného tovarišstva boli Anton Bernolák a Juraj Fándly

Význam bernolákovcov Bernolákovská spisovná slovenčina napokon Slovákov v spoločnom jazyku nezjednotila. . . prijala ju síce veľká časť obyvateľstva, hlavne katolíkov, ale evanjelici používali aj naďalej biblickú češtinu. . . Bernolákovci však mali v Slovenskom národnom hnutí nesmierny význam pokladali Slovákov za samostatný národ a vytvorili priaznivé podmienky pre ďalší rozvoj Slovenského národného hnutia

Anton Bernolák *1762 Slanica - † 1813 Nové Zámky - katolícky kňaz, jazykovedec, kodifikátor spisovnej slovenčiny - 1787 => pokus o kodifikáciu spisovnej slovenčiny – dielo Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách - za základ zobral západoslovenské nárečie => „Píš, ako počuješ“ diela: Slovenská gramatika; Slovník slovenský, česko-latinsko-nemecko-uhorský - 1792 => založenie spolku Slovenské učené tovarišstvo (mal vydávať knihy, časopisy, vzdelávať ľud) - bernolákovci: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Juraj Palkovič - bernolákovčinu Slováci neprijali - 18. storočie => dôraz na históriu a hrdosť na slovenský národ - strediská vzdelania: Bratislava (kňazský seminár) a Trnava - prínos => vytvorenie priaznivých podmienok pre ďalší rozvoj slovenského národa, jazyka