Slovensk nrodn hnutie Vypracoval Branislav Beni Tematick celok

Slovenské národné hnutie Vypracoval: Branislav Benčič Tematický celok: Moderný slovenský národ

Obdobie osvietenstva Pre obdobie osvietenstva bola charakteristická atmosféra vedeckosti, vecnosti a racionalizmu. . . Silnela potreba kultivovať a vzdelávať ľud, šíriť poznatky a podporovať vedecko – Bol to vek rozumu, vek svetla technický pokrok René Descartes Osvietenstvo – myšlienkové hnutie, ktoré si stanovilo cieľ vyviesť človeka a ľudstvo z temnôt neznalosti a povier a duchovne ich povzniesť, „osvietiť“

Vek svetla, vek rozumu Osvietenský človek sám seba a spoločnosť vnímal akoby zvonka, cez vedu a poznanie. . . niektorí osvietenci zašli až tak ďaleko, že človeka prirovnávali k dobre pracujúcemu stroju. . Diderot Newton Montesquieu Niektorí významní učenci osvietenstva Voltaire

Romantizmus. . . Na konci 18. storočia obdobie osvietenstva postupne nahrádza romantizmus. . . bol obdobím hlbokých citov, túžob po jedinečnosti, nadšenia, ale aj vzbúr a revolty. . . bolo to myšlienkové a umelecké hnutie, ktoré vystriedalo „suché“ obdobie osvietenstva. . . Byron Hugo Mácha Puškin Mazzini

Romantizmus bol odmietavou reakciou na osvietenstvo, v dôsledku sklamania z výsledkov Veľkej francúzskej revolúcie a vývinu meštianskej spoločnosti. . . Človek romantizmu vnímal ľudí aj spoločnosť akoby zvnútra obracal sa do seba, skúmal a zaoberal sa svojimi citmi, pocitmi, túžbami, intuíciou. . . bol náladový, impulzívny, nespokojný so svetom okolo neho túžiaci po náprave. . . Verdi Chopin Smetana Čajkovskij Schubert Niektorí významní predstavitelia romantizmu

Slovenské národné hnutie Starší názov pre slovenské národné hnutie je slovenské národné obrodenie Prelom osvietenstva a romantizmu môžeme vnímať aj pri formovaní slovenského národného hnutia. . . kde jeho začiatky spadajú do konca osvietenského obdobia a jeho vrchol do obdobia romantizmu. . . Anton Bernolák Ľudovít Štúr Tri generácie slovenských národovcov Ján Kollár

Formovanie národného povedomia Koncom 18. storočia sa v Európe začala viesť diskusia o národe, národoch. . . to bola dovtedy neznáma téma, pretože do 18. storočia bola v spoločnosti dôležitá hlavne príslušnosť k stavu alebo k náboženstvu. . . Národ je spoločenstvo ľudí so spoločnou Čo je to národ? históriou, jazykom, kultúrou, spôsobom života a územím Učenci tiež pokladali za dôležité znaky národa zvyky, obyčaje a hlavne jazyk Národné povedomie = uvedomovanie si príslušnosti k určitému národu

Habsburská monarchia bola mnohonárodnostnou ríšou, pričom každé etnikum stálo na inej úrovni národného vývinu boli tu dva hlavné národy – Nemci a Maďari a potom ostatné národy, či etniká ako Slováci, Česi, Srbi, Chorváti, Slovinci, Rumuni a Rusíni. . . Habsburská monarchia niesla istý čas aj nelichotivý prívlastok „žalár národov“. . . prečo tomu tak bolo?

Slováci v monarchii Znak Habsburskej monarchie Nevýhodou pre Slovákov v Habsburskej monarchii bolo, že nemali spoločný literárny jazyk a hovorili viacerými nárečiami. . . Tiež ich rozdeľoval aj bohoslužobný jazyk: Evanjelici – používali biblickú češtinu Katolíci – používali latinčinu a nárečia Hlavnou požiadavkou bolo vytvorenie jednotného spisovného jazyka, ktorý by spojil a zjednotil Slovákov

Zrod slovenského národného hnutia Slovenské národné hnutie sa rozvíjalo pozvoľne. . . najskôr len medzi vzdelancami a až neskôr zasiahlo širšiu slovenskú spoločnosť. . . Najvýznamnejšími osobnosťami, ktoré ovplyvnili formovanie moderného slovenského národa boli, katolícky učenec A. Bernolák a evanjelickí učenci J. Kollár a Ľ. Štúr

Prvá generácia vzdelancov (1780 – 1820) Sformovala sa okolo jej vedúcej osobnosti Antona Bernoláka a preto ju zvykneme nazývať aj bernolákovská alebo osvietenská, keďže pôsobili na sklonku obdobia osvietenstva Svoju činnosť sústredila hlavne na osvetu ľudu a vytvorenie spisovného jazyka Anton Bernolák

Druhá generácia vzdelancov (1820 – 1835) Vytvorila sa okolo básnika Jána Kollára a vedca Pavla Jozefa Šafárika. . . Zameriavala sa na spoluprácu s ostatnými slovanskými národmi, hlavne slovanským Ruskom. . . Pavol Jozef Šafárik Ján Kollár

Tretia generácia vzdelancov (1835 – 1848) Sformovala sa okolo jej vedúcej osobnosti Ľudovíta Štúra a preto ju zvykneme nazývať aj „štúrovská“. . . Sledovala aj politické práva Slovákov v Habsburskej monarchii a vytvorenie spisovného jazyka. . . Hurban Štúr Hodža

Slovenské národné hnutie osvietenstvo => „vek rozumu“ romantizmus => do popredia sa dostávajú city a vnútorné postoje koniec 18. storočia => u ľudí sa začalo prehlbovať národné povedomie => vedomie príslušnosti k národu, do ktoré patrí jazykovo alebo sa v ňom narodil otázka národa sa stávala čoraz nástojčivejšou znaky národa: ľudová kultúra – folklór, zvyky, obyčaje, jazyk, história Habsburská monarchia => mnohopočetné etniká Slováci dlho nemali spoločný jazyk => katolíci = latinčina + ľudová slovenčina snaha o vytvorenie =>evanjelici = biblická čeština jednotného jazyka 1780 – 1820 => bernolákovská generácia = 1. fáza národného obrodenia 1820 – 1835 => kollárovská generácia = 2. fáza národného obrodenia 1835 – 1848 => štúrovská generácia = 3. fáza národného obrodenia