Ben komunikcia Hovorov tl Komunikan sfra Skromn rodina

Bežná komunikácia Hovorový štýl

Komunikačná sféra Súkromná (rodina, priatelia), záujmová (spoločenské aktivity), pracovná (škola, pracovisko) Komunikanti: súkromná osoba –- súkr. osoba Funkcia: bežná komunikácia v neoficiálnom alebo polooficiálnom styku na pracovisku v záujmovej oblasti; súkromná komunikácia s priateľmi, rodinnými príslušníkmi, susedmi atď.

Znaky hovorového štýlu Ústnosť, spontánnosť - prejavuje sa aj v niektorých písaných útvaroch (napr. list priateľovi alebo príbeh do časopisu); nepresné údaje, absencia termínov (prídem okolo tretej) obrazné pomenovania a frazeologizmy (je to ešte len čučoriedka) pestrá modalita viet: zvolacie, opytovacie, nedokončené vety a pod. Konverzačnosť - dialogická podoba textov Súkromnosť - vplyv zemepisného nárečia (prízvuk, nerešpektovanie dlhej hlásky) nedodržanie pravopisnej a výslovnostnej normy mimovoľné použité kontaktové slová (oné, takže) + rodinné slová

Stručnosť - univerbizácia (klasifikačná porada – klasifikačka) tvorenie nových slov zo skratiek (napr. eseročka, zédééška) vypúšťanie častí slov (napr. dovi, dopo) Expresívnosť - využívanie citosloviec na vyjadrovanie pocitov, názorov (uhm! jaj!), ukazovacích zámen (ten, tá, to), častíc (samozrejme, no), citovo príznakových slov (rodinných slov) + slang

Hovorový štýl je subjektívnym jazykovým štýlom bežnej komunikácie. Podľa vzťahu medzi komunikantmi a podľa prostredia, v ktorom sa bežná komunikácia uskutočňuje, rozlišujeme súkromnú a neoficiálnu či polooficiálnu komunikáciu. Útvary bežnej komunikácie • Klasické rozprávanie, rozhovor, telefonický rozhovor, list, oznámenie, blahoželanie, kondolencia • Moderné email/mejl/e-mail, SMS, reklama, inzerát, vizitka, chat

Klasické útvary bežnej komunikácie Ústne monologické útvary Monológ – je ústny jazykový prejav jednej osoby (jedného komunikanta) bez závislosti od repliky prijímateľa. Komunikačné roly hovoriaceho a počúvajúceho sa nestriedajú – sú rozložené asymetricky. Monológ sa nazýva i dialóg asymetrického typu, pretože aj na ucelený a rozsahom dlhší jazykový prejav jednej osoby po istom čase môžu reagovať komunikanti (účastníci rozhovoru, diváci, čitatelia a pod. ) Ústne monologické prejavy v bežnej komunikácii majú veľmi krátky rozsah, napr. zamyslenie (Prečo práve ja mám taký osud? ) alebo rozprávanie príbehu či vtipu.

Rozprávanie príbehu, vtipu Ľudové vtipy Sú krátke rozprávania s pointou (stručné, prekvapivé vyvrcholenie myšlienky alebo príbehu). Sú obľúbeným útvarom realizovaných v rodinnej, priateľskej atmosfére, ale patria do ľudovej slovesnosti (sú literárnym žánrom). S jazykovými prejavmi bežnej komunikácie ich spája hovorový jazyk a využívanie zemepisného nárečia. - Co tu robíš? Nič. Ta ja ci pomožem (ľudový vtip)

Ústne dialogické útvary Dialóg (z gr. dialogos – rozhovor), je jazykový prejav, na ktorom sa zúčastňujú dvaja alebo viacerí komunikanti – komunikačné roly hovoriaceho a počúvajúceho sa symetricky striedajú. Reč jedného hovoriaceho v dialógu nazývame replika. Dialóg má podobu: - Ústnu (komunikanti sú prítomní na tom istom mieste alebo sú spojení telefónom), - Písomnú (napr. chat alebo konverzácia prostredníctvom listu či novín; komunikanti sú od seba oddelení priestorom alebo i časom).

Telefonický rozhovor - Pôvodne len priama komunikácia bez vizuálnej prítomnosti adresáta, no v priamom zvukovom kontakte s adresátom. V súčasnosti videotelefón umožňuje využívať neverbálne prostriedky komunikácie – mimiku a gestá. Výmena informácií, a hlavne spätná väzba, je rýchla. - Základom sú otázky a odpovede oboch komunikantov alebo monológ jedného z nich.

Hádka, debata, polemika, diskusia Hádka je rozhovor, ktorý sme rozumovo, psychicky ani ľudsky nezvládli. Hádame sa, ak nás partner niečím rozčúli, ak nesprávne pochopíme (dekódujeme) jeho prejav, ak nastane komunikačný šum. V hádke sa každý z účastníkov komunikácie snaží presadiť svoj názor. Vzdelaní ľudia by sa nemali hádať. Ak majú rozdielne vedecké názory, môžu si ich ostro, ale slušne vymeniť v polemike. Debata v bežnej komunikácii je slušný rozhovor na jednu tému alebo viacero tém, vytvára príjemnú atmosféru počas chvíľ strávených v spoločnosti priateľov, kolegov či náhodných spolucestujúcich počas cestovania v dopravnom prostriedku. Diskusia je súhrn všetkých diskusných príspevkov prednesených v skupine ľudí o prerokovanej téme, stretneme sa s ňou v pracovnej komunikácii. Rozhovor môže mať charakter diskusie.

Písané útvary bežnej komunikácie • Súkromný list • Oznámenie – je krátky útvar, ktorý využíva prostriedky hovorového alebo administratívneho štýlu a informačného slohového postupu. Je to hybridný útvar v bežnej komunikácii môže mať aj znaky umeleckého štýlu. Napríklad oznámenie o úmrtí obyčajne využíva zjemňujúci výraz – zomrel – usnul, navždy nás opustil a pod. • Blahoželanie – blahoželáme k narodeninám, meninám, významným životným udalostiam, napr. k ukončeniu štúdiu, narodeniu dieťaťa a pod. Na niektorých druhoch blahoželaní sú vytlačené hotové formulácie, je však slušné pripísať vlastnou rukou krátke osobné želanie. • Kondolencia – (z lat. condolére – pociťovať bôľ, mať sústrasť) prejavujeme ústne (Úprimnú sústrasť, pani!) alebo písomne. Na sústrastnú kartu s predtlačeným textom vlastnou rukou pripíšeme napr. : Cítim s Vami; Myslím na Teba a Tvoju rodinu a pod. ) Podpíšeme sa pod text.

Moderné útvary bežnej komunikácie Reklama ( z lat. reclamare – znovu volať) je písané alebo hovorené verejné odporúčanie tovaru alebo služieb. Stretávame sa s ňou predovšetkým v prostriedkoch masovej komunikácie, komunikácie so spotrebiteľom, preto preberá niektoré znaky publicistického štýlu. K hovorovému štýlu sa približuje tým, že musí byť zrozumiteľná pre veľkú skupinu ľudí. Reklama najviac využíva informačný slohový postup, prináša informácie o vlastnostiach a funkcii predmetu, čase a mieste udalosti a pod. Reklama je nátlakový komunikát. Aby získala prijímateľa, využíva psychologicky pôsobivé prostriedky. Inzerát (z lat. insertare – vsunúť, vložiť) je veľmi krátky útvar, ktorým sugestívne oznamujeme možnosť transakcie obchodného alebo spoločenského charakteru. Využíva prostriedky publicistického štýlu (akutálnosť, módne slová), administratívneho štýlu (schopnosť priniesť veľa detailov na malom priestore), hovorového štýlu (nevšedné až krkolomné konštrukcie ( z úsporných dôvodov alebo na upútanie pozornosti). E-mail, esemeska, vizitka – Druhy vizitiek - podľa obsahu – profesijné (titul, meno osoby, pozícia, názov firmy, adresa firmy, telefón, e-mail, fax) – Súkromné (titul meno, adresa, telefonický kontakt. Četovanie, Odkaz na záznamník

Použitá literatúra: CALTÍKOVÁ, M. : Slovenský jazyk 1. Učebnica pre stredné školy. Bratislava: Orbitus Pictus Istropolitana, 2008. 96 s. ISBN 978 -80 -7158 -910 -5 Odporúčaná literatúra: OLOŠTIAK, M. – OLOŠTIAKOVÁ, L. : Slovenský jazyk, krok za krokom k maturite. Bratislava: Fragment, 2007, 191 s. ISBN 978 -80 -80890667 Otestuj svoje získané vedomosti v online testoch, ktoré nájdeš na stránke www. maturitavpohode. webnode. sk Spracoval: Mgr. Peter Beňo