o m Ps Simona robeko v Jazyk a

o m Pís Simona Žrobeko vá

Jazyk a písmo üPomocou jazyka vyjadrujú svoje pocity a myšlienky. Zapisujú ich písmom. üPrvé písmo vynašli Sumeri. Bol to najväčší objav v dejinách ľudstva.

Vývoj písma • Vývoj písma prebiehal pomaly. Už v praveku sa ľudia pokúšali zaznamenať dôležité udalosti vo svojom živote kresbami. Prvým spôsobom zapisovania ľudských myšlienok bolo obrázkové písmo a jeho znaky piktogramy, malé obrázky znázorňujúce predmety, ktoré mal človek na mysli.

Klinové, vytvorili Sumeri, písali na hlinené doštičky zahroteným rákosom Feničania zostavili prvé hláskové písmo

Hláskové písmo

Hieroglifické, vytvorili v Egypte, písali na papyrus

• Gréci prevzali základ od Feničanov

K y h i n

. . . KNIHY • po vynájdení kníhtlače sa knihy začali šíriť po celom svete • písali sa kroniky a mnohí osvietenci prostredníctvom kníh šírili svoje myšlienky a tak sa šírila aj vzdelanosť

Viedenský Dioscrorides

Kniha z Durrow

Jednou z prvých kníhtlačiarní na Slovensku bola Dadanova tlačiareň v Žiline. Ján Dadan otvoril kníhtlačiareň a v r. 1665 v nej začal tlačiť a stal sa teda prvým známym kníhtlačiarom v Žiline. Ján Dadan st. , tlačil v Žiline od r. 1665 až do svojej smrti v r. 1673. V jeho práci potom pokračovala jeho vdova Alžbeta Dadanka, rod. Wetterinová. Meno Alžbety Dadanky sa na žilinských tlačiach objavuje až do r. 1683, kedy prebral kníhtlačiareň jej syn Ján Dadan ml.

Dadanova tlačiareň. . .

Najstaršia latinská kniha na Slovensku. . . • Najstaršia rukou písaná latinská kniha na Slovensku je Nitriansky kódex z prelomu 11. - 12. storočia

Bibliotéka. . . Výraz bibliotéka pochádza z gréčtiny a označujeme ním knižnicu (biblos - kniha, théke - schránka). Požičiavanie kníh existovalo už pred 2500 rokmi. Zaviedol ho v Aténach v 6. stor. pr. n. l. vládca Peisistratos. Najslávnejšie staroveké knižnice boli v Alexandrii a Pergamone.

Najstaršia knižnica na svete Pôvodná Alexandrijská knižnica vznikla okolo roku 295 pred naším letopočtom. Išlo o najväčšiu knižnicu staroveku, ktorá 250 rokov slúžila krajinám ležiacim na pobreží Stredozemného mora ako stredisko vedomostí. Pracovalo v nej mnoho učencov najrôznejších odborov a básnikov, pričom všetko zabezpečenie im poskytoval štát. V období najväčšieho rozkvetu mala knižnica 500 000 až 700 000 papyrusových zvitkov a prichádzali sem vynikajúci spisovatelia a učenci tohto obdobia, napr. Euklides, Archimedes. . .

papyrusový zvitok

http: //www. infolib. sk/index /podstranka. php? id=844 http: //referaty. atlas. sk/slo vencina-acestina/gramatika/26065/j azyk-a-pismo. . .