3 Jazyk ako znakov systm a princpy jeho

3. Jazyk ako znakový systém a princípy jeho fungovania prof. Paed. Dr. Jana Kesselová, CSc. 10. 2016

1. Jazyk vo svetle klasickej teórie systémov 2. Semiotický prístup k jazykovému systému 3. Pragmatický prístup k jazykovému systému

1. Jazyk vo svetle klasickej teórie systémov o súhrn prvkov a systém prvkov

Systém a štruktúra o Systém n n vnútorne organizovaný celok pozostávajúci z prvkov, ktoré sú zviazané vzájomnými vzťahmi a vzájomným pôsobením vnútorne organizovaný celok

Štruktúra o vzájomná sieť vzťahov, väzba medzi prvkami – štruktúra n systém a štruktúra nie sú synonymá (sú v synekdochickom vzťahu)

Jazykový systém o Zvuková rovina n n o segmentálny podsystém suprasegmentálny podsystém Významová rovina n n lexikálny podsystém gramatický podsystém o o morfologický podsystém syntaktický podsystém

Paradox systému o Kvalita systému nie je súčtom kvalít jednotlivých jeho prvkov n n kvalita systému je nadradená súčtu kvalít prvkov synergia o spoločné pôsobenie, súčinnosť o účinok spolupôsobenia je vyšší, než by bol súčet účinkov jednotlivých síl, prvkov a pod. pôsobiacich samostatne

Pružná stabilita: jednota stálosti a dynamiky (Pražská škola, Humboldt) o o Asimilácia tendencia prispôsobovať si okolie svojim potrebám n stabilita v jazyku n fonematický systém n gramatický systém n komunikačná funkcia jazyka o o Akomodácia tendencia systému prispôsobovať sa okoliu n dynamika v jazyku n lexikálny, slovotvorný systém n poznávacia a estetická funkcia jazyka

2. Semiotický prístup k jazykovému systému

Veda o znaku o o semiotika (semiológia) grécka filozofia n Prečo sa niečo volá tak?

Prvá filozofia jazyka o o o Mne by sa najviac páčilo, keby boli mená čo najviac podobné veciam. Ale zároveň sa obávam, či to nebude veľmi namáhavé a ťažké, tvoriť mená tak, aby boli podobné veciam. Obávam sa, či nebude treba zobrať na pomoc i ten hrubý prostriedok, akým je dohoda. Lebo reč je najkrajšia, keď sa všetky alebo aspoň väčšina slov podobá na veci, a najškaredšia je vtedy, keď je to naopak. n Platón, zo spisu Kratylos motivovanosť verzus arbitrárnosť

Čo je znak? o Znak je niečo, n čo zastupuje niečo iné, a n o existuje niekto, kto si takýto vzťah uvedomuje. Znak je niečo, čo nám privádza na myseľ niečo iné

Čo je semióza? o proces, pri ktorom priraďujeme pojmu, predmetu, javu, udalosti znak n n o o pomenovanie označovanie prvotná semióza sekundárna semióza

Ktoré dva termíny súvisia s povahou prvotnej a sekundárnej semiózy? a) b) c) d) arbitrárnosť a motivovanosť langue a parole diachrónny a synchrónny prístup arbitrárnosť a lineárnosť znaku

Podľa odpovede na otázku Prečo sa niečo volá tak? vymedzujeme dva typy znakov o Motivované znaky n medzi označovaným a označujúcim je istý vzťah o vonkajšej podobnosti o vecnej súvislosti o Konvenčné (arbitrárne) znaky n medzi označovaným a označujúcim je dohodnutý vzťah

motivované znaky: ikony o o vzťah medzi označovaným a označujúcim je založený na vonkajšej (faktickej) podobnosti n metaforické znaky o prenášanie pomenovaní na základe vonkajšej podobnosti n n myšlienky sú loďky snov, hviezdy sú diamanty nočného neba. . .

Metaforické znaky o originálne metafory v básnickom jazyku o metafory v bežnom jazyku n katachréza o n bežná metafora, ktorá stratila svoju originálnosť synestézia o o vnemová transpozícia ostrá chuť, ťažká vôňa, krikľavá farba, tupé zvuky

polysémia a vzťah podobnosti o klinček

ikonickosť v tvorení gramatických tvarov: cukrík vzťah podobnosti: čo je viac sémanticky, je viac aj konštrukčne cukríky

o obrazová metafora

Konceptuálna metafora o o o kognitívna lingvistika teória konceptuálnej metafory (Lakoff – Johnson, český preklad 2002) objasňuje, ako sa „štruktúra poznania systematicky prenáša z jednej oblasti do druhej, zo zdrojovej do cieľovej“ celý pojmový systém človeka je metaforický

motivované znaky: indexy o o Vzťah medzi označovaným a označujúcim je založený na vnútornej (vecnej) súvislosti medzi označovaným a označujúcim je prirodzený, príčinný vzťah n metonymické znaky

metonymia o Pomenovanie na základe vecnej súvislosti medzi dvoma objektmi n n n druhy vecných súvislostí: miestne (miesto a udalosť) časové (čas a udalosť) príčinné (autor a jeho výtvor) spôsobové (sprievodné okolnosti sa používajú ako pomenovania dejov)

Nechceme, aby sa opakoval Mníchov. Stredovek nepoznal elektrinu. Černobyľ zmenil postoje ľudí k jadrovej energii. Pripomínať si 17. november zdediť Picassa čítať Goetheho mať husiu kožu (=zimomriavky)

Špecifický typ metonymie: o Synekdocha n celok sa označuje jeho časťou (pars pro toto) o o n moja noha tam viac nevkročí, nezkrivil mu ani vlas, ukázal mu chrbát časť sa označuje celkom (totum pro parte) o o internát sa zabáva, Prešov vyhral

obrazová synekdocha

Konvenčné znaky o vzťah medzi označovaným a označujúcim nie je založený n n n ani na vonkajšej (faktickej) podobnosti ani na vnútornej (vecnej) súvislosti, ale na konvencii (na dohode) medzi používateľmi

3. Pragmatická interpretácia jazykového systému

kľúčové termíny pragmatickej interpretácie jazyka inferencia poznávací prototyp

O čo ide? o o jazyk je výsledkom systemizácií systematizácia je fundamentálny aspekt jazykotvorného procesu, ale: n n n o príklady kapor: n o jazyk sa rozvíja a tvorí v prirodzenej reči bežní používatelia jazyka síce majú paradigmatické vzťahy zafixované v jazykovom vedomí, no v reči sa neriadia opismi jazykového systému v lingvistických prácach, ale spontánnymi asociáciami v rámci rozličných fragmentov systému sociolingv. dotazník: kapre kodifikácia kapry hranolčeky : hranolky, posilňovňa – posilovňa, od Kate : od Kati a pod.

nehomogénnosť jazykových systemizácií o napr. sústava gramatických tvarov je nehomogénna n o o o zahŕňa tvary, ktoré narúšajú rovnorodosť stromy, domy, stĺpy, stany, budíky, prsty, mosty. . , ale: stromy – ker : kry dielňa : dielní, baňa : baní – ulica : ulíc-0 vojak : vojaci, Grék : Gréci, žiak : žiaci – braček : bračekovia človek - ľudia pekný, dlhý, moderný – taliansky drobný : drobnejší – malý : menší robím : robíme – robí : robia pani – panie písať : napísať – kupovať : kúpiť. . .

Čo to znamená? o o v jazykovom systéme je prítomná pravidelnosť, avšak pravidelnosť poznačená pravdepodobnosťou ako si môžu hovoriaci takýto heterogénny jazyk osvojiť a používať ho?

analógia (jazyk a mimojazykový svet) o podkladom tohto princípu je bežná skúsenosť n o o opakovaný výskyt istých javov alebo vlastností vyvoláva očakávanie ďalšieho výskytu (čierne mraky – dážď) toto očakávanie sa napĺňa, ale aj nenapĺňa pravdepodobnostný poriadok vo svete sa nám javí ako normálny

o o táto skúsenosť z nejazykového sveta sa premietla aj do jazykotvornej aktivity aj v jazyku vnímame nedôslednosti pri opakovanom výskyte ako normálny jav n n n cudzí – cudzejší svieži – sviežejší kyslý – kyslejší. . . zlý – horší

V základe jazykovej činnosti sú dve stratégie: o inferencia (inferenčná dispozícia) n n bežné intuitívne usudzovanie, pri ktorom na základe skúsenosti z fungovania sveta vnímame nedôslednosti pri opakovanom výskyte ako normálne o o poznávací prototyp model, prvotný interpretačný konštrukt pri vnímaní výsekov reality n prostredníctvom neho sa rozvíja o s oporou o inferenciu sme pripravení vnímať aj výskyt prvkov narúšajúcich homogénnosť v jazyku ako normálny jav o n schopnosť človeka vnímať svet ako usporiadaný a schopnosť orientovať sa v ňom na základe poznávacieho prototypu s prvkami, ktoré narúšajú homogénnosť v jazykovom systéme, používatelia zaobchádzajú „akoby“ boli homogénne