Národný jazyk • Nástroj myslenia a dorozumievania príslušníkov jedného národa, alebo etnickej skupiny. Spája ich spoločná história a kultúra. • Jeho najdôležitejšie formy: • a) spisovný jazyk • b) štandardná forma • c) nárečia
Spisovný jazyk • • • záväzná forma národného jazyka, používa sa na oficiálnej úrovni Jazyk verejnej komunikácie Celospoločenská funkcia – platí na celom území štátu Súbor pravidiel, ktorými sa riadi = NORMA spisovného jazyka Základné kodifikačné (normatívne) príručky: Pravidlá slovenského pravopisu Slovník slovenského jazyka Pravidlá slovenskej výslovnosti Morfológia slovenského jazyka O zveľaďovanie slovenského jazyka sa stará: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra v Bratislave
Štandardná forma jazyka • Používa sa v bežnej komunikácii • Menej dôsledné dodržanie normy, ale nie je komunikačne rušivé • Vyskytujú sa v nej výslovnostné odchýlky, prípadne nespisovné väzby a výrazy, skratkové slová, cudzie slová (najmä z AJ) • Vyskytuje sa hlavne v hovorenej (ústnej) podobe
Nespisovná (subštandrardná) forma jazyka • Nespisovné výrazy, nesprávna výslovnosť • Nárečie (dialekt)- nespisovná forma národného jazyka, používaná na konkrétnej časti územia štátu • Dobové nárečia – používané v istom historickom období • Sociálne – rôzne spoločenské vrstvy: slang, žargón, argot