Spisovn jazyk Nreia Mgr Simona Gondekov Funkcie jazyka

Spisovný jazyk Nárečia Mgr. Simona Gondeková

Funkcie jazyka • dorozumievacia (komunikatívna) – vyjadrujeme svoje pocity, myšlienky, postoje a city • poznávacia – slúži ako nástroj myslenia • estetická – rozvíja estetické cítenie človeka • reprezentatívna – jazyk patrí k dôležitým znakom národa, ktorým sa vymedzuje od ostatných národov

Národný jazyk • súhrn výrazových a významových prostriedkov, ktoré používajú ako nástroj myslenia a dorozumievania – príslušníci jedného národa alebo etnickej skupiny, pričom ich spája historická, spoločenská, kultúrna a politická spolupatričnosť • delí sa na: spisovná forma (spisovný jazyk), štandardná forma a subštandardná forma

Spisovný jazyk • najvyššia celonárodná forma jazyka • synonymá: štandardný jazyk, spisovný štandard • je to základná forma národného jazyka, ktorá je kodifikovaná, celospoločensky platná a záväzná, nadnárečová a spoločenským potrebám primerane diferencovaná • okrem základných funkcií má aj národnoreprezentatívnu a národnointegračnú funkciu • je zjednocujúcim útvarom celého národa

Štandardná forma • používa sa v bežnej komunikácii • vyznačuje sa menej dôsledným dodržiavaním normy, ale toto nedodržiavanie sa nepociťuje ako komunikačne rušivé • rešpektuje gramatiku spisovnej slovenčiny, ale porušuje zásady výslovnosti • vyskytujú sa nespisovné väzby, skratky a príležitostné slová • uplatňuje sa hlavne v hovorovom štýle

Subštandardná forma • nespisovná forma • charakterizujú ju nespisovné výrazy a nesprávna výslovnosť • osobitnou zložkou je miestne NÁREČIE • miestne nárečia sú nespisovný útvar národného jazyka, ktorého používanie je vymedzené na určité časti jazykového územia

Miestne nárečie • územne a funkčne vymedzený jazykový útvar, ktorým komunikuje obyvateľstvo istej oblasti • druh jazyka, ktorý sa používa len v určitom regióne • dedí sa z generácie na generáciu v ústnom podaní • útvar národného jazyka, ktorý sa používa na určitom území, prevažne v ústnej podobe – v súkromnej a rodinnej komunikácii

Miestne nárečie • nárečia nie sú kodifikované = sú nespisovné • každé z nárečí má osobitosti v hláskosloví, slovnej zásobe, v tvorení slov aj v gramatike. • zvláštnosti nárečí sú zachytené v Atlase slovenského jazyka. • existuje aj Slovník slovenských nárečí. • nárečia (dialekty) skúma vedný odbor jazykovedy dialektológia.

Miestne nárečie • na Slovensku máme vyše 30 nárečí, ktoré sú rozdelené do 3 nárečových skupín: A. západnú B. strednú C. východnú

žltá farba – západoslovenská nárečová skupina ružová farba – stredoslovenská nárečová skupina modrá farba – východoslovenská nárečová skupina sivá farba – nárečia ovplyvnené maďarčinou zelená farba – nárečia ovplyvnené poľštinou (goralské nárečia) hnedá farba – nárečia ovplyvnené ukrajinčinou

Západná nárečová skupina • hornotrenčianske • dolnotrenčianske • považské • stredonitrianske • dolnonitrianske • trnavské • záhorské

Západná nárečová skupina • neplatí pravidlo o rytmickom krátení /krásná/, • používanie c, dz miesto ť, ď /cicho, dzeci/, • slabičné ŕ, r, ĺ, ľ sa upravilo na u, ú /stĺp – stúp/

Západná nárečová skupina O svadbe Nuž ale, ke com si ho vivoliua, no tak, teda bude že jako svadba. Tak, v Malackách bívali jarmaki, tak sem si k téj svadbje, on sa visuoviu, že ked aj svadba nebude z muzikú, ale nevjesta musí bid ovjenčená. No tag musela sem do tích Malaceg ít a pokúpit si to, co nevjestička potrebuje. Žeňichovi košilu a on zas prsté ki, ja péra do vjenca a paprika a rúžički a fšelico. Poščal mi štiri koruni na papriku, lebo už mi nezbili. A to mi bude vitíkat asi po celí život, že mi poščal štiri koruni na papriku. (Lozorno)

Západná nárečová skupina Išla jedna žena s trhu a nésla si f košíčku upečenú hus. Bolo to ta – na jar, ked boli hušički viláhnuté. Gunára vil mila a išla ho predat. Ale jéj málo zanho dávali. Gunára strčila do košíčka a išla domu. Ke došla do dzedzini, jedna stará bapka stáli ve vrátoch. Ona košíček položila a dala sa z babku do reči: „Ach, no, babičko, ešče beháte? Jaká ste ešče drlá! A dze ste boli? “ „Ale bola sem Modre. “ (Modranské nárečia)

Západná nárečová skupina Maco Mléč jak osemnázročí prišól k bohatému sedlákovi za paholka ge konom. Ból silní, robotní jako kón. Ludé hovorili, že je to preto, že ból od narodzená prisprostí a hluchí. Dzífky mu teda hovorili Mléčník. Už nevím, či preto, že ból celkom hluchí jag hrotek na mléko, a či preto, že ból krátkí, širokí, hrdla ništ, jako bi ho ze pna odsekól. . . (trnavské nárečie)

Stredná nárečová skupina • liptovské • oravské • turčianske • zvolenské, • hornonitrianske • tekovské • hontianske • novohradské • gemerské

Stredná nárečová skupina • platí pravidlo o rytmickom krátení, • hlásky ď, ť, ň, ľ pred i, e ostávajú mäkké /ďeďina/

Stredná nárečová skupina Kráľ Matiaš a bača Prišľi valasi, bača dau každímu robotu. Jeden navariu halušiek a potom si sadli gu večeri. Král museu ťie s ňimi. Jedli, jedli a ako jedli, Maťiaž viličkou si vzau škvarku o druhího kraja, ďe bača jeu. A bača mu pac po ruki: „U ná si misí každí zo svojho kraja jesť. “ Maťiaž ňidž ňepovedau, ale nahau tak. Keť potom král prišieu domou na svoj dvor, dau urobiď velkú hosťinu a zavolau i baču. Pekňe ho preobliekli, tag abi hosťia ňeveďeli chto je a keď už mali sadaď za stuol, Maťiaš král ho napomenú: „Vieš, čo si so mnou urobiu, ke com poblúďiu na polovački? Ak ťi to istuo ňeurobíš jednemu mojmu miňistrovi, čo tiež vždi druhímu spod úzd berie, buďeš sťaťí. “ (Vyšná Boca)

Stredná nárečová skupina Ďieuki, ďieuki, hambi vo váz nieť. Dňešná mládeš – to je už ňije to, čo zme boľi mi prú. Nuš či by som sa ja bola bívala zaobľekla pred mláďenci do tích vašich pláviek! Vo vigaňe som sa kúpavala, aj to za kriakmi, abi ma ňikto ňezazreu. A vi takie bičice sa pret čate pret chlapci. Veď ja bi bola sorela ot hambi. A vi ňič! (Liptovské nárečie)

Stredná nárečová skupina Oravské: Uchovala som si kački a kcela som ích predať. Boľi dažďe a veľmi planá cesta. Autobusof ftedy ešťe nebolo, iba na vozoch sa vozľli. Zo semnou išľi aj školáci. Oňi išľi ľahko, aľe já som ňesla kački na predaj. No a hladná som bola ku temu i ťažko na chrbťe bolo. . . Liptovské: Jeden barón vihlásiu, že dá majetok tomu, chto uhádňe, ďe je prostried Zeme. Ňik to ňeveďeu, ňik k majetku ňeprišieu. Len sa raz jeden mužík prihlásiu, ale ňešieu do budunku, len na prostried dvora i s kobylou stáu. . .

Východná nárečová skupina • spišské • abovské • šarišské • užské, • zemplínske • sotácke • oblasť goralských a ukrajinských nárečí

Východná nárečová skupina • používanie c, dz miesto ť, ď / cicho, dzeci/, • k slabičným r, ŕ, ĺ, ľ sa priberá hláska a, e, i, o, u /vŕba – verba/

Východná nárečová skupina Spomienky na detstvo No tag od maľučka, jak som bula, hej? Ja som rodzena f Sordoku. Virosla som, ta bulo. . . veľki valal, dvačislovi. Dva čisla buľi. A som bula najkrajša dzifka i najbriča dzifka. Bo vecej ňebulo f calim valaľe. No a potim uš som ta kuščičko začala dzifčic, pochodzila som. Britka som ňebula, šumna som ňebula, no aľe frajira som mohla mac. A hej, no ta uš, ve com dorosla, tag mi bulo ośemnac rokoch som śe vidala do Zahradneho, dakedi to bul Šedikart. No muža som dostala, on bul toten, ňe ťesar, aľe kolar. Koľesar, hej. Mala som potim dzeci. . . (Záhradné)

Východná nárečová skupina I znace, vibral ja še vam raz do tich Trhovišč, do toho svojoho rodnoho valala. I co vidzim, veľke zmeni še stali. Vistavali tu veľki kulturni dom, to vam ľem radojs popatrec bulo. Prišlo dzecom divadlo zabavic, a to nehodžjako. To prišlo babkovo divadlo. Pošol veru i ja tam opatrec. I pravdu vam mušim povedac, že bars šumne to bulo. . . (zemplínske nárečie)

Východná nárečová skupina Muj sušid mi raz rospravial, jak ho chtoraški dzeň mocno smedzilo. Ta še vibral do skľepu, že sebe daco vipije. Hutoril mi: Jag mi tam vešol a tam predavala taka mlada skľeparka, ta mi od ňej pital: „Noľe, dzifko moja, uľej mi deco rumiku. “ A znace, dobre ľudze, ona mi naľala jakašku sladotu, sladufku. Ta še jej pitam: „Co ši mi naľala? Šag mi pital rumik. “ Ňe tag mi še nazloscil, jag mi ešči pri pokoju otpovedzila: „Šak sce pitaľi unikum. “ (šarišské nárečie)