Umeleck tl opis rozprvanie charakteristika Rozprvac slohov postup

Umelecký štýl opis, rozprávanie, charakteristika Rozprávací slohový postup

Umelecký štýl � Komunikačná sféra: škola, divadlo, kino, televízia, rozhlas � Komunikant: autor- čitateľ, poslucháč, divák. Autor prináša umelecký text- kniha, divadelná hra, rozhlasová hra a svoje videnie reality. � Funkcia : estetická, výchovná, náučná, komunikatívna

Znaky umeleckého štýlu � 1. písomnosť- umelecký text je adresovaný neprítomnému adresátovi, výnimkou je prednes � 2. subjektívnosť- autor prináša svoj osobnýsubjektívny názor, svoje výrazové prostriedky. . � 3. variabilnosť – vo výbere jazykových prostriedkov, žánrov, lit. druhov, štýlov, formy � 4. obsahová mnohoznačnosť – využitie metafory, symbolov, metonymie.

Slohové postupy v umeleckom štýle � Umelecký štýl využíva lexiku všetkých slohových postupov a útvarov. � Najviac zastúpený a dominantný je rozprávací sloh. postup- každé dielo prináša jedinečný príbeh, opisný- pri opise postáv, prostredia, predmetov, javov � Výkladový- autor analyzuje vzťahy medzi postavami, javmi, hodnotí ich / v reči rozprávača aj v pásme postáv/ týmto postupom vnímame autorovo subjektívne hodnotenie sveta � Informačný sloh. postup- v umeleckých reportážach, biografiách, postmoderných dielach

Rozprávací sloh. postup � Je najstarší, najrozvinutejší. Jeho základným slohovým útvarom je rozprávanie / najprv ústne podávanie fikt. príbehov, tie sa stali základom prvých lit. pamiatok- mýtov a eposov. / � Rozprávanie zachytáva príbeh, sleduje dejovú líniu.

Druhy rozprávania, kompozícia � Ústne rozprávanie- najstaršie, je tu priamy kontakt medzi rozprávačom a poslucháčom. V umeleckých textoch je to priame rozprávanie- jarozprávač � Jednoduché – v bežnej komunikácii, jednoduchá línia bez rozsiahlych opisov a úvah. � Komplexné – využíva už aj opis a charakteristiku a prvky úvahy. � Umelecké – má zložité komp. postupy, nemusí sa rozvíjať v časovej následnosti. � Reprodukcia – prerozprávaný dej knihy, filmu, div. hry. . .

Kompozícia umeleckého rozprávania � Základné kompozičné princípy sú: � Retrospektívny- podáva obraz minulého v prítomnosti � Chronologický- po časovej osi � Reťazový- každý nový príbeh nadväzuje na predchádzajúci, je spojený hlavnou postavou � In medias res- príbeh uprostred deja, bez fázy pred udalosťou

Fázy umeleckého rozprávania � 1. úvod-expozícia – opis prostredia, doby, hlavné postavy, náznak konfliktu � 2. zápletka-kolízia – udalosti sa zauzľujú, dej začína gradovať � 3. vyvrcholenie deja- kríza- postava je v konflikte s inou postavou, so spoločnosťou, sama so sebou. � 4. obrat-peripetia- dej sa zrýchľuje, smeruje k rozuzleniu � 5. Rozuzlenie-záver/katastrofa, dobrý alebo zlý koniec, vyriešenie konfliktu

� Témy : � 1. Tak toto sa nemalo stať � 2. Dnes je už všetko inak � 3. Cestou do školy � 4. Na prázdninách

Opisný slohový postup � Sa zameriava na vymenovanie znakov a vlastností predmetov a javov. / osôb, vecí, prostredia, činnosti. . . / � Pri opise je dôležité postupovať logicky, usporiadať znaky a vlastnosti podľa dôležitosti. � V umeleckom štýle sa podieľa na umeleckom opise a charakteristike postavy, ale aj prostredia, časti dňa, počasia a pod. � Základný slohový útvar je opis

Opis � Kompozícia opisu- úvod, jadro, záver. Aj keď je kompozícia voľnejšia, autor musí dodržať logickú postupnosť. / sprava-doľava, zhora dole, spredu dozadu, od stredu k obvodu a pod. / � Druhy opisu: � Podľa výberu jazykových prostriedkovstatický a dynamický � Podľa postoja autora- objektívny, subjektívny � Podľa využitia v komunik. sfére- jednoduchý, umelecký a náučný

Statický opis � opisuje statické predmety, neživé veci, ale aj osoby a prostredie. � Autor využíva veľa podstatných mien a príd. mien, málo slovies. Uprednostňuje sa menné vyjadrovanie- stane sa, je doplnené, je vytvorené. . . � Prevládajú jednoduché vety s viacnásobným vetným členom a prívlastk. vedľajšie vety. � Str. 9

Dynamický opis � Uplatňuje sa pri opise pracovného postupu, činnosti. � Nositeľom činnosti sú slovesá � Dôležitá je časová a príčinná logická následnosť. � V bežnej komunikácii je to napr. návod na prípravu jedla (recept), používanie spotrebičov. . .

Objektívny opis � Autor verne zachytáva znaky a vlastnosti opisovaného predmetu. � Nevyslovuje vlastné hodnotiace stanovisko. � Objektívnosť je nutná pri odbornom opise a charakteristike ( posudok, opis hľadanej osoby) � Využívajú sa štylisticky neutrálne jazykové prostriedky.

Subjektívny opis � Autor opisuje predmet zo svojho hľadiska, prináša svoje hodnotenie. � Využíva expresívne , citovo zafarbené jazykové prostriedky. ( nimi vyjadruje sympatie alebo antipatie, zveličenie, zdrobneniny, nepresné údaje, metafory, frazeologizmy, chce zapôsobiť na city čitateľa) � Subjektívny opis, v ktorom zveličíme vlastnosti osoby ( s úmyslom zosmiešniť, kritizovať) sa nazýva karikatúra.

Opis podľa komunikačnej sféry � Jednoduchý – najčastejšie v hovorovom štýle, je to spontánny, nepripravovaný jazykový prejav. � Umelecký – je súčasťou rozprávania v umeleckom štýle / opis postavy, prostredia, okolností deja/. Je subjektívny a využíva umelecké jazykové prostriedky- metaforu, epiteton, personifikáciu, prirovnania, zdrobneniny. � Odborný – vyskytuje sa v náučnom štýle, je súčasťou výkladu a v public. štýle- je súčasťou recenzie, reportáže, opisu hľadanej osoby. Je presný, objektívny, zachytáva podstatné znaky predmetu. Môže byť statický aj dynamický. Má byť názorný- často ho doplňajú schémy, tabuľky, nákresy

Charakteristika � Je výstižný opis nielen typických vonkajších znakov, ale aj vlastností osoby, veci alebo javu. Je to samostatný druh opisu. � Druhy charakteristiky: � Objektívna- subjektívna. Pri subj. autor využíva vlastnosti postavy, javu aj na hodnotenie. � Priama-nepriama- priama je vymenovanie vlastností osoby pomocou podst. alebo príd. mien- je usilovný, zodpovedný, čestnosť, ohľaduplnosť. .

Nepriama charakteristika � � � Vlastnosti osoby/postavy vyplývajú z jej konania a správania, často sa využíva v umeleckom štýle alebo v bežnej komunikácii. Charakteristika – vzťah k ostatným ľuďom- introvert/extrovert, spôsob komunikácie Vzťah k sebe Záujmy a schopnosti Typické znaky výzoru- obľúbený účes, oblečenie, mimika, postava Temperament Rodinné zázemie zodpovednosť – odvaha, optimizmus-pesimizmus Vzťah k práci, k povinnostiam Klady, zápory Porovnanie fyzických a duševných vlastností- súlad medzi výzorom a povahou, alebo kontrast povahy a výzoru Čo obdivujem na nej, čo sa mi páči, čo mi prekáža

Ďalšie typy charakteristiky � Skupinová – napr. národa, nejakej spoloč. vrstvy, mládeže, dospelých, tried v škole. . � Porovnávacia- najčastejšie dvoch postáv, alebo skupín. . . � Koncentrovaná – v umeleck. štýle, autor vyberie zo všetkých vlastností človeka tú najtypickejšiu a charakt. ju jedným obrazom alebo slovom: Anča-zmija / má jedovatý jazyk/, človek-milión /jeden z mnohých, sú ich milióny/, dlhá tenká voš- človek, kt. parazituje na iných

Individuálna charakteristika � Posudok- je to útvar oficiálnej komunikácie, je to objektívna charakteristika. Niektoré inštitúcie si ho vyžadujú od bývalého zamestnávateľa, školy. . . � Musí byť objektívny, vecný a komplexný. Má formu úradného listu. � Hodnotí sa vzťah k práci, záujem, hodnotenie pracovných schopností, predpoklady na novú prácu, pozíciu. .

Autocharakteristika � Charakteristika samého seba � Je súčasťou motivačného listu alebo životopisu � Umelecká autocharakteristika- náš opis a charakteristika / výzor- dominantné znaky/, vlastnosti- priama a nepriama charakteristika, kladné a záporné vlastnosti, s čím som spokojný, čo by som chcel prípadne zmeniť, ako sa vidím ja, ako rodičia, ako priatelia � 1. Pohľad do zrkadla � 2. Hovoria o mne � 3. Tak to som ja

Beletrizovaný životopis � Je hybridný útvar umeleckého štýlu � Využíva prostriedky umeleckého štýlu, ale vychádza z objektívnych faktov / vyjadruje sa o nich obrazne/ � Zachytáva vlastný život alebo inej osoby � Uplatňuje sa v ňom fantázia a fikcia � Využíva opisný a informačný slohový postupopis, charakteristiku, údaje zo života � Kompozícia- narodenie, detstvo, škola, stredná škola, predsavzatie-plány na záver