Rozprvanie deja poda osnovy Rozprvac slohov postup pouvame

Rozprávanie deja podľa osnovy

Rozprávací slohový postup • používame ho vtedy, keď chceme rozprávať nejakú udalosť, príbeh alebo zážitok • jeho cieľom je vyjadriť dej príbehu v časovej postupnosti • výsledkom rozprávacieho slohového postupu je rozprávanie udalosti, príbehu, zážitku

Znaky rozprávacieho slohového postupu 1) Dej rozprávame v časovej postupnosti. Vety na seba nadväzujú, dej členíme do odsekov. 2) Dej sa deje z istej príčiny a má svoje dôsledky. Príbeh sa odohráva v istej časovej postupnosti (na určitom mieste, v určitom čase). 3) Rozprávanie členíme na úvod, jadro a záver. 4) Príbeh, ktorý sa odohral v minulosti, rozprávame v minulom čase. 5) Vystupujú tu postavy, jedna z postáv je rozprávačom príbehu. 6) Vyjadruje vlastný zážitok, vlastný príbeh, vlastné postoje.

Rozprávanie zážitku • súvisle a pútavo zachytáva zaujímavý príbeh alebo zážitky v takom poradí, ako za sebou nasledovali Má tri časti: 1. Úvod (pred udalosťou) – oboznamujeme sa so situáciou: Kde? (miesto), Kedy? (čas), Kto? (osoby) 2. Jadro (rozvíjanie udalosti, zápletka) 3. Záver (po udalosti) – poučenie, spomienky POZNÁMKA: Pri rozprávaní zážitku môže byť použitý aj opisný slohový postup – opis postavy, opis prostredia. Opis postavy sme už mali.

Téma • základná myšlienka • hlavná myšlienka, o ktorej budeme hovoriť • východisko rozprávania

Postava • • každý príbeh má svojho hrdinu, hlavnú postavu základom zaujímavého rozprávania je, aby si čitateľ vedel postavy predstaviť, vizualizovať • postavy delíme na dobré (kladné) a zlé (záporné) • ideálna postava je taká, ktorá je skutočná • najzaujímavejšie príbehy sú také, v ktorých sa záporná postava mení na kladnú

Prostredie • situácia, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje • každé rozprávanie musí byť umiestnené do istého prostredia • z rozprávania by si mal čitateľ jasne predstaviť prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva

Dej • čo sa deje, čo prebieha • udalosti príbehu v určitom postupe • zvyčajne sa zakladá na nejakom konflikte (základ rozprávania) • vrchol je časť rozprávania, ktorá je najnapínavejšia (dej vrcholí) • rozuzlenie – konečné riešenie deja, koniec nejakej udalosti, vyriešenie niečoho

Rozprávač • ak rozprávame príbeh, ktorý sa stal nám, použijeme 1. osobu sg. (JA-rozprávanie) • ak rozprávame príbeh, ktorý sa stal niekomu inému, použijeme 3. osobu sg. (ON-rozprávanie)

ZOPAKUJME SI! ČO JE TO PRIAMA REČ? • presné znenie reči postáv; • doslovne vyjadruje to, čo niekto povedal; • doslovná reprodukcia prehovoru postavy, nejakého citátu, či znenia textu.

AKÉ SCHÉMY PRIAMEJ REČI POZNÁME? 1. U_______: „P_______. ? !“ Hostiteľ sa spýtal: „Môžem vás ponúknuť? “ Vysvetlivky: U – uvádzacia veta začínajúca veľkým písmenom, u - uvádzacia veta začínajúca malým písmenom, 2. „P______ , ? !“ u _______. „Choď si umyť zuby!“ zvolala sestra. P – priama reč začínajúca veľkým písmenom, p – priama reč začínajúca malým písmenom. 3. „P_______, “ u______ , „p ______. !? " „Ako chceš, “ povedala Ema, „už sa nevrátim!“

ÚLOHA Úlohou bude vytvoriť JArozprávanie s použitím priamej reči o svojom zážitku z karantény 2020. K vytvoreniu vám pomôžu aj nasledujúce snímky

Rozvíjaj príbeh (napíš len kľúčové slová) karanténa

Kým začneš písať slohovú prácu. . . • Ujasni si, kto bude hlavnou postavou (meno netradičné; aký problém budeš v príbehu riešiť). • Ujasni si, v akom čase budeš písať buď v prítomnom alebo minulom. • Pri opise využi všetky zmysly – zrak, čuch, chuť, sluch, hmat. • Dbaj, aby bol dej plynulý a oživuj ho dialógmi a synonymami, striedaj krátke vety s dlhými. • Viac naznačuj – nepíš všetko priamo!

Kým začneš písať slohovú prácu. . . 1. Úvod: Zoznámenie sa s hlavnou postavou (čitateľovu pozornosť musia upútať už prvé vety). 2. Jadro: a) Zápletka: Komplikácia – uvádza dej do pohybu, pomaly sa odhaľujú vzťahy s inými. b) Vyvrcholenie: Problém tu vrcholí (Dej zrýchľujú a napätie zvyšujú krátke vety) c) Obrat: Dej sa tu nečakane obráti. 3. Záver = rozuzlenie: Vyriešenie problému