ROZPRVANIE ako slohov postup a slohov tvar Rozprvanie
- Slides: 12
ROZPRÁVANIE ako slohový postup a slohový útvar
Rozprávanie je zachytenie udalosti v časovej postupnosti je základný slohový útvar rozprávacieho slohového postupu stretávame sa s ním v ústnej podobe, ale vyskytuje sa aj v písomnej podobe realizuje sa najčastejšie v nasledujúcich žánroch: jednoduché rozprávanie, ale aj umelecké rozprávanie, dramatické rozprávanie
rozprávacím slohovým postupom sa podáva príbeh, dej jazykovými prostriedkami na vyjadrenie dejovosti sú predovšetkým činnostné slovesá Jednoduché rozprávanie, ktoré sa často využíva v školskej praxi, je založené na aktuálnom a jedinečnom príbehu, ktorý sa odohráva v čase a priestore, pričom autor dodržuje prirodzenú časovú postupnosť.
Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky : úvod zápletka zauzľovanie vyvrcholenie obrat deja rozuzlenie
Autorská reč je prostriedkom tzv. objektívneho rozprávania autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie v epickom umeleckom diele autor využíva okrem rozprávania aj ďalšie slohové postupy a útvary: opis, charakteristiku, úvahu realizuje sa prevažne v oblasti spisovného jazyka býva zväčša v tretej osobe minulého času
Reč postáv jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie realizuje sa dialógom – rozhovor dvoch (prípadne viacerých) postáv; jedna časť dialógu – prehovor jednej postavy – sa nazýva replika a vyjadruje sa priamou rečou - dialóg rozvíja príbeh, stupňuje konflikt, charakterizuje postavy
Typy dialógu: a) symetrický dialóg – striedajú sa repliky A, B – priama reč: „Som rád, že ste prišli, “ privíta ma. b) asymetrický dialóg – je prerušovaný autorskou rečou alebo vnútornou rečou postáv (vnútorný monológ) realizuje sa ako: 1. nevlastná priama reč, 2. polopriama reč
Nevlastná priama reč slúži na vyjadrenie vnútornej reči postáv najčastejšie nemá uvádzaciu vetu a nie je vyčlenená osobitným odsekom: Odložila list do kabelky. Tak som teda znovu bezprizorná. Čo som urobila? Chcela som spravodlivosť?
Polopriama reč je tesnejšie zviazaná s autorskou rečou využíva 3. os. : Kľako načúval a musel sa usmiať. Lukan žije. Čo mu tak na ňom záleží? Sú krajania.
Dramatizujúce a estetizujúce jazykové prostriedky možno zvyšovať napätie Krátke vety, opakovanie: Vyskočiť. Na zem. Guľomet je ťažký. Automat bije do brucha. Vyskočiť. Na zem. Koľko ešte?
Nedokončené vety: Keby Jula naozaj chcela. . . Taká je, ľa ako inovať. Aby sa jej bál dotknúť, že opŕchne. Biela. . . Historický prézent – použitie prítomníka namiesto minulého času: Vyskočil zo stoličky a pomaly sa k nemu približuje.
Hlavné kompozičné postupy v rozprávaní už úvod naznačuje jeho kompozičný postup Tri hlavné druhy úvodu románu alebo poviedky: 1. expozícia – úvodný opis prostredia a postáv 2. in medias res – vpadnutie priamo do deja 3. retrospektíva – pohľad naspäť (detektívka)