TRH CESTOVNHO RUCHU doc Ing Jn Orieka Ph

TRH CESTOVNÉHO RUCHU doc. Ing. Ján Orieška, Ph. D. Katedra cestovného ruchu a spoločného stravovania Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici 1

Osnova: 1. Podstata trhu cestovného ruchu a jeho charakteristika 2. Dopyt po cestovnom ruchu a faktory, ktoré ho ovplyvňujú 3. Ponuka cestovného ruchu a faktory, ktoré ju vytvárajú 2

1. PODSTATA TRHU CESTOVNÉHO RUCHU A JEHO CHARAKTERISTIKA Definovať trh znamená určiť: – aký produkt ponúkať – komu produkt ponúkať – kto kúpi ponúkaný produkt – (za akých podmienok kúpi ponúkaný produkt) 3

Tri otázky riešené trhom Čo Ako produkovať a predávať Pre koho produkovať a predávať 4

Príčina vzniku trhu CR: časové a priestorové oddelenie producentov a poskytovateľov produktu od zákazníkov 5

Trh cestovného ruchu: súčasť trhu všeobecne, osobitne trhu služieb x oblasť ekonomiky, kde dochádza k výmennej činnosti medzi jednotlivými subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov a služieb cestovného ruchu za trhové ceny 6

inak súhrn vzájomných výmenných vzťahov medzi predávajúcim produkt (P) a kupujúcim produkt (D) (väzba na rekreačný priestor) miesto stretnutia: – producentov a spotrebiteľov – predávajúcich a kupujúcich – ponuky a dopytu – predaja a kúpy 7

Prvky – zložky trhu: ponuka cena dopyt podstata existencie trhu – nesúlad P a D cena – regulátor vzťahu P=D P>D P<D cena trhovej rovnováhy trh zákazníka trh producenta 8

Subjekty trhu: jednotlivci, domácnosti podniky, firmy, spoločnosti a iné podnikateľské subjekty štát 9

Klasifikácia trhu CR: Kritérium Trh územie strediska CR, miestny, regionálny, národný, európsky, svetový množstvo tovarov a služieb čiastkový (napr. trh US) agregátny (trh služieb CR) segment trhu trh CR seniorov, mládeže, incentívneho CR ap. 10

2. DOPYT PO CESTOVNOM RUCHU A FAKTORY, KTORÉ HO OVPLYVŇUJÚ 2. 1. Motivácia účasti na cestovnom ruchu 2. 2. Potreby, dopyt a spotreba v CR 2. 3. Faktory dopytu po cestovnom ruchu 2. 4. Typológia návštevníkov (subjektu) CR 11

Dopyt Potreba Motív 12

2. 1. Motivácia účasti na CR Motivácia (všeobecne): kľúč k pochopeniu príčin správania sa a konania rôznorodosť a nejednotnosť názorov na motiváciu psychický proces vytvárania motívov Motív: bezprostredný impulz – pohnútka k činnosti vedúcej k uspokojeniu potreby 13

Klasifikácia motívov Motívy (všeobecne) Determinovanosť správania viacerými motívmi Väzby medzi motívmi Pozitívne (povzbudzujúce) Negatívne (odpudzujúce) 14

Motívy: odvodené od záujmov, záľub vyjadrujú súhrn očakávaní, predstáv túžob pomáhajú pochopiť správanie sa subjektu za určitých okolností vnútorný motivačný impulz vyvolaný vonkajším motivačným podnetom (skúsenosť, odporúčanie známych ap. ) vplyv úrovne ašpirácie (úroveň, ktorú chce subjekt dosiahnuť, túži po nej) prejav motivácie navonok = postoj subjektu voči určitej skutočnosti 15

Motívy účasti na cestovnom ruchu: * pred od (prevládajú) * k niečomu * starostlivosť o zdravie (najrozšírenejšie) * prestíž * vzdelávanie (bezprostredne, sprostredkovane) Poznanie motívov motivačný výskum v CR Výsledok poznania motívov – typológia návštevníkov: * podľa vykonávaných aktivít počas účasti na CR * spotrebných zvyklostí * atď. 16

Skupiny motívov vyvolávajúcich účasť na CR podľa C. Kaspara: priamo vyvolávajúce – fyzické – psychické – komunikácie – kultúrne – stavovské a prestížne nepriamo vyvolávajúce – obchodnohospodárske – športové – politické – náboženské 17

2. 2. Potreby, dopyt a spotreba v CR Motívy Potreba: Potreby – subjektívne pociťovaný nedostatok niečoho, čo je pre život daného jednotlivca dôležité, nevyhnutné (Rendoš) – stav nedostatku, ktorý vyvoláva určité napätie, ktoré je opäť stimulátorom činnosti smerujúcim k odstráneniu pociťovaného nedostatku (Kašpar). . . (každé napätie nemusí byť prejavom potreby Spoločenská podmienenosť potrieb Štúdium (skúmanie) potrieb; klasifikácia potrieb Rozsah uspokojenia potrieb - spotreba 18

Hierarchia potrieb podľa Maslowa (1954) Potreba sebarealizácie Potreba úcty Sociálne potreby Osobnostné potreby Fyziologické potreby 19

Pyramída potrieb cestovného ruchu Sen Zážitok Vyrovnanie sa so životnými deficitmi Krajina využiteľná v CR Stravovanie Ubytovanie Zmena miesta pobytu 20

Potreby uspokojované účasťou na CR primárne (cieľové) sekundárne (sprostredkujúce) Ekvivalenty uspokojovania potrieb v CR: * voľné statky * tovar * služby * verejné statky 21

Cieľové potreby: uspokojenie je cieľom účasti na CR (motív) uspokojenie zvyčajne vo VČ a mimo bežného ŽP väzba na rekreačný priestor podmienka uspokojenia nemusí byť vždy peňažné krytie Cieľové + sprostredkujúce potreby predpokladajú uspokojenie každodenných potrieb istých špecifických potrieb vyvolávajúcich účasť na CR (potreby lyžovať – lyže) 22

Dopyt po účasti na cestovnom ruchu: – kúpyschopná potreba vyjadrená určitým množstvom produktu žiadaným na trhu – množstvo výkonov, ktoré chcú návštevníci v CR nakúpiť alebo získať v určitom čase alebo období – predstavuje ho návštevník v CR 23

Komplexné chápanie dopytu z hľadiska: – ekonómie (ceny, cenové relácie, príjmy. . . ) – biológie - fyziológie (potreby ako základ D) – sociológie (štruktúra obyvateľstva) – psychológie (historické zvyklosti, kúpne motívy) – estetiky (móda) – atď. 24

Diferenciácia dopytu (opodstatnené pri skúmaní trhu): – kolektívny (skupinový), individuálny – periodický, neperiodický – uspokojený, neuspokojený – teritoriálny, komoditný – potenciálny, reálny 25

Charakteristiky dopytu: – komplexnosť – periodicita – pružnosť – masovosť – priorita (dôsledok obmedzených prírodných možností) 26

Spotreba v cestovnom ruchu Cestovný ruch Súčasť potrieb moderného človeka (preto musí vytvárať podmienky na: - efektívne využívanie VČ - stabilitu vnútorného trhu - rast ŽÚ súčasť ekon. fcie CR jej podstata – aj odčerpanie kúpnej sily obyvateľstva 27

Spotreba v CR Verejná spotreba Individuálna spotreba substitúcia a komplementarita v spotrebe CR cestovný ruch a životná úroveň 28

Individuálna spotreba v CR (V) v mieste TB (V) v mieste CR nahradzujúce spotrebu v mieste TB nové (V) určené len na spotrebu v CR bez nahradzovania inej spotreby Priame výdavky Nepriame výdavky 29

Metódy kvantifikácie spotreby v CR: Štatistika rodinných účtov Meranie objemu tržieb zariadení CR Výberové zisťovanie – hodnotovej spotreby – naturálnej spotreby 30

2. 3. Faktory (činitele) dopytu po CR a) ekonomické b) demografické c) sociálno-kultúrne d) ekologické e) politické f) administratívne 31

a) Ekonomické činitele hrubý národný produkt príjmy obyvateľstva ceny tovarov a služieb úspory a ich stabilita nezamestnanosť inflácia vybavenie domácnosti predmetmi dlhodobej spotreby 32

Hrubý národný produkt – obojstrannosť vzťahu HNP a CR – kvalitatívny ukazovateľ Sk = V/HNP – kvantitatívny ukazovateľ Ci = Pn/HNP Príjmy obyvateľstva – vplyv na objem a štruktúru spotreby – výška príjmu (reálny, nominálny), dynamika zmien, pravidelnosť, náhodilosť, zdroje, odložená kúpna sila (peňažné ústavy, doma), úvery obyvateľstvu a ich splácanie, úrok a i. Ceny tovarov a služieb – celkove, štruktúra cien SCR, ceny a príjmy, komplementarita a substitúcia v spotrebe 33

b) Demografické činitele priamy vzťah (rast počtu obyvateľstva, blahobyt) nepriamy vzťah (ekonomicky činné obyvateľstvo) vek obyvateľstva pohlavie rodinné povinnosti (stav, počet detí, počet členov domácnosti) 34

c) Sociálno-kultúrne činitele voľný čas zdravie kultúra 35

Voľný čas: časový fond (denný, týždenný, mesačný, ročný. . . ) definovanie VČ (J. Dumazedier, 1974): Voľný čas je súborom činností, ktoré jednotlivec vykonáva podľa svojich preferencií pre odpočinok alebo zábavu, prípadne pre rozvoj svojej informovanosti, osobnosti, dobrovoľnej sociálnej činnosti alebo tvorivých schopností vtedy, ak splnil svoje povinnosti v zamestnaní, rodinné alebo sociálne záväzky. 36

funkcie VČ – rehabilitačná (odpočinok, zbavenie únavy) – duševno-hygienická (zábava, rozptýlenie) – rozvoj osobnosti – (ekonomická) dodatočná práca? VČ ako faktor rastu bohatstva spoločnosti problémy – možnosti a zdroje zvyšovania fondu VČ – možnosti racionálneho využitia fondu VČ (aj CR) 37

Zdravie: fyzické a duševné zdravie úroveň zdravia – aj spôsob využívania VČ psychické zaťaženie a vypätie, civilizačné choroby – CR profylaktický činiteľ Kultúra: všeobecné vzdelanie a kultúrna úroveň vzdelanosť – vplyv na formovanie potrieb a kultúrnosť ich uspokojovania kultúrnosť využívania fondu VČ 38

d) Ekologické činitele ŽP – súhrn materiálnych a duchovných hodnôt, v ktorých sa odohráva, formuje a pretvára život človeka a spoločnosti. Vytvára podmienky pre prácu, bývanie, kultúru, zotavenie, začínajúc najširšími regionálnymi podmienkami až po mikropriestor jednotlivca alebo na pracovisku alebo v byte. 39

Prostredie Obytné Pracovné ohraničené znakmi obývateľnosti krajiny až po byt; súhrn obytných priestorov, úžitkových a oddychových plôch; osobitosti mesta a vidieka Prírodné náročnosť na výsledky práce; hygiena práce vhodné (rekreačné), nevhodné 40

e) Politické činitele mier, vojna (Rím, Helsinki, Manila, Acapulco, Osaka. . . ) ZCR a VEV integračné a iné zoskupenia 41

f) Administratívne činitele Legislatíva – možnosti podnikania v CR – podmienky vycestovania a pricestovania (pasové, vízové, colné, devízové, zdravotné, postavenie cudzincov na území krajiny) Medzinárodné dohovory – medzištátne, mimovládne, podnikové – obsah (spolupráca v CR, kultúrne styky, platobné vzťahy, bezvízový styk, zdravotná starostlivosť, doprava a i. 42

2. 4. Typológia návštevníkov (subjektu) v CR Subjekt CR (návštevník, turista, klient , hosť. . . ) Snahy o definovanie subjektu: – jednotlivcov (hlavne po 2. svetovej vojne) – medzinárodných organizácií – z hľadiska sociológa, psychológa, andragóga, ekonóma 43

Definovanie subjektu CR vyžaduje: – vyčleniť subjekt zo všeobecnej migrácie – pohyb a pobyt subjektu je účelným využitím VČ – subjekt vystupuje len ako spotrebiteľ 44

Príklady definícií subjektu CR: E. Littré (koniec 19. stor. ): Cestujúci, ktorí preto, že nemajú žiadne povinnosti a sú zvedaví, robia okružné cesty po takých štátoch, ktoré zvykli navštevovať aj ich krajania. F. W. Ogilvie (po 1. svetovej vojne): Všetky osoby, ktoré spĺňajú dve podmienky: – sú vzdialení od TB menej ako jeden rok, – kým sú vzdialení, len spotrebúvajú (míňajú peniaze) bez toho, že by tu vykonávali zárobkovú činnosť. 45

Typológia cestujúcich – návštevníkov v CR (Ottawa 1991) Cestujúci Zahrňovaní do Š CR Stály obyv. Návštevník Turista Výletník Turista na dovolenke Krátkodobý turista Nezahrňovaní do Š CR - tranzitní cestujúci pracovníci v pohraničí dočasní imigranti kočovníci utečenci príslušníci armády v zahraničí - diplomati - predstavitelia konzulátov 46

Stály obyvateľ (rezident) osoba, ktorá v medzinárodnom CR vo vzťahu k danej krajine žije v krajine aspoň 1 rok pred príchodom do inej krajiny na dobu kratšiu ako 1 rok v domácom CR vo vzťahu k miestu v tomto mieste žije nepretržite aspoň 6 mesiacov pred príchodom do iného miesta na dobu kratšiu ako 6 mesiacov 47

Návštevník (vizitor) osoba, ktorá cestuje v medzinárodnom CR do inej krajiny než krajiny svojho obvyklého bydliska a svojho bežného prostredia na dobu nepresahujúcu 1 rok v domácom CR na iné miesto v krajine svojho bežného prostredia na dobu menej ako 6 mesiacov hlavný účel jej cesty je iný ako výkon platenej činnosti 48

Turista (tourist) návštevník, ktorý sa na CR zúčastňuje s aspoň 1 prenocovaním v medzinárodnom CR do inej krajiny na dobu nie dlhšiu ako 1 rok v domácom CR na iné miesto v krajine svojho bydliska na dobu nie dlhšiu ako 6 mesiacov hlavný účel návštevy je iný ako výkon platenej činnosti 49

Turista podľa dĺžky účasti na CR Turista na dovolenke (holiday maker) zotrváva na mieste viac než určitý počet nocí alebo dní Turista krátkodobého pobytu (short-term tourist) cestuje na dobu nepresahujúcu tento limit, ale trvajúcu viac než 24 hodín (s 1 prenocovaním) 50

Výletník (excursionist, same-day visitor) návštevník, ktorý cestuje do inej krajiny než krajiny, v ktorej má svoje obvyklé bydlisko a bežné prostredie, na dobu kratšiu ako 24 hodín, bez prenocovania, hlavný účel návštevy je iný ako výkon platenej činnosti v navštívenej krajine 51

3. PONUKA CESTOVNÉHO RUCHU A FAKTORY, KTORÉ JU VYTVÁRAJÚ 3. 1. Ponuka cestovného ruchu 3. 1. 1. Primárna ponuka CR 3. 1. 2. Sekundárna ponuka CR 3. 2. Faktory (činitele) ponuky CR 52

3. 1. Ponuka cestovného ruchu Ponuka všeobecne: časť trhu – producenti a sprostredkovatelia T a. S objem T a S určený na predaj za ceny stanovené predávajúcim premenné: množstvo ponúkaných T a S cena T a S vzájomný vzťah „krivka ponuky“ 53

Ponuka cestovného ruchu: súbor prvkov, ktoré v rôznej kombinácii tvoria statky CR (služby, tovar, voľné statky, verejné statky) nositelia ponuky (objekt) CR: – cieľové miesto (stredisko, región, štát) – podniky CR (služby – tovar) – inštitúcie CR (rámec pre realizáciu ponuky) 54

Znaky ponuky CR: rôznorodosť a komplexnosť ponuky viazanosť ponuky na rozsiahle investície nízka pružnosť ponuky vysoký stupeň pohotovosti na poskytovanie služieb (moment poskytnutia = moment spotreby) 55

Diferenciácia ponuky CR: Kritérium Ponuka rozsah -individuálna (S a T jedného producenta) -čiastková (ponuka jednej S/T od viacerých producentov) -agregátna (S a T na určitom trhu) teritórium miestna, regionálna, národná, svetová stupeň uspokojenia dostatková, nedostatková dopytu čas stála, sezónna opakovateľnosť periodická, neperiodická štruktúra služieb, tovaru adresnosť priama, nepriama 56

Štruktúra ponuky CR: Ponuka CR Primárna ponuka (pôvodná, základná) Sekundárna ponuka (odvodená) cieľové miesto (stredisko, región, štát) 57

Cieľové miesta Stredisko CR napr. rekreačné stredisko kúpeľné miesto mesto areál termál. kúpaliska rekreačná obec Región CR Štát (oblasti CR podoblasti CR) Nevyhnutnosť dopravnej dostupnosti cieľového miesta. 58

3. 1. 1. Primárna ponuka CR Prírodné podmienky – geomorfologické – klimatické – hydrologické – biogeografické Antropogénne podmienky – kultúrno-historické podmienky – organizované podujatia 59

3. 1. 2. Sekundárna ponuka CR Infraštruktúra CR: – ubytovacie a stravovacie Z (supraštruktúra CR) – CK, TIK, kongresové sály, herne, kasína, zmenárne, hraničné priechody, colnice Všeobecná infraštruktúra: – miestna, dopravná, zdravotnícka, polícia, záchranná služba, ostatná (športovo-rekreačné Z, dopravné Z) Inštitúcie CR v cieľových miestach 60

3. 2. Faktory (činitele) ponuky CR a) Rekreačný priestor b) Doprava a dopravná technika c) Infraštruktúra cestovného ruchu d) Organizácia cestovného ruchu e) Pracovníci cestovného ruchu 61

a) Rekreačný priestor cieľ smerovania a objekt záujmu návštevníkov CR geograficky menšie územie s priaznivými, relatívne rovnakými podmienkami, nenarušenými, resp. minimálne narušenými negatívnymi vplyvmi, priemyselnou, poľnohospodárskou a inou hospodárskou činnosťou, so schopnosťou realizácie aktivít cestovného ruchu 62

Funkcie a význam rekreačného priestoru Funkcie (základné): športovo-rekreačná, liečebná, kultúrno-spoločenská Závislosť na: - kvalita prírodného prostredia - antropogénne podmienky Význam (spoločenský): miestny, regionálny, celoštátny, medzinárodný Závislosť na: - poloha RP - pozitívne faktory (podiel plôch s viacerými fciami CR) - negatívne faktory (devastácia RP rôznymi činnosťami, napr. Ph) 63

b) Doprava a dopravná technika obojstrannosť vzťahu dopravy a CR dopravná dostupnosť cieľových miest dopravná sieť (prepojenie, hustota, priepustnosť) stacionárne dopravné zariadenia dopravné prostriedky preprava v cieľovom mieste mototuristika 64

c) Infraštruktúra cestovného ruchu závislosť od primárnej ponuky umožňuje využiť účinky rekreačného priestoru rôznorodosť (štruktúra) zariadení CR, ich kapacita a štandard služieb komplexnosť zariadení CR 65

Vybavenosť strediska CR základná 2 doplnková 1 2 1 z hľadiska spotreby z hľadiska motívov účasti na CR 66

d) Organizácia cestovného ruchu Organizácia CR na úrovni (a vystupovanie na trhu): Podnik CR Stredisko CR * Región CR * Štát „kvázi“ podnik Koordinácia záujmov podnikateľov, verejnej správy, obyvateľstva Spoločná značka (logo) 67

e) Pracovníci cestovného ruchu osobitosti produktu CR (osobné služby) potreba živej práce pozície a profesie pracovníkov v CR: – riadiace, prevádzkové, pomocné, robotnícke – manažérske (top, middle, prvého kontaktu) 68

Ďakujem za pozornosť. 69