PRV SVETOV VOJNA 1914 1918 Mgr Anton Klenoti

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA (1914 – 1918) Mgr. Anton Klenotič ZŠ, Hviezdoslavova 1, Lipany

Abstrakt rozdelenie Európy pred 1. svetovou vojnou charakteristika a ciele veľmocí pred 1. svetovou vojnou (Dohoda, Trojspolok) príčiny 1. svetovej vojny Sarajevský atentát (1914) charakter vojny hlavné bojiská (fronty) Schlieffenov plán západný a východný front revolučné udalosti v Rusku (Februárová revolúcia, Októbrová revolúcia) Ponorková vojna Vstup USA do vojny Koniec vojny dôsledky 1. svetovej vojny

Koloniálne veľmoci a ich kolónie pred 1. svetovou vojnou

Rozdelenie Európy pred 1. svetovou vojnou Dohoda: Veľká Británia Francúzsko Rusko Trojspolok: Nemecko Rakúsko – Uhorsko Taliansko

Veľká Británia konštitučná monarchia (Juraj V. ), najväčšia koloniálna veľmoc, snaha o ponechanie si koloniálneho panstva a prevahy na mori, úsilie o zastavenie rozpínavosti Nemecka britský kráľ Juraj V.

Francúzsko republika, 2. najväčšia koloniálna veľmoc, úsilie o oslabenie Nemecka, snaha získať späť Alsasko a Lotrinsko francúzsky prezident Raymond Poincaré

Rusko cárizmus (Mikuláš II. ) najzaostalejšia európska krajina snaha udržať si vplyv na Balkáne úsilie o ovládnutie čiernomorských úžin Bospor a Dardanely ruský cár Mikuláš II.

Nemecko nemecký cisár Vilhelm II. cisárstvo (Wilhelm II. ) novovzniknutý štát snaha stať sa najmocnejším štátom v Európe snaha získať nové kolónie stupňovanie zbrojenia a povolávanie veľkého množstva brancov do armády príprava na vojnu

Rakúsko - Uhorsko rakúsko-uhorský cisár František Josef I. cisárstvo (František Jozef I. ) mnohonárodnostný štát jediná veľmoc, ktorá nemala nijaké kolónie snaha o oslabenie Srbska a vytlačenie ruského vplyvu z Balkánu

Taliansko taliansky kráľ Viktor Emanuel III. kráľovstvo (Viktor Emanuel III. ) novovzniknutý štát (1861) územné spory s Rakúsko – Uhorskom prechod na stranu Dohody ( 1915)

Príčiny 1. svetovej vojny rozpory a súperenie medzi Dohodou a Trojspolkom resp. veľmocami (Veľká Británia – Nemecko, Francúzsko – Nemecko, Rakúsko. Uhorsko - Rusko), snaha mocností udržať si (Veľká Británia, Francúzsko) alebo získať (Nemecko) kolónie, vyostrenie situácie na Balkáne, stretnutie záujmov veľmocí, ich boj o vplyv na Balkáne (anexia Bosny a Hercegoviny, balkánske vojny, Sarajevský atentát)

Balkánsky polostrov sud s pušným prachom neustála hrozba vypuknutia vojnového konfliktu stretnutie záujmov veľmocí anexia Bosny a Hercegoviny (1908) 1. balkánska vojna (1912 – 1913) 2. balkánska vojna (1913) Balkánsky polostrov

Sarajevský atentát 28. 6. 1914 Sarajevo (Bosna a Hercegovina) vražda rakúsko - uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d`Este a jeho manželky, ktorú spáchal srbský študent Gavrilo Princip zámienka na rozpútanie 1. svetovej vojny http: //www. youtube. com/watch? v=z. ZGHu 7 Iuz_c Browning M 1910

František Ferdinand d`Este (1863 – 1914) rakúsko – uhorský následník trónu synovec Františka Jozefa I. generálny inšpektor rakúsko-uhorskej armády obeť Sarajevského atentátu

Gavrilo Princip (1894 – 1918) srbský študent člen tajnej organizácie Mladá Bosna 20 rokov ťažkého väzenia v samoväzbe v pevnosti Terezín smrť vo väzení (kostná tuberkulóza)

Charakter vojny q svetová vojna ( globálny/celosvetový charakter vojny) q totálna vojna ( zapojenie obyvateľstva v zázemí do vojny – nedostatok potravín, delostrelecká paľba, letecké bombardovanie, odchod živiteľov rodín na front, nasadenie žien do práce – najmä v zbrojárskom priemysle) q zákopová/pozičná vojna (guľomet – zákop – ostnatý drôt) q dobyvačná vojna o znovurozdelenie sveta

Charakter vojny qmilitarizácia ekonomiky (podriadenie hospodárstva potrebám vojny, potreby civilistov druhoradé) qnová technika a zbrane (lietadlá, tanky, ponorky, chemické zbrane) qmorálna devastácia, dehumanizácia vojakov a civilistov, kríza morálky

Začiatok vojny ultimátum Rakúsko -Uhorsko Srbsko 23. 7. 1914 Rakúsko-Uhorsko vojna Srbsko 28. 7. 1914 vojna Nemecko Rusko 1. 8. 1914 Nemecko vojna 3. 8. 1914 Francúzsko

Začiatok vojny vojna Veľká Británia Nemecko 4. 8. 1914 Rakúsko-Uhorsko vojna Rusko 6. 8. 1914 vojna Francúzsko Rakúsko-Uhorsko 12. 8. 1914 Veľká Británia vojna 12. 8. 1914 Rakúsko-Uhorsko

Vojnová propaganda Vojnový plagát vyzývajúci britských mužov, aby vstúpili do armády a ženám vyprevádzajúcim mužov adresujúci vetu: Britské ženy vravia: „Choď!“ http: //www. ww 1 propaganda. com/

Hlavné bojiská Ø Ø Ø Ø Ø Európa: západný (francúzsky) front (1914: Marna, 1916: Somme, Verdun) východný (ruský) front južný (taliansky, srbský, solúňsky) front Ázia: Blízky a Ďaleký východ Afrika: nemecké kolónie

Schlieffenov plán strategický plán pre prípad vojny (1905, Alfréd von Schlieffen) predpoklad vojny na 2 frontoch rýchly postup vojsk na západe, vyradenie francúzskych vojenských síl zdrvujúcim úderom (blesková vojna), sústredenie všetkých nemeckých vojenských síl na východe proti Rusku

Západný front Marna Ypres Západný front krach bleskovej vojny chlórový plyn (fosgén) yperit (1917) Somme tank Verdun najväčšia bitka 1. svetovej vojny

Zákopová vojna opak pohyblivej vojny prevaha obrany nad útokom vysoké straty na oboch stranách zátarasy z ostnatého drôta strelecké zákopy guľometná a delostrelecká paľba taktika postupného vyčerpania zdrojov

Bitka o Verdun február – december 1916 najväčšia, najdlhšia a najkrvavejšia bitka 1. svetovej vojny „verdunský mlynček na mäso“ stratégia vyčerpania („vykrvácania“) protivníka v obrovskom nasadení ľudí a materiálu (materiálová bitka) cca 700 000 mŕtvych

Východný front pohyblivá vojna ( v porovnaní so západným frontom) Nemecko a Rakúsko- Uhorsko proti Rusku boje v Karpatoch 1914 – 1915, prekročenie Karpát, preniknutie ruských vojsk na východné Slovensko dlhý ústup ruských vojsk pod nemeckým tlakom (máj 1915), hrozba porážky ruskej armády (koniec roka 1915) Brusilova ofenzíva ( leto 1916) – jediný prechodný úspech ruských vojsk zle vyzbrojená a nedostatočne pripravená ruská armáda vysoké straty, chaos, kolaps v zásobovaní vojska materiálom a potravinami, zrútenie vojenskej morálky na ruskej strane revolučné udalosti v Rusku 1917 (Februárová revolúcia, Októbrová revolúcia) Brest-litovský mier (1918) – koniec vojny na východnom fronte Alexej A. Brusilov

Situácia v Rusku počas 1. svetovej vojny vojenské porážky, ľudské straty, ťažkosti v zásobovaní vojska, únava. . . hospodárske problémy (zlyhanie zásobovania, rozvrat financií, zrútenie trhu. . . ) nespokojnosť s vládou Mikuláša II.

Februárová revolúcia marec 1917 Petrohrad ozbrojené povstanie, pád cárizmu abdikácia cára Mikuláša II. vyhlásenie republiky ustanovenie Dočasnej vlády pokračovanie vo vojne pokus o parlamentnú demokraciu

Októbrová revolúcia november 1917 Petrohrad komunistický štátny prevrat, puč prevzatie moci boľševikmi pod vedením V. I. Lenina Dekrét o mieri a Dekrét o pôde koniec krátkeho pokusu o parlamentnú demokraciu v Rusku

Brest – Litovský mier marec 1918 Brest - Litovsk (Bielorusko) separátny mier medzi Ruskom a Nemeckom vystúpenie Ruska z vojny oslabenie Dohody koniec vojny na východnom fronte

Ponorková vojna potápanie (torpédovanie) nepriateľských (britských) lodí obmedzená, neobmedzená v Atlantickom oceáne, Severnom a Baltskom mori potopenie britského parníka Lusitania torpédom z nemeckej ponorky (7. 5. 1915) – smrť cca 1 200 ľudí (civilistov) urýchlenie rozhodnutia USA vstúpiť do vojny na strane dohody

Američania v Európe neobmedzená ponorková vojna (1. február 1917) - ohrozenie amerických obchodných záujmov v Európe vstup USA do vojny na strane Dohody (6. 4. 1917) Štrnásť bodov prezidenta Wilsona (8. 1. 1918) zmena pomeru síl v americký prezident prospech Dohody Woodrow Wilson

Koniec vojny 11. 1918 železničný vagón v lese pri Compiègne (Francúzsko) bezpodmienečná kapitulácia Nemecka víťazstvo Dohody porážka Nemecka koniec 1. svetovej vojny

Dôsledky 1. svetovej vojny 10 miliónov mŕtvych, 20 miliónov ranených s trvalými následkami zánik 4 monarchií (Nemeckého cisárstva, Rakúsko-Uhorska, cárskeho Ruska a Osmanskej ríše) rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik nových nástupníckych štátov (Rakúska, Maďarska, Československa, Juhoslávie a Poľska) vznik versailleského systému založeného a vymedzeného mierovými zmluvami (Versailleská, Trianonská mierová zmluva. . . ) vznik Spoločnosti národov

Dôsledky 1. svetovej vojny koniec mocenskej a ekonomickej prevahy Európy (skutočný víťaz vojny a mocnosť č. 1 – USA, americký dolár ako medzinárodné platidlo) nedostatok potravín (hlad) pokles hodnoty peňazí, rast cien tovarov (inflácia) epidémia španielskej chrípky emancipácia žien (volebné právo pre ženy) kríza morálky

Použité zdroje Učebnice dejepisu pre ZŠ, gymnáziá a SOŠ Kronika ľudstva Kronika 20. storočia Wikipédia