Prv svetov vojna v slovenskej literatre Na 1

Prvá svetová vojna v slovenskej literatúre Na 1. svetovú vojnu, ktorá priniesla veľa utrpenia, tragédií a biedy reagovali mnohí slovenskí spisovatelia. Ničivosť vojen podnietila rozmach protivojnovej literatúry. Druhá hodina

Božena SlančíkováTimrava (1867 -1951) -novela Hrdinovia -obraz prvej svetovej vojny -odraz a tragické dôsledky vojny -opisuje ako sa k vojne staval slovenský ľud a aj protislovensky orientovaná inteligencia. - novela je symbolom zápasu ľudskosti a vony -pre jedných je vojna hrdinstvo, keď sedia v kancelárií, pre druhých je peklom, nešťastím.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 -1921) - cyklus lyrických básni Krvavé sonety - otrasný obraz vojny a jej následky - kto je za túto hrôzu zodpovedný? - spev o krvi - obraz vojny - obžaloba ľudstva a kresťanstva - hľadanie vinníka - úvaha o mieri - privolávanie mieru

Film Živý bič - úryvok (link – klik na obrazok)

Milo Urban (1904 -1982) -spisovateľ, redaktor, prekladateľ -písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia vojny -v trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v na začiatku 20. storočia

Tento román chce byť bolestným výkrikom urazenej ľudskej dôstojnosti, výstražným hlasom tých , čo nevedia alebo nemôžu hovoriť. Chce dokázať , že na svete je len jedna kladná viera, jedna kladná pravda: viera a pravda tých , čo chcú budovať lepší svet bez sĺz , bez utrpenia a bez prelievania ľudskej krvi. “

-román sa skladá z dvoch častí: -Stratené ruky -Adam Hlavaj -hlavné postavy: -Ondrej Koreň -Štefan Ilčík -Ilčíčka -Eva Hlavajová -notár Okolický -idea: boj za slobodu , za oslobodenie. -téma: utrpenie dedinského ľudu zasiahnutého krutými následkami vojny -čas: prvá svetová vojna -obdobie v literatúre: literatúra medzi dvoma vojnami -miesto: dedina Ráztoky na severe Slovenska

Ráztočania poznali slovo vojna, ale. . . nechápali jeho skutočný zmysel Začali si ho uvedomovať až vtedy, keď z obchodov zmizla múka a petrolej, všetko zdraželo a polia ostávali neobrobené. Skutočnosť vojny pripomenul Ráztočanom návrat Ondreja Koreňa z frontu ako bezrukého a nemého mrzáka. Z dediny odvádzali chlapov a medzi nimi aj Adama Hlavaja. Eva Hlavajová chodila prosiť notára Okolického, aby jej pomohol dostať muža z vojny. Notár ju zneužil. Eva s ním čakala dieťa. Eva neprezradila otca dieťaťa, lebo jej notár pohrozil, že ak to urobí, jej muž sa z frontu nevráti. . Ilčíčka zakázala synovi Štefanovi pod vplyvom kázní dekana ujsť pred vojnou. Štefan odišiel, ale nemohol zniesť kruté zaobchádzanie s vojakmi

Z dediny odvádzali dobytok, obilie aj dedinské zvony na výrobu zbraní. Psychicky zničená Eva sa nešťastnou náhodou po pôrode utopila v rieke. Adam dezertoval z vojny, ukrýval sa v okolí… Okolický sa bál návratu Adama…

Do dediny prichádzajú vojaci chrániť úradníkov a hľadať dezertérov. V dedine je hlad, deti umierajú a vznikne vzbura dedinčanov, ktorí sa na čele s Ilčíčkou obrátia proti vojakom a notárovi. Ilčíčku zabijú vojaci a Okolického dedinčania donútia utopiť sa na mieste, kde zahynula Eva. Pod vedením Adama dedinčania vyrabujú a podpália krčmu Árona