Geografia cestovnho ruchu 1 prednka Pojem cestovn ruch

Geografia cestovného ruchu 1. prednáška

Pojem – cestovný ruch - typ pohybu populáci, ktorého cieľom môže byť rôzna mimopracovná činnosť - pravidelný, masový pohyb, vykonávaný z vlastnej vôle účastníkov, ktorí sa správajú ako užívatelia, lebo využívajlú rôzne služby. 2

Predmet cestovného ruchu • Skúma komplexné zemepisné prostredie, v ktorej sa cestovný ruch ako spoločenská aktivita, uskutočňuje. • Využíva poznatky dvoch hlavných odvetví zemepisu: prírodopisné a hospodárske. • V prvom rade je to spoločenská veda, ktorá skúma prostredie z hľadiska spoločensko-hospodárskych súvislostí cestovného ruchu. • Pomocné vedné oblasti: a/ spoločenské vedy: ekonómia, štatistika, dejepis, história umenia, demografia/ b/ prírodné vedy: prírodopisný zemepis. 3

Formy cestovného ruchu, podľa cieľa pohybu I. • 1. liečebný cestovný ruch: súbor pohybov súvisiacich s liečebnými a liečebno-rekreačnými pobytmi, • 2. kultúrny cestovný ruch: návšteva rôznych kultúrnych podujatí / koncertov, divadelných predstavení, fetivalov atď. / • 3. rekreačný cestovný ruch: individuálna alebo organizovaná rekreácia, ktorá môže byť doplnená ešte inými oddychovo-rekreačnými činnosťami /návšteva múzeí, miest s historickými pamiatkami a pod. / v súčasnosti, tento typ dáva do pohybu najširšie masy ľudí. 4

Formy cestovného ruchu, podľa cieľa pohybu II. • 4. športový cestovný ruch: s telovýchovou a športovými podujatiami súvisiace pohyby, ktoré môžu byť aktívne /rôzne športové súťaže, letné a zimné rekreačné športy/ a pasívne / zúčastniť sa ako divák rôznorodých športových akciách priamo na mieste ich konania/ • 5. zábavný cestovný ruch: znamená návštevu zábavných podnikov a kasín, štáty z ktorých turisti vychádzajú sa pritom vyznačujú vysokou životnou úrovňou, a tie štáty ktoré navštívia, zas výskytom týchto zábavných podnikov/ USA: Las. Vegas, Monaco: Monte Carlo pod. / 5

Formy cestovného ruchu podľa pohybu III. 6. návštevný cestovný ruch: sú to najčastejšie 1 -2 dňové cesty v zemepisne priľahlých oblastiach /susedné štáty/ väčšinou s cieľom návštevy príbuzných. 7. nákupný cestovný ruch: je to typické pre strednú a východnú Európu, čo je dôsledkom otvorenia hraníc, ich ľahšej priechodnosti a rozdielu cien tovarov v jednotlivých oblastiach. 6

Hlavné črty medzinárodného cestovného ruchu II. - Oblasti s väčšou návštevnosťou a/ Európa /asi 60%/ v rámci nej sú to hlavne Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Veľká Británia, Rakúsko a Grécko. b/ Amerika /asi 20%/ hlavne USA, Kanada, Mexiko, Brazília a Argentína. - Oblasti s menšou návštevnosťou a/ Afrika a Blízky Východ / slabšia infraštruktúra, etnické a náboženské konflikty atď. / b/ Austrália a Oceánia / veľká vzdialenosť od oblastí, z ktorých veľká väčšina turistov vychádza. 7

Hlavné črty medzinárodného cestovného ruchu I. Začal sa rozvíjať hlavne po druhej svetovej vojne, jeho rozvoj však bol veľmi brzdený studenou vojnou, preto sa cestovný ruch medzi východnou a západnou Európou len veľmi pomaly rozvíjal. Zúčastňuje sa ho asi 15 – 20 % obyvateľstva, príležitostne aj vo viacerých odvetviach súčastne. 8

Príťažlivostné faktory európskeho cestovného ruchu. • Euroázijské pohoria: Alpy, Karpaty, Pireneje, /tiahnuce sa väčšinou zo západu na východ – majúce vplyv na zmenu podnebia/ • Teplé prímorské oblasti: hlavne Stredozemné more a jeho okrajové moria a Čierne more • Zaujímavé zemepisné útvary, vrchoviny • Miesta bohaté na kultúrno – historické a umelecké pamiatky • Množstvo kultúrnych podujatí, častý výskyt liečebných miest • Mestá s bohatou históriou • Dobre vystavaná turistická infraštruktúra 9

Podmienky potrebné k úspešnému organizovaniu cestovného ruchu I. • Prírodné podmienky na oddych a rekreáciu • Potrebné ubytovacie kapacity / hotely, turistické ubytovne, penziony, kempingy a pod. / 10

Podmienky potrebné k úspešnému organizovaniu cestovného ruchu II. Kvalifikovaný turistický sprievodca, cestovné kancelárie, turistické kancelárie a pod. Vyhovujúca dopravná infraštruktúra / dobré pozemné komunikácie, autostrády, rýchlostné cesty, ako aj dobrá železničná a letecká doprava. Programy organizované na vysokej úrovni. 11

Ďaľšie podmienky masového cestovného ruchu. • Priaznivý vývoj životných podmienok, hlavne v krajinách, ktoré vysielajú turistov /50% účastníkov medzinárodného cestovného ruchu pochádza z vyspelých krajín • Vzdialenosť a možnosti dosahu /dnes väčšina turistov prichádza zo susedných alebo blízkych štátov/ • Voľný pohyb osôb / napr. kvôli železnej opone sa cestovný ruch Strednej a Východnej Európy začal rozvíjať so značným oneskorením/ 12

Problémy svetového cestovného ruchu I. • Sezonálnosť: vo väčšine krajín sa rekreačný cestovný ruch obmedzuje na letné mesiace /tzv. hlavná sezóna/, v tomto období neúmerne vzrastá využitie služieb, dopravy a obchodu na krátky čas, niekedy až nie sú postačujúce, zároveň pred sezónou a po sezóne, hlavne v zimných mesiacoch nastáva nadbytok pracovných síl, kapacity hotelom, reštaurácií a iných služieb sú len vo veľmi malej miere využité. Riešenie: lepšie využitie infraštruktúry cestovného ruchu v mimosezónom období, napr. Udomácnením takých typov turizmu, ktoré menej závisia od počasia /konferenčná turistika, podujatia, ktoré sú usporiadané v uzavretých miestnostiach, vernisáže, veľtrhy a pod. / Z hľadiska sezonality sú vo výhodnejšom postavení tie miesta, ktoré v dôsledku priaznivých prírodných daností sa dajú využívať aj pre zimnú aj letnú turistiku. /napr. Vysoké Tatry, Švajčiarske Alpy, Ukrajinské Karpaty/, alebo ktorých podnebie je aj v zimnom období mierne /Talianska, Francúzska a Španielska Riviera, Kanárske ostrovy, Egypt, Kalifornia, Florida a pod. / 13

Problémy svetového cestovného ruchu II. • Veľká miera zaťaženia prírody a okolia: objavuje sa hlavne tam, kde sa turistická´sezóna koncentruje len na niekoľko mesiacov a na menšom území, tam môžeme vidieť hlavne znečistenie pobrežných oblastí, čo sa prenesie aj na vodnú hladinu/napr. pobrežie Balatonu a Côte d´ Azur. /, pritom sa narúša aj prirodzená flóra a pôdne vrstvy, neúmerne môže narásť hromadenie odpadu, alebo znečistenie ovzdušia spôsobené nadmernou autodopravou. 14

Význam medzinárodného cestovného ruchu „ Najväčší význam cestovného ruchu spočíva v tom, že v posledných desaťročiach, zmiernením politického napätia, lepšou priechodnosťou štátnych hraníc a rozvojom dopravy, prispel k zbližovaniu rozdielnych politických kultúr, popritom je to už dnes významné hospodárske odvetvie, významný zdroj príjmov, hlavná oblasť sezonálneho využitia pracovných síl, nadôvažok, v dnešnej dobe rozvoj dedinskej turistiky prináša značný rozvoj zanedbanej infraštruktúry a modernizácie vidieckych oblastí. 15

Podmienky cestovného ruchu „Prírodné, spoločenské, hospodárske a vedecké podmienky zemepisného okolia, ktoré môžu byť lákadlom pre turistov”, môžu byť: a/ prírodné podmienky /zemepisné miesto, podnebie, krajinné útvary, liečivé a termálne pramene, fauna a flóra, jedinečné úkazy, prírodné rarity a pod. / b/ podmienky vytvorené spoločnosťou: /populácia, priemysel, poľnohospodárstvo, doprava, obchod a pod. / c/ iné podmienky: /kultúra, história, životný štýl, folklór, služby a pod. / 16

Prírodné podmienky I. a/ zemepisná poloha – vzdialenosť od rovníka a pólov, blízkosť morí a oceánov, blízkosť, naopak, vzdialenosť od miest z ktorých vychádza veľa turistov, /napr. rozmach cestovného ruchu v Alpách a na Riviere/. b/ krajinné útvary – absolútna a relatívna výška danej lokality / pohoria vysokohorské rekreačné strediská, čistejší vzduch, viac slnečného svitu, možnosti zimných športov/. c/ pobnebie – hlavné smery cestovania v Európe ukazujú smerom od chladnejších oblastí mierneho pásma k južným, slnečnejším, teplejším miestam. 17

Prírodné podmienky II. d/ Hydrografia- najnavštevovanejšie sú teplé morské pobrežia s letnou teplotou vody 20°C, alebo viac, ktoré v pozadí chránia pohoria od prieniku chladnejšieho severského počasia /Costa Brava, Riviera, pobrežie Adrie atď. /, taktiež frekventovanými rekreačnými miestami sú jazerá, ktorých voda sa v lete vo väčšej miere zohrieva a nachádzajú sa v peknom, prírodnom prostredí / Balaton, jazero Velencei, Garda, Como, Lago Maggiore/, rieky dôležité aj z hľadiska vodných športov, ale aj termálne a liečivé kúpele. e/ Fauna a flóra – územia, ktoré si zachovali bohatú faunu a flóru napomáhajú k regenerácii ľuďom, postihnutých nepriaznivými vplyvmi civilizácie. 18

Prírodné podmienky III. f/ iné prírodné podmienky – môžu sa vyskytnúť na miestach, ktoré sú príťažlivé inými turistickými atrakciami, ale aj mimo nich: - sopky /Etna, Stromboli, Vezuv/ - ľadovce / Alpy, Škandinávske pohorie, Kaukaz / - gejzíry a pramene s horúcou vodou / Island, Maďarsko, Nový Zéland, USA/. - jaskyne /Baradla, Postojnaja, Dobšinská ľadová jaskyňa/ - chránené územia, národné parky /Chránená oblasť Karpatská biosféra, Národný park Sinevéri, Hortobáďsky národný park/ 19

Podmienky vytvorené spoločnosťou I. Obsiahnu všetky faktory, ktoré určujú možnosti cestovného ruchu, jeho úroveň a oblastné rozloženie: a/ obyvateľstvo – je to pracovná sila aj spotrebiteľ / je dôležitá úroveň vzdelanosti a kultúry, znalosť jazykov a pohostinnosť/. b/ osídlenia – ich štruktúra, výstavba, ľahká dostupnosť, infraštrukturálna vybavenosť, môže byť dôležitým lákadlom, ale najpríťažlivejšie na nich je miešanie sa starých a moderných stavebných štýlov 20

Podmienky vytvorené spoločnosťou II. c/ priemysel – jeho vplyvy sú dosť protichodné/ znečisťovanie prostredia – vytváranie turistických atrakcií/ rozvinutý priemysel, moderné produkty, môžu byť vážnym lákadlom pre zahraničných turistov. d/ poľnohospodárstvo – hlavnú úlohu má v zásobovaní turistiskej oblasti, ale môže byť aj bezprostredným turistickým lákadlom / vínny turizmus: Tokajské podhorie, okolie Egeru, údolie Rýna v Nemecku, Burgundsko vo Francúzsku, pohorie CHianti v Taliansku a pod. / 21

Podmienky vytvorené spoločnosťou III. e/ doprava – jedno z najdôležitejších podmienok, keďže zabezpečuje prúdenie cestovného ruchu medzi prijímajúcimi miestami a zahraničím, nárast cestovného ruchu a fakt že sa dávajú do pohybu veľké masy ľudí vytvorilo nové formy dopravy /napr. autovlak, chartrové lety / f/ obchod – zabezpečuje zásobovanie prijímajúcich miest a pomáha vyhovieť nákupným požiadavkám turizmu /suveníry, tovary príznačné pre danú oblasť/ Vo všeobecnosti cestovný ruch priaznivo pôsobí na hospodárstvo, na prijímacích miestach môžu vzniknúť nové priemyselné odvetvia, môže sa zmeniť štruktúra poľnohospodárstva, modernizovať doprava a pod. 22

Vecné podmienky cestovného ruchu I. /Schopnosť prijímať cestovný ruch / a/ Infraštruktúra cestovného ruchu – znamená v prvom rade – dopravné možnosti, zásobovanie vodou a energiami, kanalizáciu, hygienické zariadenia, sieť zdravotníctva, a iné prostriedky a stavby /telefón, internet, parkoviská a pod. / b/ Ubytovacie možnosti – podmienky zdržiavania sa hostí v prijímajúcej oblasti po dlhšiu dobu, ubytovacie možnosti môžu byť komerčné /hotel, penzion, turistická ubytovňa, mládežnícka ubytovňa, kemping/ a nekomerčné. 23

Vecné podmienky cestovného ruchu II. /Schopnosť prijímania cestovného ruchu/ c/Možnosti stravovania – vybavenosť a úroveň stravovacích zariadení je hlavným ukazovateľom možnosti prijímania hostí, popri tradičných reštauráciách vzniká čím ďalej, tým väčší záujem o vytvorenie takých ustanovizní, ktoré vyhovujú špeciálnym gastronomickým požiadavkám /vegetariánske reštaurácie, reštaurácie s rýchlou obsluhou, bistrá a pod. / d/Obchodná sieť – obsluhuje účastníkov cetovného ruchu potravinami, darčekovými predmetmi, sezonálnym tovarom/ e/ Možnosti zábavy, športovania a kultúrneho vyžitia – je tu široká škála možností / divadlá, kiná, štadióny, možnosti vodných a zimných športov, možnosti rybolovu a poľovania, jazdecké školy, zábavné podniky a pod. / 24

Vecné podmienky cestovného ruchu) III. /Schopnosť prijímania cestovného ruchu / f/ Iné turistické služby - turistický sprievodca - tlmočník - živnostnícke služby /suveníry, výroba a predaj miestnych ručne vyrobených umeleckých predmetov/ - požičovňa áut - organizácia podujatí 25

Najdôležitejšie organizačné prvky cestovného ruchu Napomáhajú k plynulému chodu cestovného ruchu - turistické kancelárie - cestovné kancelárie - zmenáreň valút - organizovanie turistických prievodcov a tlmočníkov - jednotlivé spoločenské organizácie /napr. Autoklub/ 26

Schopnosť spoločnosti prijímať cestovný ruch. Vytvoriť také ovzdušie, v ktorom sa hostia cítia príjemne a do ktorého sa túžia vrátiť. Jeho súčasťou sú: - pohostinnosť miestnych, ich zdvorilosť, národná uvedomelosť, príjemný životný štýl - pokojné pomery v prijímacej oblasti - vyvážené politické ovzdušie - osobná a majetková bezpečnosť - dobré zdravotníctvo - ľahko a rýchlo prechodné hranice 27

Konkurencieschopnosť cestovného ruchu I. Na základe hodnôt turistických podmienok a lákadiel, rozoznávame miesta cestovného ruchu s rôznou konkurencieschopnosťou. a/ miesta s absolútnou medzinárodnou konkurencieschopnosťou – tie oblasti, ktorej turistické hodnoty sú samostatnými cestovnými cieľmi – /Paríž, Budapešť, Hajdúszoboszló, Piešťany, Fuji, a pod. / b/ miesta s relatívnou medzinár. konkurencieschopnosťou – také oblasti, ktoré sú turisticky zaujímavé len pre susedné a blízke štáty, to znamená, že ich konkurencieschopnosť sa obmedzuje na určitú vzdialenosť/Balaton, Zakarpatská Ukrajina a pod. / 28

Konkurencieschopnosť cestovného ruchu II. c/ prídavná konkurencieschopnosť- tá oblasť, ktorá môže príťažlivo pôsobiť na turistu, ktorý sa už v danej lokalite zdržiava /Dunakanyar, Champagne, Szineverské jazero/ d/ miesto s absolútnou vnútroštátnou konkurencieschopnosťou – sem patria všetky medzinárodne konkurencieschopné miesta, a tiež tie miesta, ktoré navštevuje výrazné množstvo turistov z rôznych častí danej krajiny /Sováta v Sedmohradsku, Mátra v Maďarsku, Karpaty na Ukrajine/ e/ miesta s regionálnou konkurencieschopnosťou – tie miesta, ktoré sú príťažlivé len pre určitú oblasť danej krajiny / vodopády Sipot / 29

Ďakujem za pozornosť 30