DIDAKTIKA SLOVENSKHO JAZYKA A LITERATRY PREDNKA 6 ROZVJANIE

DIDAKTIKA SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY PREDNÁŠKA 6 ROZVÍJANIE RECEPČNEJ A PRODUKČNEJ TEXTOVEJ KOMPETENCIE DIEŤAŤA MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU

PRODUKČNÁ TEXTOVÁ KOMPETENCIA Produkcia je selektívna a viackanálová mentálna aktivita, pri ktorej produktor priraďuje svojmu komunikačnému zámeru vhodné jazykové vyjadrenie, aby dosiahol komunikačný cieľ, pričom na výber, usporiadanie a využitie komunikačných prostriedkov vplýva celé spektrum objektívnych aj subjektívnych komunikačných faktorov. Produkčná textová kompetencia je schopnosť založená na komplexe znalostí a stratégií, ktoré umožňujú človeku dosahovať vo verbálnej interakcii prostredníctvom hovorenia a písania vlastný komunikačný zámer. Je súčasťou kognitívnej a komunikačnej kompetencie žiaka a rozvíja sa prostredníctvom čiastkových rečových kompetencií. PTK – je schopnosť človeka tvoriť text. Opakom je RTK – je schopnosť človeka prijímať a vnútorne spracovať počúvaný alebo čítaný text.

TEXT A JEHO VLASTNOSTI Text (jazykový prejav – komunikát) je médiom, pomocou ktorého si v komunikácii odovzdávame obsahy a kódujeme či dekódujeme komunikačné zámery. J. Mistrík (1997) zdôrazňuje jeho tematickú jednotu textu premietnutú do usporiadanej jazykovej štruktúry. Text je jazykovo-tematická štruktúra so zámerným usporiadaním výpovedí, ktorým sa vyjadruje relatívne uzavretý myšlienkový komplex. (Mistrík, 1997, s. 273) Textová lingvistika zdôrazňuje komunikačné hľadisko, teda fakt, že text je prostriedkom odovzdávania a prijímania obsahov a zámerov medzi produktorom a recipientom. V definícii sa zavádzajú pojmy propozičná a pragmatická funkcia.

Propozičná funkcia vychádza z obsahu textu a znamená predurčenosť textu na to, aby si príjemca skonštruoval zámer autora. Pragmatická funkcia znamená predurčenosť textu na isté rečové konanie (napr. informovanie, poúčanie, presvedčovanie). Text je teda štruktúra menších prvkov, ktoré ak majú spolu skutočne tvoriť celok, musia byť čímsi vnútorne aj vonkajškovo spojené.

Základné znaky textu, tzv. kritéria textovosti: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. koherencia kohézia intencionálnosť prijateľnosť situačnosť intertextovosť informatívnosť

1. koherencia textu – obsahová súdržnosť textu. Je to vnútorná spojitosť jednotlivých tematických prvkov textu. 2. kohézia textu – formálna súdržnosť textu. Sú to spôsoby nadväzovania jednotlivých výpovedí na seba, no aj nadväzovanie vyšších textových celkov (odsekov, kapitol) napr. priraďovacie spojky, lexikálne a gramatické opakovanie, intonácia, dôraz a i. 3. intencionálnosť textu – zámer, s ktorým bol text vytvorený. 4. prijateľnosť textu – vlastnosť, ktorá znamená na strane adresáta vysokú mieru porozumenia obsahu a tiež rozpoznania komunikačného zámeru. Schopnosť tvoriť prijateľný text s ohľadom na adresáta úzko súvisí s vývinovými osobitosťami mladšieho školského veku.

5. situačnosť textu – vlastnosť, ktorá ukazuje na spätosť textu so situáciou, v ktorej sa text realizuje. Možno hovoriť o tzv. kontextovej relevancii, čiže o významnosti situácie, ktorá ovplyvňuje tvorený text. Je zrejmé, že situačnosť sa viac premietne v hovorenom ako v písanom texte. 6. intertextovosť textu – keď v texte existuje nejaká súvislosť s iným textom. Je to explicitne vyznačená prítomnosť jedného textu v inom texte. Negatívnym prejavom intertextovosti je napr. používanie klišé. 7. informatívnosť textu – text je príjemcu nositeľom istej informácie.

ROZVÍJANIE RECEPČNEJ TEXTOVEJ KOMPETENCIE (GAVORA, P. , 1991) Porozumenie textu je spôsob individuálneho rekonštruovania informácií, ktoré sú v texte. Každý si vlastne v duchu vytvára vlastnú interpretáciu textu. Pri interpretácii sa opiera o vlastné skúsenosti a poznanie sveta.

TRI ZÁKLADNÉ DRUHY SPOJENÍ (GAVORA, P. , 1992) Spojenia medzi javmi objektívnej reality a prvkami textu, ktoré tieto javy označujú; Spojenia medzi jednotlivými prvkami textu (slovami, vetami, nadvetnými útvarmi); Spojenia medzi prvkami textu a prvkami vedomostného a skúsenostného komplexu recipienta.

POROZUMENIE NA ÚROVNI VETY Najmenším prvkom je porozumenie slov Dekódovanie znakov Ak sú v texte slová, ktorým žiak nerozumie zapája kompenzačné mechanizmy (na základe formálnej a obsahovej analýzy, na základe kontextu. . . ) Lokálne porozumenie textu (od slova k slovu, od vety k vete); Globálne porozumenie textu (recipient si vytvára informačné jadro textu).

POROZUMENIE NADVETNEJ ROVINY TEXTU Je to porozumenie medzivetných súvislostí Ide o analýzu vzťahov medzi vetami Veta sa skladá z jadra a východiska výpovede (Bol raz jeden kráľ. Ten kráľ mal tri dcéry. Dcéry sa volali. . . )

FORMÁLNA STRÁNKA TEXTU Nadpisy a titulky- signalizujú obsah textu Odseky prinášajú novú myšlienku Rôzna veľkosť písma – označuje hierarchiu informácií Rôzne typy písma – významnosť informácií Úvodzovky – označujú priamu reč Priama reč zoradená pod sebou – repliky dialógu

METAKOGNITÍVNE PROCESY V PRIEBEHU ČÍTANIA Žiaci objasňujú časti textu. Žiaci tvoria otázky k textu. Žiaci tvoria súhrny textu(zovšeobecnenia). Žiaci predpovedajú obsah ďalšieho textu.

ROZVÍJANIE PRODUKČNEJ TEXTOVEJ KOMPETENCIE Hlavným cieľom rozvíjania PTK je vypestovanie schopnosti vytvárať kultivovaný jazykový prejav adekvátny funkcii a komunikačnej situácii. V rozvíjaní PTK kladieme dôraz na dialogickú komunikáciu, formy spoločenského kontaktu (pozdrav, oslovenie, poďakovanie, blahoželanie, listová komunikácia a i. ), základné informačné komunikáty (oznámenie, pozvánka, správa), naratívne texty a deskriptívne texty. Vychádzame z Hvoreckého teórie výpovedných aktov a poznatkov textovej lingvistiky o spôsoboch rozvíjania témy, ktoré sa v kurikule kombinujú s vymedzovaním slohových postupov (informačný, rozprávací a opisný) a ich kompozičných vlastností.

NÁCVIK FORIEM SPOLOČENSKÉHO KONTAKTU A INFORMAČNÝCH TEXTOV V kurikule primárnej školy sa z operačných výpovedných aktov venujeme najmä bežným formám spoločenského kontaktu (prosba, žiadosť, privítanie, oslovenie, pozdrav, blahoželanie, poďakovanie, ospravedlnenie, dialogická komunikácia, telefonická komunikácia, listová a mailová komunikácia) a základným informačným komunikátom (správa, oznámenie, pozvánka, ale aj inzerát, reklama). Operačné texty (komunikáty) produkujeme vtedy, keď potrebujeme odovzdať určité fakty, údaje adresátovi. Adresát môže byť individuálny (napr. pri telefonickom rozhovore) alebo kolektívny (napr. pozvánka).

Slohový postup je usporiadanie tematických a jazykových zložiek textu s cieľom určiť základnú kompozičnú líniu textu, slohový útvar (žáner) je konkrétny výsledok textovej produkcie. V slovenskej didaktike slohu je slohový postup spolu s kompozičnými vlastnosťami kľúčovým obsahom komunikačnoslohovej výchovy. Na primárnom stupni vychádzame jednak z určujúcich charakteristík slohových postupov, jednak z diferencovania výpovedných aktov a dominujúcich spôsobov rozvíjania témy: pozdrav, oslovenie, privítanie, poďakovanie, ospravedlnenie, blahoželanie, prosba, žiadosť, telefonická komunikácia, súkromný list, oznámenie, správa.

Pozdrav – základný kontaktový prostriedok verbálnej interakcie. V škole je potrebné nielen podčiarknuť zdvorilosť v komunikácii, ktorej je pozdrav prejavom, ale aj komunikačného partnera a komunikačnú situáciu, v ktorej sa pozdrav realizuje. Žiakov vedieme k rozlišovaniu vhodnosti niektorých pozdravov pri zvítavaní sa a pri lúčení sa s ľuďmi rôzneho veku a spoločenského postavenia. Je vhodné tiež zdôrazniť, že pozdravom vlastne vyjadrujeme prianie dobrého rána, dobrého dňa. Oslovenie – využívame v hovorenej aj písanej komunikácii. Oslovenia sú výrazy, ktorými sa obraciame na adresáta. V hovorenej kom. oslovujeme spontánne, často bez použitia mena (moja, môj. . ), v písanej kom. – pri tvorbe súkromného listu, aj pri elektronickej komunikácii al. pri formulovaní písom. ospravedlnenia sa a žiadosti. Žiakov vedieme k odlišovaniu dôverného a polooficiálneho oslovovania od oficiálneho oslovovania a kolektívneho nešpecifikovaného adresáta.

Privítanie – forma spoločenského kontaktu, uplatňuje sa zvyčajne iba v hovorenej komunikácii. Buď je to privítanie súkromné, osobné (napr. privítanie návštevy u nás doma), alebo je to verejné privítanie, keď je rečník zástupcom viacerých ľudí (napr. privítanie detí v detskom tábore). Jeho súčasťou je vyjadrenie radosti zo stretnutia a oslovenie. Poďakovanie – ukončujeme ním viacero foriem spoločenského kontaktu (ak niekoho žiadame o pomoc alebo o informáciu alebo ak nám niekto pomôže nezištne). Prejaviť vďaku znamená vzdať úctu komunikačnému partnerovi. Poďakovať možno jednoslovne, no v škole možno nacvičovať aj viacslovné poďakovania. Poďakovanie uplatňujeme aj pri lúčení (za príjemne strávený čas) alebo pri príležitosti sviatku ako súčasť blahoželania (Deň matiek, narodeniny).

Ospravedlnenie – slovný prejav, ktorým podávame vysvetlenie, prečo sa istá povinnosť nevykonáva, resp. prečo došlo k určitému omylu, chybe. V primárnej škole treba jeho nácvik spojiť s osobnými skúsenosťami detí. Blahoželanie – gratulácia, tvoríme zvyčajne pri oslave určitého sviatku (narodeniny, Deň matiek) alebo pri dosiahnutí významného úspechu (víťazstvo v súťaži. . . ). Adresujeme ho jednotlivcovi alebo kolektívu, zdôrazňujeme dobré vlastnosti adresáta, vedieme žiakov k vzájomnej prajnosti a zdieľaniu radosti z úspechu iného. V písomnej komunikácii – blahoželanie k významenj udalosti, zdúrazniť neprítomnosť komunikantov (pohľadnica). Osobitým druhom blahoželania je vinš.

Prosba – krátky stručný hovorený komunikát, funkciou prosby je zdvorilo požiadať adresáta o naplnenie želaného stavu veci. Žiakov vedieme k formulovaniu prosby o informáciu, o radu, o pomoc a pod. súčasťou je zdvorilé oslovenie a potom by malo nasledovať ospravedlnenie za oberanie o čas. Nácvik prosby je vhodné spojiť s opakovaním jazykového učiva o druhoch viet podľa komunikačného zámeru. Žiadosť – stručný písomný jazykový útvar, ktorý adresujeme zvyčajne inštitúcii s komunikačným zámerom niečo dosiahnuť. Osobitné druhy žiadostí sú objednávka a prihláška, s ktorými sa žiak môže oboznámiť už v primárnej škole. Objednávka je žiadosť o dodanie tovaru alebo služby, prihláška je žiadosť o prijatie do istej organizovanej skupiny ľudí.

Telefonická komunikácia - pri nácviku vychádzame z predošlého osvojovania si adekvátneho pozdravu, predstavenia sa volanému a oslovenia komunikačného partnera. Zdôrazňujeme hlavnú funkciu – výmena najpodstatnejších informácií, vyjadrovať sa slušne a jasne, vynechať nadbytočné inf. , reagovať spätne na otázky a informácie od adresáta. Žiakov vedieme k vyhľadávaniu vhodného času a miesta na rozsiahlejšie telefonické komunikáty. Vedieme aj k rozpoznávaniu situácii, kedy nie je vhodné (je nezdvorilé) telefón dvíhať alebo ho mať zapnutý. Súkromný list – komunikát adresovaný zvyčajne dobrému známemu alebo príslušníkovi rodiny. Žiakov vedieme k členeniu: oslovenie a úvod – jadro listu – záver s rozlúčením. Vyjadrujeme ním nielen vecné inf. , ale aj osobné názory na prežité udalosti. Je to útvar, v ktorom sa kombinujú viaceré sloh. postupy. Vedieme aj k nácviku mailovej komunikácie.

Oznámenie – krátka informácia týkajúca sa budúcej udalosti. Pri nácviku venujeme pozornosť najprv obsahovej stránke oznámenia (odpovedáme na otázku, kto komu čo chce oznámiť). V písomnom oznámení možno uplatňovať rozličné grafické komunikačné prostriedky (farba a veľkosť písma, obrázky a fotografie. . . ). Osobitným druhom je pozvánka – adresné oznámenie o akcii spojené s výzvou, žiadosťou alebo prosbou o účasť. Podstatné v pozvánke sú údaje o mieste a čase chystanej akcie. Správa – súhrnná informácia o udalosti, ktorá sa už uskutočnila. Plní funkciu vtedy, keď odpovie na otázky: kto, čo, kedy, kde, prečo, akým spôsobom, pričinením, vinou, pomocou koho. Ideálnou príležitosťou pre žiakov je tvorba správy pre triedny alebo školský časopis o uskutočnenom podujatí. Správu však možno písať so žiakmi len o udalostiach, ktorých boli priamymi svedkami.

NÁCVIK NARATÍVNYCH A DESKRIPTÍVNYCH TEXTOV, ZÁKLADY ARGUMENTÁCIE Tému možno rozvíjať viacerými spôsobmi – produktor môže vypovedať o svojich zážitkoch a skúsenostiach (narácia), či chce zdôrazniť znaky a vlastnosti určitého predmetu alebo deja (deskripcia), alebo bude formulovať argumenty v prospech svojho tvrdenia (argumentácia). Spomínané tri spôsoby rozvíjania témy spoločne tvoria súčasť kurikula komunikačno-slohovej výchovy.

NARATÍVNE TEXTY: Ich základom je príbeh, ktorý je vnútorne členený na jednotlivé segmenty príbehu – deje. Nácvik tvorby naratívnych textov možno začať už v 1. ročníku jednoduchými reprodukčnými cvičeniami, v ktorých žiak prerozpráva dej známej rozprávky alebo bájky. Môžeme pri tom využiť aj sériu obrázkov, ktorá znázorňuje 4 alebo 5 kľúčových dejových prvkov. Obrázková séria sa tak stáva obrázkovou osnovou, ktorá usmerňuje žiaka v dejovej línii príbehu. Postupne upúšťame od literárnej predlohy a pobádame žiaka, aby sám tvoril pokračovanie príbehu. V tejto fáze je vhodné využívať neznáme texty. V 3. ročníku začíname s nácvikom písomného jednoduchého rozprávania – žiakov vedieme k osvojeniu si tzv. čistého rozprávania bez prímesí opisu alebo úvahy.

V tejto fáze je vhodné žiakom predstaviť tzv. situačnú osnovu, pomocou ktorej sa učia triediť deje do troch základných častí príbehu: 1. pred udalosťou, 2. udalosť, 3. po udalosti. Po osvojení si jednoduchého rozprávania vedieme žiakov k postupnému rozširovaniu príbehového základu o opisné časti. Zároveň spoločne so žiakmi analyzujeme ich vlastné príbehy a ukazujeme im miesta, ktoré by si vyžadovali detailnejšie spracovanie. Úlohou učiteľa je najmä dôkladne premyslieť tému a metodický postup pri tvorbe naratívneho textu, ktorý by mal rešpektovať fázy textotvorného procesu.

DESKRIPTÍVNE TEXTY: Základom deskriptívnych (opisných) textov je vyratúvanie znakov a vlastností pozorovaného objektu alebo deja. Tvoriť opis je pre dieťa ml. šk. veku náročnejšia úloha, pretože znaky a vlastnosti sú statickým javom. Problém nácviku opisu spočíva aj v spôsobe radenia prvkov textu – treba v ňom usporiadať textové prvky podľa určitého rámca: možno začať vonkajšími znakmi predmetu, no aj tu treba vybrať, čo uvedieme najprv (tvar, veľkosť, farbu. . ). Opis nacvičujeme až vo vyšších ročníkoch primárnej školy. Nácvik opisu je vhodné motivovať skutočnou potrebou žiaka všímať si vlastnosti predmetu. Základnou metódou pri nácviku deskripcie je pozorovanie. Prostredníctvom pozorovania sa žiak učí rozlišovať podstatné, základné znaky od nepodstatných, vedľajších znakov. Pozorovanie žiaka má byť usmerňované. Výsledky pozorovania môžeme priebežne so žiakmi zapisovať.

Po pozorovaní nasleduje kompozícia deskriptívneho textu. Do úvahy treba brať tieto požiadavky: postupujeme od hlavných znakov k vedľajším, postupujeme od celku k častiam, bližšie k sebe v texte kladieme súvisiace znaky. V primárnej škole začíname s nácvikom dynamického opisu (napr. opis pracovného postupu, návod na použitie, recept), neskôr alebo vzhľadom na individuálne dispozície žiakov možno zaradiť aj tvorbu statického opisu (opis osoby, predmetu, prostredia).

ZÁKLADY ARGUMENTÁCIE: Už v ml. šk. veku by mal žiak získať základy argumentácie (čomu sa doposiaľ didaktika Sj. L nevenovala). Vychádza to z prirodzenej potreby dieťaťa presadiť sa v tomto veku v rovesníckej skupine a získať v nej primerané miesto. Nácvik argumentácie v primárnej škole realizujeme najmä v hovorenej komunikácii. Využívame na to témy, ktoré vyvolávajú diskusiu. Tému treba vyberať citlivo, aby pri nej naozaj došlo k rozštiepeniu diskusného fóra do najmenej dvoch táborov. Téma má byť žiakom blízka, môže vychádzať z aktuálnych životných situácií jednotlivcov, triedy, školy. Funkciou argumentácie je pôsobiť na vedomie adresáta, vyvolať zmenu v jeho vedomí alebo upevniť jeho jestvujúci stav. Argumentačný text má trojčlennú štruktúru: téza – argumentovanie – zhrňujúce tvrdenie.

Tézou je myšlienka, ktorej pravdivosť treba dokázať, resp. obhájiť (napr. Žiak nemá nosiť do školy mobilný telefón). Po stanovení tézy nasmerujeme žiakov k uvádzaniu argumentov. Argumentom môže byť dôvod, pre ktorý tvrdíme, že téza je platná, alebo dôkaz, ktorý uvádzame na podporenie platnosti tézy. Zhrňujúce tvrdenie je záver diskusie, naznačením riešenia vzťahu medzi tézou a argumentmi. V primárnej škole žiak netvorí súvislý argumentačný text, ale sa podieľa na tvorbe téz a argumentov v diskusii so spolužiakmi pod vedením pripraveného moderátora diskusie, ktorým je najčastejšie učiteľ. Podnet na diskusiu môže v integrovanom vyučovaní poskytnúť aj literárny text.

ROZVÍJANIE PRODUKČNÝCH KOMUNIKAČNÝCH ZRUČNOSTÍ – HOVORENIE Rozvíjanie hovorenia ako PKZ smerujeme od spontánneho vyjadrovania myšlienkových obsahov žiaka na začiatku ml. šk. veku k uvedomenému a kultivovanému tvoreniu hovoreného komunikátu. Oporou sú princípy a zásady efektívnej verbálnej komunikácie. Metódy kultivovania hovoreného prejavu: prípravné textové

ROZVÍJANIE PRODUKČNÝCH KOMUNIKAČNÝCH ZRUČNOSTÍ - PÍSANIE Pri rozvíjaní písania ako PKZ takisto rešpektujeme ontogenetické špecifiká. Činnosť žiakov usmerňujeme pomocou fáz textotvorného procesu. Do vyučovania priebežne zaraďujeme techniky tvorivého písania, ktorými poskytujeme žiakovi možnosť sebaexpresie a sebareflexie. Tvorenie súvislého textu je procesom, ktorý pozostáva z niekoľkých fáz: 1. Motivácia – impulz na písanie, chuť podeliť sa so svojimi myšlienkami, 2. Výber témy – adresát, komunikačný zámer, predpokladaný čas na písanie, 3. Invencia – zhromažďovanie informácií, myšlienok, asociácií k téme,

4. Selekcia – výber tematických prvkov, 5. Kompozícia – usporiadanie myšlienok, štruktúra témy, osnova, 6. Štylizácia – prvé spracovanie súvislého textu – koncept, plynulá tvorba textu bez prerušovania, 7. Úprava textu – spresňovanie, dopĺňanie, vylepšovanie, kontrolné otázky, 8. Korektúra – konečná úprava textu, rešpektovanie platných jayzkových noriem, pravopisná oprava, 9. Publikácia – uverejnenie práce, konečná a zároveň motivačná fáza textotvorného procesu. Podľa rámca E – U – R: E (motivácia, výber témy, invencia), U (selekcia, kompozícia, štylizácia), R (úprava textu, korektúra, publikácia).

METÓDY ROZVÍJANIA PISATEĽSKÝCH ZRUČNOSTÍ A. prípravné metódy zamerané na rozvíjanie písania B. textové metódy zamerané na rozvíjanie písania

ÚLOHA Vyhľadajte v učebniciach: Učivo pre nácvik naratívneho textu Učivo pre nácvik deskriptívneho textu Učivo pre nácvik argumentačného textu