DIDAKTIKA SLOVENSKHO JAZYKA A LITERATRY PREDNKA 9 MORFOLOGICK

DIDAKTIKA SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY PREDNÁŠKA 9 MORFOLOGICKÁ KOMPETENCIA ŽIAKA AKO PROSTRIEDOK ROZVÍJANIA JEHO RECEPČNEJ A PRODUKČNEJ TEXTOVEJ KOMPETENCIE

CIELE VYUČOVANIA MORFOLÓGIE Poznávanie – vedomosti o ohybných a neohybných slovných druhoch. Komunikácia – obohacovanie slovnej zásoby rozvíjanie predstavy o spájateľnosti: gramatická spájateľnosť (k babke-do babky), sémantická spájateľnosť (niekedy pôjdeme k moru, kedysi pôjdeme k moru), rozvíjanie schopnosti rozlišovať spisovné tvary od nekodifikovaných.

Komunikačné vyučovanie morfológie znamená, že: vyučovanie slovných druhov sa opiera o reč dieťaťa, spontánne jazykové vedomie dieťaťa mení na poučené, poznatky o jazyku sa využívajú tak, aby posunuli komunikačnú schopnosť dieťaťa do zóny najbližšieho vývinu. Do poznávacích (kognitívnych) cvičení vyberáme jazykový materiál z tých sémantických skupín slovných druhov a z tých gramatických kategórií, ktoré sú už súčasťou aktívnej lexiky dieťaťa. V aplikačných cvičeniach využívame tie sémantické skupiny slovných druhov, ktoré sú v spontánnej detskej produkcii okrajové alebo sa nevyskytujú vôbec.

Poznatky o morfologickej stránke reči dieťaťa potrebuje učiteľ nato, aby rozlíšil, čo je vhodné do morfologických cvičení poznávacieho typu a čo do komunikačných aktivít. S rastúcim vekom dieťaťa narastá: prítomnosť priraďovacích a podraďovacích súvetí, frekvencia spojok, nasýtenosť výpovede viacerými spojkami, prítomnosť abstraktných vzťahov. Z toho vyplýva, že už na začiatku mladšieho školského veku treba počítať so súvetným potenciálom detí a ďalej ho rozvíjať.

Z hľadiska lingvistických teórií vychádza rozvíjanie morfologickej kompetencie žiaka primárnej školy predovšetkým z komunikačno-pragmatickej morfológie (morfologické prostriedky sa skúmajú z pragmatického hľadiska). Znamená to dôraz na využívanie poznatkov o tvaroslovnom systéme v komunikačnej praxi dieťaťa, s oporou o jeho prirodzené jazykové vedomie. Sociolingvistická (komunikačno-pragmatická) morfológia je hlavnou tendenciou výučby morfológie v súčasnej škole. V jej centre sú: praktické ovládanie morfologickej normy spisovnej slovenčiny, tvorba jazykových prejavov adekvátnych svojmu účelu, rozvíjanie jazykovej pohotovosti žiakov, využitie poznatkov o tvarosloví v komunikácii.

Komunikačno-pragmatické vyučovanie morfológie v praxi: viac pracovať s textom než s izolovanými vetami, nepredkladať poučky hotové, ale vyvolávať u žiakov pocit, že poznatok objavili sami, pri vyvodzovaní nového poznatku vychádzať z obsahovo zaujímavého textu, vytvárať aktivity, v ktorých žiaci využívajú poznatok v komunikácii s jasným adresátom, striedať ústne a písomné prehovory, zmenšiť počet reprodukčných a aplikačných úloh a využívať produkčné úlohy, pri vyučovaní tvaroslovia využívať aktivizujúce metódy učenia (cloze test, T-schéma, pojmové mapovanie. . . ). súbor komunikačných aktivít tohto typu obsahuje dvojcvičebnica Rozviazané jazýčky I a II (Kesselová, 1999 a 2000).

Vyučovanie vlastných podstatných mien v primárnom vzdelávaní by malo postupovať od spoznávania ich obsahu (sémantickej stránky) k jeho formálnemu stvárneniu (k nácviku pravopisu). Propriálne učivo sa má takisto opierať o rečovú skúsenosť dieťaťa. Proces poznávania vlastných a všeobecných podstatných mien v edukačnom procese znamená osvojiť si primeraným spôsobom tie vlastnosti, ktoré: vlastné meno odlíšia od apelatíva (Kováč – kováč), určia (identifikujú) druh vlastných mien: Kováč (priezvisko) a Kováč (prezývka), diferencovať ich medzi sebou: napr. Kováča od Nováka.

Morfologickú kompetenciu chápeme ako komplexný pojem zahŕňajúci vedomosti, zručnosti, postoje a hodnoty žiaka, ktoré sa týkajú morfologickej stránky jazyka a slúžia na zdokonaľovanie recepčnej a produkčnej textovej kompetencie žiaka. V rámci morfologického učiva je z hľadiska komunikačných a učebných potrieb žiaka najdôležitejšie rozširovanie slovnej zásoby z jednotlivých sémantických skupín slovných druhov, najmä tých, ktoré sú v reči detí menej zastúpené. Poznávanie slovných druhov slúži aj k rozvíjaniu zručností žiaka pri vyjadrovaní myšlienok a komunikačných zámerov a pri produkovaní a recipovaní rôznych typov textu. kognitívna a metakognitívna oblasť komunikačná oblasť

Pri rozvíjaní morfologickej kompetencie žiaka využívame pestrú a účelnú metodiku pozostávajúcu z rôznych obsahových typov morfologických a kombinovaných morfologických cvičení a ďalších aktivizujúcich metód. Na aplikáciu získaných morfologických poznatkov slúžia komunikačné cvičenia a rozličné textové metódy produkčného a recepčného charakteru. Konkrétne ukážky použitia metodiky rozvíjania morfologickej kompetencie žiaka primárnej školy: www. indi. pf. unipo. sk vyučovací projekt Ako vyzerá svet zhora? – vyvodzovanie prísloviek v integrácii s komunikačno-slohovou výchovou 4 vyučovacie projekty zamerané na poznávanie obsahovej stránky proprií (M. Tkáčová, sekcia Učebnica, prílohy k 9. kapitole)

VYUČOVANIE LEXIKOLÓGIE Podľa Palenčárová a kol. 2003

LEXIKOLÓGIA Náuka o slove. Skúma slovnú zásobu. Centrálnou lexikologickou disciplínou je náuka o význame slov – sémantika. K ďalším disciplínam patrí: derivatológia, frazeológia, terminológia, lexikografia.

SLOVNÚ ZÁSOBU SI ŽIAK NA PRIMÁRNOM STUPNI OBOHACUJE spresňovaním lexikálneho významu slov, chápaním rôznych významov slov, poznávaním nových slov, vysvetľovaním významových vzťahov medzi slovami, hľadaním spoločných pomenovaní slov, poznávaním slovotvorných hniezd (slovných čeľadí), používaním ustálených slovných spojení, vyberaním slov so zreteľom na ich štylistickú platnosť v konkrétnych štylistických situáciách, prácou so slovníkom.

AKTÍVNA SLOVNÁ ZÁSOBA Slová, ktoré žiak pozná, chápe a používa. V rozsahu aktívneho slovníka sú medzi žiakmi výrazné rozdiely ovplyvňované prostredím a vzťahom k literatúre.

PASÍVNA SLOVNÁ ZÁSOBA Slová, ktoré žiak pozná, chápe, ale nepoužíva. Je niekoľkokrát väčší ako aktívny slovník. Pasívna slovná zásoba sa aktivizuje zveľaďovaním písomného prejavu žiakov.

2. ROČNÍK slovo žiaci chápu ako pomenúvaciu a skladobnú jednotku, vedia rozlíšiť jednotlivé slová vo vete, doplniť slovo do vety, usporiadať slová vo vete v správnom poradí, zistia, že slová patria k rôznym slovným druhom, poznajú lexikálny význam slov, vytvoria protiklady k slovám, vedia vytvoriť významové okruhy – spoločné pomenovanie, rozlišujú spisovné a nespisovné slová.

3. ROČNÍK Rozlišuje nadradené a podradené pojmy, synonymá, antonymá, homonymá (zvukovo rovnaké ale významom ale aj pravopisom odlišné slová), spisovné a nespisovné slová, príbuzné – významovo blízke slová, práca so slovníkom.

4. ROČNÍK Viac významové slová – vlastné podstatné mená, polysémické pomenovania, Slová s citovým zafarbením – zdrobnené, zveličené, , žartovné, zjemňujúce, hanlivé. . . Nárečové, slangové, familiárne slová, Tvorenie slov odvodzovaním, predponami. Tvorba slov skladaním.