Skladobn rovina jazyka Syntax Syntaktick rovina jazyka Prostriedky
Skladobná rovina jazyka Syntax
Syntaktická rovina jazyka • Prostriedky a pravidlá , prostredníctvom ktorých sa realizuje spájanie slov- skladanie do slovných spojení, viet a textov • Jazykovedná disciplína pre sklady a vety = syntax, pre spájanie viet do textov = nadvetná/ textová syntax • Základné jednotky: vetný člen, sklad(syntagma) • Veta, súvetie polovetná konštrukcia a text
Vetný člen • Slovo vo vete, ktoré vstupuje do vzťahu s inými slovami vo vete a vytvára s nimi sklad – syntagmu • Syntagma je významová a gramatická jednotka, vstupovať do nej teda môžu len plnovýznamové slová • !! Citoslovcia môžu byť v špeciálnych prípadoch vetným členom: prísudkom, podmetom, predmetom • Neplnovýznamové slová majú významo pre celkový význam vety
Rozdelenie vetných členov • Základné: v dvojčlennej vete 1. prísudok- slovesný, neslovesný (menný, slovesno-menný, citoslovný) 2. Podmet- vyjadrený, nevyjadrený v jednočlennej vete: * Vetný základ: slovesný / neslovesný
Rozdelenie vetných členov • Rozvíjajúce vetné členy: 3. predmet: priamy (bez predložky v A), nepriamy 4. Príslovkové určenie: M, Č, S, P 5. prívlastok: zhodný, nezhodný 6. Doplnok: podmetový, predmetový ( píšeme ho vo vete bez čiarky, odpovedá na otázku: Aký je/čo robí, keď sa deje hlavný dej vety) 7. prístavok: vysvetľovací, zužovací, zhrňujúci
Sklad- syntagma • Najjednoduchšia syntaktická konštrukcia • Spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, sú obsahovo a gramaticky zviazané • Za sklady nepovažujemeobsahovo nezmyselné slovné spojenia • Každú vetu možno rozčleniť na sklady
Významová a gramatická stránka skladu • Významová: slová v skladoch sú spojené významom, rozlišujeme prisudzovací ( podmet- prísudok), určovací ( nadradený a podradený vetný člen), priraďovací ( dva rovnocenné vedľajšie vetné členy) • Gramatická- čím sú slová zviazané po gramatickej stránke ZHODA (podmet-prísudok, podst. meno a zhodný prívlastok), VÄZBA (nadrad. a podrad. Vetný člen, určený je len pád), PRIMKÝNANIE (subst. – nezh. prívlastok, sloveso a prísl. určenie, viacnás. vetný člen, subst. - sloveso a doplnok.
Veta a delenie viet • Základná jednotka komunikácie, vyjadruje ucelenú myšlienku, zvukovo a gramaticky usporiadaný celok • Delenie podľa: 1) Zloženia: jednoduchá ( holá/rozvitá)/ súvetie 2) Členitosti: jednočlenná(slovesná/neslovesná)/ dvojčlenná (úplná/neúplná); súvetie: priraďovacie/podraďovacie 3) Obsahu/ modálnosti: oznamovacia, rozkazovacia, opytovacia (zisťovacia, doplňovacia), želacia
Modálnosť výpovede • V každej vete okrem vecného je obsahu vyjadrený aj vzťah autora k platnosti výpovede, osobné stanovisko modálnosť výpovede • Postojová- základná, viaže sa na celú vetu, vyjadruje sa gramaticky a intonáciou (nezainteresované konštatovanie, otázka, výzva, podnet, želanie= všetky typy viet podľa modálnosti) • Istotná- istota, pochybnosť o celej vete alebo jej časti • Vôľová- možnosť al. nevyhnutnosť deja- modálne slovesá musieť, chcieť, môcť, smieť, mať, al. príslovkami možno, hodno, netreba. . .
Súvetia • Jednoduché (min. 2 prísudky)/ zložené (3 a viac prísudkov) • Priraďovacie: 2 rovnocenné vety: zlučovacie, stupňovacie, odporovacie, vylučovacie, dôvodové, dôsledkové • Podraďovacie: spojenie hlavnej a vedľ. Vety, ktorá nahrádza vetný člen: VV- prísudková, podmetová, prívlastková, predmetová, príslovková, doplnková
Slovosled • V slovenčine môže byť usporiadanie slov vo vete variabilné, no nie je celkom voľné Uplatňujú sa 3 činitele: 1. Významový činiteľ 2. Gramatický 3. rytmický • Na rozdiel napr. od nemčiny a angličtiny, kde je slovosled pevný, gramatický
1. významový činiteľ • Základný slovosledný činiteľ v SJ • Poradím slov sa odstupňuje ich význam / na začiatku menej dôležité, na konci najdôležitejšie/ • Opiera sa o kontextový činiteľ • Začiatok- východisko, koniec- jadro výpovede • Východisko- tá časť, ktorá nadväzuje na predchádzajúcu výpoveď • Jadro- nová informácia • Medzi východiskom a jadrom- tranzitná časť • Poradie môže byť objektívne V-J / subjektívne J-V
2. gramatický činiteľ • Určuje dodržiavanie niektorých pravidiel radenia slov vo vete/ vetnom sklade • Vnútri slovenskej vety je ustálená najmä poloha zhodného prívlastku a nadradeného podstatného mena v určovacom sklade • Narušenie tohto poradia- za štylisticky príznakové- v umeleckom texte- zaplače stonom tichým - v náučnom texte bezpríznakovo v odborných termínoch- kyselina sírová
3. Rytmický činiteľ • Uplatňuje sa pri polohe príkloniek • Sú to slová bez vlastného prízvuku, ktoré nasledujú za slovom s prízvukom- tvoria jeden zvukový celok • Krátke tvary zámen- mi, ma, mu, si, ma, ťa, ho, sa; a tvary pom. slovesa byť • Iba ak ich chceme zdôrazniť- dopredu – ale dlhý tvar • Ak je vo vete viac príkloniek- sú pohromade
Odchýlky od vetnej stavby expresívne syntaktické konštrukcie • V spontánnych ústnych prejavoch, pre rýchlosť, pre nedostatok času spracovať myšlienku do slov • Sú expresívne – majú narušenú pravidelnú vetnú štruktúru • V hovorovej reči, umeleckých textoch, vo vecných textoch len ELIPSA • Apoziopéza- nedokončená výpoveď, elipsavýpustka, vytýčený vetný člen, pripojený vetný člen, parentéza- vsuvka
Elipsa • Neúplná výpoveď , vzniká vypustením niektorej časti výpovede- známej z kontextu alebo zo situácie: • Mne kofolu. Dva do Popradu. – situačná elipsa • Na výber sú tri druhy jedál. Z nich si môžeme vybrať. – kontextová elipsa
Parentéza- vsuvka • Vyjadruje autorov postoj k obsahu výpovede, spresňuje • Prerušuje súvislý prúd reči, jej prítomnosť nie je nevyhnutná, je to vlastne akýsi sprievodný komentár • Vyčlenená pomlčkami , čiarkami / pauzou, melódiou a tempom/ • Ty si, ako vidím, už rozhodnutá.
Polovetné konštrukcie • Prechodné tvary medzi jednoduchou vetou a súvetím • Majú nevyjadrený (skrytý) prisudzovací sklad • Využívajú sa v nich neurčité slovesné tvary (prechodník, príčastie, neurčitok), plnia funkciu doplnku, voľného prívlastku alebo príslovkového určenia • V jednej časti zmeníme určitý slovesný tvar za neurčitý
Polovetné konštrukcie • Chodil po izbe a pospevoval si. Chodil po izbe spievajúc. ( prechodník) • Žiaci, ktorí ovládajú pravopis, sa neboja diktátov. Žiaci ovládajúci pravopis sa neboja diktátov. ( činné príčastie prítomné) • Išli sme na ples, aby sme sa zabavili. Išli sme na ples zabaviť sa. (neurčitok)
- Slides: 19