Rmcov smernica o vode vznam hydrogeolgie v novej

Rámcová smernica o vode - význam hydrogeológie v novej vodnej politike Bratislava, Prir. F UK, apríl 2015 RNDr. Elena Fatulová

Obsah prezentácie Ø Rámcová smernica o vode – kvantitatívny stav útvarov podzemnej vody Ø Sucho (v kontexte Rámcovej smernice o vode) Ø Klimatické zmeny – adaptačné opatrenia

Čo je Rámcová smernica o vode RSV – legislatívny rámec európskej vodnej politiky

Rámcová smernica o vode základ integrovanej vodnej politiky EÚ ENVIRONMENTÁLNE CIELE – DOBRÝ STAV VÔD DO ROKU 2015

Ako splniť environmentálne ciele Vodné plánovanie – plán manažmentu povodí 6 ročný plánovací cyklus (2009, 2015, 2021)

Postup pri vodnom plánovaní – 1. krok Útvar podzemnej vody – základná plánovacia jednotka (nie hydrogeologický rajón) – „vymedzený objem podzemnej vody v rámci kolektora alebo kolektorov podzemnej vody“ Ø Vymedzenie VÚ - geologické hranice - hydraulické hranice - stav vôd Ø Priradenie VÚ k povodiam

Postup pri vodnom plánovaní – 2. krok ØÚvodný popis každého VÚ - všeobecný popis - zmapovanie antropogénnych vplyvov – bodových a difúznych zdrojov znečistenia, odberov, umelého dopĺňania ØUrčenie VÚ v riziku nedosiahnutia dobrého stavu vôd (kvantitatívneho, chemického) – riziková analýza ØĎalší popis – len VÚ v riziku - podrobné informácie o geologických, hydrogeologických charakteristikách, znečistení, súvis s povrchovými vodami, mokraďami. . .

Postup pri vodnom plánovaní riziková analýza ØRiziková analýza – komplexné zhodnotenie prírodných a antropogénnych faktorov ovplyvňujúcich stav vôd, interakcie s povrchovými vodami a suchozemskými ekosystémami (mokrade) ØKoncepčné modely – základný podklad manažmentu podzemných vôd (metodický pokyn 26): - geologická stavba, hydrogeologické pomery, smery prúdenia, interakcie s povrchovými vodami. . . - vplyvy na stav vôd – bodové a plošné zdroje znečistenia, odbery, rozsah znečistenia - receptory – vodárenské zdroje, využívané domové studne, povrchová voda, mokrade a iné

Hodnotenie kvantitatívneho stavu vodných útvarov – 3. krok Kvantitatívny stav útvarov podzemnej vody (PV) dobrý nevyhovujúci (zlý) Dobrý kvantitatívny stav: Hladina PV v útvare PV je taká, že využiteľné zdroje podzemnej vody nie sú prekročené dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom. Tomu zodpovedajúca hladina PV nepodlieha antropogénnym zmenám, ktoré by mali za následok: ▫ nedosiahnutie environmentálnych cieľov pre súvisiace povrchové vody a každé významné zhoršenie stavu týchto vôd, ▫ významné poškodenie suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia na útvare podzemnej vody, ▫ zmeny prúdenia vyvolané odbermi neindikujú prienik znečisťujúcich látok

Hodnotenie kvantitatívneho stavu – využiteľný zdroj podzemnej vody „Využiteľný zdroj podzemnej vody“ označuje celkový dlhodobý priemerný ročný prítok do útvaru podzemnej vody zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na dosiahnutie cieľov ekologickej kvality v povrchových vodách, ktoré sú s ním spojené a ktoré sú ustanovené v článku 4 RSV, aby sa tak zabránilo akémukoľvek výraznému poškodeniu s nimi spojených suchozemských ekosystémov (ekologický prietok) Nesmie sa zamieňať s pojmom „využiteľné množstvo podzemnej vody“!

Postup hodnotenia kvantitatívneho stavu – príprava podkladov ØVyhodnotenie hydraulickej spojitosti s útvarmi povrchovej vody – určenie útvarov závislých na podzemnej vode ØStanovenie dlhodobého ročného odberu (vrátane drenážneho systému a „čiernych“ odberov) PV, ØStanovenie ekologického prietoku útvarov povrchových vôd (metodický pokyn EK č. 31) ØStanovenie využiteľných zdrojov podzemnej vody (prítok – ekologický prietok v povrchových vodách) ØZmapovanie na vode závislých suchozemských ekosystémov (napr. mokrade, Natura 2000) ØVyhodnotenie hladinového režimu – dlhodobých trendov

Hodnotenie kvantitatívneho stavu Metodický pokyn o hodnotení stavu podzemných vôd a hodnotení trendov (metodický dokument EK č. 18)

Hodnotenie stavu PV – zmeny ØHodnotenie kvantitatívneho stavu – nie bilančného stavu ØZákladná plánovacia jednotka je útvar podzemnej vody - nie hydrogeologický rajón ØZákladné ukazovatele hodnotenia sú: hladina PV a využiteľné zdroje PV a nie overené/odporučené využiteľné množstvá PV (zosumarizované vo vodohospodárskej bilancii) ØHodnotenie založené na integrovanom prístupe – prepojenie s útvarmi povrchovej vody, suchozemskými ekosystémami, kvalitou podzemnej vody

Čo s nevyhovujúcim kvantitatívnym stavom? ØPlán manažmentu povodí (PMP) – program opatrení na dosiahnutie dobrého stavu vôd: - Zníženie odberov - Zvýšenie prítokov do VÚ – napr. umelá infiltrácia, opatrenia na zadržiavanie vody v krajine (obnovenie mokradí), opätovné využívanie vyčistenej odpadovej vody pre poľnohospodárstvo, zalesňovanie a pod. ØNávrh PMP zverejnený na pripomienkovanie do 22. júna 2015 na web stránke http: //www. vuvh. sk/rsv 2/

Využiteľné množstvá vodohospodárska bilancia

„Nadbytočné“ využiteľné množstvo (potenciálny vývoz vody? )

Využiteľné množstvo podzemných vôd 3 stupne (úrovne) využiteľného množstva (Jetel, 2004)

Sucho ØSucho je prírodný fenomén. Je to dočasná, negatívna a závažná odchýlka počas významného časového obdobia a na značnom území od priemerných hodnôt zrážok, ktorá môže viesť k meteorologickému, poľnohospodárskemu, hydrologickému a socioekonomickému suchu v závislosti od jeho závažnosti a trvania. ØNedostatok vody (Water scarcity) Nedostatok vody je fenomén spôsobený ľudským faktorom. Je to opakovaná nerovnováha ktorá vzniká nadmerným využívaním vodných zdrojov spôsobeným odbermi, ktoré sú podstatne vyššie ako prírodná obnoviteľná kapacita. Nedostatok vody môže byť zhoršený znečistením vôd (zníženie vhodnosti pre rozmanité využívanie vôd) a počas výskytu sucha.

Prístupy k riešeniu sucha ØPrístup založený na krízovom manažmente sucha – opatrenia sa prijímajú v priebehu výskytu sucha ØPrístup založený na riadení rizika sucha – opatrenia na zmiernenie dopadov sucha sa prijímajú vopred – Plán manažmentu sucha – doplňujúci plánovací dokument (súčasť plánov manažmentu povodí – nie je právne záväzný dokument)

Postupnosť zavádzania politiky riadenia rizika sucha Metodický dokument Global Water Partnership pre strednú a východnú Európu (GWP CEE) – Program integrovaného manažmentu sucha (IDMP CEE) (prezentované so súhlasom GWP CEE) • Navrhnúť stratégiu riešenia sucha zriadiť Komisiu pre sucho Krok 1 Krok 3 • Stanoviť ciele manažmentu sucha založeného na riadení rizika sucha • Inventarizácia údajov pre vypracovanie Plánu manažmentu sucha Krok 4 • Vypracovanie/aktualizácia Plánu manažmentu sucha Krok 2 Krok 5 • Publikovanie Plánu manažmentu sucha pre zapojenie verejnosti Krok 6 • Navrhnúť vedecko-výskumný program Krok 7 • Navrhnúť vzdelávacie programy

Plán manažmentu sucha charakteristiky povodia organizačná štruktúra program opatrení historický výskyt sucha Plán manažmentu sucha (hlavné časti) včasný varovný systém indikátory a prahové hodnoty hodnotenie rizika

Plán manažmentu sucha - indikátory Indikátory sucha (spoločné EU indikátory) FAPAR (fraction of absorbed photosynthetically active radiation) H (groundwater level) SSPI (standardized snowpack index) Soil moisture SPI (standardized precipitation index) SRI (standardized runoff index) WEI + (water exploitation index plus)

Plán manažmentu sucha – prahové hodnoty ØPrahové hodnoty pre klasifikáciu sucha – 4 štádia: - normálne (normal) počiatočné štádium (pre-alert) závažné štádium (alert) krízové štádium (emergency) ØSystém včasného varovania (napr. odporúčania pre poľnohospodárov) ØProgram opatrení: - preventívne (napr. opatrenia na zadržiavanie vody v krajine) - operačné (napr. aktivovanie činnosti Komisie pre sucho) - organizačné (napr. presadenie opatrení Komisie pre sucho)

Príklad hodnotenia sucha (Slovenská prípadová štúdia – IDMP CEE, GWP, SHMÚ, VUPOP, 2013)

Príklad hodnotenia sucha (Slovenská prípadová štúdia – IDMP CEE, GWP, SHMÚ, VUPOP, 2013)

Príklad hodnotenia sucha (Slovenská prípadová štúdia – IDMP CEE, GWP, SHMÚ, VUPOP, 2013)

Príklad hodnotenia sucha (Slovenská prípadová štúdia – IDMP CEE, GWP, SHMÚ, VUPOP, 2013)

Príklad hodnotenia sucha (Slovenská prípadová štúdia – IDMP CEE, GWP, SHMÚ, VUPOP, 2013)

Príklad hodnotenia sucha (Slovenská prípadová štúdia – IDMP CEE, GWP, SHMÚ, VUPOP, 2013)

Príklad hodnotenia sucha (Slovenská prípadová štúdia – IDMP CEE, GWP, SHMÚ, VUPOP, 2013)

Príklad hodnotenia sucha (Slovenská prípadová štúdia – IDMP CEE, GWP, SHMÚ, VUPOP, 2013)

Aktivity GWP CEE – IDMP CEE Výstupy jednotlivých aktivít v rámci Programu integrovaného manažmentu sucha pre krajiny strednej a východnej Európy (IDMP CEE) sú sprístupnené na web stránke GWP: http: //www. gwp. org/GWP-CEE/IDMPCEE/ Video: https: //www. youtube. com/watch? v=KJEf 4 GQ 7 sq. E

Klimatické zmeny – adaptačné opatrenia ØPriorita EU pre OP KŽP pre programovacie obdobie 2014 – 2020 ØV 2013 EK vydala dokument Communication „An EU Strategy on adaptation to climate change (COM(2013) 2016 final)“ so sprievodným dokumentom „Guidelines on developing adaptation strategies (SWD(2013) 134 final)“ ØMetodický dokument EK No. 24 “River basin Management in a Changing Climate”

Klimatické zmeny – adaptačné opatrenia Postupnosť krokov: - vyhodnotiť dopad klimatických zmien na prírodné faktory – zrážky, teplota, hydrologický režim, hladinový režim, využiteľné množstvo vôd, zásobovanie vodou a iné - využiť dostupné údaje z monitoringu vôd, vyhodnotiť dlhodobé trendy a stanoviť dlhodobú prognózu (scenáre) vývoja - rozlíšiť vplyvy klimatickej zmeny a vplyvy antropogénnej činnosti človeka - analýza rizík klimatickej zmeny (sucho, povodne, zosuvy a iné) - návrh adaptačných opatrení

Príklad vyhodnotenia trendu prietokov na vybraných staniciach

Zhrnutie – aktuálne výzvy pre hydrogeológiu ØVymedzenie útvarov podzemnej vody, ich charakteristika ØHodnotenie rizika vodných útvarov ØKoncepčné modely ØHodnotenie kvantitatívneho stavu vôd ØStanovenie využiteľných zdrojov podzemnej vody ØPrehodnotenie využiteľných množstiev podz. vody ØInterakcie podzemnej vody s útvarmi povrchovej vody a suchozemskými ekosystémami ØHodnotenie sucha ØHodnotenie klimatických zmien

Odporúčania ØOtvoriť diskusiu k aktuálnym témam novej vodnej politiky (napr. v rámci seminárov, konferencií, odborných publikácií) ØIniciovať projekty zamerané na ochranu vôd v zmysle Rámcovej smernice o vode a stratégie pre ochranu vôd (Blueprint) ØIniciovať projekty v rámci zahraničnej spolupráce – napr. v rámci projektov Dunajskej stratégie ØZaradiť témy novej vodnej politiky do vzdelávacieho procesu ØPosilniť spoluprácu s inými vednými odbormi a inštitúciami – hydrológia, ekológia, ochrana pôdy ØReflektovať na riešenie aktuálnych problémov

Ďakujem za pozornosť Kontakt: elena. fatulova@gmail. com