Interkultrna vchova IKV pojem Eurpskej nie v minulosti

Interkultúrna výchova (IKV - pojem Európskej únie) v minulosti Multikultúrna výchova • Základné pojmy • Východiská a kritika multikulturalizmu • Vybrané ciele IKV • Realizácia IKV • Špecifiká niektorých minoritných • skupín u nás

- globalizácia súčasného sveta „Ľudstvo by malo hľadať rovnováhu medzi sebapresadzovaním a príslušnosťou k celku a ako jednotku prežitia si stanoviť nie jednotlivca alebo druh, ale systém ako celok“ (Selby, Pike, 1994) Globálny problém – kultúrna a sociálna diverzita -masová mobilita, migrácia pracovnej sily, kapitálu, technológií, kultúr riziko zvyšovania sociálnej nerovnosti, kultúrnych, náboženských, rasových, etnických konfliktov, politickej fragmentácie. . . - ideály kultúrnej jednoty národných celkov budované po stáročia ( etnocentrizmus) konfrontované so súčasnou realitou diverzity v spoločnosti

Kľúčová kategória – diverzita (diversus = rôzny, iný nerovnaký, opačný. . . nepriateľský) rozmanitosť, rôznorodosť, pluralita. . . môže viesť k: k prospešným dôsledkom (podpora aktivity, kreativity, rozvoj kognitívneho a morálneho usudzovania, zlepšenie soc. vzťahov, kultivácia. . ) k škodlivým dôsledkom (nižší výkon, odmietanie nových informácií, egocentrizmus, hostilita, izolovanie, predsudky, šikana. . . ) nutnosť hľadať riešenia a najvhodnejšie stratégie spolunažívania v diverzifikovanej spoločnosti, nutnosť dospieť k etickému koncenzu IKV

Diverzita – vnímaná ako miera stability systému, pretože uniformný systém v prípade krízy väčšinou kolabuje celý, zatiaľ čo v systéme diverznom prechádzajú krízou jednotlivé jeho časti, ale celok zostáva funkčný.

Kultúra Základné pojmy a) Širšie poňatie - materiálne výsledky ľud. činnosti (obydlia, nástroje, odevy, plodiny, priemysel. . . ), duchovné výtvory (umenie, náboženstvo, morálka, zvyky, vzdelávacie systémy, politika, právo. . . ) b) Užšie poňatie - vzťahuje sa k správaniu ľudí – zvyky, symboly, komunikačné normy, jazykové rituály, hodnotové systémy, tabu. . . Enkulturácia (osvojenie si kultúry - kultúrna transmisia) - časť socializácie, formálne aj neformálne osvojovanie si kultúrnych noriem a skúseností v priebehu ontogenézy osvojovanie si kultúrnych vzorcov naučené a záväzné schémy pre správanie v štandardných situáciách, navonok vystupujú v podobe zvykov, mravov, zákonov a tabu. Akulturácia (prijatie kultúry) - soc. proces, pri ktorom dochádza ku kultúrnym zmenám na základe styku dvoch či viacerých kultúr – zahŕňa preberanie prvkov z jednej kultúry a vylučovanie iných, či ich pretváranie – niekedy spojené s „akulturačným stresom“ - hlavné stratégie adaptácie v inej kultúre: integrácia, asimilácia, separácia, marginalizácia

Integrácia (inklúzia) - vedie k zjednoteniu, súladu, kohézii rôznych sociálnych skupín - predpokladá vzájomné spolužitie, spoluprácu, rešpektovanie sa - vytvára podmienky pre začlenenie rôznych skupín do majoritnej spoločnosti Asimilácia (prispôsobenie sa) - postupné včleňovanie jedného etnika a jeho kultúry do inej – znaky pôvodnej kultúry sa strácajú a sú nahrádzané znakmi dominantnej kultúry - pri nenásilnej, prirodzenej asimilácii môže dochádzať aj k vzájomnému obohacovaniu Xenofóbia - odpor, nepriateľstvo ku všetkému cudziemu, strach, nedôvera k nemu Stereotypy - predstavy, názory, postoje o triedach ľudí, o skupinách, objektoch, ktoré sú v podstate šablónovitým spôsobom vnímania a posudzovania toho, k čomu sa vzťahujú nie sú produktom priamej skúsenosti človeka, získavajú sa a udržiavajú sa tradíciou - heterostereotypy, autostereotypy

Predsudky - predpojatosť, názorová strnulosť, emočne nabitý, kriticky nezhodnotený úsudok a z neho vyplývajúci postoj, názor prijatý jedincom alebo skupinou. - majú 3 komponenty : 1) kognitívny (stereotypy. . . ), 2) afektívny (postoje, v ktorých sa odráža hodnotenie) 3) behaviorálny (diskriminácia v správaní so skupinami. . . ) - čím početnejšia je určitá etnická minorita (napr. prisťahovalci), tým vyššie napätie, obavy a predsudky vznikajú v majoritnej spoločnosti - redukcia predsudkov – hypotéza kontaktu Prístupy pri posudzovaní druhých kultúr: Kultúrny relativizmus - prístup, ktorý predpokladá, že jednotlivé kultúry predstavujú jedinečné a neopakovateľné sociokultúrne systémy, ktoré je možné popísať a pochopiť len v kontextu ich vlastných hodnôt, noriem, ideí Etnocentrizmus - tendencia poznávať, hodnotiť a interpretovať okolitý svet len z perspektívy kultúry vlastného etnického spoločenstva, vlastné etnikum býva vnímané ako nadradené

? Prečo „interkultúrna v. “ a nie „multikultúrna v. “? Východiská IKV • • vychádza z teórií multikulturizmu (transdiscipl. odbor, skúma rôzne aspekty kultúrnej plurality) výchova, ktorá reflektuje hodnotnosť všetkých kultúr a pozitívne postoje ku kultúrnym odlišnostiam zdôrazňuje princípy tolerancie, interakcie, reciprocity a dialógu rešpektuje vzájomné ovplyvňovanie a možnosti obohacovania kultúr, podporuje ich otvorenosť a vzájomné sa stretávanie vo výchovnom prostredí Príčiny multikulturalizmu: - globalizácia, regionalizácia, individualizácia, mobilita pracovnej sily, emigrácia, imigrácia, rast uvedomovania rôznych sociálnych skupín, uvedomovanie a uzákoňovanie ľudských práv

Multikulturalismus je: - stav spoločnosti, v ktorej vedľa seba žijú rôzne sociokultúrne skupiny so špecifickými systémami inštitúcií, tradícií, postojov a hodnôt - proces, pri ktorom dochádza k výmene kultúrnych statkov, k vzájomnému ovplyvňovaniu kultúrnych systémov a prípadne k vytváraniu nových systémov - vedecká teória, ktorá sa zabýva rôznymi aspektmi sociokultúrnej rozmanitosti - spoločenský ciel - vedomé úsilie o vytvorenie pluralitnej spoločnosti zahŕňajúcej množstvo odlišných sociokultúrnych skupín Multikultúrny (lat. multum = mnoho) znamená len koexistenciu aspoň dvoch kultúr (resp. sociokultúrnych skupín, minorít a majorít) vedľa seba, ale neimplikuje ich vzájomné vzťahy (z tohoto pohľadu je už dnes každá spoločnosť, každý štát multikultúrny) Interkultúrny (lat. inter = medzi) zahrnuje medzikultúrnu vzájomnosť, vzájomné interakcie a vzťahy odlišných sociokultúrnych skupín

Východiská multikulturalizmu - postmodernizmus – koncept kultúrneho relativizmu (t. j. „spôsob myslenia o dobre a zle, pre ktorý neexistuje žiadne dobro a zlo samo o sebe, ale iba označenie dobrý a zlý v závislosti na konkrétnej spoločnosti“ - E. Kohák). Kritika multikulturalizmu - zlyhávanie politiky multikulturalizmu v Nemecku, Holandsku. . . - „prezlečený marxizmus“ - kritika ľavicového liberalizmu: . . hrozba morálneho relativizmu nestabilita spoločenského systému - kultúrny relativizmus degradoval v morálnu ľahostajnosť treba „aby prístup voči iným kultúram neznamenal iba ich integráciu, policajný dohľad či krížové výpravy voči nepriateľom ale aby tiež multikulturalizmus neznamenal neexistenciu žiadnej hierarchie, či už kultúrnej alebo politickej“ (Klačanská, 2005) „. . . nevystačíme s toleranciou, ktorá sa v krízovej situácii môže zmeniť na slabosť. . . ak by sme príliš rešpektovali inakosť, hrozí, že nás ovládnu tí, čo nerešpektujú našu inakosť“ (Križan, 2008)

Možné riešenia § § § zdôrazňovanie občianskeho princípu, nechápať koncept kultúry staticky, ohraničene, nezdôrazňovať rozdiely ale spoločné záujmy, tolerancia, princíp neubližovania, dialóg je možný na základe vzájomného poznávania

Vybrané ciele IKV (pozri Vališová, Kasíková a kol. , 2007) Vedomosti Poznať sociohistorické zakotvenie svojej skupiny, rozumieť svojmu sebapoňatiu, poznať zakotvenie a život ostatných kultúr; Hľadať možnosti vzájomného obohacovania, uvedomovať si dôsledky nacionalizmu, predsudkov, genocíd; Zručnosti Kriticky uvažovať o svojej identite a postojoch k ostatným, o udalostiach, o prejavoch iných skupín; Vedieť hľadať príčiny predsudkov a diskriminácie, hľadať cesty, ako proti ním bojovať; Vedieť diskutovať, spolupracovať, riešiť konflikty; Postoje Rešpektovať a uznávať hodnotu prejavov všetkých kultúr, uznávať a rešpektovať rovnaké ľudské práva; Byť ochotný zdieľať priestor s druhými, byť ochotný redefinovať vlastné sebapoňatie, byť zodpovedný za svoje správanie, potierať diskrimináciu.

Realizácie IKV - IKV sa má premietať do celého života školy, má zasahovať do rôznych predmetov (nie len jednorazové akcie) Postupnosť pri realizácii 1. tolerantný prístup k iným kultúram 2. empatický prístup (otváranie sa v kognitívnej a emocionálnej rovine) 3. aktívna participácia (starostlivosť, pozitívne orientované aktivity smerom k inej kultúre) Prostriedky IKV - projektové vyučovanie, problémové metódy, skúsenostné vyučovanie, učenie hrou, dramatickovýchovné metódy, prednášky, diskusie, . .

Pokyny k aplikácii interkultúrnej výchovy 1. Informácie o iných kultúrach vždy porovnávať s vlastnou (slovenskou) kultúrou (ozrejmiť, že zvyky vychádzajú z reálnej potreby danej kultúry v určitom období v minulosti. . ) – súbežne sa vzdelávať aj v oblasti vlastnej kultúry 2. O cudzích kultúrach nehovoriť len teoreticky – využívať skúsenosti žiakov, využívať žiakov z iných kultúr (!!! Jednotlivé skúsenosti žiakov či výpoveď žiaka z inej kultúry nevyvracať ale nepaušalizovať na všetkých príslušníkov kultúry) 3. Doviesť žiakov k ujasneniu si vlastných postojov k iným národnostiam a rasám (podporiť pozitívne, porozumieť negatívnym, hľadať ich korene – strach, negatívne skúsenosť) 4. Xenofóbia je prirodzená reakcia na nové – treba poskytnúť čas na zmenu vzťahu, postojov k minorite, cudzincom, umožniť pozitívnu skúsenosť a náhľad

5. Učiť deti kritickej analýze (napr. o jednom pojme rozprávať z pozície rôznych kultúr) 6. Učiť interkultúrnej senzitivite (napr. vždy zvažovať, či to, čo je pre mňa samozrejmé je rovnako samozrejmé aj pre cudzinca) 7. Porozumieť základom cudzieho jazyka 8. Uvádzať, ako sa môžu kultúry vzájomne ovplyvňovať 9. Uvedomiť si, že žiaci cudzinci môžu mať s premenou svojej identity a s ambivalentnými vzťahmi k vlastnej a slovenskej kultúre osobnostné a vývinové problémy

Od poznania seba k poznaniu druhých Výskum - Geert Hofstede (66 národností, 55 krajín) dimenzie národnej kultúry (Průcha, 2007) + Mocenský odstup Malajzia, Filipíny, Mexiko, Francúzsko (68) , Turecko + + Rakúsko (11), Dánsko, Írsko, Nový Zéland Individualizmus – kolektivizmus USA, V. Británia (89), Kanada, Austrália, Belgicko, Holandsko - Guatemala, Ekvádor, Pakistan, Indonézia, Portugalsko (27) Maskulinita – feminita Japonsko, Rakúsko (79), Taliansko, Švajčiarsko, Mexiko - - Švédsko (7), Nórsko, Dánsko, Holandsko, Fínsko (min. 11)

+ Vyhýbanie sa neistote Grécko (112), Portugalsko, Japonsko, Belgicko + - Singapur, Dánsko (23), V. Británia, Hongkong Dlhodobá – krátkodobá orientácia - Čína, Japonsko, Hongkong, Južná Kórea Dimenzia • Index vzdialenosti moci • Index individualizmu • Index maskulinity • Index vyhýbania sa neistote • Index dlhodobej orientácie Pakistan, Nigéria, Kanada, V. Británia, USA Slováci 79 48 90 37 41 Česi 53 73 39 61 23

IKV a inklúzia minoritných spoločenstiev Menšina (minorita) - skupinu ľudí, ktorá je oproti väčšinovej spoločnosti v početnej nevýhode V užšom zmysle - skupina ľudí, ktorá sa od väčšinovej spoločnosti odlišuje určitými kultúrnymi, fyzickými, ekonomickými znakmi alebo spôsobom správania sa, vedením životného štýlu alebo životných názorov Typy menšín: • národnostná - odlišuje sa od druhých občanov najčastejšie spoločným etnickým pôvodom, jazykom, kultúrou a tradíciami, a prejavuje vôľu byť považovaná za národnostnú menšinu za účelom zachovania svojej svojbytnosti • rasová – biologický, antropologický pojem (najčastejšie predsudky, nesprávne stotožňovaná s kultúrnymi odlišnosťami) • etnická - zdieľa spoločnú kultúrnu tradíciu a pocit identity – spol. jazyk, náboženstvo, zvyky, často odlišná telesnými znakmi, vznikla ako výsledok medzinárodnej migrácie (pr. Rómovia. . . ) • kultúrna menšina - odlišuje sa štýlom života, hodnotovým zameraním, nemusí ísť o etnicky odlišnú skupinu (pr. sekty. . . ) • jazyková, politická. . . . menšina

Menšina v škole - základný problém – skĺbenie požiadaviek školy s toleranciou a rešpektom k menšinám (? ? ? asimilácia alebo integrácia) Výskumy – u mnohých učiteľov prevažujú asimilacionistické postoje (t. j. povinnosťou žiaka je vyhovovať požiadavkám školy a rodina ho má na to pripraviť) Niektoré problémy integrácie menšinových žiakov: - iné kultúrne zázemie, hodnoty, zvyky, vzorce správania → prežívanie konfliktov s majoritným prostredím (→ akulturačný stres) - nedostatočné zvládnutie vyučovacieho jazyka - pamäť a pozornosť (vplyv sociálneho prostredia) - problém kritéria „školská úspešnosť“ - súťaživá klíma v škole (súťaž je v niektorých kultúrach neslušná) - chápanie významu vzdelania - orientácia v čase a priestore - nároky na autoregulačné procesy (správanie)

Odlišnosti Rómov

Z histórie Rómov - pôvodná domovina (India – etnikum Domovia) – odlišné prírodné aj spoločenské podmienky - podrobenie pôvod. obyvateľstva Indoárijcami kastovný systém najnižšia kasta monoprofesnosť kast kočovníctvo migrácia až mimo územia Indie Mezopotámia, Blízky východ Turecko (12. -15. st. ) Malá Ázia, Balkán poč. 15. stor. - Rómovia v západnej Európe spočiatku prijímaní (kajúci sa pútnici, prinášali nové remes. technológie - kováčstvo, kotlárstvo. . . , „handlovanie“, hádanie z ruky, liečiteľstvo, muzikanti, tanečníci) - 16. stor. – počiatky prenasledovania Rómov - cudzorodý prvok (vplyv podobnosti s Turkami. . . , Tatármi, negatívne skúsenosti, náboženské dôvody) tvrdé tresty – popravy, galeje, deportácie. . . - vlády Márie Terézie a Jozefa II. - snahy o asimiláciu Rómov - život v separovaných skupinách (skupinové a neformálne normy nie vždy v súlade s majoritným obyvateľstvom) - majorita je pre nich cudzia, skôr nepriateľská skupina

- Rómovia netvoria jediné etnikum, štiepia sa na množstvo skupín – kmeňov (Olašskí Rómovia, Sintovia v Nemecku, Manušovia vo Francúzsku, Gitanos, Kale v Španielsku, Romaničel (v Anglii a USA). apod. ) • Vierovyznanie – najčastejšie sa hlásia k rímsko alebo grécko katolíckemu - prax - spojenie kresťanského učenia, vlastného presvedčenia, povier a prejavov ľudovej viery Róm vs. cigán Róm – muž, človek. . . manžel, romňi – rómska žena, manželka - súvis s indickým „dom“, „dum“ (domra = bubon) – človek nižšej kasty, ktorý sa živí spevom a hudbou Cigán – pravdepodobný pôvod slova 10. stor. – Grécko - athinganos (maloásijska sekta, zabývajúca sa veštením) znamená nedotknuteľný (používané pre príslušníkov nižších sociálnych skupín, podobne ako v Indii, zvyk oddeľovať sa od druhých) - odvodené z perského ciganč (hudobník, tanečník) nebo asinkan (kováč) uznesenie na 1. medzinárodnom kongrese Rómov v Londýne (1971) oficiálne označenie tejto etnickej skupiny - Rómovia

Rómska rodina - široké rodinné spolužitie viacerých generácií - orientácia na skupinu, vzájomná solidarita, - hierarchia, úcta k starším (ale aj slovo dieťaťa má rovnakú váhu), podriadenie sa skupine - rodina je pre Róma svet - každý má svoje miesto v zložitom príbuzenskom systéme, ktorý má svoje pravidlá - pravidlá rodinného systému sú považované za zákon deti nie sú vedené k samostatnosti (Róm nie je nikdy sám, vždy sa niekto postará. . . ) - vs. individualizmus západného sveta - veľa potomkov – okamžitá radosť a zábezpeka budúcnosti - súrodenecká výchova – o mladšie deti sa stará zväčša staršia sestra ( máva najhorší prospech) - vzťahy rodičov k deťom diferencované malá rivalita medzi súrodencami - pôvod „životnej filozofie“ – indické kasty spoločenský vzostup je možný až v rade nasledujúcich životov – životné pomery sú nemenné fatalizmus, nedostatok zmyslu pre budúcnosť (nie je cieľom sa niekde „dopracovať“)

Príčiny niektorých problémov v škole Jazyk – veľa citosloviec, onomatopoí, mnohoznačné slová významy pochopiteľné z kontextu, dôležitá intonácia, gestá. . význam emócií, empatia v rámci komunikácie (vs. väčšia presnosť europ. jazykov) pokiaľ učiteľ učebnú látku neprežíva, nie je empatický, rómske dieťa veľa nepochopí Štrukturácia času - zaujatosť súčasnosťou, nekritické hodnotenie minulosti (sprítomnelá minulosť - afekt. reakcie). . . („vnútorný čas“ Európana je orientovaný na prítomnosť len málo - žije v budúcnosti alebo v minulosti) Štrukturácia priestoru – vnímanie globálne, nie analytické, intuícia Klamanie - súvisí s nižšou schopnosťou rozlišovať realitu, spomienky, fantáziu a sny - pre nás je pravda kategóriou logickou pre Rómov morálnou (hovoria to, čo si myslia, že chce druhý počuť) - vnútorná skutočnosť rovnako dôležitá ako vonkajšia Disciplína a poriadok – iné návyky - rómske deti sú dlhšie obsluhované - nesamostatné - dieťa–rovnocenný účastník hovorov v rodine pôsobí nevychovane - deti nie sú vedené k odloženiu pôžitkov – t. j. základ sebadisciplíny ( nepestuje sa vôľa) Akademický úspech pre Rómov nemá význam nízka úroveň vzdelania je potom dôvodom vysokej nezamestnanosti

DROMUS (Zelina, 2004) – systém zlepšenia vzdelávania minorít a sociálne znevýhodnených skupín D – dochádzka do školy (od MŠ až celoživotné vzdelávanie) R – riadenie systému (politické, ekonomické, sociálne zabezpečenie + regulácia a autoregulácia správania žiakov. . . študujúcich od formálneho tlaku k potrebe sebavzdelávania) O – obsah vzdelávania – diferenciácia, pragmatický, vedúci k flexibilite, k uplatneniu na trhu práce, špecifikácia na konkrétnu skupinu ľudí, región M – špecifické metódy – individuálne vzdelávacie programy U – učiteľ je rozhodujúcim činiteľom (špecifická príprava pre prácu s deťmi zo znevýhodneného prostredia) S – supportívny (podporný) systém edukácie (spolupráca - špeciálni pedagógovia, rómski asistenti, koordinátori prevencie, sociálni pracovníci, školskí psychológovia. . . ) !!! Dynamický prístup k diagnostike rozumových schopností

Vietnamské etnikum v SR

Príchod Vietnamcov na Slovensko 1) 50. roky - pomoc ČSSR povojnovému Vietnamu - výchova odborníkov (učni, študenti, stážisti a robotníci. . . ) 2) po r. 1989 - spontánna ekonomická migrácia s cieľom zlepšenia osobnej životnej úrovne (podnikanie – veľkosklady, maloobchod, večierky, reštaurácie. . . ) - 90. roky – repatriačný, reemigračný tlak Vietnamu Súčasný stav - počet Vietnamcov s trvalým pobytom v SR – 3 000 + azylanti a nelegálne žijúci (odhad 5 000 – 8 000) 3 skupiny A) absolventi VŠ, SŠ a pracovníci, ktorí založili rodinu s miestnym občanom ( bezproblémová integrácia) B) neskorší príchod (podnikateľské zámery) – jazykové a kultúrne problémy, život v izolácii, často je SR len „prestupná stanica“ väčšina Vietnamcov v SR dobre integrovaná ekonomicky, avšak nie sociálne a kultúrne - vzťahy s majorit. skupinou - zväčša len na obchodnej úrovni, výnimočne hlbšie osobné kontakty (jazykové problémy, minimálna znalosť a záujem majority o ne. . ). . . slovenské opatrovateľky C) druhá generácia A skupiny – „banánové deti“ (plná asimilácia)

- Vietnamci sú u nás bohato vnútorne štruktúrovaní - vzdelanostne, tiredne vekovo, na základě dĺžky a typu pobytového statusu, rodinného stavu aj rozdílných migračních strategií. Náboženstvo: budhisti, konfucianisti, taoisti pracovitosť, skromnosť, pohostinnosť, úcta k rodičom a predkom - vysoká hodnota rodiny, súdržnosť, široké príbuzenské vzťahy - komunity v. u nás vytvárajú vzájomne previazanú sieť vzťahov, založených najmä na ekonomických výhodách Sviatky - Tet - vietnamský Nový rok podľa lunárneho kalendára (pohyblivý sviatok - zväčša pripadne na koniec januára alebo na prvý, najneskôr druhý februárový týždeň) - navštevuje sa rodina a blízki priatelia, darčeky - Deň nezávislosti (2. septembra 1945 - Vietnam. demokratická republika) - Sviatok malých detí (15. 8. ) - neoslavujú sa narodeniny ale výročia úmrtia príbuzných Združenia Vietnamcov v SR - Komunita Vietnamcov na Slovensku, - Združenie vietnamských podnikateľov, Slovensko-vietnamská obchodná komora, - Únia vietnamských žien na Slovensku

Niektoré zvyky - pozdrav – podaná ruka podržaná v dlaniach oboch rúk, podávanie oboch rúk prejav úcty, úspešného rokovania. . . (podanie jednej ruky nie je zdvorilé). . . aj predmety sa úctivo podávajú obidvoma rukami - najprv sa zdraví muž, potom žena - po pozdravu je slušné pýtať sa podrobne na zdravie rodiny - samozrejmosťou je dávanie darčekov - „ste pekný, tučný“ = vyzeráte blahobytne, iste sa vám dobre darí - dôležitosť nonverbálnej komunikácie - úsmev, smiech = neistota, rozpaky, nervozita, podráždenie, nerozumel som - ruky v bok = prejav nesúhlasu, naštvania - ruky prekrížené na prsiach = prejav rozčúlenia - dlhý necht na malíčku ľavej ruky = znak „lepšej“ spoločnosti (človek nemusí fyzicky pracovať) - noha cez nohu = prejav nadradenosti voči tomu, kam smeruje špička nohy - hľadenie po hlave = prejav neúcty - vyhýbanie sa priamemu pohľadu do očí - nezdvorilosť - bozkávanie sa milencov na verejnosti neprípustné - dôraz na slušné oblečenie pri formálnych kontaktoch - slušné je umiernené, úctivé, neafektované správanie - človek „stráca tvár“, vážnosť, keď dáva voľný priechod citom (kričí, rozčuľuje sa. . . ) - neslušné niekoho verejne kritizovať (poníži druhého aj seba) - vo vietnamčine neexistuje tykanie a vykanie v našej podobe - problémy - učiteľ sa u Vietnamcov teší dobrému spoločenskému postaveniu

Ľudia z blízkeho východu

- k krajinách EU v r. 2014 asi 20 -25 mil. moslimov v r. 2015 počet stúpol o 1 – 1. 5 mil. - (3 x vyššia pôrodnosť) - rozsiahlejšie a pevnejšie rodinné a rodové zväzky (časté kontakty, rodinná aj krajanská solidarita) - ideály súdržnosti, širšieho kolektívneho záujmu, rodiny, úcta k starším - silná autorita muža - otca - práva žien odlišné od práv mužov - pribúdajú iniciatívy zdôrazňujúce rešpekt k ľudským právam - Západ – islamofóbia (tendencia vytvárať obraz nepriateľa v islamu) - Islam – vnútorne rozrôznený - extrémizmus, terorizmus väčšina moslimov odsudzuje – zrada a urážka viery - časť arabov vyznáva kresťanstvo

Kultúrne tradície Korán (veľa prvkov z Mojžíšova zákona) Šaría – islamské právo – prísny mravný kódex - zákaz jesť brav. mäso, krv, mäso nečistých zvierat - zákaz alkohol. nápojov, drog, hazardných hier - prísna morálka vo vzťahu mužov a žien (zákaz predmanželského sexu, hidžáb. . . - liberálne prístupy v Sýrii, Libanonu, Tunisku, bol zákaz v Turecku. . . rozdiely medzi mestom a vidiekom) Kalendár – medzinárodný aj lunárny (mesiace 29 a 30 dní asi o 11 dní kratší rok) - letopočet začína od hidžry (Mohammedov odchod z Mekky do Mediny), t. j. od roku 622

Ramadán - deviaty mesiac roka podľa islamského lunárneho kalendára - pohyblivý (môže sa v jednotlivých krajinách o deň líšiť) napr. 2015 - 18. 6. – 17. 7. 2016 – 5. 6. - 5. 7 2017 – 27. 5. - 25. 6. Íd al–fitr – sviatok ukončenia pôstu – 1. šawwál (10. mesiac) trvá 3 dni – doba vďakyvzdania za to, že Boh umožnil Moslimom dodržať post a prepáčil priestupky blahoželania, darčeky Hadždž - púť do Mekky – aspoň raz v živote ( hadždží) - bohoslužby nie v nedeľu ale v piatok - kresťania z oblasti Blízkeho východu slávia kresťanské sviatky podľa kalendára východ. cirkví (vianoce - 6. 1. )

Literatúra: BENDLÍKOVÁ, M. , ed. 2008. Medzikultúrny dialóg a migrácia. Prešov: Vydavateľstvo Martina Vaška. 161 s. ISBN 978 -807165 -735 -4 KLAČANSKÁ, Z. 2007. Multikulturalizmus. In Distance. Revue pro kritické myšlení. č. 1 http: /www. distance. cz MULTI-KULTI na školách: Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu, Nadácia Milana Šimečku, 2006, http: //multikulti. sk/dok/ PRŮCHA, J. 2007. Interkulturní psychologie. Praha: Portál, 220 s. , ISBN 978 -80 -7367 -280 -5 ŠIŠKOVÁ, T. ed. 2008. Multikulturní výchova v praxi. Praha: Portál, 273 s. ISBN 978 -80 -7367 -182 -2 VALIŠOVÁ, A. , KASÍKOVÁ, H. a kol. 2007. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 402 s. ISBN 978 -80 -247 -1734 -0 VIŠŇOVSKÝ, Ľ. , KAČÁNI, V. a kol. 2001. Základy školskej pedagogiky. Bratislava: IRIS, 227 s. , ISBN 80 -89018 -25 -4 ZELINA, M. , 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN, 231 s. ISBN 80 -10 -00456 -1