Energetick efektvnos Ing Dvid Szplaky Ph D Ministerstvo

Energetická efektívnosť Ing. Dávid Széplaky, Ph. D. Ministerstvo hospodárstva SR 1

Obsah prednášky Ø zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti Ø vyhláška č. 88/2015 Z. z. , ktorou sa ustanovuje rozsah hodnotenia, spôsob výpočtu a hodnoty energetickej účinnosti zdrojov a rozvodov energie Ø smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/2002, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti 2

Dôležité pojmy Energetická efektívnosť definuje proces, ktorý prispieva k zvýšeniu energetickej účinnosti alebo k zníženiu energetickej náročnosti premeny, distribúcie alebo spotreby energie pri zohľadnení technických, hospodárskych alebo prevádzkových zmien, alebo zmien správania sa koncových odberateľov a konečných spotrebiteľov Energetická náročnosť je spotreba energie na vyrobenú jednotku pre danú technológiu alebo spotreba energie na poskytnutú službu Energetická účinnosť je pomer medzi súčtom energetických výstupov z procesu a súčtom energetických vstupov do procesu Energetická hospodárnosť je množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie, vetranie a na osvetľovanie. Určuje sa výpočtom alebo výpočtom s použitím nameranej spotreby energie a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch potreby energie v budove a primárnej energie 3

Energetická efektívnosť v EÚ a na Slovensku Odporúčania EK k novelizovanej smernici o energetickej efektívnosti Ø Čistá energia pre všetkých Európanov § záväzný cieľ: 32 % z celkového objemu výroby energie z OZE a 32, 5 % úspory energie, resp. zvýšenie energetickej efektívnosti § podpora priemyslu, prispievať k zvyšovaniu zamestnanosti, zníženiu nákladov na energie, riešenie energetickej chudoby, zlepšenie kvality ovzdušia Ø Odporúčania EK: § praktické vykonávanie povinnosti úspor energie na obdobie od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2030 (Odporúčanie EK k transpozícií povinností týkajúcich sa úspor energie podľa smernice o energetickej efektívnosti) § novelizované ustanovenia o meraní a rozpočítavaní z pohľadu tepelnej energetiky (Odporúčanie EK o vykonávaní nových ustanovení o meraní a vyúčtovaní podľa smernice o energetickej efektívnosti) § energetická účinnosť pri vykurovaní a chladení (Odporúčanie EK k obsahu komplexného posúdenia potenciálu VÚ KVET a chladenia podľa čl. 14 smernice o energetickej efektívnosti) 4

Energetická efektívnosť v EÚ a na Slovensku Ø Cieľ do roku 2020 Európsky cieľ do roku 2020 je určený záväzným cieľom 20 -20 -20, to znamená prijatie opatrení, ktoré zabezpečia do roku 2020 20 % podiel obnoviteľných zdrojov na hrubej energetickej spotrebe, 20 % pokles objemu skleníkových plynov a 20 % nárast energetickej efektívnosti Primárna energetická spotreba v EÚ by mala byť v roku 2020 na úrovni 1 474 Mtoe, t. j. zníženie o 368 Mtoe v porovnaní s prognózami z roku 2007. tento cieľ sa má dosiahnuť znižovaním spotreby o 1, 5 % z ročného objemu predaja energie koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom Ø Cieľ do roku 2030 Európskym cieľom do roku 2030 je zníženie energetickej spotreby na úrovni 32, 5 %, pričom pokrok v dosahovaní cieľov na rok 2030 sa bude pravidelne vyhodnocovať. Spotreba energie v EÚ v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 273 Mtoe primárnej energie alebo 956 Mtoe konečnej energie. 5

Energetická efektívnosť v EÚ a na Slovensku Cieľ by sa mal dosiahnuť nasledovnými nástrojmi: Ø Národné ciele energetickej efektívnosti – každý štát si stanoví vlastný národný cieľ Ø Inteligentné meranie – úspory na základe nákladovo-efektívnych technológií Ø Kombinovaná výroba elektriny a tepla („KVET“) – cieľom je plne využiť potenciál vysoko efektívnej kogenerácie Ø Energetickej služby 6

Zákon o energetickej efektívnosti Zákon definuje nasledovné: Ø Opatrenia na podporu a zlepšenie energetickej efektívnosti Ø Povinnosti pri tvorbe koncepčných dokumentov v oblasti energetickej efektívnosti Ø Práva a povinnosti osôb v oblasti energetickej efektívnosti Ø Pravidlá pri výkone energetického auditu Ø Podnikanie v oblasti poskytovania energetických služieb Ø Poskytovanie informácií podľa tohto zákona 7

Zákon o energetickej efektívnosti § 4 Koncepcia energetickej efektívnosti a akčný plán energetickej efektívnosti Koncepcia energetickej efektívnosti („koncepcia“) je základný rámcový programový dokument SR s výhľadom činností a opatrení do roku 2020. Úlohou koncepcie je definovať potenciál energetických úspor v jednotlivých sektoroch, navrhnúť strategické ciele a priority, definovať energeticky úsporné opatrenia, časovo zoradiť postupné kroky smerujúce k dosiahnutiu stanovených cieľov a zabezpečiť realizáciu navrhnutých opatrení. Zmyslom koncepcie je postupným zavádzaním princípov energetickej efektívnosti do praktického života ako aj realizáciou konkrétnych energeticky úsporných opatrení systémovo dosahovať energetické úspory v súlade so stanovenými cieľmi, znížiť energetickú náročnosť tvorby HDP a vytvoriť vhodné prostredie pre zabezpečenie podstatného zlepšenia energetickej efektívnosti v SR. Úlohy ministerstva: Ø vypracúva koncepciu v spolupráci s inými orgánmi štátnej správy Ø vyhodnocuje plnenie cieľov koncepcie a predkladá vláde SR návrhy na jej zmenu a doplnenie Ø koncepciu schvaľuje vláda SR 8

Zákon o energetickej efektívnosti § 4 Koncepcia energetickej efektívnosti a akčný plán energetickej efektívnosti Hlavné ciele koncepcie: Ø dosiahnuť postupného zníženia energetickej náročnosti na úroveň priemeru pôvodných 15 členských štátov EÚ Ø dosiahnuť celkového národného indikatívneho cieľa úspor energie Ø nasledujúcich 5 rokov (2017 – 2021) dosiahnuť cieľ úspor 0, 5 % konečnej spotreby ročne Ø pre roky 2022 – 2030 bol stanovený cieľ úspor 0, 1 % konečnej spotreby ročne Ø zlepšiť účinnosť zariadení v oblasti výroby tepelnej a elektrickej energie (napr. využívaním VU KVET) a znížiť energetické straty pri prenose, preprave a distribúcii energie Hlavným implementačným nástrojom koncepcie sú akčné plány energetickej efektívnosti. Súčasťou akčných plánov sú podporné finančné programy a dotácie na opatrenia a činnosti uvedené v akčných plánoch. 9

Zákon o energetickej efektívnosti § 4 Koncepcia energetickej efektívnosti a akčný plán energetickej efektívnosti Akčný plán energetickej efektívnosti („akčný plán“) na roky 2017 – 2019 s výhľadom do roku 2020 je v poradí štvrtým vykonávacím predpisom Koncepcie energetickej efektívnosti SR. Má prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti energetickej efektívnosti. Nadväzuje na predchádzajúce tri akčné plány. Vypracovanie akčných plánov vyplýva zo smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, pričom smernica 2012/27/EÚ stanovuje povinnosť každoročne pripravovať ročné správy o pokroku pri dosahovaní národných cieľov energetickej efektívnosti. V rámci ročných správ sa vyhodnocujú opatrenia a ich vplyv na úspory energie za predchádzajúci kalendárny rok. Cieľom akčných plánov je vyhodnotenie opatrení energetickej efektívnosti za predchádzajúce trojročné obdobie, vyhodnotenie plnenia cieľov úspor energie a plánovanie opatrení na plnenie stanovených cieľov v oblasti energetickej efektívnosti na ďalšie obdobie. Úlohy ministerstva: Ø vypracúva raz za tri roky akčný plán, predkladá ho do 30. apríla príslušného roka Európskej komisii („EK“) Ø akčný plán schvaľuje vláda SR 10

Zákon o energetickej efektívnosti § 4 Koncepcia energetickej efektívnosti a akčný plán energetickej efektívnosti Národné ciele v oblasti energetickej efektívnosti a úspor energie: Ø ciele podľa smernice 2006/32/ES o energetických službách § ročný cieľ úspor bol stanovený vo výške 1 % priemernej konečnej energetickej spotreby rokov 2001 – 2005 (3 122 TJ/rok), za 9 rokov, t. j. do roku 2016 bolo potrebné v SR dosiahnuť úspory vo výške 9 % priemernej konečnej spotreby rokov 2001 – 2005 (28 098 TJ) Ø ciele podľa smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti § národný indikatívny cieľ – absolútna hodnota primárnej energetickej spotreby do roku 2020 (20 % - 686 PJ) a absolútna hodnota konečnej energetickej spotreby do roku 2020 (31 % - 387 PJ) § cieľ úspor – zodpovedá každoročnej obnove budov vo výške 3 % z celkovej podlahovej plochy budov aspoň na minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti budov, cieľ bol stanovený vo výške 52, 17 GWh/rok, do roku 2020 - 365, 19 GWh 11

Zákon o energetickej efektívnosti § 4 Koncepcia energetickej efektívnosti a akčný plán energetickej efektívnosti § cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa – stanovený vo výške 1, 5 % z ročného predaja energie koncovým odberateľom u každého dodávateľa energie, ročné úspory boli stanovené vo výške 948, 75 GWh a celkové úspory energie do roku 2020 vo výške 26 565 GWh Opatrenia energetickej efektívnosti : Ø opatrenia na strane spotreby energie (budovy, priemysel, verejný sektor, doprava, spotrebiče) § zlepšovanie tepelnotechnických vlastností budov významnou alebo čiastkovou obnovou § novú výstavbu nízkoenergetických a ultranízkoenergetických budov ako aj budov s takmer nulovou potrebou energie § opatrenia na úsporu energie na technických zariadeniach budov na základe koncepčných a strategických materiálov, legislatívnych povinností alebo prostredníctvom energetických služieb 12

Zákon o energetickej efektívnosti § 4 Koncepcia energetickej efektívnosti a akčný plán energetickej efektívnosti Ø opatrenia na strane premeny, prenosu a distribúcie energie § Operačný program Kvalita životného prostredia zamerané na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu rozvodov tepla ako aj na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu zariadení na výrobu elektriny a tepla vysoko účinnou kombinovanou výrobou s maximálnym tepelným príkonom do 20 MW. Cieľom je prispôsobiť výrobu a dodávku energie, ktorá sa v dôsledku postupnej realizácie opatrení na úsporu energie na strane spotreby postupne znižuje. Ø horizontálne opatrenia 2017 -2019 Sektor Budovy Priemysel Verejný sektor Doprava Spotrebiče Premena, prenos a distribúcia energie Spolu Úspora energie (KES) TJ 4 280 6 770 1 706 1 061 902 Úspora energie (PES) TJ Celkové finančné zdroje tis. Eur 6 698 10 595 2 670 1 660 1 412 2 019 247 1 278 815 800 486 1 683 905 158 220 0 4 328 295 388 14 719 27 362 13 6 236 061

Zákon o energetickej efektívnosti § 4 Koncepcia energetickej efektívnosti a akčný plán energetickej efektívnosti Cieľom správy je každoročné hodnotenia plnenia cieľov energetickej efektívnosti stanovených SR. Správa obsahuje základné informácie o energetickej efektívnosti a o spotrebe jednotlivých sektoroch národného hospodárstva SR a priebežné informácie o výške a spôsobe plnenia cieľov energetickej efektívnosti: Ø základné štatistické údaje o spotrebe energie v SR Ø popis vývoja spotreby energie v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva SR Ø aktualizované informácie o najdôležitejších legislatívnych a nelegislatívnych opatreniach energetickej efektívnosti Ø vyhodnotenie plnenia cieľov (národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti pre rok 2020, plnenie cieľa úspor energie u konečného spotrebiteľa a plnenie cieľa úspor vo verejných budovách) Úlohy ministerstva: Ø vypracúva raz ročne správu o pokroku pri dosahovaní národného cieľa energetickej efektívnosti a predkladá ju do 30. apríla príslušného kalendárneho roka EK 14

Európska legislatíva v oblasti dosahovania úspor energie Novelizovaná smernica o energetickej efektívnosti „Členské štáty by mali pri stanovení svojich indikatívnych národných príspevkov k energetickej efektívnosti zohľadniť, že spotreba energie v EÚ v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 273 Mtoe primárnej energie a 956 Mtoe konečnej energie. To znamená, že v porovnaní s úrovňami z roku 2005 by sa mala primárna energetická spotreba znížiť o 26 % a konečná energetická spotreba o 20 %. Pokrok v dosahovaní cieľov EÚ na rok 2030 treba pravidelne vyhodnocovať, čo sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999. “ „Od členských štátov sa vyžaduje, aby dosiahli kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa počas celého povinného obdobia rokov 2021 – 2030, pričom tieto úspory majú byť rovnocenné novým ročným úsporám na úrovni aspoň 0, 8% konečnej energetickej spotreby. “ „Členské štáty a povinné subjekty by mali využívať všetky dostupné prostriedky a technológie na dosiahnutie požadovaných kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom podpory udržateľných technológií v rámci účinných systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom, efektívnej infraštruktúry vykurovania a chladenia a energetických auditov alebo rovnocenných systémov manažérstva“ 15 Na základe politickej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou

Zákon o energetickej efektívnosti § 5 Ciele energetickej efektívnosti Pri určení národného cieľa sa zohľadňuje cieľ energetickej efektívnosti EÚ pre rok 2020, ciele u konečného spotrebiteľa, cieľ úspor energie budov, akčný plán energetickej efektívnosti, súčasné a predchádzajúce opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti, energetická a environmentálna politika SR, rozvoj energetickej decentralizácie a energetická sebestačnosť regiónov a pod. Úlohy ministerstva: Ø určenie úspor energie u konečného spotrebiteľa do roku 2016 a 2020 Ø národný cieľ energetickej efektívnosti pre rok 2020 vo forme absolútnej hodnoty primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby Ø raz ročne hodnotí plnenie národného cieľa, podľa potreby ho upravuje a informuje o jeho úprave EK v správe o energetickej efektívnosti Ø hodnotí plnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 a informuje EK o plnení cieľa Ø ak sa nedosiahne cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2020 ministerstvo zavedie dodatočné opatrenia a rozšíri monitorovanie opatrení pre splnenie cieľa 16

Zákon o energetickej efektívnosti § 6 Potenciál systémov centralizovaného zásobovania teplom V zmysle čl. 14 smernice o energetickej efektívnosti museli všetky členské štáty vypracovať komplexné posúdenie potenciálu na využitie vysoko účinnej kombinovanej výroby a centralizovaného zásobovania teplom a chladom. V komplexnom posúdení sa v plnej miere zohľadní analýza národného potenciálu pre vysokoúčinnú kombinovanú výrobu, pričom toto posúdenie sa aktualizuje každých 5 rokov a oznamuje Európskej komisii. Komplexné posúdenie obsahuje z pohľadu elektroenergetiky: Ø systém podpory VU KVET Ø vývoj podpory doplatkom elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a VU KVET Ø zhodnotenie situácie vo výrobe elektriny na Slovensku § inštalovaný výkon zariadení na výrobu elektriny § ročná výroba elektriny § prognóza vývoja spotreby elektriny 17

Zákon o energetickej efektívnosti § 6 Potenciál systémov centralizovaného zásobovania teplom Ø návrh strednodobej stratégie rozvoja systémov CZT do roku 2030 § podpora napojenia tepelných zariadení na výrobu elektriny, priemyselných zariadení vyrábajúcich teplo z priemyselných procesov a iných zariadení na miestny systém CZT § podpora umiestňovania nových tepelných zariadení na výrobu elektriny a priemyselných zariadení vyrábajúcich teplo z priemyselných procesov na miestach, kde je možné maximálne využiť dostupné teplo z priemyselných procesov, tepelným zariadením na výrobu elektriny sa rozumie zariadenie, ktoré vyrába elektrinu pomocou tepelných procesov Ø správa z posúdenia potenciálu CZT a VÚ KVET je na webovom portáli MH SR https: //www. mhsr. sk/energetika/energeticka-efektivnost/spravy-o-pokroku 18

Zákon o energetickej efektívnosti Potenciál vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla v existujúcich systémoch Skutočnosť Predpoklad CZT Technológia KVET Plynová turbína s kombinovaným cyklom Protitlaková parná turbína Kondenzačná parná turbína s odberom pary Plynová turbína s regeneráciou tepla 2011 2014 2020 2025 Inštalovaný Vyrobená Inštalovan Vyrobená výkon elektrina ý výkon elektrina (MWe) (GWh) 394, 9 874, 0 394, 9 908, 9 394, 9 947, 8 394, 9 967, 6 583, 0 1370, 6 577, 0 1 288, 1 582, 8 1340, 4 594, 4 1 367, 2 1622, 9 1299, 9 1631, 1 1 081, 4 1647, 4 1153, 2 1663, 9 1 164, 7 25, 4 124, 8 25, 4 91, 6 30, 5 115, 8 36, 6 139, 0 Spaľovací motor 47, 1 231, 5 187, 1 1 095, 0 261, 9 1571, 3 340, 4 2 042, 7 Ostatné technológie 0, 0 1, 2 7, 9 5, 9 38, 7 8, 8 58, 1 2 673, 3 3 900, 8 2 816, 7 4 472, 8 2 923, 3 5 167, 2 3 039, 1 5 739, 2 Spolu 19

Zákon o energetickej efektívnosti § 6 Potenciál systémov centralizovaného zásobovania teplom Ministerstvo vypracuje a predloží EK okrem komplexného posúdenia aj Tepelnú mapu SR: Ø oblasti kde sa spotrebúva teplo a chlad v obciach a mestách s koeficientom zastavanosti územia väčším ako 0, 3 a priemyselných zónach s ročnou spotrebou tepla a chladu väčšou ako 20 GWh Ø existujúcu a plánovanú infraštruktúru systémov CZT Ø umiestnenie existujúcich zariadení na výrobu elektriny s celkovou ročnou výrobou väčšou ako 20 GWh, spaľovní odpadov, zariadení na kombinovanú výrobu, zdrojov CZT Ø https: //tepelnamapa. siea. sk/ Ø v rámci mapy sú k dispozícií informácie o obciach so spotrebou tepla nad 20 GWh, elektrárne, spaľovne odpadu a zariadenia na výrobu tepla a chladu, kombinovaná výroba podľa veľkosti produkcie elektriny a tepla podľa krajov a okresov, spotreba tepla v budovách podľa krajov, okresov a obcí, prevádzkovatelia rozvodov 20

Zákon o energetickej efektívnosti 21

Zákon o energetickej efektívnosti Vyhláška č. 88/2015 Z. z. , ktorou sa ustanovuje rozsah hodnotenia, spôsob výpočtu a hodnoty energetickej účinnosti zdrojov a rozvodov energie Pre zariadenia na výrobu elektriny a zariadení KVET sa hodnota energetickej účinnosti premeny energie môže znížiť o rozdiel hodnoty energetickej účinnosti premeny energie dosahovanej v režime dodávky bez podporných služieb a v režime dodávky s podpornými službami, rozdiel musí byť potvrdený energetickým auditom. Pri prevádzkovaní zariadení na výrobu elektriny a KVET, ktoré sú prevádzkované menej ako 200 hodín ročne sa hodnota energetickej účinnosti premeny energie môže znížiť najviac o 50%. V prípade využívania viacerých palív, energetická účinnosť premeny energie sa určí váženým priemerom podľa percentuálneho podielu jednotlivých palív. Hodnoty energetickej účinnosti premeny energie pre zariadenia na výrobu elektriny a zariadení KVET sú v prílohách vyhlášky. 22

Zákon o energetickej efektívnosti Vyhláška č. 88/2015 Z. z. , ktorou sa ustanovuje rozsah hodnotenia, spôsob výpočtu a hodnoty energetickej účinnosti zdrojov a rozvodov energie Hodnoty energetickej účinnosti premeny pre zariadenia KVET Zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla spaľovacia turbína s kombinovaným cyklom vrátane prídavného spaľovacieho zariadenia a pomocného spaľovacieho zariadenia spaľovacia turbína s regeneráciou tepla vrátane prídavného spaľovacieho zariadenia a pomocného spaľovacieho zariadenia Elektrický výkon Palivo [MW] zemný plyn zemný plyn spaľovací motor Rankinov organický cyklus - - 70 72 71 73 74 74 75 75 76 od 250 vrátane do 500 72 74 75 75 76 76 77 500 a viac do 100 73 72 75 74 76 75 77 76 78 77 od 100 vrátane do 250 73 75 76 76 77 77 78 od 250 vrátane do 500 74 76 77 77 78 78 79 500 a viac do 5 5 a viac do 5 75 70 71 72 77 72 73 74 78 73 74 75 79 74 75 76 80 75 76 77 5 a viac 73 75 76 76 77 77 78 do 0, 05 65 65 69 69 od 0, 05 vrátane do 1, 0 68 68 68 73 73 1, 0 a viac do 0, 05 70 64 70 64 76 68 67 67 67 72 72 69 64 69 64 75 68 67 67 67 72 72 69 70 71 65 69 71 72 66 75 72 73 67 kvapalné palivo z katalyticky spracovaného od 0, 05 vrátane do 1, 0 odpadu 1, 0 a viac teplo z priemyselných prevádzková Rok uvedenia zariadenia do prevádzky 2013 -2015 od 2016 účinnosť [%] prevádzková garantovaná rekonštruovan nové é é 73 73 74 74 75 do 100 bioplyn a skladkový plyn od 0, 05 vrátane do 1, 0 pevná biomasa 1998 -2012 od 100 vrátane do 250 1, 0 a viac do 0, 05 spaľovacie zariadenie a Rankinov organický cyklus do 1998 do 1, 0 od 1, 0 a viac do 1, 0 23

Zákon o energetickej efektívnosti Vyhláška č. 88/2015 Z. z. , ktorou sa ustanovuje rozsah hodnotenia, spôsob výpočtu a hodnoty energetickej účinnosti zdrojov a rozvodov energie Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti distribúcie elektriny obsahuje: Ø obchodné meno prevádzkovateľa verejného rozvodu tepla, sídlo a IČO Ø rozsah hodnotenia: energetická účinnosť distribúcie elektriny sa hodnotí na základe ročných bilančných údajov za príslušnú distribučnú sústavu Rok Množstvo elektriny na vstupe do distribučnej sústavy Straty elektriny pri distribúcií Vlastná spotreba elektriny pri distribúcií Energetická účinnosť distribúcie (MWh) (%) Komentár Ø výpočet energetickej účinnosti distribúcie elektriny podľa vzťahu ES – straty elektriny pri distribúcií v MWh EVS – vlastná spotreba elektriny pri distribúcií v MWh EV – množstvo elektriny na vstupe do distribučnej sústavy v MWh 24

Zákon o energetickej efektívnosti Vyhláška č. 88/2015 Z. z. , ktorou sa ustanovuje rozsah hodnotenia, spôsob výpočtu a hodnoty energetickej účinnosti zdrojov a rozvodov energie Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti prenosu elektriny obsahuje: Ø obchodné meno prevádzkovateľa verejného rozvodu tepla, sídlo a IČO Ø rozsah hodnotenia: energetická účinnosť prenosu elektriny sa hodnotí na základe ročných bilančných údajov Rok Množstvo elektriny na vstupe do prenosovej sústavy Straty elektriny pri prenose Vlastná spotreba elektriny pri prenose Energetická účinnosť prenosu (MWh) (%) Komentár Ø výpočet energetickej účinnosti prenosu elektriny podľa vzťahu ES – straty elektriny pri prenose v MWh EVS – vlastná spotreba elektriny pri prenose v MWh EV – množstvo elektriny na vstupe do prenosovej sústavy v MWh 25

Zákon o energetickej efektívnosti § 8 Dohoda o úsporách energie Dohoda o úspore energie je písomná dohoda medzi ministerstvom a podnikateľským subjektom a tento subjekt sa zaväzuje Ø dosahovať dohodnutú úsporu energie alebo poskytovať informácie o svojich opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti Ø písomná žiadosť o uzavretie dohody o úspore energie Ø ministerstvo môže odstúpiť od zmluvy ak subjekt neplní záväzky v dohode o úspore energie, subjekt môže odstúpiť od dohody ak nie je možné plniť dohodnuté plnenie Ø dohoda sa uzatvára na dobú určitú do 31. 12. 2020, dohodnutú výšku úspory nie je možné meniť počas platnosti dohody Novelizovaná smernica o energetickej efektívnosti vyžaduje úspory energie pre obdobie 2021 – 2030 vo výške 0, 8 % konečnej energetickej spotreby, členské štáty majú využiť pre dosiahnutie cieľa povinnú schému energetickej efektívnosti, alternatívne politické opatrenia alebo oboje „Je dôležité, aby sa v prípade potreby vo výpočte úspor energie zohľadnili všetky články energetického reťazca s cieľom zvýšiť potenciál úspor energie v oblasti prenosu a distribúcie 26 elektriny. “

Zákon o energetickej efektívnosti § 12 Energetický audítor Ø je fyzická osoba zapísaná do zoznamu energetických audítorov, ktorý vedie ministerstvo, resp. ním poverená organizácia na svojom webe Ø podmienky potrebné pre vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti: § stredné odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie technického zamerania a odborná prax 5 rokov pri SŠ, 3 roky pri VŠ I. stupňa, 2 roky pri VŠ II. Stupňa § úspešné absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti Ministerstvo alebo ním poverená organizácia zapíše fyzickú osobu do zoznamu energetických audítorov do 30 dní od úspešného absolvovania skúšky odbornej spôsobilosti Energetický audítor má povinnosť zúčastňovať sa raz za tri roky aktualizačnej odbornej prípravy, je povinný každoročne do 31. marca zaslať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému všetky údaje z každého ním vykonaného auditu za predchádzajúci kalendárny rok 27

Zákon o energetickej efektívnosti § 12 Energetický audítor môže byť vyčiarknutý zo zoznamu energetických audítorov: Ø na základe písomnej žiadosti Ø nezaslal ani na výzvu prevádzkovateľa monitorovacieho systému údaje z energetického auditu Ø zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho Ø vyčiarknutie navrhol orgán dozoru ak: § sa energetický audítor nezúčastnil aktualizačnej odbornej prípravy § nedodržal ustanovenia uvedené vo vyhláške č. 179/2015 Z. z. o energetickom audite Vyhláška č. 319/2015 Z. z. o skúške odbornej spôsobilosti na výkon činnosti energetického audítora § 13 Výkon činnosti energetického audítora Energetický audit vykonáva energetický audítor ako podnikanie alebo ako fyzická osoba zamestnaná u fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby. Energetický audítor môže vykonať energetický audit aj pre veľký podnik ak je u neho v pracovnom pomere 28

Zákon o energetickej efektívnosti § 14 Energetický audit Cieľom je posúdiť objekt z pohľadu jeho energetickej náročnosti. Zmyslom je zistiť maximálne možnosti úspory energie a navrhnúť potrebné opatrenia na ich dosiahnutie. Veľký podnik je povinný Ø zabezpečiť vykonanie energetického auditu aspoň raz za 4 roky alebo energetického auditu, ktorý je súčasťou zavedeného certifikovaného energetického alebo environmentálneho manažérstva Ø uchovávať písomnú správu a podklady použité pri energetickom audite do ďalšieho auditu Ø poskytnúť elektronický súbor údajov a súhrnný informačný list pre monitorovací systém najneskôr do 30 dní od vyhotovenia Ø poskytnúť písomnú správu z energetického auditu na účel overenia postupu pri výkone energetického auditu, obsah písomnej správy a súhrnný list do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti prevádzkovateľa monitorovacieho systému 29

Zákon o energetickej efektívnosti § 14 Energetický audit Povinnosť vypracovať energetický audit a preukázať ho ministerstvu má výrobca elektriny pri možnosti dodávky využiteľného tepla pri výstavbe nového zariadenia na výrobu elektriny alebo pri rekonštrukcii alebo modernizácií existujúceho zariadenia na výrobu elektriny Ø prostredníctvom spaľovacích motorov s celkovým elektrickým výkonom 1 MW a viac Ø prostredníctvom spaľovacích turbín s celkovým elektrickým výkonom 2 MW a viac Ø na základe iných tepelných procesov s celkovým elektrickým výkonom 10 MW a viac Výnimka z povinnosti platí pri rekonštrukcii alebo modernizácií existujúceho zariadenia, v ktorom sa nezvýši inštalovaný výkon zariadenia na výrobu elektriny 30

Zákon o energetickej efektívnosti § 14 Energetický audit Výstupom z energetického auditu je písomná správa a súhrnný informačný list, ktorý zverejňuje ministerstvo alebo ním poverená organizácia na svojom webe a zasiela prevádzkovateľovi monitorovacieho systému Súhrnný informačný list obsahuje okrej iného zoznam opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, predpokladané úspory energie a predpokladané finančné náklady na realizáciu opatrení. Ak mikro podnik, malý podnik a stredný podnik vykonal energetický audit spolufinancovaný z verejných prostriedkov alebo podporných programov je povinný Ø uchovávať písomnú správu a súhrnný informačný list do vykonania ďalšieho auditu Ø poskytnúť pre účely overenia postupu pri výkone energetického auditu písomnú správu a súhrnný informačný list najneskôr do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti Ø zaslať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov a súhrnný informačný list do 30 dní od vyhotovenia Vyhláška č. 179/2015 Z. z. o energetickom audite 31

Európska legislatíva v oblasti energetických auditov Novelizovaná smernica o energetickej efektívnosti „. . . členské štáty a povinné subjekty by mali využívať všetky dostupné prostriedky a technológie na dosiahnutie požadovaných kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom podpory udržateľných technológií v rámci účinných systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom, efektívnej infraštruktúry vykurovania a chladenia a energetických auditov alebo rovnocenných systémov manažérstva“ „. . . Na účely mobilizácie súkromného financovania opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a energetickej obnovy členské štáty pri vykonávaní tejto smernice zvážia spôsoby lepšieho využívania energetických auditov. . . “ Minimálne kritériá pre energetické audity: Ø zakladajú sa na aktuálnych, nameraných prevádzkových údajoch o spotrebe energie Ø obsahuje podrobné preskúmanie profilu spotreby energie budovy alebo skupiny budov Ø ak je to možné vychádzajú z analýzy založenej na životnom cykle s cieľom zohľadniť dlhodobé úspory Ø umožnenie vytvorenia spoľahlivého obrazu o celkovom hospodárení s energiou a určenie 32 najvýznamnejších príležitostí na zlepšenie

Zákon o energetickej efektívnosti § 15 Energetická služba Je služba poskytovaná medzi poskytovateľom a prijímateľom energetickej služby, pričom dochádza k preukázateľne overiteľným a merateľným alebo k odhadnuteľným úsporám energie a k zlepšeniu energetickej efektívnosti, umožňuje dosiahnuť finančnú alebo materiálnu výhodu pre všetky zmluvné strany získanú energeticky účinnejšou technológiou alebo činnosťou, ktorá nie je regulovanou činnosťou. Energetická služba sa poskytuje ako Ø podporná energetická služba Ø garantovaná energetická služba (služba s garantovanou úsporou energie) Za energetickú službu sa nepovažuje Ø samostatná dodávka energie na základe zmluvy Ø rozpočítavanie nákladov tepla správcom alebo spoločenstvom vlastníkov v bytovom dome Prijímateľ energetickej služby je povinný poskytovateľovi poskytnúť všetky informácie potrebné na poskytnutie energetickej služby Ministerstvo vypracúva a predkladá EK každé tri roky hodnotenie energetických služieb a hodnotenie kvality poskytovania energetických služieb 33

Európska legislatíva v oblasti energetických služieb Novelizovaná smernica o energetickej efektívnosti Členské štáty zabezpečia aby energetické spoločnosti nevykonávali žiadne činnosti, ktoré môžu brániť dopytu po energetických službách a ich poskytovaniu alebo iným opatreniam na zlepšenie energetickej efektívnosti alebo brzdiť rozvoj trhov s takými službami Členské štáty podporujú trh s energetickými službami prostredníctvom: Ø šírením jasných a ľahko dostupných informácií o finančných nástrojoch na podporu energetických služieb Ø zverejnením a pravidelnej aktualizácie zoznamu dostupných poskytovateľov energetických služieb (webové sídlo ministerstva) Ø podpory verejného sektora pre využívaní ponúk energetických služieb najmä na obnovu budov Ø opatrení na odstránenie regulačných a neregulačných prekážok, ktoré bránia zavádzaniu zmlúv o energetickej efektívnosti 34

Zákon o energetickej efektívnosti § 16 Podporná energetická služba Je energetická služba poskytovaná na základe zmluvy medzi poskytovateľom a prijímateľom podpornej energetickej služby, ktorá zahŕňa: Ø poradenskú a informačnú činnosť o možnostiach úspor energie prijímateľa Ø vzdelávanie zamestnancov prijímateľa o zlepšovaní energetickej efektívnosti Ø optimalizáciu prevádzky a nákladov zariadenia alebo budovy vo vlastníctve prijímateľa Ø rozpočítanie nákladov tepla alebo teplú vodu pre spoločenstvo vlastníkov alebo správcu Poskytovateľ je povinný: Ø oznámiť ministerstvu do 30 dní začiatok, zmenu alebo ukončenie poskytovania podpornej energetickej služby, ministerstvo vydá do 30 dní potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti Ø každoročne zasielať do 31. marca prevádzkovateľovi monitorovacieho systému údaje o počte poskytnutých podporných energetických služieb, dosiahnutých úsporách energie poskytnutím podpornej energetickej služby 35

Zákon o energetickej efektívnosti § 17 Garantovaná energetická služba Je energetická služba poskytovaná na základe zmluvy o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou energie, na základe ktorej je poskytovateľovi uhrádzaná odplata za poskytnuté služby podľa toho, či skutočne dosiahol zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti, ktorej predmetom je: Ø spracovanie energetickej analýzy a realizácia opatrení navrhnutých v energetickej analýze Ø spracovanie energetického auditu a realizácia opatrení navrhnutých v energetickom auditu Ø návrh a príprava projektu zameraného na energetickú efektívnosť Ø monitorovanie a hodnotenie spotreby energie po prijatí opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti Zmluvne určenými hodnotami zlepšenia energetickej efektívnosti: Ø garantované úspory energie Ø dĺžka trvania zmluvného vzťahu Ø výška investície pri rekonštrukcii, prevádzke alebo údržbe zariadenia alebo budovy, ktorá 36 je predmetom garantovanej energetickej služby

Zákon o energetickej efektívnosti § 19 Poskytovateľ garantovanej energetickej služby Garantovanú energetickú službu môže poskytovať držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby alebo energetický audítor. Činnosť môže vykonávať ako podnikanie alebo ako zamestnanec fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby. Ministerstvo zverejňuje a pravidelne aktualizuje na svojom webovom sídle zoznam držiteľov osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby a poskytovateľov garantovanej energetickej služby Držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby je povinný: Ø do 30 dní oznámiť ministerstvu dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia poskytovania garantovanej energetickej služby § o splnení oznamovacej povinnosti vydá ministerstvo potvrdenie do 30 dní poskytovateľovi garantovanej energetickej služby 37

Zákon o energetickej efektívnosti § 19 Poskytovateľ garantovanej energetickej služby Ø zúčastňovať sa aspoň raz za tri roky aktualizačnej odbornej prípravy, prvýkrát sa zúčastní najneskôr do troch rokov odo dňa vydania osvedčenia Ø zasielať každoročne do 31. marca prevádzkovateľovi monitorovacieho systému údaje o: § počte poskytnutých garantovaných energetických služieb § počte nových zmlúv o energetickej efektívnosti § súhrnnom množstve úspor energie a finančných prostriedkov z poskytnutých garantovaných energetických služieb Ak sa energetický audítor alebo držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby nezúčastní aktualizačnej odbornej prípravy alebo nezašle informácie prevádzkovateľovi monitorovacieho systému sa považuje za osobitné záväzné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia 38

Zákon o energetickej efektívnosti § 20 Informovanosť o energetických službách a energetickej efektívnosti Ministerstvo určí organizáciu, ktorá na svojom webovom sídle zverejňuje informácie o energetických službách: Ø postupy pri poskytovaní a uzatváraní zmlúv Ø finančných nástrojoch, stimuloch, grantoch a pôžičkách na podporu projektov energetickej služby v oblasti energetickej efektívnosti Ø dostupných vzorových zmluvách a ustanoveniach o energetických službách Ø ponukách na vypracovanie energetickej služby a potrebách poskytnutia energetickej služby Ministerstvo určí organizáciu, ktorá na svojom webovom sídle zverejňuje informácie v oblasti energetickej efektívnosti: Ø o dostupných podporných mechanizmoch , finančných a právnych rámcoch Ø o účasti bánk a iných finančných inštitúcií na financovanie opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti Ø o prínosoch a skúsenostiach z praxe, prijímaní opatrení na zlepšenie energetickej 39 efektívnosti

Zákon o energetickej efektívnosti § 22 Informovanosť koncového odberateľa elektriny Dodávateľ elektriny aspoň raz ročne vo vyúčtovaní je povinný: Ø informovať koncového odberateľa o skutočnej spotrebe elektriny za dané obdobie alebo o údajoch o dodávke elektriny Ø porovnať súčasnú spotrebu elektriny koncového odberateľa so spotrebou elektriny za predchádzajúce obdobie, ak je to možné v grafickej podobe Ø uviesť súhrnné údaje za jednotlivé vyúčtovacie obdobia za 3 predchádzajúce roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke elektriny Ø dodávateľ elektriny zasiela na požiadanie odberateľovi elektriny v domácnosti bezodplatne raz za štvrťrok v elektronickej podobe informačný materiál, ktorý obsahuje poučenie o spôsobe získania informácií a porovnanie zmenených cien 40

Európska legislatíva v oblasti energetických služieb Novelizovaná smernica o energetickej efektívnosti „Členské štáty zabezpečia, aby sa v miere, v akej je to technicky možné, finančne rozumné a primerané vzhľadom na možné úspory energie, poskytli koncovým odberateľom elektriny a zemného plynu individuálne meradlá za konkurencieschopné ceny, ktoré presne zobrazujú ich skutočnú spotrebu energie a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania. “; „Ak koncoví odberatelia nemajú inteligentné meracie zariadenia uvedené v smerniciach 2009/72/ES a 2009/73/ES, členské štáty do 31. decembra 2014 zabezpečia, aby informácie o vyúčtovaní spotreby elektriny a plynu boli spoľahlivé, presné a založené na skutočnej spotrebe v súlade s bodom 1. 1 prílohy VII, ak je to technicky možné a ekonomicky opodstatnené. “ „Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia dostávali všetky svoje vyúčtovania a informácie o vyúčtovaní spotreby energie bezplatne a aby koncoví odberatelia mali vhodný a bezplatný prístup k svojim údajom o spotrebe. “ 41

Zákon o energetickej efektívnosti § 23 Informácie z inteligentného meracieho systému Inteligentný merací systém je sústava elektronických a softvérových systémov, ktorý rozširuje možnosti merania spotrebovanej alebo vyrobenej elektriny Ø európska legislatíva ukladá povinnosť zavádzať IMS do roku 2020: § smernica EP a R 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou Ø národná legislatíva, ktorá stanovuje podmienky zavádzania IMS: § zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike § vyhláška č. 358/2013 Z. z. , ktorou sa ustanovuje postup a podmienky v oblasti zavádzania a prevádzky inteligentných meracích systémov v elektroenergetike 42

Zákon o energetickej efektívnosti § 23 Informácie z inteligentného meracieho systému Dodávateľ elektriny poskytuje koncovému odberateľovi elektriny, ktorý ma nainštalovaný IMS informácie: Ø o dobe odberu elektriny Ø potrebné na vyúčtovanie založené na skutočnej spotrebe elektriny Ø histórií spotreby elektriny pre koncového odberateľa z pohľadu vlastnej kontroly spotreby § súhrnné údaje za jednotlivé vyúčtovacie obdobia za 3 predchádzajúce kalendárne roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke elektriny § podrobné údaje o odbere elektriny v rozsahu každodenného 24 hodinového priebehu spotreby za dva predchádzajúce kalendárne roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke elektriny Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný poskytnúť tieto údaje dodávateľovi elektriny a zabezpečiť aby tieto údaje boli súčasťou inteligentného meracieho systému 43

Zákon o energetickej efektívnosti § 24 Monitorovanie, vyhodnocovanie a overovanie národného cieľa Prevádzkovateľ monitorovacieho systému monitoruje, vyhodnocuje a overuje plnenie národného cieľa pomocou monitorovacieho systému Povinnosť zasielať údaje prevádzkovateľovi monitorovacieho systému: Ø dodávateľ energie každoročne do 31. marca údaje o spotrebe energie za predchádzajúce zúčtovacie obdobie o svojich koncových odberateľoch alebo konečných spotrebiteľoch Ø ústredný orgán štátnej správy každoročne do 15. mája údaje o významne obnovených verejných budovách Ø zúčastnený subjekt každoročne do 31. januára údaje o vykonaných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, dosiahnutých úsporách energie za predchádzajúci kalendárny rok Ø poskytovateľ údajov každoročne do 31. marca údaje o svojej celkovej spotrebe energie § ústredný orgán štátnej správy, obec alebo vyšší územný celok, dodávateľ energie, prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ prepravnej siete, distribútor energie, vlastník budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1000 m 2, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo správca bytového domu 44

Zákon o energetickej efektívnosti § 27 Dozor, § 28 Priestupky, § 29 Iné správne delikty Dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ktorej úlohy sú: Ø kontroluje dodržiavanie tohto zákona Ø ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a kontroluje ich plnenie Ø ukladá pokuty Ø predkladá ministerstvu alebo ním určenej organizácie návrh na vyčiarknutie energetického audítora zo zoznamu energetických audítorov Ø kontroluje prevádzkovanie monitorovacieho systému Ø inšpekcia ukladá za priestupok pokutu od 1 do 1 000 eur Ø inšpekcia ukladá za iné správne delikty pokutu vo výške: § Od 300 do 1 000 eur § Od 500 do 5 000 eur § Od 5 000 do 30 000 eur 45

Ďakujem za pozornosť Ing. Dávid Széplaky, Ph. D. Ministerstvo hospodárstva SR 46