KOORDINAN SCHOPNOSTI vvoj Juraj Kremnick Efektvnos rozvoja koordinanch

KOORDINAČNÉ SCHOPNOSTI - vývoj Juraj Kremnický

Efektívnosť rozvoja koordinačných schopností Efektívne rozvinúť koordinačné schopnosti možno len systematickou aktívnou pohybovou činnosťou. Rozhoduje : - výber prostriedkov (koordinačných cvičení), - metód, - veľkosť a frekvencia uplatnených zaťažení (objem, intenzita), - koordinačná zložitosť, psychická náročnosť. Vzhľadom na členenie KS delíme aj metódy a prostriedky na všeobecné a špeciálne.

Prostriedky Ako prostriedky slúžia koordinačné cvičenia – pohyby, resp. pohybové činnosti, ktoré sú pre žiaka: - nové a nezvyčajné cvičenia, - koordinačne primerane náročné cvičenia, - cvičenia vykonávané v meniacich sa podmienkach za neustálej vedomej kontroly. Akonáhle si žiak koordinačné cvičenie dokonale osvojí, vykonáva ho takmer automaticky, bez vedomej kontroly, prestáva byť účinným prostriedkom rozvoja koordinačných schopností.

Metódy Kľúčovou je opakovacia metóda uplatňovaná v meniacich sa podmienkach (časový a priestorový deficit, primerané riziko, zaradenie doplnkovej úlohy), zmena náčinia (veľkosti, tvaru a hmotnosti, šírky opornej plochy a pod. ). - plný interval zotavenia pri opakovaní riešených situácií. Metóda obmieňania výberu cvičení v súvislosti so zmenou podmienok alebo vykonávania pohybov – cvičenia v sťažených podmienkach, so stupňom zvyšovania rýchlosti pohybov a pod. Kontrastná metóda - získavania protikladných pohybových skúseností, napr. pri striedaní rýchlych a pomalých úderov v tenise Metóda spojeného účinku so zdokonaľovaním športovej techniky a taktiky.

Frekvencia zaťaženia Minimálne 2 až 6 krát týždenne. Pri rozvoji KS je intenzita zaťaženia nízka. Pri udržaní KS je vyššia frekvencia zaťaženia. • objem zaťaženia: vhodné je uplatniť vo vyučovacej jednotke väčší počet cvičení pri menšom počte opakovaní a sérií: - čas cvičenia: 15 – 30 minút - počet cvičení: 4 – 6 - počet sérií: 3 – 4 - počet opakovaní v jednej sérii: do 10

Koordinačná zložitosť a psychická náročnosť Zvýšenie : • obmenou pohybových činností (východiskovej polohy, jednotlivých pohybových fáz, rytmu, rozsahu a dynamiky pohybov, odlišnosťou pohybov jednotlivých častí tela). • zmenou vonkajších podmienok (veľkosť, tvar a hmotnosť náčinia, šírka a výška opory, kvalita povrchu a pod. ). • vykonávaním osvojených činností v maximálnom tempe, so zaradením doplnkových úloh, v časovom a priestorovom deficite. • obmedzením informácií (čiastočným alebo úplným vylúčením zrakového či sluchového analyzátora). • vykonávaním koordinačných cvičení v sťažených podmienkach (po predchádzajúcom primeranom zaťažení – v únave, za odporu partnera). • uplatnením súťaživej formy.

Vývoj koordinačných schopností v ontogenéze Vývoj koordinačných predpokladov v otogenéze prebieha súbežne v vývojom motorickým. - vývoj prírastkov je nerovnomerný (vysoká, nízka dynamika a stagnácia), - v porovnaní s kondičnými schopnosťami sa maximum rozvoja dosahuje skôr, - vývoj úzko súvisí s procesmi dozrievania nervovej sústavy, - vplyv vonkajšieho prostredia a výchovy, somototyp, trénovanosť atď. ,

Vývojové fázy v celoživotnom vývoji podľa Rotha – Wintera (2002) V celoživotnom vývoji vyčlenili 5 vývojových fáz

1. Fáza viac-menej lineárneho vzostupu (4 -11/13) Predškolský a mladší školský vek typický strmý vývojový vzostup úrovne pohybovej koordinácie. Koniec tohto obdobia sa označuje ako prvý vrchol motorického (najmä koordinačného) rozvoja. • dozrieva nervová sústava a vývoj analyzátorov predbieha vývoj rastový, • pre riadenie pohybu narastajú dôležité psychologické parametre koncentrácia a pozornosť, • spontálna mobilita dieťaťa

2. Fáza instability a nového prispôsobenia Dievčatá 11/12 – 12/13 Chlapci 12/13 – 14/15 V období pubescencie dochádza v tempe rozvoja KS k - spomaleniu - zastaveniu - regresu Toto obdobie je charakteristické: - Nové telesné proporcie. - Pokles spontálnej pohybovej aktivity. - Zmena záujmov a preferncií.

3. Fáza plného vyjadrenia Dievčatá 12/13 – 16/17 Chlapci 14/15 – 18/19 Druhý vrchol motorického rozvoja. V období adolescencie telesné propocie dostávajú definitívnu podobu. Dochádza k pozitívnemu rastu vývoja KS tak ako pred pubertou. U niektorých je toto obdobie dosiahnutím celoživotného maxima výkonnosti podmienenej KS.

4. Fáza relatívneho udržania úrovne 16/19 – 30/35 Obdobie rannej dospelosti je charakteristické relatívnym udržaním dosiahnutej koordinačne podmienenej výkonnosti. Vnútorné predpoklady dosahujú konečnú úroveň – stav plató. Koordinačnú úroveň (nivó) – intenzita, objem pohybovej aktivity.

5. Fáza pozvoľnej ireverzibilnej involúcie od 35 rokov Nastupujú involučné trendy. Pokles KS procesom stárnutia: - orgánov a tkanív, - obmedzená plasticita nervových procesov (príjem a spracovanie informácii)

Ďakujem za pozornosť