KOORDINAN SCHOPNOSTI Juraj Kremnick Taxonmia motorickch schopnost 1

KOORDINAČNÉ SCHOPNOSTI Juraj Kremnický

Taxonómia motorických schopností 1. kondičné (kondično-energetické) – vymedzené hlavne energetickými faktormi a morfologicko-štrukturálnymi procesmi, kde patria vytrvalostné, silové a čiastočne rýchlostné schopnosti. 2. koordinačné (koordinačno-psychomotorické) – podmienené procesmi a funkciami pohybovej koordinácie, spojené s riadením a reguláciou pohybovej činnosti a psychickými procesmi. Patria tu orientačné, diferenciačné, reakčné, rovnovážne, rytmické, schopnosti spájania a prestaby pohybov, frekvencie a iné schopnosti. 3. kondično-koordinačné (hybridné) - podmienené energetickými, adaptačnými, morfologicko-štrukturálnymi a riadiacimi procesmi. Radia sa tu čiastočne rýchlostné, čiastočne koordinačné a pohyblivostné schopnosti. 4. flexibilita (pohyblivostná schopnosť) – ide o systém skôr pasívneho prenosu energie (Belej, Junger 2006; Měkota, Novosad 2005).

Základná charakteristika koordinačných schopností z lat. „cum ordo“, t. j. v poriadku, čo znamená, že všetko nadväzuje v určitom poradí, súlade. Tento poriadok znamená určité pravidlá a návody na vykonanie určitej akcie. Presná definícia koordinačných schopností nie je v súčasnosti jednotná. Napr. : • Komplex schopností ľahko a účelne koordinovať pohyby, prispôsobovať ich meniacim sa podmienkam, predvádzať zložitú pohybovú činnosť a rýchlo si osvojovať nové pohyby (docilita). • Definujú sa ako schopnosť usmerňovať pohyby podľa nutnej potreby, prispôsobovať alebo vytvárať nové pohyby v konkrétnej situácii a taktiež ich uskutočňovať v nových a odlišných podmienkach za predpokladu, že sa bude jednať o rýchle motorické pohyby. • Koordinácia – schopnosť vykonávať pohyby s minimálnym úsilím a čo najrýchlejšie vzhľadom k danej situácii. • Koordinačné schopnosti (KS) sú dôležitým predpokladom dokonalého zvládnutia nielen športových ale aj pracovných činností.

Taxonómia koordinačných schopností • Všeobecné KS - vzťahujú sa k predvádzaniu viacerých motorických zručností, nevzťahujú sa priamo k požiadavkám športových výkonov. • Všeobecná športová príprava = základ efektívneho rozvoja špeciálnych nárokov v danom športe. • Špeciálne (špecifické) KS – schopnosť uskutočňovať pohyby pre požiadavky daného športu rýchlo, precízne, ľahko a bezchybne.

Koordinačné schopnosti a ich dosah Koordinačné schopnosti zaujímajú medzi ostatnými motorickými schopnosťami špeciálne miesto najmä z pohľadu ich heterogénnych prejavov. Tvoria akési prepojenie medzi ostatnými motorickými schopnosťami. • Vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre úspešné motorické učenie. • Dostatočná úroveň koordinačných schopností umožňuje nielen si rýchlo a presne osvojiť nové pohybové činnosti, ale ich aj ďalej zdokonaľovať a prispôsobovať meniacim sa podmienkam. • Prispievajú k stabilizácii techniky a tým aj k variabilite riadenia pohybov. • Vytvárajú súlad medzi jednotlivými časťami pohybu –pohyb ako celok.

Koordinačné schopnosti z fyziologického aspektu Pri KS nie sú nároky na energetické zásobovanie tak dôležité, ako sú dôležité nároky na riadenie pohybovej činnosti. • spolupráca medzi CNS a kostrovo – svalovým aparátom = vykonať pohyb. Medzi kľúčové patrí: a) činnosť analyzátorov – sluchový, zrakový analyzátor, proprioreceptory vo svaloch atď. , b) činnosť jednotlivých funkčných systémov – dodávanie energetických zdrojov svalom a bunkám, ktoré sú pri určitom pohybe zapojené ( napr. obehový, dýchací systém), c) nervovo-svalová koordinácia – zabezpečuje predávanie informácií z mozgu do svalov (ako dlho sa majú kontrahovať, akou silou apod. ), d) psychologické procesy – zahrňujú motiváciu, pozornosť, vôľu potrebnú pre uskutočnenie pohybu (Perič, 2012).

Koordinačné schopnosti z aspektu motorického učenia • Ide o schopnosť redukovať nepotrebné pohyby v pohybovom reťazci. • Koordinácia je vlastne vyjadrením správnej techniky, ktorá sa zdokonaľuje opakovaním v procese tréningu. • V športe podmieňujú efektívne osvojenie si a zdokonaľovanie racionálnej techniky a tvoria spolu s ňou veľmi významný faktor štruktúry športového výkonu. • Odlišné nároky športov na koordinačné schopnosti (jednoduchá lokomocia x lokomocia spojená s rôznou manipulaciou - tenis, moderná gymnastika)… • Technická príprava: KS ovplyvňujú ich efektivitu (kvalitu motorických zručností ich využitie a naopak. )

Motorické učenie a jeho fázy • 1. generalizačná - vytvára sa predstava o cvičebnom tvare. Prvé pokusy sú nekoordinované, zapájame nesprávne svaly do činnosti, cvičebný tvar sa vykonáva s hrubými chybami. Sluchový aparát pomáha učiteľovi; • 2. diferenciačná - spresňovanie pohybu, predstava o pohybe sa prehlbuje, cvičiaci má poznatky o časových, priestorových a silových charakteristikách. Odstraňujú sa nekoordinované pohyby. Vedúci analyzátor je zrakový. Žiak si vie predstaviť pohyb v mysli;

Motorické učenie a jeho fázy • 3. automatizačná- osvojenie si pohybovej úlohy, pohyb je presný, úsporný. Žiak má vypracovanú medzisvalovú koordináciu. Vedúci analyzátor je pohybový. Žiak vie presne akú chybu urobil a vie ju odstrániť. • 4. tvorivá asociácia – má charakter zámerne obmieňať podmienky vnútorné a vonkajšie. Žiak vie vykonať cvičebný tvar pred iným vyučujúcim, aj v tréningu aj na pretekoch. Naučený cvičebný tvar vie vykonať aj na inom náradí a v iných podmienkach. Vie vykonať iný cvičebný tvar s podobnou kinematickou štruktúrou.

Význam koordinačných schopností • Rozvinuté koordinačné schopnosti môžu urýchliť a zefektívniť procesy osvojovania nových zručností. • Významnú rolu zohrávajú v činnostiach tvorivého charakteru, veľmi často zastúpené v športových hrách. • Pri preučovaní vopred získanej zručnosti, ktorá je chybná. • Určujú stupeň využívania kondičných schopností (napr. vynakladanie síl pri športe, rytmická súhra horných a dolných končatín apod. ). • Ovplyvňujú estetické pocity a uspokojenie z pohybu, keď je pohyb dobre riadený, plynulý a pôsobí harmonicky. • Vyššia úroveň koordinačných schopností dáva športovcovi možnosť efektívnejšie využívať svoj celkový pohybový potenciál a chráni ho pred zraneniami.

Ďakujem za pozornosť