SCHOPNOSTI INTELIGENCIA Schopnosti Terie inteligencie Meranie inteligencie Varicie

SCHOPNOSTI INTELIGENCIA • Schopnosti • Teórie inteligencie • Meranie inteligencie • Variácie v inteligencii • Inteligencia a dedičnosť • IQ a školský prospech

Čím je určený výkon? (Cattel, 1971) výkon • centrálne (mentálne) schopnosti • lokálne schopnosti (vlastnosti zmyslových orgánov a motoriky) • neintelektové faktory (motivácia, nálada, únava. . . ) • inštrumentálne štruktúry (učením získané zručnosti. . . )

Schopnosti – dispozície k určitému výkonu, učením rozvinuté vrodené predpoklady pre výkony určitého druhu Delenie schopností: a) všeobecné b) špecifické J. P. Guilford: 1. senzorické (percepčné) – vizuálna farebná citlivosť, senzitivita na zvuky, zmysel pre rovnováhu, hodnotenie vzdialenosti, videnie pohybu. . . napr. 2. psychomotorické – sila, zrýchlenie, presnosť, koordinácia pohybov, obratnosť. . 3. intelektové – pamäť, poznávanie, konvergentné a divergentné myslenie, hodnotenie. . .

INTELIGENCIA - komplexný fenomén rôzne chápaný v rôznych kultúrach - všeobecná schopnosť poznávania Rôzne významy – napr. A. Ch. a H. B. English: - schopnosť efektívne riešiť úlohy vyjadrujúce abstrakciu - schopnosť učiť sa - schopnosť adaptovať sa na nové situácie Boring: inteligencia je to, čo merajú inteligenčné testy Užšie poňatie - i. = spôsobilosť abstraktne myslieť Širšie poňatie - i. = účelové správanie sa Doposiaľ neexistuje jednotne uznávaná teória inteligencie

Teórie inteligencie: - problém, či je inteligencia všeobecnou schopnosťou, alebo či sa skladá z viacerých zložiek. . . • Faktorové koncepcie inteligencie • Systémové koncepcie inteligencie • Vývinové koncepcie inteligencie (J. Piaget, L. S. Vygotský a J. Bruner) . . . a ďalšie

Faktorové koncepcie inteligencie Ch. E. Spearman: - dvojfaktorový model inteligencie • g - faktor - všeobecná rozumová schopnosť, schopnosť vyvodzovať vzťahy • s – faktory – špecifické činitele, týkajú sa osobitných schopností a špeciálneho nadania

L. L. Thurstone – viacfaktorový model inteligencie – primárne existujú určité špecifické intelektové - mentálne schopnosti 1) slovné porozumenie 2) slovná plynulosť 3) numerická schopnosť 4) priestorová predstavivosť 5) percepčná ostrosť 6) pamäť 7) usudzovanie

R. B. Cattel - hierarchický model inteligencie - 2 hlavné faktory všeobecnej inteligencie → 1) fluidná inteligencia 2) kryštalická inteligencia 1) Fluidná inteligencia – schopnosť zvládať, adaptovať sa na nové situácie – obsahuje procesy ako uvažovanie, osvojovanie si pojmov, vyvodzovanie záverov, narábanie s abstrakciami. . . – kognit. flexibilita - vrodená, základná biologická kapacita jednotlivca nezávislá od vzdelania - vrchol – 20 rokov postupný pokles

2) Kryštalická inteligencia - komplex znalostí, zručnosti a stratégií získaných používaním fluidnej inteligencie - získaná – súbor naučených poznatkov konečný produkt fluidnej inteligencie + vzdelania - závislosť od podnetnosti prostredia – kultúrnych podmienok, úrovne vzdelania. . . ) - pomerne stála, počas života sa zvyšuje, klesá pomalšie ako fluidná

Systémové koncepcie inteligencie • komplexnejší prístup k problému inteligencie systémové modely (odraz rôznorodosti mentálneho fungovania človeka - H. Gardner. R. J. Sternberg) H. Gardner - neexistuje jedna, ale niekoľko rôznych, nezávislých inteligencií – každá má svoje vlastné biologické základy a jedinečný spôsob fungovania

Howard Gardner - teória viacnásobnej inteligencie 1) jazyková (lingvistická) 2) logicko-matematická 3) priestorová 4) muzikálna 5) telesno-pohybová 6) interpersonálna 7) intrapersonálna 8) prírodovedná spirituálna a existenciálna

Jazyková (lingvistická) inteligencia – zručnosť v jazykovej produkcii a využívaní jazyka Logicko – matematická i. - zručnosti v riešení problémov, v logickom myslení, . . Priestorová inteligencia – zručnosť spracovávať informácie vzťahujúce sa na priestorové konfigurácie – Muzikálna (hudobná) i. – schopnosť vytvárať a vnímať rytmus, výšky tónov, ich farbu, formy hudobných útvarov. . .

Telesno – pohybová i. – schopnosť využívať vlastné telo v rôznych úlohách, . . Interpersonálna i. – zručnosť jednať s ľuďmi, vytvárať vzťahy, rozvíjať ich, efektívne riadiť komunikáciu Intrapersonálna i. – schopnosť poznania seba samého – vlastných pocitov, motívov, vlastností, schopností. . . a schopnosť riadiť sa ním v správaní Prírodovedná i. – schopnosť rozpoznávať prírodné deje, určovať napr. rastlinné a živočíšne druhy Zvažovanie možnosti existencie spirituálnej a existenciálnej inteligencie

každá osoba má všetky druhy inteligencie, ale ich profil je u každého jedinečný každá inteligencia sa môže rozvíjať a u väčšiny dosahuje priemernú úroveň inteligencie nefungujú izolovane, zvyčajne vzájomne spolupracujú každá inteligencia sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi

R. J. Sternberg - triarchická teória inteligencie A) Inertná inteligencia – preukazuje sa IQ testom a testami akademických schopností B) Úspešná inteligencia – potrebná na dosiahnutie dôležitých cieľov = jednota 3 aspektov: Analytická inteligencia Kreatívna inteligencia Praktická inteligencia

Emocionálna inteligencia (P. Salovay, J. Mayer. . . D. Goleman) - prepojenie interpersonálnej a intrapersonálnej inteligencie - je súhrnom nonkognitívnych charakteristík osobnosti, ktoré určujú emocionálnu zrelosť osobnosti (emócie, senzualita, motivačný systém, hodnotové zameranie, celková štýl zvládania stresu, záťaže, frustrácie. . . ) (M. Zelina)

Zahŕňa viacero čiastkových schopností: • poznanie vlastných emócií • zaobchádzanie s vlastnými emóciami • zručnosti a návyky vytyčovať si adekvátne ciele, vytrvať pri ich realizácii, motivácia seba samého, životný režim a štýl v súlade s cieľmi • empatia • sociálne a komunikačné zručnosti • kladné sebahodnotenie

Meranie inteligencie Inteligenčné testy 1. testy – A. Binet a T. Simon (1905) testové položky rozlišovanie úspešných a neúspešných obtiažnosťou zodpovedajú určitému veku pre porovnávanie zavedené pojmy chronologický a mentálny vek (CHV, MV) W. Stern – zaviedol pojem IQ (miera inteligencie, ktorá zohľadňuje individuálny a chronologický vek) MV IQ = x 100 CHV - v súčasnosti – deviačné skóre (vyjadruje odchýlku od priemeru osôb tej istej vekovej skupiny)

Testové skóre – normálne rozloženie (M=100, SD=15) - 50% populácie má IQ 100 alebo nad 100 - 50% populácie má IQ 100 alebo pod 100 - 60% populácie má IQ medzi 85 a 115 - 95% populácie má IQ medzi 70 a 130 Druhy inteligenčných testov – individuálne a skupinové - verbálne a neverbálne (performačné) Pr. Wechslerove inteligenčné škály (WAIS) - meranie verbálnej aj názorovej inteligencie Ravenove progresívne matice

0 – 20 hlboká mentálna retardácia (idiocia) sociálne ústavy 20 – 34 ťažká mentálna retardácia (imbecilita) soc. ústavy, špeciálne školy (v min. pomocné školy) 35 – 49 stredne ťažká mentálna retardácia (imbecilita) špeciálne školy (v min. osobitné š. ) 50 – 69 ľahká mentálna retardácia (debilita) špeciálne školy(osobitné š. ) 70 – 85 hraničné pásmo mentál. defektu (za hranicu subnormy sa považuje najčastejšie hodnota IQ = 75) 85 – 90 ľahký podpriemer (spomalený vývin, ťažko chápajúci. . . ) 90 – 110 priemer, pásmo normy, 110 – 120 ľahký nadpriemer, bystrí 120 - 130 nadpriemer, vyššia inteligencia 130 a vyššie – vysoký nadpriemer, veľmi vysoká inteligencia nad 140 génius IQ pod 50 u dospelých invalidita

Medzinárodná klasifikácia ochorení WHO Mentálna retardácia (F 70 - F 79) • Ľahká mentálna retardácia IQ 50 – 69 (F 70) • Stredne ťažká mentálna retardácia IQ 35 -49 (F 71) • Ťažká mentálna retardácia IQ 20 – 34 (F 72) • Hlboká mentálna retardácia IQ nižšie než 20 (F 73) • Iná mentálna retardácia (F 78) – keď sa stupeň postihu ťažko určuje (výskyt ďalších senzor. a somat. poškodení) • Nešpecifikovaná mentálna retardácia (F 79) – ťažké diagnostikovanie – iné príčiny ako poškodenie mozgu (soc. zanedbanosť, nepodnetné prostredie, zmyslové poruchy. . . ) • Hraničné pásmo – IQ 85 – 70 (nepovažuje sa za mentálne postihnutie)

Flynnov efekt James Flynn - postupný nárast IQ (fluidná inteligencia) v populácii o 3 body za 10 rokov (zisťované od roku 1930) - spochybnenie nemennosti IQ ? ? ? Vysvetlenia: - vplyv kvalitnejšieho vzdelávania, vzdelanostnej úrovne rodiny, kvalitnejšia výživa, nižšia chorobnosť - vyššie nároky prostredia v ktorom žijeme, vplyv komunikačných technológií. . . ? ? ? - vyššia oboznámenosť ľudí s typom úloh používaných v inteligenčných testoch

Mentálna retardácia (v minulosti oligofrenia, slaboduchosť, slabomyseľnosť) Z všetkých prípadov 80 - 90% ľahšie formy (pásmo IQ 55 – 69), 10 - 15% ťažšie Príčiny: • hlboká a ťažká mentálna retardácia (idiocia) + stredná mentálna retardácia (imbecilita) - 40% poškodenie zárodku 20% perinatálne poruchy 15% následky infekcie • ľahká mentálna retardácia (debilita) – genet. príčiny (variabilita IQ) Konkrétne patologické vplyvy: - vrodené metabolické poruchy - chromozomálne abnormity - infekcie - jadrový ikterus - toxické látky – fajčenie, alkoholizmus, drogy, lieky, . . RTG žiarenie - hypoxia, nitrolebné krvácanie - nezdravé, nevhodné životné podmienky

Veľmi vysoká inteligencia Termanov longitudinálny výskum a Mc. Candlessov výskum intelektovo nadaných – shrnutie výsledkov: (1500 osôb, vek – 13 – 19 rokov, IQ nad 135) Deti: - telesne zdatné, krajšie, vyššie, silnejšie, väčšia pôrodná váha, - skoro rozprávali, úspešné v škole, tvorivé, sebadôvera, nižšia úzkostnosť Dospelí: - menej suicídií a psychických ochorení - úspechy v povolaní, vytrvalí, realistické a jednoznačné ciele - spokojnosť s rodinným životom - ich deti priemerné IQ = 133 →prostredie, emočné a sociálne pozadie významne vplývajú na realizáciu intelektového potenciálu

Dôležité pojmy: - nejednotnosť – niekedy používané N a T ako ekvivalenty Nadanie - súbor vloh → predpokladová zložka - veľmi vysoký talent - skôr všeobecné intelektové predpoklady Talent - rozvinutý súbor schopností, který umožňuje dosaženie vynikajúcich výsledkov v 1 alebo viacerých oblastiach → výkonová zložka Genialita – najvyšší stupeň nadania (IQ nad 140)

Charakteristika nadaného dieťaťa • zvedavosť • pamäť • vysoký stupeň intelektových schopností • jazyková zdatnosť • zrýchlený vývin • pozornosť a koncentrácia • sociálna zrelosť • intelektuálne záujmy • zmysel pre humor • aktivita

Problémové prejavy nadaných • • hyperaktivita perfekcionizmus supersenzitívnosť denné snenie netolerancia autority netolerancia k rutinným činnostiam problémy v sociálnych kontaktoch

Štúdia detí s IQ nad 180 (výskyt 1: 1 000) Lety Hollingworth (1886 -1939) • vyžadujú dostatočne náročné a zaujímavé úlohy • majú sklony k bláznovstvu • potrebujú podporu, aby sa vyvarovali negatívnym postojom k autoritám • je potrebné zabrániť im, aby sa nestali pustovníkmi • je potrebné sa usilovať, aby sa vyvarovali sklonom k šikane

Inteligencia a dedičnosť (Bouchard et al. , 1990 – zhrnutie viacerých štúdií) Korelácie inteligencie v rôznych príbuzenských vzťahoch Jednovaječné dvojčatá vychovávané spolu Jednovaječné dvojčatá vychovávané oddelene Dvojvaječné dvojčatá vychovávané spolu 0, 86 0, 72 0, 60 Iní súrodenci vychovávaní spolu Iní súrodenci vychovávaní oddelene Dieťa/ rodič Dieťa/ nevlastný rodič Bratranci a sesternice 0, 47 0, 24 0, 40 0, 31 0, 15

Texaská adopčná štúdia J. C. Loehlina (1989) - 1. 2. skúmanie inteligencie detí daných k adopcii (skoro po narodení), ich biologických matiek, adoptívnych rodičov a súrodencov fáza 3 – 14 rokov detí – významný štatistický vzťah medzi inteligenciou detí, ich biologickou matkou aj adoptívnymi rodičmi a nevlastnými súrodencami fáza + 10 rokov – deti sa „nepodobajú“ adoptívnym rodičom, ale zostáva významný korelačný vzťah ich IQ s biologickou matkou obhajoba genetických vplyvov na intelekt

Retrospektívne štúdie B. Blooma - skúmal 120 významných osobností športu, umenia, vedy Čo prispelo k ich osobnému úspechu? - ranná identifikácia a podpora talentu rodičmi - rodičia boli kompetentní pri vedení k rozvoju talentu - rodičia boli dobrým vzorom v sledovaní vytýčených cieľov podpora významu sociálnych vplyvov na rozvoj talentu

Záver - odhad miery dedičnej podmienenosti inteligencie – priemer – 50% (výsledok štúdia detí) - 20 - 30% variability inteligencie je dané rozdielnou podnetnosťou rodinného prostredia - vplyv genetických dispozícií na hodnotu všeobecnej inteligencie (g faktor) v priebehu života narastá (? ? ? aj iné názory) - vplyv rodiny dôležitý v detstve – v dospelosti klesá → vplyv iných faktorov - vplyv genetických dispozícií najviac ovplyvňuje koncové časti normálneho rozloženia IQ, prostredie má dominantnú úlohu v oblasti priemerných hodnôt →

Vplyv inteligencie na úspešnosť v rôznych oblastiach života vplyv na oblasť práce aj vzťahov • všeobecná inteligencie ovplyvňuje profesijnú aj študijnú úspešnosť r = 0, 30 – 0, 50 • vplýva na voľbu partnera – rozumové schopnosti partnerov r = 0, 50 = selektívny faktor (vplyv na klímu v rodine a kvalitu potomstva)

IQ a školský prospech Korelácie IQ a školského prospechu: ZŠ - 0, 6 – 0, 7 SŠ - 0, 5 – 0, 6 VŠ - 0, 3 – 0, 4 → s vekom stúpa význam ďalších činiteľov (motivácia, očakávanie, ambície, študijné návyky, záujmy, vôľa, . . . ) - IQ najvyššie koreluje s prospechom z matematiky Učitelia nadhodnocujú: najmladšie deti v triede, deti nadšené, spolupracujúce, sebaisté

Literatúra: • BALCAR, K. 1983. Úvod do studia psychologie osobnosti. Praha: SPN, 231 s. • FONTANA, D. 1997. Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 383 s. ISBN 80 -7178 -063 -4 • RUISEL, I. 2000. Základy psychologie inteligence. Praha: Portál, ISBN 80 -7178 -425 -7 • ŘÍČAN, P. 2010. Psychologie osobnosti. Obor v pohybu. Praha: Grada, 208 s. ISBN 978 -80 -247 -3133 -9 • VÁGNEROVÁ, M. 2010. Psychologie osobnosti. Praha: UK v Prahe, Karolinum, 467 s. ISBN 978 -80 -246 -1832 -6 • VESELSKÝ, M. 2008. Pedagogická psychológia 2. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava, 168 s. ISBN 978 -80 -223 -2456 -4