Ako pochopi umeleck dielo Autor Mgr Jana Kurilov

Ako pochopiť umelecké dielo Autor: Mgr. Jana Kurilová

Formálne predpoklady vzniku umeleckého diela ako materiálneho predmetu ( farba, svetlo, tvar. . . ) ako stmeľujúceho rámca rôznych výtvarných prvkov ( kompozícia, proporcie, . . . ) ako fenoménu, ktoré sa vpisuje do určitého historického kontextu

Analýza diela historické hľadisko (ekonomické, spoločenské, kultúrne, náboženské súvislosti doby) biografický pohľad (kľúčové momenty života autora a zmeny jeho štýlu, tvorby) technické hľadisko (použité umelecké postupy) vlastná interpretácia diela (úloha diváka – citlivo počúvať svoj vnútorný hlas; intímny dialóg s dielom)

Čítanie umeleckého diela Farba Priestor Svetlo Kompozícia Tvar Proporcie Pohyb Syntéza Napätie

Farba ako svetlo – patrí do vedeckej oblasti; rozlišujeme tak sedem rôznych farieb: červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová, fialová) ako pigment – súvisí s výtvarnou technikou a s teóriou farieb z maliarskeho hľadiska

Farebné spektrum

Kľúč k umeniu : farba

Kľúč k umeniu: svetlo

Kľúč k umeniu: tvar

Kľúč k umeniu: pohyb

Kľúč k umeniu: priestor

Kľúč k umeniu: proporcie

Kľúč k umeniu: kompozícia

Kľúč k umeniu: napätie

Svetlo osobitý význam v umení súbor lúčov alebo častíc, ktoré spolupôsobia na určité formy a predmety šerosvit – umožňuje umelcom zobraziť tvar určitého predmetu prostredníctvom hry svetla a tieňa

Tvar umenie využíva jazyk vychádzajúci a zložený z tvarov umenie tvarovania spočíva v transformácii hmoty alebo priestoru zameranej na vyjadrenie myšlienok a pocitov; na vyvolanie estetického dojmu u diváka

Pohyb diela s ilúziou statickosti – prevláda: horizontálny a vertikálny princíp, chladné tóny, z hľadiska tematiky – diela duchovného charakteru diela s ilúziou dynamickosti – sú rozvrhnuté v naklonených alebo ohnutých líniách, prevládajú teplé tóny, z hľadiska tematiky – boj, mytologické a historické námety, v ktorých prevláda akcia

Priestor v maľbe a pri reliéfoch – „prostredie, v ktorom sa odvíja daný dej“ to, čo sa nachádza vnútri určitého rámca, ohraničeného rámom obrazu či oltárnej maľby vzťahy, ktoré existujú medzi stvárnenými prvkami, prípadne medzi obrazovými plánmi

Kompozícia usporiadanie všetkých foriem a prvkov vo výtvarnom priestore v umeleckých oblastiach, kde sa používa dvojrozmerný podklad (maľba, kresba), sa kompozičné pravidlá riadia podľa štyroch osí :

Diagonály Z kompozičného hľadiska sú tiež dôležité dve osi, ktoré spájajú jednotlivé vrcholy obdĺžnika, všeobecne známe ako diagonály. Šípky vyznačujú stúpajúcu a klesajúcu tendenciu, charakteristickú pre každú z nich. Tieto línie využívali najmä barokoví a romantickí umelci, a to predovšetkým vo svojich mnohofigurálnych výjavoch.

Kompozičné osi • Nákres zobrazuje dve základné kompozičné osi: horizontálne a vertikálne. • Obe sú situované centrálne a plochu rozdeľujú na štyri rovnaké obdĺžniky, dva horné a dva dolné. Či dielo alebo celok z hľadiska symetrie je alebo nie je vyvážené, závisí od rozmiestnenia foriem vo vzťahu k týmto osiam.

Proporcie vyvážený pomer medzi jednotlivými časťami celku pri stvárňovaní ľudskej postavy sa proporcie týkajú pomeru veľkosti jednotlivých častí tela

Napätie výsledok stretu dvoch protikladných síl nepatria do kategórie hmotného sveta; ide o hodnotu, ktorú nemožno zmerať riadi sa väčšmi dojmami, ktoré možno pripodobniť vybočeniu z rovnováhy, vibráciám alebo existenciou niečoho, čo „nie je“, ale čo sa zrodilo z niečoho čo „je“

Leonardo da Vinci Človek, miera všetkých vecí štúdia proporcií ľudského tela nazvaná ako „božská proporcia“ vychádza z teorémy známej ako „zlatý rez“ – renesanční umelci ho používali ako symbol božskej logiky

Paul Gauguin Žltý Kristus Georges Seurat - vodca neoimpresionizmu

Georges Seurat - vodca neoimpresionizmu vzniká na podnietil zrod pointilizmu nekonečné množstvo farieb nanášaných v podobe maličkých škvrniek, líšiacich sa veľkosťou a smerom paleta farieb je bohatá a komplikovaná výsledný efekt sietnici pozorovateľa

Michelangelo Merisi da Caravaggio Večera v Emauzách ostrý kontrast svetla a tieňa experimentovanie so svetlom – výsledok: kontrastné dielo, na ktorom sú veľké svetlé a tmavé plochy využitie šerosvitu, nazvaného ako „tenebrizmus“ = temnosvit svetlo zdôrazňuje expresívny charakter chvíle, umocňovaný postojom a gestami prekvapených apoštolov tieň ako maliarska forma

Johannes Vermeer van Delft -žánrové výjavy v interiéri harmónia línie, tvaru, svetla a farby jemné a transparentné svetlo, ktoré navodzuje dojem ticha a pohody „posvätenie každodennej chvíle“ – poetická každodennosť rafinovanosť farieb spojená s dôrazom na roli svetla dopadajúceho z okna vždy umiestneného po ľavej strane

Claude Monet Rouenská katedrála žiarivá paleta farieb premeny, ktoré spôsobuje meniace sa svetlo a farba na objekte, pozorovanom a zachytenom z toho istého miesta katedrála v rozličnom dennom čase

Michelangelo Buonarroti Dávid „výtrysk humanistických hodnôt“ prezentuje Michelangelove vedomosti o anatómii ľudského tela

Jean - Auguste - Dominique Ingres Prameň tvar v dvojrozmernom priestore, teda v priestore dvoch dimenzií prevaha plošných tvarov kontúry krásneho mladého tela lineárny princíp v maliarskej reči – obrysová línia uzatvára určitú formu

Eugene Delacroix Smrť Ofélie „maliarska“ koncepcia tvorivý dialóg pozadia obrazu a prvkov umiestnených v prvom pláne poetika obrazu väčšmi súvisiaca s farbou a celkovou atmosférou ako s tvarom

Sochárstvo v starovekom Egypte faraón vytvorený podľa oficiálneho kánonu, zobrazený v duchu zákonov frontality a symetrie postavy zobrazené podľa tejto estetickej normy vyžarovali dojem stability a rovnováhy, a tak prevyšovali ostatých smrteľníkov

Vincent van Gogh Hviezdnatá noc rozjatrená noc v rytmickom pohybe podmienená stavom maliarovej duše vyžaruje nepokoj a zmätok premenlivá noc s veternými smršťami, ktoré sa krútia v opačných smeroch

Leonardo da Vinci Zvestvanie Panne Márii problém priestorového zobrazenia v renesancii – zdroj inšpirácie záhrada, kde sa nachádza Panna Mária, sa vyznačuje dokonalým stvárnením v troch priestorových plánoch

Raffael Santi Zasnúbenie Panny Márie vyniká línia horizontu v hornej časti, ktorá určuje hľadisko diváka určujúci je jeden bod, v ktorom sa zbiehajú všetky línie kompozície Raffael donútil diváka zodvihnúť zrak, dodal tak väčší význam sakrálnej stavbe v pozadí ako postavám v prvom pláne

Vincent van Gogh Spálňa v Arles farba nanášaná v hrubých pastóznych vrstvách expresívnosť farieb – emocionálny vplyv farieb „používam farbu oveľa náladovejšie na presvedčivejšie vyjadrenie seba samého

Peter Paul Rubens Únos Leukippových dcér Peter Paul Rubens Snímanie z kríža

Peter Paul Rubens Snímanie z kríža vychádza z jednej z diagonál obrazu vyvoláva ilúziu pohybu, znásobenú rytmom v tvare písmena S dominantné miesto – bod v strede obrazu – upína pohľad diváka

Umberto Boccioni Hluk z ulice preniká do domu Vincent van Gogh Havrani nad obilným poľom

Vincent van Gogh Havrani nad obilným poľom tmavé, nekľudné nebo tri cesty vedú do stratena obilie sa stráca akoby pôsobením nadprirodzenej sily ťahy štetcom – chaotické a všetkými smermi, tvrdé, strnulé ryhy obraz plný nepokojnej dynamiky, ako „rozbúrené“ more

Jean - Auguste - Dominique Ingres Veľká odaliska kontrast medzi statickou pozíciou postavy a plynulosťou jej tvarov telo – hladké aj vďaka svetlej a hladkej farbe odaliska – mimoriadne okúzľujúca vďaka deformáciám: - príliš prehnutý chrbát, - vyvrátený krk, - široké boky, . . .

Rembrandt van Rijn Návrat márnotratného syna • svetlo: - šerosvit - zvnútra ľudskej duše náznak zhovievavého úsmevu - zdôrazňuje rozjímanie • farba: - zlaté a okrové tóny - “farebné objatie“ sústredené pozorovanie • rozličná intenzita svetla charakterizuje priestor • vyvážená kompozícia • vystupňovaná expresívnosť dojemné stretnutie centrálny motív oholená hlava obnažená a špinavá noha symbol podriadenia a straty slobody • dokonalé splynutie prvkov - duša obrazu svedok tohto aktu dominantné vnútorné reflexie a vzťahy

Zoznam použitej literatúry Sarah Kentová: Kompozícia 1995, Perfekt, Bratislava Kolektív autorov: Dejiny umenia 1998, Mladé letá, Bratislava Kolektív autorov: Svet umenia 2002, Ikar www. mos. org www. ibiblio. org www. artehistoria. com