Skladba SYNTAX 9 ronk OPAKOVANIE Mgr Simona Gondekov

Skladba (SYNTAX) 9. ročník - OPAKOVANIE Mgr. Simona Gondeková

Obsah: 1. Veta 13. Príslovkové určenie 2. Veta (delenie podľa obsahu) 14. Predmet vs. príslovkové určenie 3. Veta (delenie podľa členitosti) 4. Veta (delenie podľa zloženia) 5. Jednoduchá veta 6. Zložená veta 7. Vetný sklad (syntagma) 8. Vetné členy (VČ) 9. Podmet 10. Prísudok 11. Predmet 12. Prívlastok

Veta • je základná jednotka reči • má ustálenú podobu – na začiatku je veľké písmeno, na konci je bodka, výkričník, otáznik, tri bodky • každá veta má svoju melódiu – podľa typu vety je stúpavá alebo klesavá • aj jedno slovo môže byť vetou – napr. Prestaňte! Podchod.

Veta (delenie podľa obsahu) VETA JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY PRÍKLADY oznamovacia • • oznamovací spôsob + klesavá melódia podmieňovací spôsob + klesavá melódia Stretneme sa zajtra. Teraz by sa to malo objasniť. rozkazovacia • rozkazovací spôsob + klesavá melódia Pripravte sa na odchod! opytovacia želacia 1. zisťovacie otázky (odpoveď áno – nie) • oznamovací spôsob + stúpavá melódia • podmieňovací spôsob + stúpavá melódia Prišli ste k nám na dovolenku? Podali by ste mi to pero? 2. doplňovacie otázky • opytovací výraz + oznamovací spôsob + klesavá melódia Koľko je hodín? Aké by sme mali šance na výhru? • • želacia častica + oznamovací spôsob + klesavá melódia želacia častica + podmieňovací spôsob + klesavá melódia Nech ste zdraví! Bodaj by mu to tak išlo stále. Poznámka: Zvolacie vety nie sú osobitným typom viet. Vyjadrujú city alebo reakciu autora. Vznikajú tak, že do vety pridáme citovo zafarbenú intonáciu. Pri zápise to vyjadríme pridaním výkričníka, otáznika alebo ich kombináciou, napr. To bol nádherný gól! Sústreď sa!!! To mal byť žart? ! Nech žije víťaz!!!

Veta (delenie podľa členitosti) 1) Dvojčlenná veta sa môže skladať: v len z jadra – prísudok a podmet alebo vetný základ holá veta (napr. Hudba hrá. Hrmí. Prechádza sa. ) v aj z okolia – má ďalšie – rozvíjacie vetné členy rozvitá veta (napr. Monotónna hudba hrá už dve hodiny. Pomaličky sa prechádzajú po parku. V našej doline veľmi často hrmí. ) 2) Jednočlenná veta – má len vetný základ, ktorý tvoria: a) slovesá (slovesná veta) – napr. hrmieť, blýskať sa, snežiť, pršať, . . . b) citoslovcia (neslovesná veta) – napr. ach, jééj, óha, . . . c) mená, názvy (neslovesná veta) – napr. Život, Slovenská republika, Pieniny, . . .

Veta (delenie podľa zloženia) • podľa počtu viet / počtu gramatických jadier ich delíme na: a) jednoduché – majú len jedno gramatické jadro, napr. Hudba hrá. Už hrmí. I. jednočlenné – vetný základ II. dvojčlenné – podmet a prísudok b) súvetia – majú viac gramatických jadier, napr. Hudba hrá a už hrmí. I. jednoduché – priraďovacie a podraďovacie II. zložené

Jednoduchá veta • má jedno jadro = prísudok a podmet alebo vetný základ • rozlišujeme: 1. jednočlenné A. slovesné (neosobné slovesá a tvary) – Sneží. Odľahlo mi. Ide sa do kina. B. neslovesné (menné) (neurčitok, iný slovný druh ako sloveso) – podstatné meno: Potraviny. Mami!, prídavné meno, príslovka: Úžasné! Dobre. , zámeno, číslovka: Hocičo! Ty! Prvý! Sedem. , neurčitok: Stáť!, častica, citoslovce: Áno. Fakt? Jaj! Psst! 2. dvojčlenné A. úplné (s vyjadreným podmetom) – Zápas je zaujímavý. Účastníci súťaže čakali v priestoroch divadla. Kedy príde autobus? B. neúplné (so zamlčaným, nevyjadreným podmetom) – Vítame Vás na stránkach ŽSR. Prišla o siedmej. (vy) Nevystupujte!

Zložená veta • má viac ako jedno gramatické jadro alebo vetný základ = súvetie A. jednoduché súvetie - obsahuje dva prisudzovacie sklady - napr. Peter prišiel zo školy domov a začal opravovať bicykel. B. zložené súvetie - obsahuje viac ako dva prisudzovacie sklady - napr. Vierka povedala, že príde neskoro, lebo sa musí učiť.

Vetný sklad (syntagma) • je to spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov • rozlišujeme tri typy: a) prisudzovací sklad– medzi podmetom a prísudkom, napr. mama telefonuje, okno sa otvorilo, . . . b) určovací sklad – spojenie nadradeného a podradeného vetného člena, napr. nezbední žiaci, prísť neskoro, potrebuje papier, . . . c) priraďovací sklad – spojenie dvoch alebo viacerých rovnocenných vetných členov, ktoré vytvárajú viacnásobný vetný člen, napr. Janko a Marienka; staré, ale dobré; za domom i v dome

Vetný sklad (syntagma) podmet a) prisudzovací sklad mama Ps. S prísudok telefonuje b) určovací sklad – spojenie nadradeného a podradeného vetného člena, napr. nezbední žiaci, prísť neskoro, potrebuje papier, . . . potrebuje nadradený US US podradený papier žiaci nezbední podradený c) priraďovací sklad – spojenie dvoch alebo viacerých rovnocenných vetných členov, ktoré vytvárajú viacnásobný vetný člen, napr. Janko a Marienka; staré, ale dobré; za domom i v dome Janko vetný člen Pr. S a spojkové spojenie bezspojkové spojenie Marienka vetný člen

Vetné členy

Vetné členy (VČ) • Základnými (hlavnými) VČ sú plnovýznamové slová: podstatné mená, prídavné mená, zámená, slovesá a príslovky. • Vetnými členmi nie sú neplnovýznamové slová: predložky, spojky, častice, citoslovcia. • Delíme ich na hlavné VČ (podmet, prísudok) a vedľajšie VČ (predmet, príslovkové určenie, prívlastok). Vetný člen môže byť: a) jednoduchý (holý) – nie je rozvitý, napr. sestra nakupuje, schladilo sa, . . . b) rozvitý – napr. Kamarátova sestra nakupuje veľmi rada. c) viacnásobný – dve a viac rovnocenných slov, napr. napínavý, zábavný a originálny román, . . .

Podmet • je základný vetný člen dvojčlennej vety, ktorým sa vyjadruje pôvodca činnosti alebo nositeľ vlastnosti, stavu alebo okolnosti deja. • pomenúva sa ním osoba, ktorá vykonáva činnosť, je v istom stave alebo je nositeľom istej okolnosti. • najčastejšie podstatné meno alebo zámeno, príp. iné plnovýznamové slovo, ktoré je v NOMINATÍVE (KTO? ČO? ) = vyjadrený podmet, napr. : Turisti navštívili pamiatky hlavného mesta. (podst. meno, N pl. ) Veselí sa vracali domov. (príd. meno, N pl. ) Títo nás prenasledovali. (zámeno, N pl. ) Na naše otázky odpovedali traja. (číslovka, N pl. ) V tejto budove je zakázané fajčiť. (neurčitok slovesa)

Podmet NEVYJADRENÝ PODMET • v dvojčlennej vete je niekedy podmet nevyjadrený. Najčastejšie býva v situáciách, keď je podmet známy. • je vo vete prítomný, len nie je priamo napísaný / pomenovaný. Napr. Vyrovnali sme sa im. (MY), Nepovedal nič! (ON), . . . • niekedy nie je podmet vyjadrený preto, že je všeobecný. To znamená, že sa netýka jedného konkrétneho človeka, ale ľudí všeobecne, teda týka sa každého človeka, napr. Hlásili to v rádiu. (ONI), Najprv nakrájame cibuľku. (MY), Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš. (TY)

Prísudok • je základný vetný člen dvojčlennej vety, ktorý vyjadruje dej, činnosť, stav alebo vlastnosť podmetu. • vyjadruje činnosť, ktorú vykonáva podmet, vlastnosť, ktorej nositeľom je podmet alebo stav, v ktorom podmet je. 1. slovesný – vyjadruje sa určitým slovesným tvarom: a. vyjadrený plnovýznamovým slovesom, napr. Brat číta detektívku. Herci budú hrať v novom seriály. b. vyjadrený neplnovýznamovým slovesom + plnovýznamovým slovesom, napr. Na klzisku sa mohli korčuľovať aj dospelí. Chcem ti to povedať. 2. slovesno-menný (neslovesný) – vyjadruje sa sponovým slovesom (byť, stať sa, ostať, mať, . . . ) + podstatným menom, prídavným menom, zámenom, príslovkou, číslovkou. Napr. Som rušňovodičom. Koláč je výborný. To sú oni? My sme traja. Evička je dnes doma. To bolo falošne.

Predmet • je rozvíjací VČ prísudku = rozvíja prísudok. • svojim tvarom je závislý od prísudku – prísudok mu určuje pádovú príponu. • môže byť v každom páde okrem nominatívu. • býva vyjadrený podstatným menom, zámenom alebo neurčitkom slovesa, napr. Nechala otvorené dvere. , Povedal o ňom len pár slov. , Veľmi rýchlo sa naučil bicyklovať. • niektoré slovesá môžu mať aj viac predmetov, napr. Vysvetlili sme otcovi situáciu.

Predmet • môže byť: A. priamy predmet – je len v akuzatíve BEZ PREDLOŽKY (bezpredložkový akuzatív). Je vyjadrený napr. : podstatným menom, zámenom: Vyzleč si kabát. Nevidel ju. Myslel si to. prídavným menom: Zavolal si hlavného. číslovkou, neurčitkom: Identifikoval dvoch. Odmietol prísť. B. nepriamy predmet – akuzatív s predložkou (predložkový akuzatív) a všetky ostatné pády (okrem nominatívu). Je vyjadrený napr. : podstatným menom, zámenom: Píše priateľke. Pustil sa do toho. prídavným menom: Prestala písať krstnej. číslovkou: Myslí na druhého.

Prívlastok • rozvíja podstatné meno alebo výraz, ktorý zastupuje podstatné meno • podstatné meno je nadradený VČ, prívlastok je podradený VČ • otázky: aký? ktorý? čí? 1. zhodný prívlastok – je s nadradeným podstatným menom zhodný v rode, čísle a páde, napr. výreční ľudia, moja sestra, traja veteráni, . . . Ø prídavné meno, príčastie (pod horúcim slnkom, zranený hráč), zámeno, číslovka (toto auto, bez nášho súhlasu, na prvom mieste) 2. nezhodný prívlastok – nie je s nadradeným podstatným menom zhodný v rode, čísle a páde, napr. škola v Poprade, krok vpred, . . . Ø podstatné meno (vec názoru, z okresu Zvolen, obdiv k prírode), prirovnanie, príslovka, neurčitok, a i. (reformácia ako alternatíva, pohľad zhora, chuť žiť, vitamín A)

Príslovkové určenie • rozvíjajúci VČ, ktorý bližšie určuje sloveso, prídavné meno a príslovku • vyjadruje sa príslovkou (správať sa milo), podstatným menom (odletieť lietadlom), zámenom (Peňaženku nechal tu. ), neurčitkom (poďme súťažiť) • sú ním vyjadrené rôzne okolnosti: miesta, času, spôsobu, príčiny 1) miesta – kde? , napr. plávať v mori 2) času – kedy? , napr. odísť skoro 3) príčiny – prečo? , napr. neprísť pre chorobu 4) spôsobu – ako? v akej miere? , napr. hovoriť po česky, piť limonádu slamkou

Predmet vs. príslovkové určenie predmet + predmetové sloveso, napr. hľadať tašku, verný svojim zásadám § pýtame sa len pádovou otázkou, napr. čakať na poštára (koho? ) • nemôžeme ho nahradiť príslovkou, napr. čakať na poštára - Ø príslovkové určenie + každé sloveso, aj bezpredmetové, napr. ísť ráno / hore / netrpezlivo § pýtame sa otázkami kde? kedy? ako? prečo? , napr. čakať pri bráne (pri kom? – kde? ) • môžeme ho nahradiť príslovkou, napr. čakať pri bráne – čakať vonku