JAZYKOV PROSTRIEDKY Syntax skladba 4 ronk Mgr Soa

JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY Syntax – skladba 4. ročník Mgr. Soňa Belokostolská

Obsah: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Syntagma Vetné členy Veta a súvetie Polovetné konštrukcie Modifikácia vetnej stavby Textová syntax Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Syntax - skladba

Syntax je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spájaním slov do viet a viet do textov. Základnou jednotkou je konštrukcia – syntagma, veta a súvetie, polovetná konštrukcia. Minimálnou jednotkou je vetný člen a najvyššou jednotkou text ako komunikačný útvar. Syntax - skladba

1. Syntagma (sklad) -významové a štruktúrne uzavreté spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti. prisudzovacia - spojenie podmetu a prísudku; tvorí gramatické jadro úplnej i neúplnej dvojčlennej vety - Dievča číta. Číta. určovacia - skladá sa z dvoch členov, ktoré sú vo vzťahu podradenosti, jeden z nich bližšie určuje druhý člen – pekné dievča; číta knihu priraďovacia - spojenie dvoch alebo viacerých rovnorodých syntaktických jednotiek; vzniká tak viacnásobný vetný člen – Číta knihy a časopisy. Syntax - skladba

2. Vetné členy Základné • podmet • prísudok spolu tvoria základ vety, jej gramatické jadro. Rozvíjacie • predmet - priamy a nepriamy • prívlastok – zhodný a nezhodný • príslovkové určenie – miesta, času, príčiny, spôsobu • doplnok –Chlapec sa usmieval prekvapený. Psíka našli premrznutého. • prístavok- Ľuboš, učiteľ telocviku, pripravil športové popoludnie. Syntax - skladba

3. Veta a súvetie Veta je základná komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca významový a formálny celok. Klasifikácia viet: a) podľa zloženia b) podľa členitosti c) podľa obsahu Syntax - skladba

3. Veta a súvetie Klasifikácia viet podľa zloženia 1. Jednoduchá veta – má jeden prisudzovací sklad − holá − rozvitá 2. Súvetie • jednoduché – má dva prisudzovacie sklady − priraďovacie (zlučovacie, stupňovacie, odporovacie, vylučovacie, dôsledkové, dôvodové) − podraďovacie ( vedľajšia veta – podmetová, prísudková, predmetová, prívlastková, príslovková: miestna, časová, príčinná, spôsobová • zložené – má viac ako dva prisudzovacie sklady Syntax - skladba

3. Veta a súvetie Klasifikácia viet podľa členitosti 1. Jednočlenná veta – má nerozčlenené gramatické jadro vyjadrené vetným základom − slovesná Prší. Mrzne. − neslovesná Gymnázium Jána Papánka. ; Atlas sveta. ; Sem!; Áno. Marš! 2. Dvojčlenná veta − úplná má vyjadrený podmet Dievča číta. − neúplná nemá vyjadrený podmet Číta. Syntax - skladba

3. Veta a súvetie Klasifikácia viet podľa obsahu 1. Oznamovacia – základný typ; využíva oznamovací alebo podmieňovací spôsob slovesa; melódia vety je klesavá. 2. Opytovacia využíva oznamovací spôsob slovesa, častice, opytovacie zámená, slovosled vety; melódia vety je stúpavá alebo klesavá. − zisťovacia - melódia vety je stúpavá – Prídeš? – odpoveď áno - nie − doplňovacia – melódia vety je klesavá – Kedy prídeš? – očakávam doplnenie údaja 3. rozkazovacia (žiadacia) - využíva rozkazovací spôsob slovesa alebo neurčitok; melódia vety je klesavá. 4. želacia – využíva oznamovací spôsob alebo podmieňovací spôsob slovesa a častice; melódia vety je stúpavo-klesavá. 5. zvolacia - je variantom predchádzajúcich typov viet, melódia zvolacej vety je stúpavá alebo stúpavo-klesavá. Syntax - skladba

4. Polovetné konštrukcie sú prechodné konštrukcie medzi jednoduchou vetou a súvetím, osobitné útvary s nevyjadrenou, skrytou predikáciou (prisudzovaním). Polovetné konštrukcie obsahujú neurčitý slovesný tvar (prechodník, príčastie, neurčitok) a majú funkciu vetného člena – doplnku, voľného prívlastku alebo príslovkového určenia. Ich cieľom je zhusťovať (kondenzovať) text. Syntax - skladba

4. Polovetné konštrukcie Štylistické využitie polovetných konštrukcií: vyhneme sa hromadeniu viet so vzťažným zámenom ktorý; súvetia sú prehľadnejšie. Napríklad: 1. Vybehla z domu, nahlas kričiac od strachu. (a kričala) – polopredikatívna konštrukcia s prechodníkom. 2. Zašli sme do obchodu kúpiť nejaké potraviny. (aby sme kúpili) polopredikatívna konštrukcia s neurčitkom. 3. Študenti, ovládajúci cudzie jazyky, sa môžu uchádzať o štipendium na univerzite v zahraničí. (ktorí ovládajú) - polopredikatívna konštrukcia s činným príčastím prítomným. Syntax - skladba

5. Modifikácia vetnej stavby Vetné nepravidelnosti sú osobitné konštrukcie jednoduchých viet, ktoré vznikajú pri výstavbe textu, napríklad s cieľom vyzdvihnúť niektorý fakt, vynechať menej dôležité alebo opakujúce sa slová a pod. 1. Vytýčený (vysunutý) vetný člen Príklad Charakteristika a prostriedky Čokoládovú zmrzlinu, tú mám rád. Vo vlastnej vete je takýto vetný člen zastúpený zámenom. Pri ústnom prejave sa oddeľuje osobitnou intonáciou. 2. Osamostat Mám rád zmrzlinu. nený vetný Čokoládovú. člen Intonačne aj interpunkčne (bodkou) je oddelený od predchádzajúcej vety, hoci gramaticky aj významovo je jej súčasťou. Syntax - skladba

5. Modifikácia vetnej stavby Príklad Charakteristika a prostriedky 3. Pripojený Mám rád zmrzlinu, ale len čokoládovú. Od vety ho oddeľuje v písomnom prejave pomlčka alebo čiarka, v ústnom prejave osobitná intonácia. 4. Výpustka Každý má rád sladkosti. Ja zmrzlinu. Vynecháva sa slovo, ktoré je menej dôležité alebo známe z predchádzajúceho textu či situácie. vetný člen (elipsa) Syntax - skladba

5. Modifikácia vetnej stavby Príklad Charakteristika a prostriedky 5. Prerušená Urobil by som to, ale. . . Výpoveď nedokončíme z nejakých vonkajších alebo vnútorných príčin. Charakterizujú ju tri bodky a neukončená melódia. 6. Vsuvka Sľúbil nám to, ale, žiaľ, neprišiel. Vyjadruje autorov postoj k obsahu výpovede alebo dopĺňa niektoré fakty. Intonácia tejto časti vety je poklesnutá, býva oddelená pauzou a v interpunkcii čiarkami, pomlčkami či zátvorkami. výpoveď (apoziopéza) (parentéza) Syntax - skladba

6. Textová syntax (nadvetná syntax) skúma syntaktickú výstavbu textu. Jej základnými jednotkami sú text a veta, ďalej odsek a kapitola. Medzi vetami v texte je istá obsahová (tematická) nadväznosť vyjadrená pomocou nadvetných (textových) konektorov - rozličných jazykových prostriedkov z nižších jazykových rovín. Konektory 1. Jazykové konektory • lexikálne -napr. opakovanie jazykových jednotiek, synonymá, antonymá, metafory atď. • gramatické -napr. slovosled, syntaktické figúry, elipsy, parentézy, nevyjadrený podmet 2. Mimojazykové konektory - mimika, gestikulácia Syntax - skladba

6. Textová syntax Nadväznosť viet 1. Retrospektívne konektory (smerom dozadu) – najčastejší spôsob. K narodeninám dostal nové korčule. Túžil po nich už dávno. 2. Perspektívne konektory (dopredu) Urobili to náročky. Nič mu vopred nepovedali. 3. Mimo textu – na iný text alebo situáciu. Ako včera spomínal, bude to veľké prekvapenie. Syntax - skladba

6. Textová syntax Vonkajšia výstavba textu (architektonika textu) Prozaický text diely kapitoly Básnický text strofy spevy Syntax - skladba Dramatický text výstupy dejstvá

6. Textová syntax Vonkajšia výstavba textu (architektonika textu) Kapitola je vyššia jednotka ako odsek, rozsiahlejšia a tematicky uzavretejšia. Z hľadiska významu môžeme vyčleniť niekoľko typov kapitol. Typ kapitoly Charakteristika 1. kľúčová Prináša výrazný zvrat v deji. 2. kulminačná Dej vrcholí, kulminuje. 3. digresívna Predstavuje vybočenie z dejovej línie. 4. otvorená Dej plynule prechádza z jednej kapitoly do druhej. 5. rámcujúca Kapitoly, v ktorých sa zopakuje kľúčový motív. Zvyčajne na začiatku a na konci diela – deja. 6. paralelná Dej sa rozvíja súbežne. Syntax - skladba

6. Textová syntax Vonkajšia výstavba textu (architektonika textu) Odsek je najmenšia nadvetná textová jednotka, relatívne samostatná zložka prejavu, významovo ucelená a formálne (graficky) vyčlenená. Pri jeho vyčleňovaní sa uplatňujú rôzne kritériá – • tematické kritérium, • kritérium postoja autora, • logiky a pod. Nový odsek vyznačuje novú významovú časť textu, napríklad nový motív, novú postavu, časový alebo priestorový posun deja. Správne členenie textu na odseky má význam pre jeho prehľadnosť, zrozumiteľnosť, zdôraznenie niektorých myšlienok. Syntax - skladba

6. Textová syntax Vonkajšia výstavba textu (architektonika textu) Strofa je zoskupenie veršov na základe spoločnej rýmovej schémy a uplatnenia rovnakého metrického pôdorysu v rytme. Najznámejšie typy strof: Typ strofy Charakteristika 1. sonet záväzný počet veršov 14, dve štvorveršia, dve trojveršia (prípadné spojenie do šesťveršia) 2. tercína trojveršová strofa ss schémou abc/bcb/adc + celú básnickú skladbu ukončí samostatný verš (napr. Dante: Božská komédia) 3. ritornel trojveršová strofa so schémou aba/adc/efe (napr. E. B. Lukáč) 4. Spenserova stanza deväťveršovástrofa so schémou ababbcbcc (napr. G. G. Byron v básnickej skladbe Childe Haroldova púť Syntax - skladba

7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Čiarka v jednoduchej vete Čiarka ako interpunkčné znamienko má vo významovej a gramatickej stavbe tri základné funkcie: 1. vyčleňovaciu 2. pripájaciu 3. odčleňovaciu Syntax - skladba

7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Čiarka v jednoduchej vete 1. Vyčleňovacia funkcia čiarky – čiarkami sa vyčleňujú tie výrazy, ktoré nie sú vetnými členmi: citoslovcia, oslovenia, hodnotiace a vysvetľovacie častice, kontaktové výrazy a vsuvky, ako aj konštrukcie s činným a trpným príčastím, rozvité prechodníkové konštrukcie. POZOR! Ak sa častica vzťahuje len na jeden vetný člen, nevyčleňuje sa čiarkou. Napr. Je zrejme v depresii. Syntax - skladba

7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Čiarka v jednoduchej vete Vyčleňovacia funkcia čiarky Citoslovcia To je teda zima, bŕŕŕ! Au, to bolí! Ako by som to, hm, povedal. . . Pozdrav Ahoj, Petra! (aj ako oslovenie v liste) Hodnotiace a vysvetľovacie častice Predstavenie bolo, žiaľ, už vypredané. Príde aj Jano, ak, pravda, nebude ešte chorý. Má už, zrejme, toho dosť. (zaiste, samozrejme, bohužiaľ. . . ) Oslovenie Janko, príď popoludní. Nech sa páči, vaša excelencia! A ja, blázon, som to nevidel! Však aj oni, chudáci, prišli o majetok. (patria sem aj citovo hodnotiace výrazy, ktoré vznikli posunom oslovenia do 1. alebo 3. gramatickej osoby) Syntax - skladba

7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Čiarka v jednoduchej vete Vyčleňovacia funkcia čiarky Kontaktové výrazy (vieš, rozumieš, chápeš, prosím atď. ) Pomôž mi, prosím ťa. Pochop, je to pre mňa ťažké. Pochop, prosím ťa, že som skončil. Vsuvky (zložitejšie vsuvky sa vyčleňujú zátvorkami alebo pomlčkami) Oto, a to sa mu stávalo často, nevedel prísť k slovu. Vsuvky s trpným a činným príčastím To je, stručne povedané, hanba. Žena, pozorujúca more, ma nevidela. Syntax - skladba

7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Čiarka v jednoduchej vete Vyčleňovacia funkcia čiarky Prechodníkové konštrukcie Pravdu povediac, nevidím nič. Písala úlohu, počúvajúc hudbu. Syntax - skladba

7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Čiarka v jednoduchej vete Pripájacia funkcia čiarky Bezspojkové pripájanie Na stole boli vyložené knihy, zošity, perá. . . viacnásobných vetných Buďme lepšími, skromnejšími. . . členov Lexikalizované a frazeologické spojenia Nevidno ani vtáčika, ani letáčika. Tvoja odpoveď nemá ani hlavy, ani päty. Údaje v adrese (ak sú uvádzané v jednom riadku) Peter Krátky, Rovniankovač. 6, Bratislava Materská škola, Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava POZOR! V menných zoznamoch, ktoré majú na prvom mieste priezvisko, oddeľujeme priezvisko od mena čiarkou. Blšťáková, Jana Syntax - skladba

7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Čiarka v jednoduchej vete Pripájacia funkcia čiarky POZOR! Čiarkou sa neoddeľujú: a)postupne rozvíjacie, významovo nerovnocenné prívlastky, b)dva rozličné druhy príslovkových určení, napr. miesta a času. dobrá čierna káva, moje rodné mesto, prvý slovenský romantický básnik Bratislava 1. 5. 2003 1. mája o 16. 00 hodine na nádraží Syntax - skladba

7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Čiarka v jednoduchej vete Odčleňovacia funkcia čiarky Vytýčený vetný člen To bolo treba, povedať si svoje. Jano, ten nikdy nemá problémy. Osamostatnený vetný člen Konečne sa dostavili, obaja. Pripojený vetný člen Príde, a rád. Mohlo ho to uživiť, a nie zle. Syntax - skladba

7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Čiarka v súvetí Vyčleňovacia funkcia čiarky V podraďovacom súvetí pred podraďovacími spojkami že, aby, ako, keď, či, čo, preto, lebo, hoci, aký, ktorý, lenže. . . Bol rozhorčený, lebo bežal za autobusom. Môžeš si predstaviť, ako sa zľakla. Vloženú vetu oddeľujem čiarkou z oboch strán. Dievčatá, ktoré boli na predstavení, boli nadšené. V zloženom súvetí oddeľujeme vedľajšiu vetu čiarkami z oboch strán. Pozrel sa, kto to kričí, a zavolal strážnika. Syntax - skladba

7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Čiarka v súvetí Pripájacia funkcia čiarky V bezspojkovom priraďovacom súvetí Slnko svietilo, vetrík pofukoval, bol nádherný deň. Pred priraďovacími Sedela v lavici, ale nepočúvala. spojkami ale, ba ani, Pršalo, ba lialo ani z krhly. jednako, lež, a jednako, a Nikto neotváral, a tak som odišiel. predsa, a teda, a tak, a tým, a zatiaľ. . . Syntax - skladba

7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Čiarka v súvetí Pripájacia funkcia čiarky Pred priraďovacími spojkami aj vtedy, keď ich uvádzajú dvojité (trojité) priraďovacie spojky aj -aj, ani - ani, alebo, či -či, nielen -ale aj Ktovie, či klame, či hovorí pravdu. Alebo sa obleč, alebo ostaň doma. Čiarku môžeme, ale nemusíme písať pred spojkami a, i, aj, ani, alebo, či, ak majú zreteľne iný význam ako zlučovací. Vstúpil (, ) a nezaklopal. Odchádza (, ) či zostáva. Syntax - skladba

7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí Čiarka v súvetí POZOR! Čiarka sa nepíše: a) pred zámennými spojkovými výrazmi kto, čo, ktorý. . . , keď stoja za hlavnou vetou izolovane bez vedľajšej vety. Napríklad: Nevedel ako. Nepýtaj sa prečo. b) Pred zámenami čo, kde, kto atď. Napríklad: Nemám čo robiť. Nemám kde spať. Syntax - skladba

Ďakujem za pozornosť! január 2011 Morfológia - tvaroslovie